Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-179-2019.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Subarea
13CoE/179/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. V. XXX, o vymoženie 16,60 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Žriedlová 3, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.7.2018, č.k. 4Er/238/2003-9, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.7.2018, č.k. 4Er/238/2003-9 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Er/238/2003 zastavil a súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 44,56 eur a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi vo výške 44,56 eur do 15 dní od doručenia uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave zo dňa 16.2.2001 č. ORP-55/DI-SK-2001. Dňa 17.12.2003 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 13.7.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekučného konania nebolo možné vymôcť pohľadávku a trovy exekúcie vzhľadom k tomu, že povinný nedisponoval žiadnym majetkom už počas exekučného konania. Povinný je nemajetný a zamestnaný naposledy v roku 2004. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 4 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 44,56 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle § 388 C.s.p. tak, že exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané a vzhľadom na to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.); že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.); pri výroku o zastavení exekúcie neboli splnené procesné podmienky (365 ods. 1 písm. a) C.s.p.). Oprávnený poukázal na znenie § 202 ods. 1 a 3 siedmej časti - Procesné ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Vzhľadom na citované ustanovenia mal oprávnený za to, že sudca má obligatórne konať a rozhodovať v exekučnom konaní len o veciach proti ktorým je prípustné odvolanie a nakoľko Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, mal o trovách exekúcie, vrátane určenia ich výšky, rozhodnúť vyšší súdny úradník. Vyššie uvedenému zodpovedá aj obdobná úprava § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu bolo oprávnenému znemožnené, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Oprávnený bol názoru, že § 202 ods. 5 siedmej časti Exekučného poriadku má procesnú povahu, a preto mal súd pri kreovaní výroku o zastavení exekúcie rozhodovať za použitia všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných procesných predpisov aj v tomto konaní začatom pred 01. 04. 2017 a uviesť dôvod pre ktorý sa exekúcia zastavuje, teda postupovať tak ako to vyžaduje § 202 ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11CoE/27/2012 zo dňa 18. 04. 2012, v ktorom konajúc ako odvolací súd v obdobnej veci vyjadril názor, že podanie exekútora (návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť) je iba podnetom súdneho exekútora, ktorý si plní povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa v exekučnom konaní uplatňuje kedykoľvek, čo podporuje aj ustálený názor Ústavného súdu Slovenskej republiky viackrát vyjadrený napr. v uznesení I. ÚS 456/2011 a II. ÚS 340/2013 a i.. Oprávnený ďalej uviedol, že zánik vymáhaného práva po vydaní exekučného titulu je hmotnoprávnou okolnosťou, na základe ktorej je exekučný súd povinný exekučné konanie zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku bez ohľadu na iné ďalšie dôvody. Oprávnený s poukázaním na vyššie uvedené namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podotkol, že rozhodnutie - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-55/ DI-SK-2001 zo dňa 16.2.2001, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, sa stalo vykonateľným dňa 24.3.2001 a lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 24.3.2004. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na túto skutočnosť muselo byť súdu zrejmé, že v konaní nemôže pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniklo. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodnutie súdu v tomto exekučnom konaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). Oprávnený citoval § 243j Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. Oprávnený mal za to, že exekútor v predmetnom exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V dôsledku uvedeného bol oprávnený presvedčený, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku, t. j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p..
8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.
9. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný a navrhol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznať v zmysle § 243j Exekučného poriadku.
12. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C.s.p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod § 357 písm. m) C.s.p.. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 1.7.2016 (od
novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
15. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
16. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).