Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-110-2021.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/110/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. P. M. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom H. práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov C. M. nar. XX.X.XXXX bytom F. X B. a L. F. nar. XX.X.XXXX bytom Ul. T. B. XXX/XX Q., v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.5.2021, č.k. 17P/117/2020-93 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku a uloženia povinnosti matke uhradiť mu polovicu výdavkov vynaložených na cestovné. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zmenu úpravy styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu, že nezohľadňuje vzdialenosť bydlísk a styk určený v pôvodnom rozsudku stretávať sa so synom každý nepárny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý párny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. je nereálny.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloletý cestoval takú veľkú vzdialenosť 400 km od domova. Stretávať sa s maloletým synom môže otec tak, ako je dané pôvodným rozhodnutím. Má za to, že otec neustále napáda rozsudky a podáva odvolania. Žiada o ukončenie neustáleho odvolávania sa zo strany otca, ktorý tvrdí, že nemá peniaze ani na výživné. Keďže je zamestnaná a riadne sa stará o maloletého syna, nemá záujem formulovať listy na súdy voči jeho odvolaniam.
4. Otec v odvolacej replike uviedol, že finančné prostriedky na odvolania nemíňa práve z dôvodu, že ich nemá a nemôže si dovoliť právne zastúpenie. Na pojednávaniach je ako otec ponižovaný a ignorovaný príslušným súdom. Z dôvodu, že si nemôže dovoliť právneho zástupcu zažíva na pojednávaniach situácie, kedy matka môže kričať a vstupovať do jeho výpovedí a on je pri takomto pokuse napomínaný podľa právneho poriadku. Matka si môže dovoliť klamať pod prísahou, aj tak sa na to neberie ohľad. Je otcom aj U. F., ktorý ho navštevuje so štvorročným vnukom, a ktorý nemá problém nechať ho u neho prespávať. Doposiaľ sa vo všetkých konaniach uvádza, že nevie variť, vychovávať dieťa, jeho jednoizbový byt nevyhovuje predstavám matky alebo finančne krachuje, preto vraj nemusí za svojim synom dochádzať na doteraz určený styk. Maloletý P. nevidel svoj rodný dom, rodné mesto, nevlastného brata, tetu, uja, svojich krstných rodičov a ani domácnosť, a to preto, lebo sa po celú dobu berú do
úvahy iba názory matky a jeho pomery sa lustrujú. Finančne je na tom zle, pretože doteraz určený styk je nákladný a zmenou styku by sa práve aj táto situácia zmenila. Nie je bezdomovec alebo alkoholik, netrpí ani chudobou, že by u neho nebola prázdna chladnička, nakoľko v rodine si veľa vecí nemusí kupovať, ale ich vie dopestovať a dochovať. Svojmu synovi vie zaobstarať všetko potrebné a hlavne svoj plný čas v prípade zmeny styku. Práve v čase prázdnin, kedy mu nebol umožnený styk so synom, matka nechala maloletého u cudzích tiet a celý týždeň trávil bez nej u tzv. dedka a babky (rodičov jej priateľa), ktorí žijú v Soboši 70 km, kedy maloletý môže cestovať a prespávať bez jej prítomnosti, pričom u neho prespávať nemôže. Doposiaľ sa prihliada na výpovede a manipuláciu matky, preto jej nemôže vyhovieť a ukončiť jej prosbu o neustále sa odvolávanie a to do času, pokiaľ maloletému nebudú uznané jeho práva na oboch rodičov a jemu právo sa s ním plnohodnotne stretávať.
5. Matka v odvolacej duplike uviedla, že nemá právneho zástupcu a zastupuje sa sama, ako i svojho syna. Nemá pocit, že by na pojednávaniach kričala a vstupovala do výpovedí otca. Vraj klame, čo považuje za výmysel. Nedovolila by si pred súdom klamať, ale uňho je asi klamstvo to, že hovorí pravdu. Už naozaj nevie, čo má na ňu napísať. Čo sa týka U., tak ten býva v tej istej dedine ako on a nie vyše 400 km ako maloletý P.. To, že nevie variť je len pravda. O dieťa sa nikdy nestaral, lebo keď mal dva roky, taktiež opustil rodinu, nakoľko prehral všetky peniaze na automatoch a keďže už nemal odkiaľ brať peniaze, tak išiel pracovať na čierno do Rakúska. To isté spravil aj im, keď mal maloletý P. dva roky. Odišiel pretože ich pripravil o všetky financie, o strechu nad hlavou a viac sa o nich nestaral. Vo vzťahu k vyjadreniu otca, že maloletý nevidel svoj rodný dom, uvádza, že žiadny nemá. Podnájom, kde sa narodil určite nie je rodným domom. Rodičovský dom, t.j. dom po jeho rodičoch, ani ten nie je rodným domom. Otec svoj podiel prepísal na sestru, aby mu exekútori nemohli zobrať pohostinstvo. V ďalšom uviedla, že aj k nej chodia na kontrolu z ÚPSVaR. To, či je na tom finančne zle alebo nie, nič na veci nemení, môže sa zamestnať ako každý jeden zdravý chlap, lenže uňho je to vypočítavosť a radšej sa bude sťažovať a ľutovať. Na jednej strane vyplakáva, ako je na tom finančne zle, že nemôže platiť výživné a na druhej strane vykrikuje, že keď dostane P. do starostlivosti, nemusí jej platiť výživné. Otec si nevie ani prestaviť výdaje na maloletého, keď musí nakupovať veci do školy, stále nové oblečenie, obuv, v škole sa platí za obedy, mesačník, potraviny, pričom ich ceny sa zvyšujú. Nikdy nemal vzťah k záhrade, možno len tak, že niekto niečo nasadí, stará sa a on príde a oberie. Je úbohé vyhovárať sa na maloletého, mal by chodiť poctivo do práce a zarábať. Je rada, že počas tejto ťažkej covidovej situácie si našla prácu. Snaží sa, aby bol maloletý spokojný a mohli spolu tráviť čo najviac času. Maloletý bol v dennom tábore, čo sa otcovi nepáčilo, lebo jemu sa nepáči nič. V prípade, že otec príde za maloletým do Košíc, tak koľkokrát jej nezdvihne mobil, nechá ho v aute a nevie, kde sa nachádzajú. Z uvedeného dôvodu súhlasí s rozhodnutím súdu.
6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
7. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu otca v časti uloženia povinnosti matke uhradiť mu polovicu výdavkov vynaložených na cestovné a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej ,telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názorov dieťaťa a jeho možného vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zmene úpravy styku s maloletým dieťaťom. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav, ktorý správne právne posúdil keď konštatoval, že od poslednej úpravy k podstatnej zmene či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa nedošlo. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky zákonné požiadavky rozhodnutia a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že sa otec s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti jeho postupu a rozhodnutia. V posudzovanej veci dôvody, ktoré súd prvej inštancie použil pre záver o nedôvodnosti návrhu otca na zmenu úpravy styku sú presvedčivé v tom, že styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je upravený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/142/2017 zo dňa 7.5.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/273/2019 zo dňa 26.2.2020 nie je v rozpore s najlepším záujmom maloletého. Odvolací súd dodáva, že je v záujme maloletého, aby sa stretnutia s otcom naďalej realizovali v prostredí, ktoré mu je s prihliadnutím na jeho vek v súčasnej dobe najbližšie, t.j. v Košiciach. Z obsahu spisu vyplýva aj skutočnosť, že matka nebráni otcovi stretávať sa so synom pričom je dôležité, aby otec upravený styk aj realizoval čím dochádza k rozvíjaniu a prehlbovaniu vzťahu medzi nimi. Chápajúc námietku otca týkajúcu sa vzdialenosti bydlísk, je však potrebné dodať, že budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom musí byť nenásilné tak, aby dieťa postupne nadobudlo dôveru v rodiča, s ktorým nie je v každodennom kontakte. Samozrejme je to pre toho rodiča náročnejšie, nakoľko si musí všetko naplánovať, avšak vynaložená snaha sa môže prejaviť následným rozšírením styku a záujmom dieťaťa stráviť s otcom viac času. V tejto súvislosti apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava styku súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov.
13. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).