Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: C. R., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stropkovská 48, proti žalovaným 1. H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Š. XXX/XX, D., 2. B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 3. A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, H. X. L., 4. P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Ú. X, G., H., 5. U. F., nar. X.X.XXXX, bytom Y. Z. XXX, žalovaní 1. až 5. zastúpení JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou so sídlom Hlavná 8, Moldava nad Bodvou, 6. E. A., 7. J. F., 8. E.Z. F., 9. C. K., 10. C. S., 11. H.K. R., 12. S. R. a 13. H. R., žalovaní 6. až 13. všetci na neznámom mieste zákonne zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. zo 4.10.2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. až 5. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Žalovaným v 6. až 13. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu. Žalovaným v 1. až 5. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaným v 6. až 13. rade nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca po doplnení a úpravách domáhal určenia, že je, titulom vydržania, podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľností v okrese Košice - okolie, obci E. v kat. území E. zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, a to KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo výmere 333 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo výmere 154 m2, KNC parcely č. XXXX/ XX - orná pôda vo výmere 18 174 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 5 663 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 492 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 3 005 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 31 169 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 223 m2 a KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 9 284 m2, na LV č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/XX - záhrady vo výmere 1 687 m2 a KNC parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2 946 m2, na LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 109 m2, na LV č. XXXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 697 m2, na LV č. XXX C. to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 12 105 m2, na LV č. XXX C. to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 522 m2, LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo

výmere 11 395 m2, LV č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2 596 m2 a LV č. XXX KNE parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

3. Vychádzal zo zistenia, že právnymi predchodcami žalobcu sú jeho rodičia C. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a C. R., rod. Y., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Titulom dedenia po matke žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3 v pomere k dedičstvu, t.j. 1/3 k celku na nehnuteľnosti KN E parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 181.764 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. E., vedenej na mene poručiteľky pod B 1 v podiele 2/4, teda 1/2. Spoluvlastnícke podiely 1/9 v pomere k dedičstvu, t.j. 1/18 k celku z predmetnej parcely titulom dedenia nadobudli B. S., rod. V., A. L., rod. V. a E. V., ako vnuci poručiteľky po zomrelej dcére H., všetci dedičia bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku J. F., rod. V.. Dedičia zároveň zriadili v prospech žalobcu predkupné právo na nadobudnutú nehnuteľnosť, ktoré skutočnosti vyplývajú z osvedčenia o dedičstve D 532/98. Ďalej vychádzal zo zistenia, že parcela č. XXXX/X bola ako roľa pôvodne vedená v PKV č. XXX k. ú. E. bez uvedenia výmery. Jej spoluvlastníkmi boli pod B1 S. R., pod B2 H. R. rod. R., pod B3 C. R. a pod B4 C. H. rod. R.B., každý v podiele 1/4 na základe pozemkovoknižnej opravy z 24.6.1922 č.d. XXXX a na základe skutočného rozdelenia zo 17.10.1935 č.d. XXXX. Titulom kúpnopredajnej zmluvy z 21.11.1939 nadobudla spoluvlastnícky podiel 2/4 predmetnej parcely matka žalobcu C. R. rod. Y. kúpou od H.Á. R. rod. R. a C. R.. Po uzavretí PKV č. XXX bola predmetná parcela zapísaná do LV č. XXX k. ú. E. ako KNE parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181.764 m2 (PKV č. XXX k. ú. E., výpis z LV č. XXX k.ú. E. z 8.12.1997). Po smrti C. R. rod. Y. jej spoluvlastnícky podiel 2/4 KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181.764 m2 nadobudli titulom dedenia žalobca, B. S., A. L. C. E. V. v zhora uvedených podieloch (výpis z LV č. XXX k. ú. E., dedičské rozhodnutie po poručiteľke C. R. rod. Y. D 532/98). Zistil, že Správa katastra Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou v protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013 sp.zn. X XX/XXXX - SV opravila chybu v katastrálnom operáte v k. ú. E. tak, že v časti A LV č. XXX S.pravila zápis výmery parcely KNE č. XXXX/X zo 181.764 m2 na 10 386 m2 z dôvodu, že výmera tejto parcely bola do LV č. XXX nesprávne zapísaná na základe údajov v parcelnom protokole, v ktorom boli uvedené ešte pôvodné výmery pred rozdelením parcely a ďalších na základe geometrického plánu z roku 1932, zapísaného do pozemkovej knihy pod č. d. XXXX/XXXX titulom skutočného rozdelenia, pričom pôvodné pozemnoknižné parcely XXXX a XXXX boli rozdelené, prečíslované a zapísané do pozemnoknižnej vložky č. XXX až XXX, a to bez uvedenia výmery, okrem pozemkovoknižnej parcely XXXX/X. Predmetný geometrický plán však do príslušnej pozemkovoknižnej mapy vykonaný nebol a následne boli nehnuteľnosti pôvodne evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX C. XXX, zapisované do príslušných LV bez uvedenia výmery alebo nesprávne s výmerou podľa parcelného protokolu bez zohľadnenia zápisu vedeného pod č.d. XXXX/XXXX. Následne pod č.R 18/11 bol do katastra vykonaný zápis geometrického plánu č. 11/2006, vyhotoveného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/X - XXXX/ X, XXXX/X - XXXX/X, pričom zmenené údaje o pozemkoch boli uskutočnené bez zmeny vlastníckych práv tak, že časť riešených parciel registra E zanikla, pričom boli zapísané do registra C. Podľa tohto geometrického plánu parcely registra S, ktorým sa vytvárali parcely registra C boli: XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tieto parcely boli vedené v LV č. XXX, XXX, XXX C. XXX bez uvedenia výmer. Parcely registra C, ktoré sa vytvorili a zapísali do LV č. XXX, XXX, XXX C. XXX boli: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/X. Parcela KNE č. XXXX/X nebola v písomnej časti geometrického plánu riešená, ale v grafickej časti bola zobrazená s výmerou 10 386 m2 a taktiež boli zobrazené aj KNE parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tým, že v geometrickom pláne č. 11/2006 sa novovytvorené parcely registra C čerpali z iných parciel registra E ako z KNE parcely č. XXXX/ X, v LV č. XXX ostala evidovaná pôvodná výmera z parcelného protokolu a to pred rozdelením na základe geometrického plánu z roku 1932 pričom graficky bola táto parcela na základe tohto geometrického plánu vyčerpaná na výmeru 10 386 m2. Z geometrického plánu zo dňa 1.8.1932 vyhotoveného Dr. Z. R. pre k.ú. E. (ďalej len „ GP z roku 1932“) súd zistil, že jeho predmetom bolo zameranie a rozdelenie pozemkov zapísaných v PKV č. XXX k.ú. E. a to pozemkovoknižných parciel (ďalej aj „mpč.“) XXX/a C. XXX/aX. Z mpč. XXX/a boli vytvorené parcely mpč. XXX/a/X až XXX/a/XX, ktorým zodpovedali v danom poradí katastr. č. parciel XXXX/X - XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX/X. Z mpč. XXX/Xa bola vytvorená parcela katastr. č. XXXX/X. Výmera všetkých parciel spolu bola 377807 m2. Výmery novovytvorených parciel v GP uvedené neboli. Aktuálne sú na LV č. XXX k. ú. E. vedení ako spoluvlastníci KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386 m2 pod pod B2 S. R. v podiele

1/4, B3 H. R. rod. R. v podiele 1/4, B4 žalobca v podiele 12/36 teda 1/3, B5 B. S. K.. V. v podiele 2/36 teda 1/18, B6 A. L. rod. V.á v podiele 2/36 teda 1/18 a B7 Jozef Tóth v podiele 2/36 teda 1/18 (výpis z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017). Z identifikácie parciel vyhotovenej 16.7.2014 C. F. písomne aj graficky, ktorá nebola overená príslušnou správou katastra vyplýva, že KNE parcela č. XXXX/X vo výmere 181 764 m2 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. E. je totožná s KNE a KNC parcelami, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastníctvo vydržaním. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Čereháckou bankou v Nižnom Medzeve ako predávajúcou a obyvateľmi Obce Janík A. /./ R., jeho manželkou C. K.. P. a C. /./ R. ml. ako kupujúcimi dňa 11.4.1934 bolo zistené, že jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel predávajúceho vo veľkosti 36/40 z časti nehnuteľností mpč. XXX/a a XXX/a vedených v PKV č. XXX k. ú. E. - 2 uvedených vo výkaze pozemkov a na geometrickom pláne, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy, označených parcelnými č. XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a -XX, XXX/a - X C. XXX/a-XX za kúpnu cenu 45.000,- Sk, z ktorej 20.000,- Sk kupujúci už zaplatili a 25.000,- Sk zaplatia spoločne do pol roka spolu s dojednaným úrokom, pričom kupujúci S. R. ml. nadobudol podiel 1/4 predávaných nehnuteľnosti, Š. R. podiel 1/4 a C. R. K.. P. podiel 1/2. V kúpnej zmluve bolo zároveň konštatované, že kupujúci majú nehnuteľnosť v držbe od 3.3.1932 odkedy požívajú jej úžitky a znášajú ťarchy k nej sa viažuce. Žalobca ani žalovaní 1/ - 4/ nepredložili súdu geometrický plán a výkaz pozemkov, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy. Ďalej boli súdu predložené listy advokáta Dr. R. W. so sídlom v Moldave nad Bodvou z 3.4.1944 a 4.8.1944, adresované Čerhátskej banke a.s. v Nižnom Medzeve, týkajúce sa úhrady kúpnej ceny v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou z 11.4.1934. Z listu z 3.4.1944 vyplynulo, že kúpnu cenu uhradil jeden z kupujúcich, a to C. R. s manželkou C. rod. Y. a z tohto titulu požadovali, aby čiastka 3/4 Š. R. bola zapísaná na C. R. a manželku C. rod. Y.. Listom zo 4.8.1944 bola oznámená skutočnosť, že Š. R. a jeho manželka vyjadrili nesúhlas s tým, aby ich dlžnú čiastku zaplatil C. R., svoju dlžobu zaplatili, išlo o dlh vo výške 25.000 Kčs a na základe zmeniek dlh 6.600 Kčs. Z výpisov z LV č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, kat.úz. E. zistil okruh spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na uvedených listoch vlastníctva, zároveň zistil v ktorých pozemnoknižných vložkách predmetnej nehnuteľnosti boli pôvodne vedené. Napokon z čestných prehlásení H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Janík XXX a S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Janík XX z 29.9.2014 zistil, že po nahliadnutí do grafickej identifikácie spracovanej C. F. zo 16.7.2014 menovaní prehlásili, že rodina S. R., bytom E. XXX obhospodarovala pred II. svetovou vojnou aj po vojne parcely, ktoré sú označené v tejto identifikácii pod č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX a vedia, že tieto parcely im potom zobralo družstvo. Znenie oboch čestných prehlásení bolo totožné.

4. Po právnom posúdení veci podľa , , konštatoval, že predmetom sporu je určovacia žaloba, preto v prvom rade posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na tomto určení, že podanou žalobou môže odstrániť spornosť práva. Vychádzajúc z obsahu žaloby, z ktorej vyplynulo, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom titulom vydržania, konštatoval existujúcu právnu úpravu upravujúcu otázku vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do 31.12.1950 (na Slovensku platilo obyčajové uhorské právo). Uviedol, že v období od 1.1.1951 do 31.3.1964 otázku nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním upravoval tzv. Stredný a od 1.4.1964 táto otázka je upravená v , č. . Pri posudzovaní (ne)dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku vychádzal z názoru, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, v prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby, a to: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnenosť držby veci alebo práva a c) uplynutie zákonom stanovenej doby nepretržitej držby, dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, a ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Mal za to, že jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania bez ohľadu na právny stav, podľa ktorého sa vydržanie posudzuje je existencia oprávnenej držby veci. V súdnej praxi sa jednoznačne ustálil výklad, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou, a to so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie už v čase vstupu do držby bolo dôvodné. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k podielu 2/3 nehnuteľností vydržaním, pretože u neho absentuje právny titul vstupu do oprávnenej držby nehnuteľností. Dospel k záveru, že pokiaľ aj žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu,

neuviedol žiadny právny titul, na základe ktorého by mohol byť dobromyseľný, že mu nehnuteľnosti patria vlastnícky. Nepreukázal teda existenciu titulu, na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov, pričom k okolnostiam darovania sa vyjadrí žalobca vo svojej výpovedi, z výpovede žalobcu bolo zistené, že rodičia mu za svojho života nehnuteľnosti nedarovali. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol dedením po rodičoch, po oboch rodičoch žalobcu prebehlo dedičské konanie (otec žalobcu zomrel X.X.XXXX a matka XX.X.XXXX) v dôsledku čoho mal žalobca vedomosť, že podmienkou nadobudnutia vlastníctva dedením je rozhodnutie o dedičstve vydané v konaní o dedičstve po poručiteľovi, a to aj s prihliadnutím k tej skutočnosti, že žalobca nebol jediným dedičom rodičov a mal dve sestry J. F. rod. R., nar. XX.X.XXXX a H., ktorá zomrela v roku 1989, čo súd zistil z osvedčenia o dedičstve po matke žalobcu D 532/98. Naviac pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam sa vyžadovala od 1.1.1951 teda od účinnosti Stredného písomná forma a od 1.4.1964 teda od účinnosti sa písomná forma vyžaduje pri zmluvách o prevodoch nehnuteľností, pričom jej nedodržanie je podľa ustálenej súdnej praxe neospravedlniteľný právny omyl. Zdôraznil, že pokiaľ boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa v tom-ktorom období platných ustanovení nemožno už splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov poukazujúc na rozhodnutie Rc z 30.3.1999. Z uvedeného dôvodu, podľa záveru súdu, pokiaľ rodičia žalobcu vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľnosti a splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, do úvahy by prichádzala žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani prípadné zaplatenie celej kúpnej ceny nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy z 11.4.1934, ktorou otec žalobcu kupoval iba podiel 1/4 prevádzaných nehnuteľností a stranami zmluvy boli ďalší dvaja kupujúci, nemôže zakladať dobrú vieru rodičov žalobcu, že nadobudli celý predmet kúpnopredajnej zmluvy, a to aj s poukazom na list advokáta G.. W. zo 4.8.1944. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti o určenie, že žalobca je v podiele 2/3 vlastníkom KNE parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 10.386 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat.úz. E.Í. bola skutočnosť, že stranami sporu nie sú ďalší podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a to B. S., A. L. C. E. V.. Keďže určovací výrok rozsudku má účinnosť len vo vzťahu k stranám sporu, nie voči tretím osobám, ak má na jeho základe dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli stranami tohto konania. Podieloví spoluvlastníci sú nerozlučnými spoločníkmi a ak sa konania nezúčastnia, všetci nerozluční spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Zamietnutie návrhu žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov B. S., A. L. C. E. V., vyžiadania geometrického plánu č.d. 3012/1935 od Okresného úradu Košice - okolie katastrálneho odboru, výkazu plôch k tomuto geometrickému plánu a celej chronológie LV č. XXX kat. úz. E., pristúpil z dôvodu, že predmetom konania je určenie vlastníctva titulom vydržania, pričom žalobca nepreukázal existenciu titulu na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje, teda titulu vstupu do oprávnenej držby a navrhované dôkazy sa uvedeného netýkali. K otázke výmery KNE parc. č. XXXX/X, kat. úz. E. zapísanej na LV č. XXX, poukazoval na geometrický plán z roku 1932, ktorým došlo k reálnemu rozdeleniu na parcely katastrálneho čísla XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX C. Č.. XXXX a po opätovnom zameraní bola rozdelená na pozemnoknižné parcely č. XXX/a/X C. XXX/a/XX, ktorým zodpovedali v rovnakom poradí kat. čísla parciel XXXX/X C. XXXX/8, pričom v geometrickom pláne neboli uvedené výmery novovytvorených parciel, tieto vyplývali iba z grafickej časti. Na základe tejto skutočnej deľby parcela č. XXXX/X bola zapísaná ako roľa do pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. úz. E. bez výmery. Z tejto bola parcela následne prepísaná do LV č. XXX s výmerou 181 764 m2, pričom skutočnosť, prečo bola jej výmera následne znížená na 10 386 m2 bola vysvetlená v protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013. Zdôrazňoval, že pozemková kniha neručila za výmery ani v registri „E“ katastra nehnuteľnosti. výmera nie je záväzný údaj katastra. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy medzi Čerháckou bankou a otcom žalobcu ako jedným z kupujúcich, konštatoval, že skutočná deľba nehnuteľnosti z roku 1932 bola v tom čase titulom nadobudnutia vlastníctva k novovytvoreným nehnuteľnostiam o čom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe. Preto pokiaľ titulom tejto skutočnej deľby nadobudol vlastníctvo k novovytvoreným nehnuteľnostiam aj otec žalobcu a nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, žalobca sa môže domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi titulom skutočnej deľby z roku 1932.

5. O trovách konania rozhodol podľa , Keďže žalobu žalobcu zamietol, žalovaní v 1. až 5. rade boli vo veci plne úspešní, preto im v zmysle priznal plnú

náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, žalovaným v 6. až 13. rade, ktorí boli vo veci plne úspešní, trovy konania nevznikli, preto im voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku I. a II. (ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovaným v 1. až 5. rade bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu) z dôvodov podľa , , , , t.j. že odvolanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu je prinajmenšom predčasné, keď v odôvodnení rozsudku v tvrdeniach strán sporu i v jednotlivých dôkazoch, z ktorých súd vychádzal sú viaceré rozpory, ktoré neboli odstránené. Poukazujúc na tvrdenia žalovaných v 1. až 4. rade a zástupcu žalovaných v 6. až 13. rade namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s týmito vyjadreniami zistil, že vlastníkmi parcely č. XXXX/X vedenej v pznkn. vložke č. XXX kat. úz. E. boli na základe pozemnoknižnej opravy z 24.6.1922 č. d. XXXX a na základe tohto istého geometrického plánu zo 17.10.1935 č.d. XXXX uvedené úplne iné osoby, a to S. R., H. R., rod. R., C. R. C. C. H., rod. R., pričom od H. R. C. C. R. nadobudla spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 2/4 kúpnou zmluvou z 21.11.1939 jeho matka. Súd prvej inštancie na jednej strane považoval za vlastníkov parcely XXXX/X s výmerou 181 764 m2 S. R. v podiele 1/4, jeho matku v podiele 2/4 (2/3 z podielu ktoré neskôr zdedil) a C. H., rod. R. v podiele 1/4 na základe geometrického plánu č.d. XXXX/XXXX, no na strane druhej zamietol žalobu voči žalovaným, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo zo zmluvy s Čerháckou bankou a z rovnakého geometrického plánu č.d. XXXX/XXXX. Poukazoval na skutočnosť, že súd v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že on ani žalovaní v 1. až 4. rade nepredložili geometrický plán a výkaz pozemkov, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy s Čerháckou bankou, hoci podľa tvrdenia žalovaných v 1. až 4. rade ide o rovnaký geometrický plán č.d. 3012/1935 z 1.8.1932, vyhotoveného Dr. R., ktorý mal súd k dispozícii a zaoberal sa jeho obsahom. Zdôrazňoval, že súd prvej inštancie bol povinný vykonať všetky dôkazy na odstránenie predmetných rozporov, tak aby zistil komu svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie to však neurobil a zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazov (výsluchy svedkov, vyžiadanie geometrického plánu č.d. 3012/1935 výkazu plôch k tomuto geometrickému plánu a k celej chronológii LV č. XXX kat. úz. E.), hoci tento geometrický plán bol pre posúdenie predmetu sporu rozhodujúci. Namietal pravdivosť tvrdenia Slovenského pozemkového fondu, že kúpna zmluva uzatvorená s Čerháckou bankou sa netýka parcely 1258/5 s výmerou 181 764 m2. Poukazoval na to, že od tejto zmluvy odvodzujú svoje vlastnícke právo aj žalovaní v 1. až 5. rade. Nestotožnil sa s názorom súdu, podľa ktorého dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že nepreukázal existenciu titulu na základe ktorého vstúpil do držby. Poukazujúc na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy s Čerháckou bankou a okolnosti vyplatenia kúpnej ceny, resp. vyplatenia nielen pohľadávky pripadajúcej na podiel svojho otca, ale aj pohľadávky právnych predchodcov žalovaných v 1. až 5. rade, na skutočnosť, že jeho rodičia nemali vedomosť o skutočnosti, že Š. R. s manželkou C. s vyplatením nesúhlasili, navyše z hľadiska dobromyseľnosti mal za to, že ide o okolnosť bez právneho významu, o tomto nesúhlase sa dozvedel až v roku 2014, záver súdu prvej inštancie podľa ktorého do úvahy by prichádzala žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnych predchodcoch, považoval za názor, ktorý je v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, podľa ktorého: „Ak má totiž mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa (žalobcu neskúmala v tomto konaní)..., a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav správnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila... takéto úvahy okrem zjavného predlžovania stavu právnej neistoty sťažovateľov, ako aj právnych nástupcov poručiteľa, ktoré sú spojené s „rozmnožovaním sporov“, nekorešpondujú s princípmi materiálneho právneho štátu, v ktorom je ústavnou právomocou a zároveň povinnosťou súdov občianskoprávne spory rozhodovať ( ) a nie presúvať ich rozhodnutie na ďalšie eventuálne spory“. (nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. ).“ Zdôrazňoval, že predmetom dedičského konania po jeho matke bola parcela XXXX/X s výmerou 181 764 m2, navyše sa tohto dedičského konania ani nezúčastnil, ale bol na ňom zastúpený. Z uvedeného dôvodu žaluje, že je vlastníkom podielu vo veľkosti 2/3 na predmetných parcelách, čomu by zodpovedal jeho zákonný dedičský podiel po matke. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu, že stranami sporu nie sú ďalší traja podieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX/X poukazujúc na názor NS SR vyplývajúci z uznesenia sp.zn. z 28.10.2010, podľa ktorého „V konaní

o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu ( )“. Namietal závery súdu prvej inštancie o skutočnej deľbe z roku 1932 vyplývajúci z geometrického plánu č.d. XXXX/XXXX z dôvodu, že geometrický plán môže byť iba podkladom pre právny úkon, ktorým dôjde k zmene vlastníckeho práva, či rozdelenie zobrazené na geometrickom pláne bolo zrealizované a na základe akého právneho úkonu podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania nevyplýva. Ku konštatovaniu súdu, že identifikácia parciel vyhotovená C. F.Ö.R. zo 16.7.2014 nebola overená katastrálnym odborom okresného úradu, uviedol, že skutočnosť, že pôvodná parcela XXXX/ X je identifikovaná s parcelami špecifikovanými v žalobnom návrhu a bola s nimi identifikovaná aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebola spornou. K tvrdeniu, že výmery nie sú záväznými údajmi katastra, uviedol, že uvedená skutočnosť neznamená, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k užívanej výmere pozemkov. Zdôrazňoval, že jeho rodičia a aj on užívali parcelu XXXX/X v celej pôvodnej výmere 181 764 m2 a v tomto užívaní až do roku 2014 nebol nikým rušený. Namietal, že pokiaľ súd mal za to, že na jeho strane neboli splnené podmienky na nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v podiele 2/3 k celku mal rozhodnúť, že je vlastníkom predmetných parciel v rozsahu 1/3 k celku, súd však žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukazoval na osvedčenie o dedičstve z 13.8.1998 na základe ktorého zdedil 2/3 z podielu svojej matky vo veľkosti 2/4 na parcele XXXX/X s výmerou 181 764 m2. Už len na základe tohto osvedčenia najmenej vo veľkosti 1/3 sa musel považovať za vlastníka parcely XXXX/X s výmerou 181 764 m2. K priebehu pojednávania zo dňa 4.10.2017 uviedol, že toto pojednávanie bolo nariadené po viac ako 33 mesiacoch od podania žaloby, zdôraznil, že neovláda slovenský jazyk a má problémy aj so sluchom, vzhľadom aj na uvedené okolnosti neodpovedal na otázky sudkyne celkom presne, a preto k odvolaniu pripojil upresňujúce prehlásenie k otázkam. Napokon namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vychádza iba z , i keď konanie bolo začaté v roku 2014 za účinnosti , ale súd prvej inštancie na ustanovenie v odôvodnení nepoukázal. K odvolaniu žalobca pripojil svoje prehlásenie z 28.3.2018, v ktorom uviedol, že na pojednávaní 4.10.2017 bola prítomná aj tlmočníčka, konajúca sudkyňa vo veci zdôraznila, že musí rozumieť po slovensky, na čo jej odpovedal, že len všeobecné veci a nie odborné veci. Pri svojej výpovedi odpovedal na otázky konajúcej sudkyne tak, ako mu tieto otázky preložila prítomná tlmočníčka, avšak sudkyňa nedovolila, aby mu tlmočníčka podrobnejšie vysvetlila obsah týchto otázok. Pokiaľ sa chcel podrobnejšie opýtať tlmočníčky, keďže ani dobre nepočul, bolo mu to vytknuté. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice si uvedomil, že odpovedal na otázky sudkyne nie celkom presne. Ďalej uviedol: „ Pravda je taká, že rodičia užívali, tak ako bolo preukázané, celú parcelu XXXX/X a to na základe jednak zaplatenia jej ceny Čerehátskej banke (čo vyplýva aj z listu Dr. W.) a jednak na základe kúpy od H. R. C. C. R. (čo vyplýva aj z PK vložky 396). Vzhľadom na to, že k vyporiadaniu majetku rodičov došlo už počas života, keď ako som uviedol aj na pojednávaní, moji nevlastní súrodenci dostali práve z tohto titulu stroj v hodnote 150.000,-Sk. Znovu zdôrazňujem, že moji rodičia vyplatili celý dlh Čerehátskej banke a od tohto času sa považovali za vlastníkov celej parcely XXXX/X s pôvodnou výmerou. Presne si nepamätám kedy, ale ešte za života otca, t.j. najneskôr v r. 1980 mi rodičia viackrát povedali, že všetky pozemky sú moje a teda aj parcela XXXX/X, ktorú sme obrábali. Ostatní súrodenci na nej nikdy nepracovali a ani záujem pracovať nemali“.

7. Žalovaní v 1. až 5. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať im voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasili s odvolaním žalobcu, nakoľko mali za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne a nie sú splnené dôvody na podanie odvolania. Odvolateľ na pojednávaní vo veci dňa 4.10.2017 jasne vyslovil, že parcelu č. XXXX/X mu jeho rodičia za svojho života nedarovali, keď ešte žili, povedali mu, že pozemky budú jeho až po ich smrti. Po jeho rodičoch prebehlo dedičské konanie a na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 532/98 zdedil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. E. v podiele 2/3 v pomere k dedičstvu, t.j. 1/3 k celku. Na základe uvedeného je aj zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako podielový spoluvlastník, uvedená skutočnosť nebola sporná v priebehu doterajšieho konania. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal rozhodnúť pokiaľ by mal za to, že na strane žalobcu neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v podiele 2/3 k celku, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/3 k celku poukázali na to, že je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele

1/3 k celku, Správou katastra Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou došlo len k zníženiu - oprave chyby pôvodnej výmery parc. „E“ KN č. XXXX/X, nakoľko zápis v súbore popisných informácií bol v rozpore so zápisom v súbore geodetických informácií v mape určeného operátu. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu titulu na základe ktorého sporné nehnuteľnosti považoval za svoje v podiele 2/3, žiadnu darovaciu zmluvu, či iný právne relevantný dôkaz o nadobudnutí sporných nehnuteľností v konaní nepredložil, jeho subjektívne pocity o vlastníctve sporných nehnuteľností nestačia, musí existovať titul, dôvod, na základe ktorého držiteľ vzhľadom na všetky objektívne okolnosti môže sa domnievať, že nehnuteľnosť mu vlastnícky patrí a že je držiteľom oprávnený. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že k darovaniu sporných nehnuteľností došlo, hoci i k neplatnému, aby sa mohol dôvodne považovať za vlastníka nehnuteľností v podiele 2/3. Stotožnili sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že stranami sporu mali byť aj ďalší traja podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Prehlásenia, ktoré žalobca doložil v prílohe odvolania považovali za tendenčné, skutočnosti v ňom uvedené sa podľa nich nezakladajú na pravde. Žalobca na otázky sudkyne odpovedal jasne a zreteľne, otázky na žalobcu boli konkrétne formulované, ich obsah nebolo potrebné žalobcovi vysvetľovať a veľmi dobre rozumel tlmočníčke. Podľa nich súd správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Poukázali na to, že súd už pred pojednávaním vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, ako zjavne nedôvodnej a následne aj v procese dokazovania podrobne vysvetlil odvolateľovi skutkový stav v prejednávanej veci a vyslovil svoj predbežný záver.

8. Zástupca žalovaných v 6. až 13. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. až 5. rade k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, stotožnil sa s vyjadrením žalovaných v 1. až 5. rade, ako aj s rozsudkom súdu prvej inštancie.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. až 5. rade navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s tvrdeniami a interpretáciami právnej zástupkyne žalovaných v 1. až 5. rade. Uviedol, že je pravdou, že po úprave výmery parcely XXXX/X je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník parcely v podiele 12/36, čo predstavuje 1/3, avšak je iba spoluvlastníkom parcely s výmerou 10.386 m2. Podanou žalobou však žiadal, aby bolo určené, že je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu, ktoré boli identifikované s parcelou KN E parc. č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 181.764 m2 v podiele 2/3. Opakovane uvádzal, že v konaní bolo preukázané, že po matke zdedil 2/3 jej spoluvlastníckeho podielu na parcele XXXX/X s výmerou 181 764 m2, nie výmerou 10 386 m2. Najmenej v tomto rozsahu mal preto súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovieť, avšak zamietol žalobu v celom rozsahu. Poukazoval na to, že v konaní pred súdom tvrdil, že jeho rodičia dobromyseľne ako vlastníci užívali celú parcelu XXXX/X s výmerou 181 764 m2, v užívaní tejto parcely pokračoval následne on, teda je podielovým spoluvlastníkom parcely v pôvodnej výmere vo veľkosti 2/3 k celku a tieto skutočnosti boli preukázané jeho výpoveďou na pojednávaní 4.10.2017 a prehláseniami H. S. C. S. V.. Nie je preto pravdou, že by išlo iba o jeho subjektívne pocity o vlastníctve sporných nehnuteľností. Nie je pravdou podľa neho, že nepreukázal žiaden titul na základe ktorého by mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť. V tejto súvislosti poukazoval na ods. 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie pripustil, že „boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním... ak rodičia vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľností.... a splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním....“. Nesúhlasil s argumentáciou podľa ktorej došlo iba k zníženiu - oprave chyby pôvodnej výmery parc. registra „E“ KN č. XXXX/X, nakoľko zápis v súbore popisných informácií bol v rozpore so zápisom v súbore geodetických informácií v mape určeného operátu. Opakovane zdôrazňoval, že zdedil podiel a reálne užíval parcelu v celej výmere cca 181 764 m2, nešlo iba o chybu v tom, že by bola v súbore popisných informácií zapísaná nesprávne výmera pozemku zobrazeného v jeho grafickej časti. Plocha 171.378 m2 len tak nezmizla zo zemského povrchu, pôvodná výmera parcely XXXX/X a to 181.764 m2 je takmer v celej svojej časti identifikovaná s inými pozemkami, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Spochybňovanie prehlásenia, ktoré predložil súdu považoval za účelové, preto navrhol, aby sa okrem zápisnice z predmetného pojednávania odvolací súd oboznámil aj s obsahom zvukového záznamu z neho. K vyjadreniu zástupcu žalovaných v 6. až 13. rade uviedol, že v tomto vyjadrení sa Slovenský pozemkový fond stotožnil s vyjadrením žalovaných v 1. a 5. rade aj s napadnutým rozsudkom, avšak uvedené závery žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nevyjadril sa ani k žiadnej konkrétnej námietke, ktoré uviedol v odvolaní. Mal za to, že nie sú dané dôvody, žalovanými

navrhované, na potvrdenie napadnutého rozsudku, ani na priznanie trov odvolacieho konania žalovaným v 1. až 5. rade. Žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania 100 %.

10. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaných v 1. až 5. rade a zástupcu žalovaných v 6. až 13. rade bolo zástupcom žalovaných v 1. až 5. rade a 6. až 13. rade doručené 12.12.2018.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

12. Žalobca v odvolaní výslovne uvádzal, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II.. Keďže rozsudkom súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté vo výroku III. o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 6. až 13. rade ide o výrok súvisiaci s výrokom vo veci samej, odvolací súd preskúmaval správnosť celého rozsudku, teda vo výrokoch I., II. a III. (ďalej len rozsudok).

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. 2. 2020 o 9.45 hod v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13. 2. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. ,

16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , , , , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením (do 30.6.2016 s ustanovením ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30. 6. 2016 z ust. § až 135 ).

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s účinného v čase rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, preto odvolací súd rozsudok podľa ako vecne potvrdil.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva, resp. vlastníckeho podielu 2/3 k nehnuteľnosti vydržaním z dôvodu, že u žalobcu absentuje právny titul vstupu do oprávnenej držby.

25. Ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iný záver a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

26. Žalobca argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Súd svoje úvahy ako dospel k záveru o nesplnení podmienky pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním z dôvodu absencie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo nesprávne.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

29. Predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním v rozsahu 2/3 k celku a dôvodom zamietnutia žaloby je záver súdu prvej inštancie o absencii právneho titulu vstupu do oprávnenej držby nehnuteľnosti a vo vzťahu k parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10.386 m2, zapísanej na LV č. XXX z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, keďže účastníkmi konania nie sú ďalší traja podieloví spoluvlastníci, a to B. S., A. L. C. E. V..

30. Z hľadiska prejednávaného sporu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje sa aj rozhodnutie štátneho orgánu. k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne (kumulatívne) tri zákonné predpoklady, a to nadobúdateľ je oprávnený držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby a spôsobilý predmet vydržania. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej

viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci alebo práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je.

31. V predmetnej veci žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti pôvodnej parcely XXXX/X - ornej pôdy s výmerou 181.764 m2 v rozsahu 2/3 k celku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy z 11.4.1934, uzavretej medzi finančným inštitútom Čerehaly bank v Nižnom Medzeve a na druhej strane medzi A. (Š.) R. a jeho manželkou rod. C. P. C. C. (S.) R. ml. ako kupujúcimi. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo povinnosťou žalobcu preukázať v rámci preukázania zákonného predpokladu, že ako nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, v prvom rade preukázať právny titul vstupu do oprávnenej držby. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu sa žalobca uchopil držby predmetnej nehnuteľnosti. Počas konania žalobca síce tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť mu darovali rodičia. na druhej strane však výslovne uvádzal, že vlastníctvo k nehnuteľnosti mal získať až po smrti svojich rodičov v rámci dedičského konania. Ide o navzájom si odporujúce tvrdenia svedčiace iba o subjektívnom pocite žalobcu ako držiteľa, ktorý však nebol vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci. Žalobca totiž neuviedol žiadnu konkrétnu situáciu, za ktorej malo dôjsť k právnemu úkonu - darovaniu zo strany jeho rodičov, i keď prípadne neplatným právnym úkonom (napr. ústna darovacia zmluva). Ani z čestných prehlásení svedkov H. S. C. S. V. nevyplýva, aby zo strany právnych predchodcov žalobcu došlo k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi. Z čestných prehlásení vyplýva iba vedomosť týchto svedkov o tom, že rodina žalobcu obhospodarovala pred druhou svetovou vojnou aj po vojne parcely, ktoré sú predmetom tohto konania. Je teda zrejmé, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu. Ani odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť tohto záveru. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, tvrdené aj pred súdom prvej inštancie, ktoré by svedčili existencii darovacej zmluvy, i keď neplatnej (ústnej) uzavretej medzi ním a jeho právnymi predchodcami rodičmi. Vzhľadom na to, že jedným z troch zákonných predpokladov, ktoré musia byť súčasne splnené k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, a to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, v konaní nebolo preukázané, správne súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky je bez právneho významu zisťovanie nepretržitosti vydržacej doby a existencie spôsobilého predmetu vydržania, ako aj tvrdenie žalobcu týkajúce sa výmery nehnuteľnosti. Rozpory týkajúce sa výmery nehnuteľnosti, vo vzťahu k žalobe, ktorou sa domáha určenia spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2/3 k celku, sú bez právneho významu vo vzťahu k splneniu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

32. Medzi základné predpoklady návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné zahrnúť aj okruh účastníkov konania. Záver súdu prvej inštancie o neúplnosti okruhu účastníkov konania vo vzťahu k určeniu, že žalobca je v podiele 2/3 vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. E. ako parcela reg. „E“ XXXX/X vychádza z rozsudku NS SR sp. zn. , v ktorom bola riešená otázka účastníkov v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo na druhej strane. Od tohto záveru nemal dôvod odchýliť sa ani odvolací súd. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania, nie voči tretím osobám. Ak má teda na jeho základe dôjsť ku zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci na liste vlastníctva boli účastníkmi.

33. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. , ako aj rozhodnutie sp. zn. . Uvedené rozhodnutia však nemožno aplikovať na daný prípad vzhľadom na to, že B. S., A. L. C. E. V. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. E.. Svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli tak, ako aj žalobca na základe dedičského konania po ich matke. Je zrejmé, že práva týchto spoluvlastníkov predmetným návrhom boli dotknuté. Z uvedeného

dôvodu rozsudok vo vzťahu k predmetnej parcele by nemohol byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.

35. Vo veci je potrebné konštatovať tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, že žalobcom tvrdené skutočnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy z 11. 4. 1934, účastníkom ktorej bol aj právny predchodca žalobcu (otec) by nasvedčovali oprávnenosti držby predmetnej nehnuteľnosti minimálne otcom žalobcu a pokiaľ by boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, do úvahy by prichádzala žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva minimálne po právnom predchodcovi žalobcu (otcovi žalobcu). Skutočnosť, že u právneho predchodcu žalobcu existuje právny titul vstupu do oprávnenej držby nehnuteľnosti, nemôže byť považovaný za právny titul vstupu do oprávnenej držby nehnuteľnosti u žalobcu. Ide totiž o objektívnu skutočnosť osvedčujúcu právny titul vstupu do oprávnenej držby u jeho právneho predchodcu, resp. nejde o úkon, na základe ktorého možno konštatovať oprávnenosť vstupu do držby nehnuteľnosti žalobcom.

36. Nemožno prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam sa vyžadovala od 1.1.1951 písomná forma pri zmluvách o prevodoch nehnuteľnosti, pričom jej nedodržanie podľa ustálenej súdnej praxe je neospravedlniteľným právnym omylom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záver vyplývajúci z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo 14.11.2018, podľa ktorého: „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia , ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Ústavný súd výklad, podľa ktorého by žalobca v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním mohol byť dobromyseľným držiteľom iba za predpokladu, že nehnuteľnosť nadobudol registrovanou písomnou zmluvou, o ktorej by však neskôr vyšlo najavo, že je z nejakých zákonných dôvodov neplatná, považoval za výklad v spojení s , ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Považoval ho jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda z ústavne neakceptovateľný.

37. Je preto potrebné konštatovať, že pokiaľ by žalobca preukázal existenciu nadobúdacieho titulu napr. ústnu darovaciu zmluvu, uvedená okolnosť nebránila tomu, aby splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, samozrejme za podmienky splnenia ďalších dvoch zákonných predpokladov.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a . Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovaní v 1. až 5. rade boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v

plnom rozsahu. O výške týchto trov bude v súlade s rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vo vzťahu k žalovaným v 6. až 13. rade, i keď títo boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože týmto v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).