Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-68-2019.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/68/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Čajkova 13, 811 05 Bratislava, IČO: 50 382 888, správca úpadcu BBK AGRO, s.r.o., v konkurze, so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, proti žalovaným v 1. rade: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, v 2. rade: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 166,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.02.2017 č. k. 36Cb/488/2015-87, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2017 č.k. 36Cb/488/2015-87 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.10.2018 č.k. 36Cb/488/2015-126 a v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.06.2019 č.k. 36Cb/488/2015-137 potvrdzuje.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému - Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, Trnava povinnosť zaplatiť žalobcovi 166,05 eur titulom neuhradených úrokov z oneskorene vráteného nadmerného odpočtu, v zmysle §79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov(„daňového poriadku“).
2. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a dňa 06.06.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 36Cb/488/2015-41, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, pričom súčasne uviedol, že má za to, že nie je daná právomoc na konanie a rozhodovanie v tejto právnej veci podľa § 7 O.s.p..
3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 15.02.2017 č.k. 36Cb/488/2015-87 rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 470 ods. 1,2, § 3, § 4, § 9, § 161 ods. 1,2 C.s.p., § 262 ods. 1,2, § 256 ods. 1 C.s.p.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že preskúmal námietku žalovaného - Daňový úrad Trnava uplatnenú v odpore, teda pri jeho prvom úkone vo veci samej, ktorý mu patrí a zistil, že táto je opodstatnená. Súd prvej inštancie sa v otázke posúdenia právomoci na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, t.j. je zrejmé, že vzťahy, ktoré sú predmetom daňového práva patria do skupiny vzťahov finančných, ktoré majú verejnoprávny charakter, čo konštatuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 24/2002, 3Cdo 7/01, 2 Cdo 46/2000, 4 Cdo 128/97). Uvedené možno oprieť aj o vzájomné postavenie a charakter vzťahov medzi správcom dane a daňovým
subjektom, ktorý je založený na ich nerovnom postavení, kde orgán verejnej moci rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov mocensky, autoritatívne a kde rozhodnutia týchto orgánov nie sú závislé na vôli subjektov, pričom ide o vzťahy upravené normami verejného práva. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Keďže sa teda v predmetnom konaní jedná o verejnoprávne vzťahy, nie je možné ich podradiť pod ustanovenie § 3 C.s.p. (zodpovedajúce ustanovenie k § 7 O.s.p.). Súčasne však na predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý možno v zmysle vyššie uvedeného definovať ako verejnoprávny vzťah, nemožno uplatniť ani ustanovenie § 4 C.s.p., nakoľko žiadny zákon neustanovuje, že o vrátení dane rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, t.j. právomoc súdu rozhodovať vo veciach daňových nie je založená ani zákonom. K tvrdeniu žalobcu o rozpore tvrdení žalovaného so zásadou denegatio iustitiae súd uvádza, že v danom prípade nie je uvedená ústavnoprávna zásada porušená, nakoľko je zrejmé, s ohľadom na povahu právneho vzťahu medzi stranami, že príslušným orgánom, ktorému je zverená rozhodovacia právomoc je v konkrétnom prípade správca daní. Súd má za to, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol žiadny občianskoprávny vzťah, ktorý by mal základ v ustanoveniach civilného práva, jedná sa o daňovú vec, t.j. je daný neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a preto súd konanie zastavil.
5. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému - Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, Trnava, náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko k zastaveniu konania došlo zavinením na strane žalobcu.
6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.10.2018 č.k. 36Cb/488/2015-121 pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica.
7. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 24.10.2018 č.k. 36Cb/488/2015-126 opravil výrok uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/488/2015-87 zo dňa 15.2.2017 tak, že sa dopĺňa na strane 1. o výrok III., ktorý znie: Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Daňovému úradu Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava. Zároveň rozhodol, že sa opravuje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/488/2015-87 zo dňa 15.2.2017 tak, že sa dopĺňa na strane 4. o odsek 18., ktorý znie: Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 C.s.p. pre nedostatok právomoci zastavil a zároveň vec postúpil Daňovému úradu Trnava ako orgánu, do ktorého právomoci patrí daná vec. Daňový úrad Trnava posúdi písomné podanie žalobcu zo dňa 2.10.2015 podľa jeho obsahu a bude ďalej o ňom konať v zmysle právneho názoru uvedeného súdom vyššie s tým, že vo zvyšku zostáva citované rozhodnutie bezo zmeny.
8. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 05.06.2019 č.k. 36Cb/488/2015-137 opravil výrok I. opravného uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/488/2015-126 zo dňa 24.10.2018 tak, že správne znie: opravuje sa výrok uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/488/2015-87 zo dňa 15.2.2017 tak, že sa dopĺňa na strane 1. o výrok III., ktorý znie: Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Daňovému úradu Banská Bystrica, so sídlom Nová 6005/13, 974 01 Banská Bystrica. Zároveň rozhodol, že sa opravuje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/488/2015-87 zo dňa 15.2.2017 tak, že sa dopĺňa na strane 4. o odsek 18., ktorý znie: Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 CSP pre nedostatok právomoci zastavil a zároveň vec postúpil Daňovému úradu Banská Bystrica ako orgánu, do ktorého právomoci patrí daná vec. Daňový úrad Banská Bystrica posúdi písomné podanie žalobcu zo dňa 2.10.2015 podľa jeho obsahu a bude ďalej o ňom konať v zmysle právneho názoru uvedeného súdom vyššie“ s tým, že vo zvyšku zostáva citované rozhodnutie bezo zmeny.
9. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2017 č.k. 36Cb/488/2015-87, doručené súdu prvej inštancie dňa 17.3.2017 a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v súvislosti so smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v zmysle výkladu judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2014 sa skončila v zmysel § 46 ods. 9 písm. a) v spojení s § 49 ods. 8 daňového poriadku dňom doručenia Protokolu z daňovej kontroly č. 9210401/5/3044278/2014 zo dňa 24.06.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu žalobcovi. Žalovaný vrátil žalobcovi ním vyžiadaný a jemu priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 12.895,37 eur dňa 11.07.2014, t.j. v lehote podľa § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH. V prípade, ak by žalovaný nevykonával u žalobcu daňovú kontrolu, musel by mu vrátiť požadovaný nadmerný odpočet vo všeobecnej lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z o DPH, t.j. do 25.05.2014. Žalobca má za to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je uvedený deň dňom, od ktorého sa počítajú žalované úroky. Tieto sa počítajú až do dňa reálneho vrátenie nadmerného odpočtu navrhovateľovi, teda do 11.07.2014. Žalobca dal do pozornosti, že úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku a sú upravené normami súkromného práva (viď § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 369 Obchod. zák.), ale aj v práve verejnom (viď § 79 a § 156 daňového poriadku). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Podľa názoru žalobcu v danom prípade ide o prelínanie súkromnoprávneho inštitútu do verejného práva. je to špecifický inštitút, ktorý sa vo verejnom práve uplatňuje len na základe uvedenia v osobitnom zákone. Z uvedeného vyplýva, že je daná právomoc všeobecného súdu na rozhodnutie vo veci. Daňový úrad Banská Bystrica na základe doručeného uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/487/2015-53 zo dňa 30.08.2016 a uznesenia č.k. 23Cb/488/2015-48 zo dňa 30.08.2016 vo veci priznania úroku za dobu nevykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a december 2013 oznamuje, že zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ani zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) neupravuje priznanie úroku zo sumy nadmerného odpočtu priznaného po kontrole oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet. Aktuálne platná právna úprava neumožňuje správcovi dane v tomto prípade priznať úrok z omeškania nadmerného odpočtu DPH zadržiavaného daňovou kontrolou. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že žalovaný, resp. správca dane nepovažuje seba za oprávneného rozhodovať o predmetnom nároku. Odvolateľ má za to, že súd rozhodol nesprávne, keď uznesením konanie zastavil. Ako vyplýva z vyššie uvedeného oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica č. 104147134/2016 zo dňa 20.10.2016, daňový úrad nie je oprávnený rozhodovať o uvedenom nároku. Neexistuje teda orgán, ktorému by bolo možné návrh postúpiť. Z uvedeného dôvodu je jedine súd oprávnený o danom nároku rozhodovať, inak by došlo k odopretiu spravodlivosti, kedy by o nároku žalobcu nerozhodoval ani orgán verejnej správy, ani súd. Odvolateľ namietal, že súd sa odvoláva na skutočnosť, že nemá právomoc vo veci rozhodnúť, avšak napadnutému uzneseniu predchádzalo vydanie platobného rozkazu č.k. 36Cb/488/2015-41 zo dňa 06.06.2016, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal Daňový úrad Trnava zaplatiť žalovanú sumu. Odvolateľ namietal, že súd nerozhodol o jeho návrhu pribrať ďalšieho účastníka konania na strane žalovaného, a to Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, keďže je rozpočtovou organizáciou, na ktorej rozpočet je odporca ako preddavková organizácia zapojený a teda že ide o inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, keď zastáva názor, že nedostatok právomoci súdu konať a rozhodnúť v tejto veci je neodstrániteľný nedostatkom podmienok konania. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalovaný zastáva názor uvedený aj v podanom odpore, že súd nemá právomoc na konanie a rozhodovanie v tejto právnej veci, čo odôvodňuje nasledovne. Právomoc súdov je upravená v § 3 zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa §4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Všetky vzťahy, ktoré tvoria predmet úpravy daňového práva patria do širšej skupiny vzťahov, finančných (ide o tie spoločenské vzťahy, ktoré súvisia so zhromažďovaním prostriedkov do verejných fondov, ich rozdeľovaním a používaním na verejné funkcie štátu obci a iných verejnoprávnych subjektov, pričom ide o vzťahy výsostne verejnoprávne. Skutočnosť, že vzťahy vznikajúce pri finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy sú vzťahmi verejnoprávnymi a nie občianskoprávnymi vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR - viď. napr. R24/2002, 3Cdo/7/2001. Najvyšší súd SR ale aj súdy nižších stupňov viackrát rozhodli, že vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom
pri správe dani je vzťahom verejnoprávnej povahy, na ktorý nie je možné aplikovať občianskoprávne inštitúty, ako je napr. bezdôvodné obohatenie. Taktiež súdy viackrát v skutkovo obdobných prípadoch rozhodli, že súdy nemajú právomoc v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. rozhodovať o sporoch medzi správcom dane a daňovým subjektom, najmä pokiaľ sa to týka vrátenia danej z rôznych dôvodov. Napr. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/46/2000, judikát č. 24/02 jednoznačne rozhodol, že vzťah medzi daňovníkom a správcom dane je vzťahom verejnoprávnym, na ktorý nie je možné aplikovať ust. § 451 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení súdy nemajú podľa § 7 O.s.p. právomoc prejednávať návrh navrhovateľa - daňového subjektu na vrátenie daňového preplatku, pretože sa jedná o vec, ktorá je osobitným zákonom zverená do rozhodovacej činnosti správcovi dane. Najvyšší súd SR v rozsudku 3Cdo/106/2003 dospel k záveru, že vzťah medzi správcom dane - v tomto prípade colným úradom - a daňovým subjektom pri vymeriavaní, vymáhaní, platení a vracaní colného dlhu, ktorého súčasťou je aj daň - DPH je verejnoprávnym vzťahom, kde nie je možné aplikovať ust. § 451 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení a ide o vec, ktorá nepatrí do rozhodovacej právomoci súdov podľa § 7 O.s.p. Najvyšší súd SR v uznesení sp. Zn. 4Cdo/128/97 dospel k obdobným záverom, konštatoval, že vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, v rámci tohto vzťahu sa správca dane nemôže bezdôvodne obohatiť v zmysle § 451 Obč. zák., pričom za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať ani zaplatenie dane daňovému orgánu omylom - viď. str. 9 uznesenia. NS SR v rozsudku sp. zn. 2SžoKS/56/2004 uviedol, že platenie dane nie je možné podradiť pod záväzky v zmysle súkromného práva. Ide o platbu v prospech štátu na základe zákona bez toho, aby štát poskytoval daňovému subjektu za túto platbu akýkoľvek ekvivalent. Okresný súd Banská Bystrica v uznesení 17C/165/2006-32 a následne Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15co/35/2007-45 rozhodli, že vzťah medzi správcom dane a daňovníkom nie je vzťahom vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu. Ide o verejnoprávny vzťah založený a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov. Podľa § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zák. sa za bezdôvodné obohatenie považuje plnenie, ktoré musí mať základ v občianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 451 a nasl. Obč. zák. však neupravuje právne vzťahy vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov. Súdy v hore uvedených rozhodnutiach taktiež dospeli k záveru, že vzťah medzi daňovníkom a správcom danej je vzťahom vyplývajúcim z daňového práva, ktorý nemožno podradiť pod vzťahy výslovne uvedené v § 7 ods. 1,2,3 O.s.p. Žiadny zákon neustanovuje, že o vrátení dane rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní. Okresný súd Bratislava IV v rozsudku sp. zn. 11Cb/43/2005-137 právoplatne rozhodol, že správca dane sa nemôže bezdôvodne obohatiť, pokiaľ vykonáva svoju činnosť v súlade so zákonom, najmä v súlade so zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Uvedenú skutočnosť nakoniec potvrdil aj sám zákonodarca tým, že zák. č. 297/2016 Z.z. v § 79a zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 010.01.2017 zaviedol inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, čím tieto právne vzťahy začlenil do vzťahov verejnoprávnej povahy. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o daňovú vec, medzi žalobcom a žalovaným nevzniklo žiadny občianskoprávny vzťah, ktorý by mal základ v ustanoveniach civilného práva. Podľa § 61 C.s.p. procesnú spôsobilosť má ten, to má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Daňový úrad nie je právnickou osobou, preto môže byť účastníkom konania len v prípade, že existuje špeciálny zákon, ktorý mu priznáva spôsobilosť byť účastníkom konania. Týmto zákonom je zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti dani a poplatkov a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 6 zák. č. 479/2009 Z.z. daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatnej konať pred súdom len v rámci svojej pôsobnosti. Pôsobnosť daňového úradu je vymedzená v § 5 ods. 3 písm. a) až m) zák. č. 479/2009 Z. z. za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úrad alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva. V iných veciach ako vo veciach v rámci svojej pôsobnosti nemá daňový úrad spôsobilosť byť účastníkom konania. Daňový úrad nemôže byť účastníkom civilného konania vo veci vydania platobného rozkazu, resp. nie je ho možné úspešne žalovať.
11. Z verejne dostupných informácií, z Obchodného vestníka 111/2018 konkurzy a reštrukturalizácia, deň vydania 11.06.2018 vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 05.06.2018, sp.zn. 2K/3/2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BBK AGRO s.r.o., so sídlom 97411 Banská Bystrica, Rudohorská 33, IČO: 44 095 066 a konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie. Ustanovil správcu konkurznej podstaty KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Komenského 14A. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Z obsahu spisu z č.l. 119 vyplýva, že správca úpadcu KASATKIN RECOVERY, k.s. správca, v podaní zo dňa 01.10.2018 doručený súdu prvej inštancie dňa 01.10.2018 oznámil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb/488/2015 podáva návrh na pokračovanie konaní v zmysle § 47 ods. 4 ZKR. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je prerušenie všetkých súdnych konaní týkajúcich sa úpadcu ( § 47 ods. 1 ZKR). Aj konanie v tejto sporovej veci bolo od 12.6.2018 prerušené. Konania sa prerušujú ex lege, a preto nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Podľa § 165 ods. 2 C. s. p., ktorý treba analogicky použiť aj na prerušenie z dôvodov vyhláseného konkurzu, sa počas prerušenia nevykonávajú procesné úkony. To znamená, že súd nie je oprávnený vydávať súdne rozhodnutia v merite veci, resp. smerujúce k vybaveniu veci samej. V prerušených konaniach je možné pokračovať len na návrh správcu bez ohľadu na to, či je úpadca v sporovom konaní na strane žalobcu alebo žalovaného. Správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva ex lege účastníkom konania, a preto príslušný orgán nevydáva o tom rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pokračoval v konaní o odvolaní žalobcu.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobu nie je dôvodné.
13. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ustanovenia § 3 C.s.p. účinného od 1.7.2016, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa ustanovenia § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 C.s.p., ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa ustanovenia § 79 ods. 3 daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok,
použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3).
14. V posudzovanej veci predmetom sporu je nárok žalobcu na úroky z omeškania z dôvodu ním tvrdeného oneskoreného vrátenia neoprávnene zadržiavaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty žalovaným v 1. rade ako správcom dane, keď súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci vec prejednať a rozhodnúť a vec postúpil príslušnému daňovému úradu v Banskej Bystrici.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a rešpektuje princípy spravodlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne, výstižne a zrozumiteľne odôvodnil ako dospel k záveru, že v danej veci nie je splnená procesná podmienka na strane súdu a to právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť, keď správne zastavil konanie v zmysle cit. ust. § 9 C.s.p. a postúpil vec príslušnému daňovému úradu v zmysle cit. § 10 ods. 1 C.s.p., a preto nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
17. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.
18. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú aj námietku odvolateľa, že súd nerozhodol o jeho návrhu pribrať ďalšieho účastníka konania na strane žalovaného, a to Finančné riaditeľstvo SR, keďže je rozpočtovou organizáciou, na ktorej rozpočet je žalovaný v 1. rade ako preddavková organizácia zapojený a teda že ide o inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.10.2018 č.k. 36Cb/488/2015-121 pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, keď naviac v danej veci ak súd dospel k záveru, že nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá má vždy za následok zastavenie konania bez prejednania veci.
19. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že medzi žalobcom ako daňovým subjektom a žalovaným v 1. rade ako správcom dane ide o verejnoprávny vzťah upravený normami verejného práva, nakoľko o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku rozhoduje v zmysle citovaného ust. § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní správca dane a úroky z omeškania sa považujú za daň podľa citovaného ust. § 2 písm. b) daňového poriadku a daňová kontrola je procesným postupom správcu dane v zmysle ust. § 44 a násl. daňového poriadku a ako správne uviedol žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu, vzťahy vznikajúce pri finančnej činnosti štátu a jeho orgánov príp. orgánov miestnej samosprávy sú vzťahmi verejnoprávnymi a nie občianskoprávnymi ani obchodnoprávnymi, a preto nie je daná civilná právomoc daný spor rozhodnúť.
20. Z Oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 20.10.2016, na ktoré poukázal odvolateľ, nevyplýva, že daňový úrad ako správca danie nie je oprávnený rozhodnúť o priznaní úrokov zo sumy nadmerného odpočtu priznaného po kontrole oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet, v ktorom správca dane len vyslovil svoj právny názor, že mu to neumožňuje aktuálna právna úprava, keď odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na žalobcom označený rozsudok NS SR 8Sžf/115/2013 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 1S/45/2016 zo dňa 12.10.2017, z ktorých jednoznačne vyplýva, že o nároku na úrok z dôvodu vrátenia nadmerného počtu je oprávnený rozhodovať správca dane a
podstatou právneho posúdenia v danej veci je určenie dňa, od ktorého je potrebné priznávať úrok z nevyplateného nadmerného odpočtu, pokiaľ sa v lehote na jeho vrátenie začne daňová kontrola.
21. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa týkajúce sa uplatneného nároku s poukazom na ním označené rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukazoval aj NS SR v odôvodnení rozsudku spis. zn. 8Sžf/115/2013, odvolací súd tieto námietky neskúmal, nakoľko sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že civilný súd nemá právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť, ktoré námietky budú predmetom prieskumu príslušného orgánu, ktorému bude spor postúpený.
22. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR 8Sžo/31/2013 z 31.3.2014, na ktoré poukázal odvolateľ v odvolaní, odvolací súd uvádza, že žalobcom označený rozsudok nerieši otázku splnenia procesnej podmienky na strane súdu a to právomoc a navyše súd prvej inštancie ani odvolací súd nemali pochybnosti o nedostatku procesnej podmienky konania na strane súdu, a preto závery vyplývajúce z predmetného rozsudku sú pre účely tohto konania irelevantné.
23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 1.7.2016, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany avšak na správnom súde.
24. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd už vo veci vydal platobný rozkaz, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník a sudca nie je viazaný právnym názorom vyššie súdneho úradníka, keď vydaný platobný rozkaz bol podaním odporu zo zákona zrušený.
25. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
26. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
28. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli procesne úspešní v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by odvolací súd rozhodol, že priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a následne by vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie priznal trovy odvolacieho konania v sume 0 eur.
29. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.