Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/49/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXXX/XX, 2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXXX/XX, obaja v konaní zastúpení B.. M. Z., advokátom so sídlom O., B. XXX, proti žalovanému: M., s.r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom G., Z. XX, zastúpenému B.. O. C., advokátom so sídlom G., C. X, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. -162 zo dňa 9. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovo tým, že žalobcovia s pôvodným veriteľom uzatvorili zmluvu o úvere a zároveň zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na neplnenie si povinností zo zmluvy o úvere zo strany žalobcov pôvodný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Následne bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená na spoločnosť F. W. s.r.o. a následne na žalovaného. Záložné právo bolo dvakrát vykonané formou dobrovoľnej dražby, avšak neúspešne. Preto žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou priameho predaja, pričom na tento výkon splnomocnil spoločnosť F. W. s.r.o. splnomocnením udeleným dňa 09.08.2016. Priamym predajom boli predmetné nehnuteľnosti predané občianskemu združeniu O. T. za kúpnu cenu 80.000,- eur. Tento skutkový stav žiadna zo strán nesporovala. Žalobcovia sa domáhali náhrady škody z dôvodu, že žalovaný ako záložný veriteľ nepostupoval pri výkone záložného práva v zmysle ustanovenia a vzhľadom na takéto konanie žalovaného im vznikla škoda vo výške 72.205,12 eur. Podľa súdu prvej inštancie porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu, môže však - ak sú splnené ostatné predpoklady - viesť k zodpovednosti za škodu podľa . V tomto prípade však žalovaný záložné právo formou priameho predaja nevykonával. Týmto výkonom splnomocnil predchádzajúceho veriteľa, spoločnosť F. W. s.r.o., ktorý reálne vykonal priamy predaj nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené, žalovaný v rámci výkonu záložného práva priamym predajom nevykonal žiadne úkony, a teda nemohol sa dopustiť protiprávneho konania (úkonu) a porušiť povinnosť v zmysle ustanovenia tak, ako uvádzajú žalobcovia. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol splnený predpoklad zodpovednosti za prípadne vzniknutú škodu žalovaným (protiprávne konanie), teda žalovaný za prípadne vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že záložný

veriteľ nesplnil svoju povinnosť podľa a žalobcom 1/ a 2/ nezaslal písomnú správu o výkone záložného práva. O uzatvorení kúpnej zmluvy boli informovaní len takým spôsobom, že boli vyzvaní na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností. V tomto prípade pasívna vecná legitimácia žalovaného podľa žalobcov vyplýva priamo z ustanovenia . Samotné udelenie plnomocenstva nemôže zbaviť žalovaného zodpovednosti za porušenie tohto ustanovenia. Aj keby tretia osoba bola splnomocnená celým výkonom záložného práva, priamo uvádza, že povinnosť pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou má v každom prípade záložný veriteľ. Udelením plnomocenstva nemôže dôjsť k prenosu zákonnej zodpovednosti za škodu. Ďalej sa žalobcovia v odvolaní zaoberali jednotlivými predpokladmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou), ktoré podľa nich boli v tomto prípade naplnené. Napokon žalobcovia s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. septembra 2012 zdôraznili, že ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia , a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa a nasl. .

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Argumentáciu žalobcov, že splnomocnením tretej osoby nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za škodu, považuje za právne neúnosnú. Navyše z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.09.2012, na ktorý poukazujú vo svojom odvolaní aj žalobcovia, vyplýva, že v prípade porušenia záložným veriteľom, musí ísť o zavinené porušenie, teda musí byť prítomná subjektívna stránka na strane žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci výkonu záložného práva formou priameho predaja nevykonal žiadne úkony, pretože k tomuto splnomocnil tretiu osobu, ktorá reálne vykonala priamy predaj nehnuteľností, nemôže byť prítomná ani subjektívna stránka žalovaného. Okrem toho úkony záložného veriteľa pri výkone záložného práva, resp. pri uspokojení jeho zabezpečenej pohľadávky, sa v zmysle považujú za úkony záložcu. Aj z toho dôvodu nemôže byť žalovaný pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nejde o jeho úkony, ale o úkony žalobcov (tu žalovaný odkázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -105). Súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel k správnemu rozhodnutiu, pretože žalovaný nemôže byť zodpovedný za škodu uplatnenú žalobcami z dôvodu absencie jeho konania, teda absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ďalej sa žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zaoberal jednotlivými predpokladmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktoré podľa neho neboli naplnené, najmä absentuje protiprávnosť, keďže postup pri výkone záložného práva bol podľa neho v súlade so zákonom a s postupom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05.10.2007. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor mal k dispozícii všetky relevantné informácie. Keby právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva bol v rozpore so zákonom, Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor by nebol zapísal vlastníctvo kupujúceho k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Navyše, pre správne akty správnych orgánov, teda aj pre rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor, vo všeobecnosti platí zásada prezumpcie správnosti. Ďalej poukázal na znalecké posudky, stanovujúce cenu predmetných nehnuteľností, pričom uviedol, že žalovaný nezodpovedá za správnosť výšky ceny stanovenej znalcom v znaleckom posudku. Žalobcovia podľa žalovaného nepreukázali ani vznik škody, keď ich jediným argumentom je, že zo šiestich znaleckých posudkov si zvolili jeden, ktorý je podľa nich najdôveryhodnejší, bez toho, aby nimi tvrdenú dôveryhodnosť akokoľvek zdôvodnili, respektíve ostatné znalecké posudky (najmä dva znalecké posudky žalovaného) akokoľvek spochybnili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nezaložil svoje zamietavé rozhodnutie na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ako to uvádzajú žalobcovia v odvolaní (a aj žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu), ale na tom, že nebol naplnený jeden z predpokladov

zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného, keďže žalovaný v rámci výkonu záložného práva priamym predajom nevykonal žiadne úkony.

6. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, odvolací súd uvádza, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V tomto prípade nebolo sporné, že medzi žalovaným a žalobcami existuje právny vzťah, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoj nárok na náhradu škody - je to vzťah záložného veriteľa (na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a následných postúpení pohľadávky, ktoré neboli spochybnené) a záložcu (záložcov). Táto skutočnosť postačuje pre konštatovanie existencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Posúdenie existencie či neexistencie uplatňovaného nároku už nie je otázkou aktívnej či pasívnej legitimácie, ale meritórnym posúdením uplatňovaného nároku.

7. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil zamietnutie žaloby na tom, že žalovaný v rámci výkonu záložného práva priamym predajom nevykonal žiadne úkony sám, ale splnomocnil na výkon záložného práva tretiu osobu, teda žalovaný sám nekonal protiprávne, a preto nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá žalobcom vznikla. Tento záver považuje odvolací súd za predčasný.

8. Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

9. Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

10. Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

11. Podľa , ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

12. Podľa , ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.

13. Podľa , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

14. Podľa , ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

15. Súd prvej inštancie dospel k skutkovému zisteniu, že žalovaný splnomocnil na výkon záložného práva spoločnosť F. W. s.r.o. Samotné splnomocnenie v spise nie je založené, avšak keďže skutkové tvrdenie o splnomocnení žiadna zo strán nespochybnila a bolo podložené aj rozhodnutím Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (podľa ktorého na strane predávajúcich boli žalobcovia zastúpení žalovaným ako „zákonným splnomocnencom podľa pri výkone záložného práva“, ktorý bol „zastúpený na základe plnomocenstva spoločnosťou F. W. s.r.o.“), súd prvej inštancie správne z tohto skutkového tvrdenia vychádzal.

16. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a však konaním na základe splnomocnenia vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Samotné

udelenie plnomocenstva teda nezbavuje splnomocniteľa povinností spojených s právnym úkonom, ktorý v jeho mene vykonáva splnomocnenec, vrátane povinnosti konať s náležitou starostlivosťou v súlade so zákonom a vrátane následnej zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti. To neznamená, že by splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene splnomocniteľa nebol zodpovedný za prípadnú škodu, ktorú svojim konaním spôsobí, avšak tento zodpovedá vo vzťahu k splnomocniteľovi (ide o zodpovednostný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom), kým navonok, vo vzťahu k tretím osobám je zodpovedný splnomocniteľ, v mene ktorého splnomocnenec konal.

17. Iná by bola situácia v prípade, ak by išlo buď o právny úkon, z ktorého by nevyplývalo, že niekto koná (na základe splnomocnenia) za niekoho iného ( ), alebo o prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva ( ). O prvý prípad (konanie bez splnomocnenia) zjavne v preskúmavanej veci nejde (čo vyplýva zo zhodných tvrdení oboch strán aj z vyššie citovaného rozhodnutia katastrálneho odboru o povolení vkladu) a prekročenie oprávnenia vyplývajúceho zo splnomocnenia nebolo v konaní preukázané a ani to žalovaný netvrdil.

18. Z toho vyplýva, že spoločnosť F. W. s.r.o., konajúca na základe splnomocnenia daného žalovaným, vykonávala pri výkone záložného práva právne úkony v mene žalovaného ako splnomocniteľa, preto sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadnú škodu len poukázaním na splnomocnenie dané uvedenej spoločnosti.

19. Pokiaľ ide o ustanovenie , podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie upravuje dôsledky konania záložného veriteľa vo vzťahu k tretím osobám, vrátane kupujúceho pri predaji zálohu či správy katastra, ktorá na základe uvedeného ustanovenia považovala konanie žalovaného (zastúpeného na základe splnomocnenia spoločnosťou F. W. s.r.o.) - jeho prejav vôle previesť predmetné nehnuteľnosti na kupujúceho - za konanie žalobcov. To však neznamená, že aj vo vzťahoch medzi záložným veriteľom a záložcom by sa konanie záložného veriteľa mohlo považovať za konanie záložcu. Pri takejto interpretácii by ustanovenie o povinnosti záložného veriteľa postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou (...) úplne stratilo zmysel. Záložný veriteľ musí zodpovedať záložcovi za porušenie tejto povinnosti - napokon to je aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý citovali obe strany v odvolaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu.

20. Pokiaľ žalovaný odkazoval na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -105, tam krajský súd konštatoval, že konanie žalobcu (záložného veriteľa) pri výkone záložného práva vrátane uspokojenia zabezpečenej pohľadávky, sa považuje za konanie žalovaných (záložcov), len na účely nároku na náhradu trov konania z dôvodu späťvzatia žaloby po uspokojení žalovanej pohľadávky z predaja zálohu. To znamená, že na účely zodpovednosti za zastavenie konania je potrebné predaj zálohu záložným veriteľom a následné uspokojenie pohľadávky výťažkom z tohto predaja považovať za úkony záložcov. Krajský súd sa však v uvedenom uznesení nevyjadroval k zodpovednostným vzťahom medzi záložným veriteľom a záložcami.

21. Napokon k argumentu žalovaného, že Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor mal k dispozícii všetky relevantné informácie a nebol by zapísal vlastníctvo kupujúceho, keby právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva bol v rozpore so zákonom, odvolací súd uvádza, že katastrálny orgán nepreskúmava primeranosť kúpnej ceny, skúma iba dovolenosť a platnosť predmetného právneho úkonu (v tomto prípade kúpnej zmluvy). Platnosť kúpnej zmluvy žiadna zo strán nespochybnila a nie je predmetom tohto konania. Napokon aj z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. je zrejmé, že prípadné porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu. Nie je teda v kompetencii katastrálneho orgánu preskúmavať, či záložný veriteľ pri predaji zálohu postupoval s náležitou starostlivosťou, ktorú mu ukladá citované ustanovenie.

22. Súd prvej inštancie - vedený svojím právnym názorom, že žalovaný nevykonal žiadne úkony pri výkone záložného práva, teda nemohol ani konať protiprávne - nevykonával ďalšie dokazovanie k právnemu základu a výške nároku žalobcov voči žalovanému. Toto dokazovanie by presahovalo rozsah odvolacieho konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (vrátane súvisiaceho

výroku o trovách konania podľa ) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma naplnenie predpokladov všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa , ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj možné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného podľa . Po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách konania, vrátane odvolacieho konania ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).