Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-51-2019.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 7170/08, o vymoženie 1.635,66 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 5Er/5372/2008 - 20 zo dňa 05. augusta 2015 v časti o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom vyslovil, že o trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia a tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP alebo „Exekučný poriadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.02.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 1.635,66 eura s prísl. a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 04485/08 zo dňa 29.05.2008. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetom rozhodcovského konania bola pohľadávka oprávnenej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 4241293, ktorú dňa 22.07.2007 oprávnená ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 663,87 eura. Súd sa oboznámil s obsahom a formou tejto zmluvy a zistil, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy. Exekučný súd potom z úradnej povinnosti podrobil skúmaniu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola zahrnutá vo všeobecných zmluvných podmienkach oprávnenej. Súd prvej inštancie mal za to, táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý by mohol byť spôsobilým exekučným titulom. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP s tým, že v prípade zastavenia konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti o zastavení exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Namietala, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Nezohľadnil svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im možnosť sa k nej vyjadriť. Podľa oprávnenej vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ.
3. Pre prípad nestotožnenia sa s takouto argumentáciou oprávnená navrhla, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku v znení: Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?
4. Oprávnená ďalej uviedla, že ak exekučný súd už vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Exekučný súd nie legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol povinný podľa zákona učiniť. Porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnená mala za to, že exekučný súd rozhodol v rozpore s dobrými mravmi. V prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dôjde k premlčaniu pohľadávky oprávnenej. Oprávnená v súvislosti s rozhodcovskou doložkou uviedla, že táto je platná. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Nejedná sa o fiktívnu možnosť voľby. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, a teda žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Rovnako nie je možné súhlasiť s tým, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnená nesúhlasila ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnená poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedla, že súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu len v spojení s revíziou podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku). Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Oprávnená žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP), dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne vo výroku I., avšak z iného právneho dôvodu.
8. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že povinný T. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom konanie o dedičstve po nebohom bolo uznesením notára ako súdneho komisára povereného Okresným súdom Piešťany, sp. zn. 6D/242/2017, Dnot 140/2017 zo dňa 05.06.2017 podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) pre nemajetnosť poručiteľa zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2017.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom prípade však súd konanie o dedičstve podľa § 187 ods. 1 CMP zastavil pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok / § 175h ods. 1 O.s.p. (obsahovo totožné s § 187 ods. 1 CMP - pozn. odvolacieho súdu)/, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).
14. Nakoľko povinný počas odvolacieho konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať. Zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť povinného má ako konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 za následok zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko však súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil (i keď z iného právneho dôvodu), odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako odvolaním napadnuté uznesenie v časti o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne vo výroku potvrdiť.
15. O náhrade trov exekúcie odvolací súd nerozhodol, keďže o nich rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s druhým odsekom výroku napadnutého uznesenia.
16. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).