Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/5/2020

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Dr. B. K. XXXX/XX, F. Z. proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, N., o nejasnom podaní, takto

rozhodol:

Súd podanie žalobcu pôvodne doručené Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 02.02.2019, postúpené Okresnému súdu Ružomberok dňa 07.02.2020 odmieta.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.12.2019 bolo Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručené nejasné podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou. Žalobca sa v uvedenom podaní domáhal od žalovanej vrátenia pozemkov po neb. E. X. a jeho manželke A. X., a tiež zaplatenia peňažnej sumy za tie pozemky, ktoré už žalovaná predala. Podanie žalobcu bolo nejasné a neurčité, keď v podaní nebola riadne označená strana sporu

- strana žalovanej, z obsahu podania nebolo ani zrejmé, čoho sa žalobca domáha, ako žiada, aby súd rozhodol.

2. Uznesením č.k. -17 zo dňa 08.01.2020 Okresný súd Liptovský Mikuláš vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia, svoje podanie zo dňa 02.11.2019 opravil tak, že riadne označí stranu sporu v predmetnej veci - žalovanú, a to dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, uvedie čoho presne sa jeho podanie týka, čo sa ním sleduje a ako navrhuje, aby súd rozhodol. Žalobca bol v uvedenom uznesení poučený, že ak svoje podanie v zmysle uznesenia nedoplní, súd ho odmietne. Uznesenie žalobca prevzal do vlastných rúk dňa 13.01.2020.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.01.2020 na výzvu súdu reagoval tak, že doplnil svoje predchádzajúce podanie o dátum narodenia žalovanej a taktiež o identifikáciu nehnuteľností, ktoré požaduje vrátiť od žalovanej. Žalobca uviedol, že sa domáha vrátenia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne vedené na liste vlastníctva č. X, k.ú. N. v prospech vlastníkov E. X. - D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a jeho manželky A. X. - D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to k pozemkom KN parc. č. XXX, orná pôda o výmere 553 m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 189 m2, parc. č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 175 m2, parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 340 m2, parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 181 m2, parc. č. XXX/X/X, orná pôda o výmere 200 m2. Žalobca vo svojom podaní poukázal na to, že je dedičom po pôvodných vlastníkoch predmetných nehnuteľností, pričom žalovaná vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam podvodne nadobudla vydržaním. Na základe uvedeného teda požiadal súd, aby rozhodol o vrátení predmetných pozemkov a tiež o zaplatení peňažnej sumy za pozemky, ktoré žalovaná už predala.

4. Dňa 07.02.2020 Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil predmetný spor tunajšiemu súdu ako súdu výlučne miestne príslušnému podľa , nakoľko spor sa týka vecného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obvode Okresného súdu Ružomberok.

5. Podľa (ďalej len ""), ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

6. Podľa , ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Podľa , ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

8. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.

9. Vymedzenie rozhodujúcich skutočností v žalobe závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, resp. od obsahu zmluvných vzťahov, ktorá je (sú) predmetom konania. Vecnému prejednaniu žaloby a pokračovaniu v konaní bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie rozhodujúcich skutočností, eventuálne ak je popísanie týchto skutočností natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, čo má byť predmetom konania, resp. ak je medzi tvrdenými skutočnosťami a petitom logický rozpor. Povinnosťou žalobcu je aj označenie všetkých dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, ako aj pripojenie všetkých dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Medzi základné procesné povinnosti strán sporu patrí podanie úplnej žaloby s priložením potrebných dokladov, a preto už v čase podania žaloby má strana disponovať všetkými dôkazmi, ktoré preukazujú jej tvrdenia, keďže je v záujme každého, kto sa domáha súdnej ochrany, aby ku nej prispel riadnym a včasným plnením vlastných povinností. Žalobcom uplatnený žalobný nárok vyplývajúci zo skutkového odôvodnenia a vyjadrený v petite vymedzuje predmet žaloby a určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť. Podstatnou náležitosťou žaloby je aj údaj o tom, ako má súd rozhodnúť (žalobný petit). Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí podania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Je totiž výlučne na vôli žalobcu, aký nárok uplatňuje, v akom rozsahu ho uplatňuje, prípadne či na základe tých istých skutočností vyvodzuje rôzne nároky a pod., preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného nároku ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite. V prípade, že sa žalobca domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú požaduje, t.j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. „Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR ).

10. Po oboznámení sa s podaním žalobcu a s jeho doplnením dospel súd k záveru, že vytýkané nedostatky žaloby neboli žalobcom napriek výzve súdu odstránené. Podanie žalobcu je aj po doplnení nejasné, neurčité a neúplné, keď žalobca dostatočne neopísal skutkové okolnosti odôvodňujúce uplatnený nárok tak, aby bolo vôbec možné určiť, čo má byť predmetom konania. Žalobca v podaní a v jeho doplnení tvrdil, že žalovaná nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X, k.ú. N., ktoré následne previedla na svoje vnúčatá a tie na ďalšie tretie osoby. K podaniu priložil aj notársku zápisnicu spísanú dňa 06.10.2000 notárkou JUDr. Jitkou Lehotskou, ktorou bola vydržanie vlastníckeho práva osvedčené. Zo strany žalovanej však išlo podľa žalobcu o podvodné konanie, keďže tieto pozemky jej vôbec nepatrili a mala vedomosť o tom, že dedičom po ich pôvodných

vlastníkoch je práve žalobca. Žalovanú upozorňoval, aby sa k vydržaniu vyjadrila, na čo zareagovala tým, že pôjde dať zapísať pôvodný stav vlastníckeho práva, čo však nespravila. Z takto žalobcom uvedených skutočností podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne určiť, či sa žalobca svojim podaním domáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, resp. určenia, že žalovaná nesplnila podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti, prípadne iného nároku. Súd sa môže len domnievať, čo svojím podaním žalobca mal v úmysle, avšak z vlastnej iniciatívy o tom nemôže konať a rozhodnúť, nakoľko by týmto postupom došlo k zásahu do základného princípu rovnakého postavenia strán sporu v civilnom sporovom konaní, ktorý vyplýva z . V nadväznosti na nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré určujú predmet tohto konania po skutkovej stránke má súd za to, že žalobca neodstránil ani vady žaloby v časti vymedzenia žalobného návrhu. Žalobný návrh - petit je najdôležitejšia časť žaloby. Je to presná formulácia, akého výroku súdu sa žalobca domáha. Petit označuje v práve záverečnú časť žaloby alebo iného podania na súd, v ktorej žalobca navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ žalobca v petite požadoval, aby súd rozhodol o vrátení pozemkov, ktoré však bližšie nešpecifikoval a o vrátení peňažnej sumy za pozemky, ktoré žalovaná predala, pričom jej výšku vôbec nekonkretizoval, možno konštatovať, že petit v takomto znení je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho nie je spôsobilý na prevzatie do súdneho rozhodnutia. Jedná sa o takú vadu podania, pre ktorú nemožno v konaní ďalej pokračovať, lebo súdu od začiatku musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť.

11. Keďže žalobca svoje podanie nedoplnil tak, ako bol na to vyzvaný v uznesení Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -17 zo dňa 08.01.2020, a to napriek tomu, že bol poučený o tom, že v prípade nedoplnenia bude jeho podanie odmietnuté, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o odmietnutí jeho podania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa a (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.