Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-71-2019.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/71/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: U. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., o vymoženie 80,26 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2. decembra 2014 č. k. 14Er/1635/2013-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. W. J., N.., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 02372/13 zo dňa 25. 04. 2013. Mal preukázané, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o prenájme číslo zmluvy XXXXXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2003, na základe ktorej sa oprávnená ako veriteľ zaviazala odovzdať predmet prenájmu v sume 136,16 eura povinnej a tá sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu v 12 mesačných splátkach po 11,35 eura. Súčasťou citovanej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky prenájmu poskytované spoločnosťou TatraCredit a.s. Zistil tiež, že dňa 24. 03. 2011 /správne malo byť uvedené dňa 29. 06. 2012, ktorá chyba v písaní nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia/ uzavreli oprávnená a povinná Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX. K vydaniu exekučného titulu došlo porušením záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX (ďalej len dohoda). Dôvodil, že v bode 4 citovanej dohody si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava, (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice, (ďalej len Rozhodcovský súd) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto Dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský
aplikujúc naň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Argumentoval, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v Dohode na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpísali požadované údaje. Predložená rozhodcovská doložka sa týkala „všetkých sporov, ktoré vzniknú z dohody“. Z takejto formulácie mu nebolo zrejmé, akých sporov sa rozhodcovská doložka má týkať. Dodal, že účastníci uzavreli v listine (v dohode), ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Listina hovorila vo viacerých bodoch o „dohode“ účastníkov, neobsahovala však „zmluvu“. Z právneho hľadiska obsahovala dva právne úkony - jednostranný právny úkon dlžníka - uznanie záväzku a dvojstranný právny úkon - dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Dôvodil, že uznanie záväzku nemôže byť zmluvou, pretože ide o jednostranný právny úkon. Túto dohodu považoval za neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 OZ). Uviedol, že dohodou zo dňa 19. 03. 2010 sa oprávnená a povinná dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešenie pred stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno Bratislava, alebo pred príslušným súdom SR. Zastal názor, že dojednaná rozhodcovská zmluva mala formálny charakter rozhodcovskej doložky, tvorila súčasť listiny obsahujúcej uznanie záväzku povinnej a dohodu účastníkov o úhrade pohľadávky v splátkach a netvorila súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Aj napriek tomu ju považoval za neplatnú, pretože nespĺňala podmienku individuálneho dojednania. Dodal, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať za individuálne vtedy, ak mu predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľ musí mať reálnu možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Veriteľ musí splnenie uvedených podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§53 ods.3 OZ), pričom z dohody nevyplývalo, že povinná bola individuálne oprávnenou takto poučená pred podpisom zmluvy. Dodal, že predložená rozhodcovská doložka je nezrozumiteľná, nie je z nej zrejmé, akých sporov medzi účastníkmi sa má týkať, preto ju považoval za absolútne neplatnú. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávneho právne posúdil. Mala za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Uviedla, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Poukázala na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM. Exekučný súd podľa správneho prekladu nie je v zmysle rozhodnutia povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Uviedla, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. To by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej pohľadávky, ktorá by sa musela neštandardným spôsobom opätovne žalovať. V slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nemožno konštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice č. 93/13/ EHS. Za súčasného právneho stavu nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. S poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, mala za to, že
namietaným postupom súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
3. Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
8. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. W.. dňa 28. 10. 2013, žiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02372/09 zo dňa 25. 04. 2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Súdny exekútor požiadal dňa 13. 11. 2013 Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. K návrhu priložil exekučný titul, kópiu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29. 06. 2012 uzavretú medzi oprávnenou a povinnou. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnená predložila i Zmluvu o prenájme číslo zmluvy XXXXXXXXXXX . zo dňa 26. 11. 2003, na základe ktorej sa právny predchodca oprávnenej Tatracredit, akciová spoločnosť, ako veriteľ zaviazal odovzdať predmet prenájmu v sume 136,16 eura povinnej a povinná sa zaviazala zaplatiť veriteľke túto sumu v 12 mesačných splátkach po 11,35 eura. Súčasťou citovanej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky prenájmu poskytované spoločnosťou TatraCredit a.s. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
16. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú zmluvu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka v čl. 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v znení citovanom vyššie /bod 1. uznesenia/ je neprijateľnou podmienkou. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v bode 4. je neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ a tým absolútne neplatná zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľka, ktorá fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je na mieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku prvoinštančný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky. Následkom tejto neplatnosti je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29. 06. 2011, od ktorej ďalej oprávnená odvodzuje svoj nárok voči povinnej, a od ktorej aj odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, je tlačivo, ktoré obsahuje uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľku a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľka svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľke značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode boli tiež vopred pripravené, napísané a oprávnenej išlo predovšetkým o to, aby povinná podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uznaní záväzku oprávnená ako veriteľka vopred pripravila pre povinnú ako dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah s výnimkou dopísania osobných údajov, výšky splátky a dátumu splatnosti prvej splátky. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávnenou boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 3 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávnenej došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnej ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávnenej riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.
19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).