Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/270/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., občianske združenie, R.,

IČO: X., proti žalovaným 1/ M., a.s., R., IČO: X., 2/ F., B., IČO: X., 3/ E., a.s., B., IČO: X.,

4/ S., a.s., K., IČO: X., 5/ I., a.s., K., IČO: X.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. septembra 2006 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 13. septembra 2007 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

D ovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením zo 6.7.2006 č.k. -34 podanie

navrhovateľa zo dňa 2.5.2006, doručené Okresnému súdu Ružomberok 1.5.2006 v časti,

v ktorej sa domáhal, aby žalovaní boli povinní spoločne vyplatiť navrhovateľovi súdneho

konania náhradu škody, ktorá bola spôsobená fyzickým osobám, ktoré v čase od 20.9.1996

do 31.12.1998 boli zamestnancami obchodnej spoločnosti S., a.s., odmietol. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že hoci žalobcu formou uznesenia vyzval na doplnenie neúplného

podania z 2.5.2006 o uvedenie rozsahu náhrady škody, ktorej sa od žalovaných domáha a

určil primeranú lehotu, žalobca podanie v tomto smere nedoplnil. Keďže predmet konania

musí byť určitý už v čase podania návrhu, dospel k záveru, že sa jedná o taký nedostatok,

pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. Podanie žalobcu preto odmietol ( ).

Krajský súd v Žiline uznesením z 28. septembra 2006 sp. zn. v spojení

s opravným uznesením z 13. septembra 2007 na odvolanie žalobcu uznesenie okresného súdu

potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

podanie žalobcu z 2.5.2006 a ani jeho doplnok z 20.6.2006 v časti, ktorou sa žalobca domáhal

náhrady škody, neobsahovalo jednu z podstatných náležitostí návrhu na začatie konania a to

vyčíslenie ním uplatnenej náhrady škody. Vychádzal z právneho názoru, že presné a určité

vyjadrenie nároku v petite návrhu má význam v tom, že súd nesmie navrhovateľovi prisúdiť

niečo iné, než čoho sa domáha. Ak sa preto žalobca domáhal žalobou aj náhrady škody, bol

povinný jej rozsah špecifikovať a vyčísliť už v ním podanom návrhu. Keďže tak neurobil,

hoci ho okresný súd na doplnenie jeho podania vyzval a poučil, ako treba doplnenie urobiť,

okresný súd správne v súlade s ustanovením a jeho podanie odmietol.

Dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu uzneseniu nepripustil z dôvodu, že v danej veci

sa nejedná o rozhodnutie odvolacieho súdu zásadného významu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu

Ružomberok na ďalšie konanie. Uviedol, že návrh na začatie konania obsahoval všetky

rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody, ako aj podrobnú

právnu argumentáciu. Je z neho zrejmé, že škoda zamestnancov S., a.s., R., predstavuje

nevyplatený podiel na zisku. Z návrhu na začatie konania preto nepochybne vyplýva, čoho sa

domáha a čo ním sleduje. Určenie výšky škody „prenechal“ na znalecké dokazovanie jednak

preto, že nemá prístup k účtovným a iným podkladom a tiež z dôvodu, že pre vyčíslenie

uplatňovanej náhrady škody sú potrebné odborné ekonomické znalosti. Nemožno preto

akceptovať právny názor súdov nižších stupňov, že jeho návrh, ktorým uplatňoval náhradu

škody, je neúplný a že pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Neprijateľnosť

takejto aplikácie práva spočíva aj v tom, že počas súdneho konania môže navrhovateľ

v súlade s procesnoprávnou dispozičnou zásadou meniť výšku uplatňovanej náhrady škody,

vrátane späťvzatia návrhu na súdne konanie. Uvedená aplikácia súdmi nižších stupňov

zaznáva možnosť v priebehu súdneho konania, v závislosti na preukázaní skutkového stavu

veci, meniť návrh navrhovateľom súdneho konania, čo je v rozpore s princípmi

občianskoprávneho konania. Týmito nesprávnymi rozhodnutiami mu súdy nižších stupňov

zabránili domáhať sa jedného zo základných ľudských práv, a to práva vlastniť majetok

v zmysle a súčasne mu tiež odňali možnosť konať

pred súdom v zmysle

Žalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že postupom prvostupňového

ani odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nejedná sa ani

o nesprávne právne posúdenie veci. Dovolanie preto podľa § 237 písm. f/ nie je prípustné

a nie je ani naplnený dovolací dôvod uvedený v a Navrhol

preto dovolanie žalobcu odmietnuť, resp. zamietnuť a priznať žalovanému 3/ náhradu trov

dovolacieho konania.

Ostatní žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V posudzovanej veci žalobca dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme uznesenia.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného v tejto procesnej forme sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa odmietol podanie žalobcu v zmysle Dovolanie žalobcu teda

nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým by bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa. Dovolanie podľa preto nie je prípustné. Nejedná sa

ani o uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ) a ani

o prípady prípustnosti dovolania podľa písm. b/ a c/ ustanovenia Dovolanie

preto ani podľa neprichádza do úvahy.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd,

vzhľadom na zákonnú povinnosť vždy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal námietkou

dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O takú vadu konania ide aj vtedy, ak súd odmietne podanie,

hoci pre také rozhodnutie nie sú dané zákonné dôvody.

Podľa veta prvá pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných

náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich

zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ

domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba,

k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná

osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnikať, návrh musí obsahovať

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí

obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90),

nazýva sa žalobou.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako

treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo

nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie,

ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie

doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr

do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní

proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Aké náležitosti má obsahovať návrh na začatie konania, vyplýva z ustanovení § 79

ods. 1 a Žalobný návrh musí byť, okrem iného, jasný a určitý a musí z neho

vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha. V prípade, že sa navrhovateľ domáha svojho nároku

žalobou o splnenie povinnosti ( ) a predmetom žaloby je peňažné plnenie,

musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú navrhovateľ požaduje,

t.j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od

začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Okrem toho, uplatnenou

sumou je v konaní a v rozhodovaní viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch

uvedených v ustanovení Treba zdôrazniť, že navrhovateľ nie je zbavený

povinnosti podať riadny žalobný návrh ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné

vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia (tieto sa nachádzajú u odporcu, ktorý nie je

ochotný poskytnúť mu súčinnosť) a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od

znaleckého posudku. Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorej

bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie,

neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia

ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní

pokračovať. V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby, ako

odstrániteľný nedostatok konania, postupom podľa odstrániť. V prípade,

že navrhovateľ tento nedostatok neodstráni, neostáva súdu iné, než podanie, ktoré by

mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť.

V posudzovanej veci z podania žalobcu z 2.5.2006, označeného ako návrh na súdne

konanie, okrem iného vyplýva, že sa ním domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť

nevyplatením jeho podielu na zisku. V petite tohto návrhu síce uviedol, že žiada, aby súd

uložil žalovaným spoločne povinnosť zaplatiť mu náhradu škody, avšak jej rozsah nevyčíslil.

Súd prvého stupňa sa správne pokúsil v spolupráci so žalobcom výzvou urobenou formou

uznesenia tento nedostatok odstrániť. Hoci žalobca na jeho výzvu reagoval podaním

z 20.6.2006, tento nedostatok neodstránil. Keďže ide nepochybne o žalobu o splnenie

povinnosti, ktorej predmetom je peňažné plnenie, súdy nižších stupňov dospeli k správnemu

záveru, že neuvedenie sumy, ktorej sa žalobca domáhal, je takým nedostatkom, pre ktorý

nemožno v konaní pokračovať. Okresný súd a nadväzne naň aj krajský súd rozhodli preto

v súlade so zákonom, keď okresný súd podanie žalobcu z 2.5.2006, doručené Okresnému

súdu Ružomberok 1.5.2006 v časti, v ktorej sa domáhal, aby žalovaní boli povinní spoločne

vyplatiť mu náhradu škody, podľa odmietol a krajský súd jeho rozhodnutie

ako vecne správne potvrdil. Týmto postupom súdy nižších stupňov neodňali žalobcovi

možnosť konať pred súdom v zmysle tak, ako to nesprávne tvrdil

žalobca.

Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

ods. 1 a 2 a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších

stupňov bolo postihnuté či už žalobcom výslovne tvrdenou procesnou vadou podľa § 237

písm. f/ , alebo ďalšími vadami uvedenými v tomto ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie podľa v spojení s

odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný.

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Žalovanému 3/ v dovolacom konaní síce trovy vznikli,

ale neboli mu priznané. Dovolací súd z hľadiska náhrady trov dovolacieho konania na jeho

podanie z 12.6.2006 neprihliadol, keďže žalovaný 3/ trovy právneho zastúpenia nevyčíslil

a iné trovy zo spisu nevyplývajú. Ostatným žalovaným trovy dovolacieho konania nepriznal

z dôvodu, že im v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: