Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/232/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: O. W., nar. X. X. XXXX, bytom P. XXX/XX, V., s miestom podnikania Dlhá 989/11, Pata, IČO: 32 359 161, zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, Koreničova 2, Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 7.047,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. mája 2017 č. k. -93, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , (ďalej aj „“, alebo len „O. z.“), a o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.047,41 eur s príslušenstvom ako náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Q. X, V., pričom pri kontrole odberného miesta dňa 3.4.2014 žalobkyňa zistila, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý znaleckým posudkom č. 464/PL-2014 zo dňa 23.6.2014 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. V. bola žalovaný v rozhodnom období výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto. Dňa 30.7.2014 faktúrou č. 9000185129, splatnou dňa 13.8.2014, vyfakturovala žalobkyňa žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vo výške 7.047,41 eur, ktorej prílohou bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 4.4.2014. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. V priebehu konania žalobkyňa zmenila argumentáciu v tom, že pri kontrole odberného miesta 3.4.2014 zamestnanci žalobkyne nadobudli podozrenie, že meradlo má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto ho demontovali a poslali znalcovi na posúdenie s tým, že až doručením znaleckého posudku dňa 7.8.2014 mala žalobkyňa preukázateľnú vedomosť o protiprávnom konaní žalovaného, ktorým mu vznikla škoda a teda právo na náhradu škody nie je premlčané.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, pre ktoré je ustanovená kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna). Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho: 1. vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia), 2. vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila na tom skutkovom základe, že dňa 3.4.2014 kontrolou odberného miesta zistila neoprávnený odber zemného plynu, škodu žalovanému fakturovala podľa výpočtu zo dňa 4.4.2014 (v zmysle vyhlášky). Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 3.4.2014 bola zamestnancami žalobkyne vykonaná kontrola odberného miesta Q. X, V. a došlo k demontáži meradla a že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto, je žalovaný. Sporným medzi stranami zostalo určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Podľa žalobkyne subjektívna premlčacia doba začala plynúť až doručením znaleckého posudku 7.8.2014 a podľa žalovaného s poukazom na judikatúru (poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej výšku) sa žalobkyňa dozvedela o škode už 3.4.2014, pričom znalec len potvrdil túto vedomosť žalobkyne. Súd prvej inštancie konštatoval, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť mohol v súdnom spore preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu o určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni v danej veci plynúť dňa 3.4.2014, kedy bola vykonaná kontrola odberného miesta, zistený stav počítadla plynomeru a demontované meradlo (uvedené vyplýva zo zápisu o vykonanej kontrole zo dňa 3.4.2014, montážneho listu meradla zo dňa 3.4.2014 a napokon i výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu datovaného dňom 4.4.2014), t. j. týmto dňom bola preukázaná existencia vedomosti žalobkyne o tom, že jej vznikla škoda z neoprávneného odberu zemného plynu, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Niet totiž žiadneho logického dôvodu pri uplatnení práva na náhradu škody vyčkávať na oznámenie znalca. Vzhľadom k uvedenému potom premlčacia doba uplynula dňom 3.4.2016. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, na ktorú bol povinný prihliadnuť, považoval za dôvodnú. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a (ďalej len „“), vecne úspechom žalovaného v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (, , ). Súd prvej inštancie nesprávne zistil, že žalobkyni začala subjektívna premlčacia doba plynúť 3.4.2014, kedy bola vykonaná kontrola odberného miesta. Nárok žalobkyne nie je premlčaný. Zo zápisu z predmetnej kontroly vyplýva dôvod vyhotovenia zápisu a ďalej sa v ňom uvádza, že žalovaný bol pri výmene. Súd sa nezaoberal obsahom tejto listiny v súvislosti so skutkovou podstatou neoprávneného odberu. Pri kontrole žalobkyňa nemala a ani nemohla mať vedomosť, že škoda z neoprávneného odberu vznikla, pretože nevedela, či ide o protiprávny úkon. Zamestnanci žalobkyne len nadobudli podozrenie, že meradlo má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto ho demontovali a poslali na posúdenie znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška podozrenie potvrdil. Podozrenie žalobkyne nemá kvalitatívnu hodnotu vedomosti, že ide o neoprávnený odber plynu, ktorým vznikla žalobkyni škoda. Až doručením znaleckého posudku 7.8.2014 mala žalobkyňa preukázateľnú vedomosť o protiprávnom konaní žalovaného a preto až týmto dňom začala plynúť premlčacia doba. Znalec konštatoval porušenie plomby. Dôvodom demontáže bolo, že išlo o výmenu meradla, úradnú skúšku. Ak by bola žaloba podaná skôr, bez znaleckého posudku a následne by znalec zhodnotil, že plomba nebola porušená, bola by žaloba podaná predčasne. Subjektívna premlčacia doba sa viaže na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Začína

plynúť dňom, keď sa poškodený skutočne, nie iba predpokladane, dozvedel o škode. Žiadosť žalobkyne o vyhotovenie znaleckého posudku automaticky neznamená, že znalec jej podozrenie potvrdí.

3. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žaloba má v zmysle zákona obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa sama v žalobe uviedla, že pri kontrole odberného miesta 3.4.2014 zistila, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla. Až po vznesení námietky premlčania žalobkyňa začala tvrdiť, že dňa 3.4.2014 nadobudli zamestnanci len podozrenie o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla. Žalobkyňa zistila porušenie plomby 3.4.2014, čo vyplýva aj z montážneho listu meradla, v ktorom je pri dôvode montáže/ demontáže uvedené porušenie plomby (toto vyplýva i z výpočtu škody). Neskoršie tvrdenie žalobkyne nemožno vnímať inak, ako účelové tvrdenie urobené so zámerom vyhnúť sa neúspechu v konaní z dôvodu premlčania nároku (a ide zároveň o podstatnú zmenu rozhodnutých tvrdení v žalobe). Nárok považuje žalovaný za premlčaný. Povinnosť žalobkyne nie je posielať meradlá na znalecké skúmanie. Pokiaľ tak robí, robí to len so zámerom získania lepšej dôkaznej situácie v prípadnom spore.

4. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zotrvala na podstatnej argumentácii uvedenej v odvolaní v súvislosti s tým, že nárok nemôže byť premlčaný. Zdôraznila, že dôležitá je skutočná, preukázaná a nie len predpokladaná vedomosť poškodeného. Pri bežnom pohľade nebolo možné zistiť poškodenie plomby a bežným skúmaním nie je možné zistiť poškodenie plynomera. K námietke, že príloha výpočtu škody bola vyhotovená 4.4.2014 uviedla, že príloha bola spracovaná až 30.7.2014. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody i v trestnom konaní. Trestné oznámenie bolo odmietnuté.

5. Žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Poukázal na to, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou formálnej pravdy, v zmysle ktorej súd neskúma skutočný stav veci, ale vychádza zo skutkových tvrdení strán a príslušných dôkazov. Neskoršie vyjadrenie žalobkyne, ktoré popiera ňou samotnou uvádzané tvrdenia v žalobe, považuje žalovaný za účelové. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o tom, že škoda bola uplatnená aj v trestnom konaní a počas tohto obdobia premlčacia doba neplynie, tu sa jedná o novoty v odvolacom konaní. Žalobkyni nič nebránilo tieto skutočnosti uviesť už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd nemôže preto na ne prihliadať. Navyše ide o tvrdenia, ktoré zo strany žalobkyne neboli ničím preukázané a podanie trestného oznámenia nemožno považovať za uplatnenie nároku na náhradu škody.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „“), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že v danej veci nie je možné žalobe vyhovieť z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným, keď žaloba bola podaná žalobkyňou po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 3.4.2014, t. j. od kontroly odberného miesta.

8. Podľa § 106 ods. 1 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9. Podľa § 106 ods. 2 O. z. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10. V ustanovení § 106 O. z. sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná udalosť (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 759 - 763).

11. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu o zákonom predpokladaných skutočnostiach. V prípade podľa § 106 O. z. je oprávneným subjektom poškodený a práve na jeho osobu je viazaná požiadavka zákonodarcu, aby nadobudol subjektívnu vedomosť o definovaných skutočnostiach. Nestačí teda možnosť, či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, poškodený musí uvedenými vedomosťami reálne disponovať. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach a to o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.4.2015 sp. zn. ).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody na súde prvej inštancie dňa 5.4.2016 s odôvodnením, že dňa 3.4.2014 bol žalobkyňou zistený neoprávnený odber zemného plynu žalovaným (meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečená značka číselníka meradla) a uviedla, že o tom bol vyhotovený zápis. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta (na základe príkazu/zákazky) zo dňa 3.4.2014 (príloha k žalobe) je zrejmé, že pri kontrole bol prítomný aj žalovaný, uskutočnila sa výmena meradla. V montážnom liste č. 1200043336 z 3.4.2014 sa ako dôvod montáže/demontáže uvádza „výmena, ipp - interné porušenie plomby“. Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (vyhotovené 4.4.2014 kontrolórom), bola škoda spôsobená žalovaným vyčíslená na sumu 7.047,41 eur. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška z 23.6.2014 č. 464/PL-2014 znalec optickým skúmaním zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, mechanické poškodenie overovacej/zabezpečovacej značky. Následne bola žalobkyňou žalovanému škoda fakturovaná v sume 7.047,41 eur.

14. Z uvedeného vyplýva, že sama žalobkyňa v žalobe tvrdila, že dňa 3.4.2014 zistila porušenie plomby meradla (jej vedomosť o poškodení plomby v danom prípade jednoznačne vyplýva aj z montážneho listu, kde sa 3.4.2014 konštatovalo porušenie plomby, rovnako tak aj z vyčíslenia škody). Je nepochybné, že v danej veci sa dňa 3.4.2014 žalobkyňa dozvedela o škode (výšku následne vyčíslila), rovnako i o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba preto uplynula v zmysle § 122 O. z. dňa 4.4.2016 (v pondelok, pretože 3.4.2016 pripadlo na nedeľu a najbližší pracovný deň bol 4.4.2016). Žaloba bola na súd podaná 5.4.2016 (utorok), čo je po uplynutí premlčacej doby.

15. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby totiž nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.8.2008 sp. zn. ).

16. Zmena skutkových tvrdení žalobkyne až po vznesení námietky premlčania ohľadom vedomosti o vzniku škody je preto zo strany žalobkyne účelová.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobkyne s poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol. Nebol preto dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal samotným nárokom žalobkyne.

18. Tu ale odvolací súd poznamenáva, že uvedený záver nie je možné zovšeobecňovať, nakoľko k nemu dospel súd vzhľadom na konkrétne osobitné okolnosti tohto prípadu.

19. Ku skutkovému tvrdeniu žalobkyne ohľadom spočívania premlčacej doby v súvislosti s podaním trestného oznámenia (žalobkyňa toto neuvádza v odvolaní, ale až vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu) je potrebné uviesť, že v zmysle prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa netvrdila splnenie podmienky v zmysle citovaného , splnenie tejto podmienky nevyšlo ani najavo, preto na túto novotu ako prostriedok procesného útoku, nebolo možné prihliadať.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

21. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.