Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/179/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. V. XXX, o vymoženie 16,60 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Žriedlová 3, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.7.2018, č.k. -9, takto

rozhodol:

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.7.2018, č.k. -9 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. zastavil a súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 44,56 eur a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi vo výške 44,56 eur do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave zo dňa 16.2.2001 č. ORP-55/DI-SK-2001. Dňa 17.12.2003 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 13.7.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekučného konania nebolo možné vymôcť pohľadávku a trovy exekúcie vzhľadom k tomu, že povinný nedisponoval žiadnym majetkom už počas exekučného konania. Povinný je nemajetný a zamestnaný naposledy v roku 2004. Súd prvej inštancie citoval , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané v Exekučného poriadku. Preto exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle a nasl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 44,56 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle tak, že exekúciu zastaví podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko po vydaní rozhodnutia

zaniklo právo ním priznané a vzhľadom na to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ); že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ); pri výroku o zastavení exekúcie neboli splnené procesné podmienky (365 ods. 1 písm. a) ). Oprávnený poukázal na znenie a siedmej časti - Procesné ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Vzhľadom na citované ustanovenia mal oprávnený za to, že sudca má obligatórne konať a rozhodovať v exekučnom konaní len o veciach proti ktorým je prípustné odvolanie a nakoľko vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, mal o trovách exekúcie, vrátane určenia ich výšky, rozhodnúť vyšší súdny úradník. Vyššie uvedenému zodpovedá aj obdobná úprava , podľa ktorej o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu bolo oprávnenému znemožnené, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Oprávnený bol názoru, že siedmej časti Exekučného poriadku má procesnú povahu, a preto mal súd pri kreovaní výroku o zastavení exekúcie rozhodovať za použitia všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných procesných predpisov aj v tomto konaní začatom pred 01. 04. 2017 a uviesť dôvod pre ktorý sa exekúcia zastavuje, teda postupovať tak ako to vyžaduje Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 18. 04. 2012, v ktorom konajúc ako odvolací súd v obdobnej veci vyjadril názor, že podanie exekútora (návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť) je iba podnetom súdneho exekútora, ktorý si plní povinnosť podľa Exekučného poriadku. pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa v exekučnom konaní uplatňuje kedykoľvek, čo podporuje aj ustálený názor Ústavného súdu Slovenskej republiky viackrát vyjadrený napr. v uznesení a a i.. Oprávnený ďalej uviedol, že zánik vymáhaného práva po vydaní exekučného titulu je hmotnoprávnou okolnosťou, na základe ktorej je exekučný súd povinný exekučné konanie zastaviť v zmysle Exekučného poriadku bez ohľadu na iné ďalšie dôvody. Oprávnený s poukázaním na vyššie uvedené namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podotkol, že rozhodnutie - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-55/ DI-SK-2001 zo dňa 16.2.2001, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, sa stalo vykonateľným dňa 24.3.2001 a lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 24.3.2004. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na túto skutočnosť muselo byť súdu zrejmé, že v konaní nemôže pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniklo. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodnutie súdu v tomto exekučnom konaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Oprávnený citoval Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa v znení účinnom do 31. marca 2017. Oprávnený mal za to, že exekútor v predmetnom exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V dôsledku uvedeného bol oprávnený presvedčený, že sú splnené podmienky predpokladané Exekučného poriadku, t. j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa .

8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.

9. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný a navrhol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznať v zmysle § 243j Exekučného poriadku.

12. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

14. v stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod . Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle ), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času ( Exekučného poriadku). Pritom od 1.7.2016 (od

novely účinnej súčasne s účinnosťou ) ani nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.

15. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.

16. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa odvolanie oprávneného odmietol.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).