Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/273/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. F. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov A. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. ulici č. X v P. zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Fabišíkovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Mlynárskej ulici č. 15 v Košiciach a E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. J. č. XXX t.č. na ul. D. P. č. XXX/XX v T. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 7.5.2019 č.k. - 510 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 28.6.2016 č.k.

- 535 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave styku a výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 180 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť dopredu matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 28.12.2016. Dlžné výživné 4 578 Eur za obdobie od 28.12.2016 do 31.5.2019 zaviazal otca zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roka v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska a po skončení styku jej ho na tom istom mieste vráti. Uložil matke povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä o jeho zdravotnom stave, vždy k poslednému dňu v mesiaci písomnou formou. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom z 28.6.2019 rozhodol, že matka a otec sú povinní nahradiť trovy štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním, každý v sume 28,52 Eur.

2. Proti výrokom o úprave styku a výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti v zmysle jeho návrhu. Rozhodnutie konajúceho súdu v napadnutej časti označil za v rozpore so znaleckým posudkom Mgr. Z. C. č. 12/2018, ktorá v posudku konštatovala pozitívnu citovú väzbu maloletého k nemu. Namietal, že nie je v jeho možnostiach navštevovať maloletého v rozsahu ako je upravený súdom s poukazom na vzdialenosť bydlísk, pretože náklady na cestu z miesta jeho bydliska do bydliska maloletého predstavujú 72,60 Eur bez stravy, čo predstavuje výdavok 290,04 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené by bolo výhodnejšie mať menej častý styk v rozsahu viac dní, aby si mohol vziať maloletého k sebe domov. Zdôraznil, že v jeho bydlisku sa maloletý narodil a žije tu jeho skutočná rodina, ktorá má tiež právo maloletého poznať. Navrhol, aby sa styk realizoval každý nepárny týždeň od štvrtka 15:00 hod. do nedele 18:00 hod., aspoň 4 dni

nepretržite počas letnej dovolenky v rozsahu 2 týždňov a počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Poukázal na to, že sa o maloletého staral aj v minulosti, pričom by to vedel aj teraz. Tvrdil, že pozná zdravotný stav maloletého a je toho názoru, že netrpí žiadnym ochorením, pre ktoré by mal byť v styku s ním obmedzený, pričom vyhľadal aj odborníka, MUDr. W. z gastroenterologickej ambulancie, ktorý mu poskytol odborné poradenstvo ohľadom histaminovej intolerancie maloletého a jeho dietných opatreniach. Súd má dostatok skúseností s tým, že po rozpade partnerského vzťahu sa matky snažia rôznymi praktikami zamedziť otcom stretávať sa s deťmi, preto je pre neho nepochopiteľné, že mu matka zrušila možnosť komunikácie so synom prostredníctvom internetu, resp. mobilného operátora. Ďalej nesúhlasil s výškou výživného, ktorá je neprimeraná veku, zdravotnému stavu a potrebám mal. dieťaťa. Vyslovil názor, že konajúca sudkyňa ho ,,chcela potrestať“, pretože je dobrovoľne nezamestnaný, čo nemá oporu v zákone a v tejto súvislosti tvrdil, že by sa hanbil evidovať na úrade práce a poberať dávky, pretože má dve zdravé ruky a pracovať môže. Matka maloletého poberá aj príspevok na dieťa čím je zabezpečená sumou 200 Eur mesačne, pričom svoje zvýšené výdavky na maloletého nijako nepreukázala. Tvrdil, že jeho nevyhnutné mesačné výdavky sú výživné 180 Eur, cestovné 290,04 Eur a nájom 200 Eur. Navrhol určiť výživné 60 Eur mesačne.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Konštatovala, že subjektívne hodnotenia otca o tom, že rozhodnutie je v jeho neprospech nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Konajúci súd riadne zistil skutkový a skutočný stav, dostatočným spôsobom sa vysporiadal s vykonaným dokazovaním a rozhodol v záujme maloletého dieťaťa, čo je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Poukázala na to, že otec uvádza v odvolaní argumenty, ktoré prezentoval už v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa konajúci súd veľmi podrobne a precízne vysporiadal. Vo vzťahu k otcom navrhovanej úprave styku uviedla, že s ňou nesúhlasí a plne sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd správne zhodnotil, že v otázke styku komplikuje situáciu predovšetkým vzdialenosť bydlísk rodičov a zdravotný stav maloletého, ktorý aktuálne vylučuje cestovanie na väčšiu vzdialenosť. Zároveň je potrebné venovať zvýšenú pozornosť stravovaciemu režimu maloletého v súvislosti s diagnostikovanou histaminovou intoleranciou. Súd prvej inštancie správne vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, v ktorom znalec o.i. konštatoval, že otec má nevyvážený životný štýl a záujem o syna síce deklaruje ale skutočne neprejavuje. Poukázala na správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia rodinných pomerov otca, z ktorej vyplýva, že otec má vytvorené podmienky len pre krátkodobý pobyt mal. dieťaťa. Stotožnila sa aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý neupravil styk počas sviatkov, ktoré sú náročné z pohľadu stravovania maloletého a otec nie je pripravený sa o maloletého v tomto smere postarať. Tvrdenia otca o tom, že by mu bránila v styku s maloletým označila za nepravdivé a zdôraznila, že otec v tejto otázke odmieta akúkoľvek dohodu. Poukázala na to, že otec bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu, fajčí a pravidelne stávkuje na internete, čo preukázalo vykonané dokazovanie. Súd prvej inštancie v bode 52. odôvodnenia rozhodnutia správne konštatoval, že otec priznal, že je nezamestnaný účelovo a pracuje ,,na čierno“ v snahe vyhnúť sa nadobudnutiu preukázateľného príjmu a toto správne vyhodnotil ako vzdanie sa zárobku a majetkového prospechu, ktoré nemôže byť na ujmu uspokojenia potrieb maloletého. Konštatovala, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a vo vzťahu k dlžnému výživnému jej oznámil, že na neho môže ,,zabudnúť“.

4. Otec v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a zdôraznil, že sa situáciu snažil vyriešiť dohodou a ponúkal matke príspevok 200 Eur mesačne, ak zostane bývať s maloletým v mieste pôvodného bydliska. Nesúhlasil so záverom znaleckého posudku, že má nevyvážený životný štýl a tvrdil, že znalkyňa zhodnotila situáciu na základe subjektívneho tvrdenia matky v aktuálnom čase. Na druhej strane znalkyňa konštatovala, že ako otec má osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletého. Namietal, že konajúci súd vychádzal pri rozhodovaní zo správy sociálnej kurately z miesta jeho bydliska, ktorá sa v súdnom spise nenachádza a bola iba slovne podaná kolíznou opatrovníčkou Mgr. W. J. na pojednávaní 7.5.2019, ktorá zároveň pripustila, že matka manipuluje maloletého proti nemu, čo napokon potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Dňa 5.4.2019 bola kolízna opatrovníčka bez udania dôvodu vymenená a nová kolízna opatrovníčka na pojednávaní 7.5.2019 podala súdu svoje subjektívne názory na jeho osobu, napriek tomu, že ho osobne nepoznala a nemôže sa s nimi stotožniť. Trval na tom, že matka sa ho snaží izolovať od syna a pri ich telefonickej komunikácii maloletého manipuluje a našepkáva mu čo má hovoriť. Maloletý s ním nechce za prítomnosti matky telefonovať a schováva sa pod paplón. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti v zmysle jeho odvolacieho návrhu, nakoľko aktuálne rozhodnutie nie je v najlepšom záujme mal. dieťaťa,

pretože je porušením jeho práva na poznanie rodín zo strany oboch rodičov, umožňuje manipuláciu jedným rodičom a finančnú likvidáciu druhého rodiča.

5. Matka v odvolacej duplike zopakovala svoje doterajšie vyjadrenia, na ktorých zotrvala.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “). 8. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa ust. , a (ďalej len „ “) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku s maloletým J.. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku v súlade s relevantným zákonným ustanovením Zákona o rodine, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku obsahuje náležitosti rozsudku podľa a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

11. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z SR, keď podľa čl. 41 ods. 4 „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov

len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ako aj čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. V prípade konfliktného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery a vzdialenosť bydlísk rodičov, vek a zdravotný stav dieťaťa, rešpektujúc najlepší záujem mal. dieťaťa a upravil styk otca s maloletým J. s prihliadnutím aj na závery znaleckého dokazovania a stanovisko kolízneho opatrovníka v rámci šetrenia pomerov u oboch rodičov a výsluchu účastníkov. Odvolací súd je toho názoru, že napadnutá úprava styku poskytuje otcovi (vzhľadom na špecifiká prejednávaného prípadu) nateraz dostatočný priestor na to, aby sa mohol podieľať na výchove maloletého a prehlbovať ich vzájomný vzťah tak, aby v budúcnosti bolo možné v najlepšom záujme maloletého upraviť styk na súvisle dlhšiu dobu s prespaním v mieste jeho bydliska za predpokladu, že otec na to vytvorí vo svojej domácnosti vhodné podmienky.

13. Súd prvej inštancie poskytol rodičom reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie ich procesných práv v konaní, obaja rodičia aj maloleté dieťa sa podrobili v rámci znaleckého dokazovania aj psychologickému vyšetreniu, preto je námietka otca, že znalkyňa zhodnotila situáciu na základe subjektívneho tvrdenia matky nedôvodná. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. Z. C. odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak by závery znalca nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračovali rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu, či obmedzení nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Závery znaleckého posudku sú v tomto prípade logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa vyšetrenia osobnostnej štruktúry rodičov, citových väzieb maloletého k rodičom, zisťovania negatívnych vplyvov na výchovu maloletého, skúmania psychologického vývinu a emotívneho prežívania maloletého. Závery posudku korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, preto o jeho objektívnosti nemal pochybnosti ani odvolací súd. Znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že sú tu okolnosti odôvodňujúce úpravu styku nateraz v obmedzenom rozsahu a je možné uzavrieť, že úvaha súdu prvej inštancie v rámci vyhodnotenia dôkazov mala podklad vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd zároveň pripomína, že rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností súd zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s maloletým J. je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o úprave styku ako vecne správne podľa ust. a podľa ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

16. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, resp. tie, ktoré prezentuje, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, nebolo ohrozené. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že otec, ktorý je produktívnom veku a bez zdravotných problémov, nevyužíva svoje schopnosti a možnosti tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pretože neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a dosahovať príjem, keďže ako sám uvádza, vykonáva sezónne práce ,,na čierno“ v stavebníctve, pričom si tak údajne zarobí 600 - 700 Eur mesačne. Je všeobecne známou skutočnosťou, že i na Slovensku je dlhodobo výrazný nedostatok pracovnej sily v segmente stavebnej výroby, teda i nekvalifikovaný zamestnanec má možnosti uplatnenia práce v tomto odvetví, a to za primeranú finančnú odmenu. Z vykonaného dokazovania v tejto právnej veci je nepochybné, že otec nemá skutočnú snahu riadne pracovať, prácu si aktívne nehľadal, namiesto toho sa rozhodol, ako sám priznal, účelovo zostať nezamestnaný a vyhnúť sa tak preukázateľnému príjmu pre účely konania o určenie výživného, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa zárobku a majetkového prospechu, ktoré nemôže byť na ujmu uspokojovania potrieb mal. dieťaťa.

17. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

18. Ostatné výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.