Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-228-2018.pdf
PDF · 121.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/228/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., B. XX, právne zastúpeného JUDr. Evou Háberovou, advokátkou, so sídlom Zvolen, Trhová 1, proti žalovanej D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., R. XX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o náhradu škody vo výške 14.536,- Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/105/2014-233 zo dňa 16. 05. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.075,20 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (časť výroku II. rozsudku) a v závislom výroku o trovách konania (výrok IV. rozsudku), p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zastavení konania o zaplatenie sumy vo výške 316,- Eur (výrok I. rozsudku), v časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (časť výroku II. rozsudku) a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok III. rozsudku), zostáva n e d o t k n u t ý.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie sumy vo výške 316,- Eur zastavil (výrok I. rozsudku). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.475,20 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III. rozsudku). Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 80% (výrok IV. rozsudku).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na tunajšom súde dňa 07. 07. 2014 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu škodu v celkovej výške 14.536,Eur, ktorá pozostáva z priamej škody 1.656,-Eur a ušlého zisku 12.880,-Eur. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. KN XX/X, k. ú. E. B., vedená na LV č. XXX. V susednej blízkosti sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Dňa 31. 08. 2012 asi o 14.15 hod. žalovaná založila požiar, v dôsledku ktorého došlo ku škode na ovocnom sade vo vlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádza na uvedenej parcele. Požiarom došlo k poškodeniu 18-tich kusov ovocných stromov a 46 rodín včelstiev, ktoré tam boli umiestnené. K založeniu požiaru došlo nedbalosťou zo strany žalovanej a tým bola spôsobená škoda jednak na ovocných stromoch žalobcu a jednak na jeho včelstve. Sad je srdcovou
záležitosťou ich rodiny, pretože ho pestovali tri generácie predkov žalobcu. Včelstvo je pre rodinu žalobcu existenčnou záležitosťou. Žalobca tento požiar nahlásil dňa 01. 09. 2012 na centrálny dispečing. Príslušníci polície toto zaevidovali, nafotili a žalobca túto udalosť dňa 03. 09. 2012 nahlásil na Obecnom úrade B.. Dňa 04. 09. 2012 ho navštívila žalovaná spolu so svojou matkou F., aby sa dohodli a zároveň mu vytýkali, že požiarnu udalosť nahlásil úradom. Dňa 08. 09. 2012 prišiel na miesto súdny znalec Ing. Šulič, ktorý posúdil rozsah a výšku škody spôsobenej požiarom na včelstve. Podľa znaleckého posudku vyčíslil škodu na 1.340,Eur. Ďalej žalobca požiadal o vyčíslenie škody na ovocných stromoch znalca Ing. Miklu, podľa znaleckého spôsobená škoda bola vo výške 316,Eur. Konaním žalovanej bola žalobcovi spôsobená škoda aj na ušlom zisku. Hlavný príjem rodiny totiž pochádzať z predaja medu, ktorý realizovali predajom z dvora. Priemerne vyprodukovali za sezónu z 50 rodín od 2000 do 3600 kg medu, čo predstavuje 40 až 72 kg medu na jednu rodinu. Priemerný výnos jednej rodiny je cca 56 kg medu. Keďže konaním žalovanej prišiel o 46 rodín včiel, ich výnos za sezónu činí 2576 kg medu (46 rodín x 56 kg medu). Priemerná cena za 1 kg medu je 5,-Eur, ušlý zisk tak činí 12.880,-Eur (5,-Eur x 2576 kg medu). Žalobcovi spôsobená priama škoda vo výške 1.656,-Eur a ušlý zisk 12.880,-Eur.
3. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Poukázala na záznam OR HZZ Zvolen zo dňa 28. 09. 2016, z ktorého vyplýva vyčíslenie škody vo výške 20,-Eur. Príslušník poverený plnením úloh na úseku zisťovania príčin vzniku požiarov sa pri ohliadke s týmto vyčíslením škody stotožnil, pričom škoda na úľoch zistená nebola. Zo záznamu o odložení veci OO PZ Krupina zo dňa 28. 09. 2012 vyplýva, že ohňom bol zničený 1 kus úľ, 4 kusy nadstavby úľov, 4 kusy odnímateľné dná, 22 kusov utepliviek, 1 kus rojovnice, 3 kusy dymákov, 2 kusy kukiel, 18 kusov ovocných stromov a 70 % včelstiev, čím vznikla škoda 1.656,-Eur. Priestupok bol riešený na mieste blokovou pokutou 20,- Eur. Žalobca v rámci podania vysvetlenia vyšetrovateľovi OO PZ požadoval náhradu škody 1.656,Eur za poškodenie vecí a stromov. Žalobca rozporuplne uvádza počet poškodených stromov, kedy v žalobe označil 18 kusov stromov a v oznámení doručenom na OÚ ŽP, pracovisko Krupina zo dňa 06. 09. 2012 iba 14 kusov. V žalobe uvádza 46 rodín včelstiev a v uvedenom dokumente iba 21 kusov včelstiev. Uviedla, že sa nevyhýba zodpovednosti, trvá však na jednoznačnom objektivizovaní rozsahu škody. Neuznala náhradu škody na tzv. ušlom zisku, pretože podľa jej vedomostí žalobca nikdy nemal také množstvo včelích rodín a nemohol vyprodukovať ročne vyše 2,5 tony medu.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil citujúc § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 443 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 104 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý navrhol zastaviť konanie o zaplatenie škody vo výške 316,-Eur, ktorá mu bola spôsobená na ovocných stromoch, prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 144, § 145 ods.1, 2, § 146 ods.1 CSP o zastavení konania v tejto časti (výrok č. I rozsudku). Žalovaná súhlasila s týmto čiastočným späťvzatím žaloby.
6. Následne sa prvostupňový súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči s poukazom na to, že žalobca až na pojednávaní dňa 07. 03. 2018 ustálil, že ovocný sad ako aj včelstvo, na ktorých mu mala byť spôsobená škoda, boli umiestnené na parcele č. XXX/X a nie na parcele č. KN XX/X, tak ako uvádzal v pôvodnej žalobe. Súd túto námietku považoval za nedôvodnú a stotožnil sa s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu, že vo vzťahu k náhrade škody na včelstve a príslušenstve včelára, ako aj na ušlom zisku je irelevantné, na akom pozemku toto včelstvo bolo umiestnené, t. j. v koho vlastníctve je pozemok. Po čiastočnom späťvzatí žaloby prvostupňový súd už neriešil škodu na ovocných stromoch, vo vzťahu ku ktorým by táto námietka mohla mať význam.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok na náhradu škody sa premlčuje v tzv. subjektívnej lehote za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá a v tzv. objektívnej lehote, t. j. najneskôr za 3 roky odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti. V tomto prípade k škodovej udalosti došlo dňa 31. 08. 2012, žaloba bola podaná na súde dňa 07. 07. 2014, t. j. od škodovej udalosti neuplynuli ani 2 roky, preto konštatoval, že nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný nebol. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú.
8. Prvostupňový súd skúmal aj, či je žalobca aktívne legitimovaný v spore, t. j., či je nositeľom práva, ktoré si v tomto spore uplatňuje, keďže žalovaná namietla, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si
nárok na náhradu škody z dôvodu, že vlastníkom spomínanej parcely sa stal až 2 roky po škodovej udalosti a okrem toho je len spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu 1. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej na včelstve a ušlom zisku. Z výpovede žalobcu preň vyplynulo, že výlučne žalobca sa zaoberá chovom týchto včiel a predajom medu. Z tohto uzavrel, že žalobca bol v celom rozsahu vo vzťahu ku škode na včelstvách a ušlom zisku aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu spôsobenej škody.
9. Súd prvej inštancie sa následne posudzoval, či je daný nárok žalobcu na náhradu uplatnenej škody. Konštatoval, že pre vznik občiansko-právnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené základné zákonné predpoklady a to: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia alebo vznik škody, 3/existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, 4/ zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky tieto predpoklady splnené kumulatívne. Uzavrel, že vo vzťahu k prvému predpokladu a to porušenie právnej povinnosti, žalobca poukázal na konanie žalovanej, ktoré bolo predmetom priestupkového konania. Žalovaná svoje zavinenie, t. j. predpoklad v bode 4/ ani nepoprela, potvrdila, že za svoje konanie jej bola uložená bloková pokuta a na základe predložených listín bolo konštatované porušenie právnej povinnosti žalovanej podľa Zákona o ochrane pred požiarmi č. 314/2001 Z. z. Táto okolnosť medzi sporovými stranami sporná nebola a prvostupňový súd ju považoval za preukázanú.
10. V ďalšom sa prvostupňový súd zaoberal existenciou alebo vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaná namietala, že by žalobcovi bola spôsobená ním tvrdená škoda. Žalobca uvádzal, že v súvislosti s požiarom došlo k poškodeniu včelstva, ktoré bolo v jeho vlastníctve a inventára a príslušenstva včelára, t. j. pomôcok, ktoré používal pri chove včiel. Vo svojej výpovedi žalobca podrobne popísal, čo všetko bolo požiarom poškodené a na preukázanie svojich tvrdení zabezpečil znalecký posudok Ing. Šuliča. Znalec bol vypočutý na pojednávaní a potvrdil, že cca 2 týždne po škodovej udalosti bol na mieste samom a videl následky požiaru na včelstve ako aj na príslušenstve včelára. Pred súdom potvrdil, že škodu na včelstve zisťoval vizuálnym zisťovaním, na základe ktorého zistil rozsah poškodenia na jednotlivých včelích rodinách tak, ako to určil v znaleckom posudku. Pri určení škody na veciach vychádzal zo stavu na mieste samom, kde boli evidentné pozostatky obhorených jednotlivých vecí, v niektorých prípadoch z výpovede žalobcu, nakoľko došlo k takmer úplnému uhoreniu niektorých vecí. Pri vyčíslení výšky škody vychádzal z platných cenníkov, ktoré vydáva ústav včelárstva. Žalovaná namietala objektívne zistenia znalca najmä z dôvodu, že tento vychádzal výlučne z vizuálneho posúdenia ako aj z okolností, že mala vedomosť, že by mal byť v pomere k žalobcovi. Žalobca tvrdil, že so znalcom nie sú v žiadnom bližšom pomere, rovnako znalec túto okolnosť nepotvrdil. Prvostupňový súd uzavrel, že námietky žalovanej vo vzťahu k neobjektívnosti znaleckého posudku potom zostali len na úrovni nepreukázaných tvrdení, žalovaná uvádzala, že vychádzala z toho „čo sa hovorilo po obci.“ Vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku potom prvostupňový súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tvrdení vzniku škody na včelstve a inventári včelára v rozsahu 1.340,-Eur v súlade s predloženým znaleckým posudkom, preukázal tým aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, nakoľko sa znalec jednoznačne vyjadril, že uvedené poškodenie súviselo výlučne so vznikom požiaru. Z výpovede svedka Y. vyplynulo, že v uvedenej oblasti iný požiar v danom období hlásený nebol. Prvostupňový súd uzavrel, že škodu v tejto výške možno pripísať škodovej udalosti, ktorú zavinila žalovaná. Preto v časti vecnej škody v sume 1.340,-Eur považoval nárok žalobcu za plne dôvodný.
11. Ďalej súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu na ušlom zisku, ktorý tento vyčíslil v celkovej sume 12.880,-Eur. Žalobca pri vyčíslení škody vychádzal zo skutočnosti, že spôsobenou škodou prišiel o 46 rodín včiel, ktoré za sezónu vyprodukovali 2576 kg medu. Žalobca k deklarovanej produkcii medu predložil obchodnú knihu za rok 2010, kde je uvedený položkovite mesačný zisk. Prvostupňový súd však konštatoval, že uvedeného ale nevyplýva, aká bola produkcia medu, z výpovede žalobcu vyplynulo, že okrem medu predával aj iné včelie produkty, to znamená, že predložený dôkaz nepreukazoval hodnoverne tvrdenie žalobcu o produkcii medu. Preto prvostupňový súd vychádzal z údajov poskytnutých Ministerstvom pôdohospodárstva SR, podľa ktorého ročná produkcia medu za rok 2012 na jedno včelstvo bola 15,17 kg. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že v priebehu roka včely znášajú med 3 až 4 krát, čo podrobne popísal vo svojej výpovedi. Z toho vyplýva, že ročná produkcia medu znamená viacero znášok včiel. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade došlo k poškodeniu včelstva na konci leta, t. j. pred jesennou sezónou, kedy žalobca vypovedal, že mal
med zo znášky tzv. „slnečnicový“, z tohto dôvodu uvedenú ročnú produkciu medu prvostupňový súd upravil na jednu znášku, to znamená 15,17 kg medu na jednu včeliu rodinu ročne, čo predstavuje 5,1 kg medu na jedu rodinu na jednu znášku (15,17 kg : 3). Prvostupňový súd vychádzal z toho, že nemožno priznať žalobcovi nárok na celoročnú znášku, resp. produkciu medu, pretože podľa jeho výpovede už v sezóne na jar 2013 mal evidovaných 34 včelstiev, ktoré boli v poriadku. Pred škodovou udalosťou podľa evidencie predloženej žalobcom mal 43 kusov včelstiev, podľa svojej výpovede do leta 2012 založil ďalšie 3 kusy včelstiev a aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že v čase ohliadky znalcom mal žalobca 46 kusov včelstiev. V čase znaleckého úkonu znalec konštatoval totálny úhyn 2 kusov včelstiev, 21 kusov včelstiev boli poškodené v rozsahu 50 % a 23 kusov včelstiev bolo poškodených v rozsahu 20 %. Znalec vo svojom posudku vyslovil predpoklad budúceho vývoja týchto včelstiev s poukazom na to, že včelstvá nemusia zimu prežiť, prípadne budú na jar veľmi oslabené. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by všetky kusy včelstiev, ktoré boli poškodené požiarom, uhynuli, a že ním deklarované včelstvá na jar 2013 v počte 34 kusov by boli novozaložené. Preto z uvedených zistení vyvodil záver, že pokiaľ v čase škodovej udalosti mal žalobca včelstvá v počte 46 kusov, na jar roku 2013 v počte 34 kusov, k totálnemu úhynu včelstiev mohlo dôjsť najviac v počte 12 kusov. Preto nepriznal žalobcovi produkciu medu na všetky včelstvá v počte 46 tak, ako si ich uplatnil v žalobe, ale priznal náhradu za produkciu preukázateľne uhynutého včelstva v počte 12 kusov. Súd prvej inštancie uviedol, že pri priemernej produkcii medu za jesennú znášku vyčíslenú na 5,1 kg medu na jednu rodinu, potom uvedená produkcia medu činí spolu 61 kg (12 x 5,1). Žalobca si uplatnil cenu medu vo výške 5,-Eur, za ktorú med predával, ktorá cena bola v rozsahu ceny preukázanej aj včelárskym ústavom. Pri tejto cene potom príjem z uvedenej produkcie medu činí 306,-Eur (61 kg x 5,-Eur). Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca potvrdil, že pri vyčíslení škody nezohľadňoval výdavky, avšak výdavky pri chove včiel má na zakupovanie cukru a liečiv. Podľa správy Ministerstva pôdohospodárstva SR priemerné náklady na produkciu medu činia 2,80 Eur na 1 kg medu. Pri 61 kg medu tak náklady na produkciu medu činia 170,80 Eur (61 kg x 2,80 Eur). Prvostupňový súd uzavrel, že predpokladaný zisk, ktorý mohol žalobca očakávať z jesennej znášky medu tak činí 135,20 Eur (306,-Eur - 170,80 Eur). Na základe uvedeného prvostupňový súd priznal žalobcovi na ušlom zisku nárok vo výške 135,20 Eur. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na ušlom zisku konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tento nepreukázal a preto v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá (výrok č. III rozsudku prvostupňového súdu).
12. Nakoniec súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal preukázaný nárok žalobcu na škodu spôsobenú konaním žalovanej a to vecnú škodu vo výške 1.340,-Eur spôsobenú na včelstve a včelárskom inventári a škodu na ušlom zisku vo výške 135,20 Eur, čo spolu činí 1.475,20 Eur.
13. O trovách konania vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, teda podľa pomeru úspechu. Konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 10%, preto patrí právo na náhradu trov konania žalovanej. Žalovanej priznal prvostupňový súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%, pretože od jej úspechu sa odratúva neúspech ( 90%-10%).
14. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala včas odvolanie žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“), napádajúc ho v časti istiny náhrady škody nad zaplatenie sumy nad 400,-Eur, teda proti výroku II. rozsudku do výšky priznanej sumy na náhradu škody nad 400,-Eur, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku v jej prospech a priznania plnej náhrady trov konania.
15. V odvolaní odvolateľka uviedla, že nemožno uprieť súdu prvej inštancie to, že rozsiahlym dokazovaním zistil stav veci samej, a to hlavne ohliadkou na mieste samom, ako aj výpoveďami účastníkov konania, navrhnutých svedkov a listinnými dôkazmi, avšak súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec pokiaľ sa týka nároku žalobcu na náhradu škody. Odvolateľka priznala, že požiar vznikol tým, že na pozemku žalovanej bol založený oheň, avšak to, že sa oheň rozšíril bolo vplyvom momentálnych poveternostných podmienok s tým, že pozemok žalobcu, na ktorom mal včely bezprostredne nesusedil s pozemkom žalovanej, avšak požiar sa rozšíril čiastočne aj na pozemok, kde boli včely len z toho dôvodu, že susedný pozemok zostal neobrobený, bolo tam veľa suchej trávy, pretože ako vyplýva aj z dokazovania pred súdom prvej inštancie, tak susedovci nemohli obrábať predmetný pozemok, pre vlastné potreby, pretože včely zo susedného pozemku ich napádali a teda nemohli tam vykonávať žiadnu poľnohospodársku činnosť. Žalobca ako vlastník včelstiev tieto bezprostredne umiestnil na nevhodnom mieste tesne pri hranici susediaceho pozemku a susedovci, ktorí nechceli vstupovať do konfliktu so žalobcom, o ktorom vedeli, že je človekom, ktorý rád vyvoláva
spory a tak sa aj správa, tak radšej nechali takéto nehnuteľnosti neobrobené a nepokosené a keďže tam bola veľká tráva, ktorá bola ľahko horľavá, tak oheň sa len týmto spôsobom rozšíril na ďalšiu parcelu a minimálne zasiahol parcelu, na ktorej žalobca mal umiestnené včelstvá. Odvolateľka uviedla, že bola ochotná uhradiť skutočnú škodu, kde by uznala totálny úhyn včelstiev 2 kusy 108,- Eur a zhorený úľ l ks vo výške 88,- Eur, pričom ostatné škody, ktoré mali byť vyčíslené, tak sa jedná o veci, ktoré neboli v predmetných úľoch, nie sú zdokumentované na fotografiách bezprostredne po požiari a ani čiastočne na fotografiách vyhotovených znalcom, pričom je nelogické, že pomôcky, ktoré potrebuje včelár pri svojej činnosti by mali byť voľne pohodené na pozemku. Odvolateľka tiež namietala, že pokiaľ bol znalec na mieste samom, tak ona nebola prizvaná k ohliadke na mieste samom, nemala k dispozícii predmetný znalecký posudok až do podania žaloby a takýto znalecký posudok nepovažuje za kompletný a zákonný, pretože v znaleckom posudku absentuje grafický plán umiestnenia zasiahnutých včelstiev a poškodených vecí, ktoré neboli ani zobrazené. Posudok je podľa nej neobjektívny, pretože z fotografií, ktoré vyhotovili hasiči nevyplýva, že by došlo k uhoreniu akýchkoľvek hnuteľných vecí. Žalovaná ponúkala žalobcovi v súvislosti s ukončením súdneho sporu odškodné, kde sa vyjadrila, že je ochotná uhradiť žalobcovi sumu 400,- Eur, avšak žalobca túto neakceptoval a nesúhlasil s takýmto mimosúdnym riešením sporu, a preto nad sumu 400,- Eur, ktorú je žalovaná ochotná uhradiť žalobcovi podáva voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala, že je dôchodkyňa a jej jediným príjmom je starobný dôchodok a t. č. sa zdržiavam v Obci B., kde opatruje svoju vyše 90 ročnú matku, ktorá je bezvládna a iný príjem nemám, a preto v tomto prípade by mal súd akceptovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov vhodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä na to ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Čo sa týka trov konania k tomu odvolateľka uviedla, že žalobca žaloval výšku škody 14.536,- Eur a bola mu priznaná škoda vo výške 1.475,20 Eur, čo predstavuje 90 % úspechu trov konania, pričom súd vykonal rozsiahle dokazovania v súvislosti a to hlavne pokiaľ sa týka ušlého zisku a tam v tomto smere súd neakceptoval tvrdenia žalobcu. Miera úspechu je základným meradlom na náhradu trov konania.
16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.075,20 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (časť výroku II. rozsudku) a v závislom výroku o trovách konania (výrok IV. rozsudku), podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa základné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
20. Podané odvolaní nie je dôvodné. Žalovaná žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.
21. Aby odvolací súd neopakoval na zdôvodnenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľky uvedené v jej odvolaní.
22. Jedinou odvolacou námietkou, ktorá by bola mohla byť spôsobilá privodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bola iba námietka, že škoda by podľa jej tvrdenia mala pozostávať z totálneho úhynu včelstiev 2 kusy 108,- Eur a zhoreného úľa l ks vo výške 88,- Eur, ktorá však nie je dôvodná.
23. Žalovaná na jednej strane tvrdí, že je ochotná žalobcovi uhradiť (a podľa obsahu súdneho spisu tak aj urobila) sumu 400,- Eur, avšak nekonkretizuje na základe akého výpočtu škody dospela k tejto sume.
24. Zo znaleckého posudku č. 3/2012 znalca Ing. Michala Šuliča, ktorý bol zároveň vypočutý na pojednávaní k obsahu znaleckého posudku č. 3/201, vyplýva, že znalec bol na ohliadke miesta dňa 15. 09. 2012. Vykonal vizuálnu ohliadku a sám si vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Na mieste samom zistil, že tam bol značný požiar. Znalec vychádzal zo zistenia, že požiar prebiehal v časovom období, kedy vonkajšia teplota dosahovala 32°C za slnečného počasia. Uvedený požiar mal devastačný vplyv na včelstvá a to najmä lietavky, ktoré prichádzali zo zberu a boli zasiahnuté. Na vysvetlenie znalec uviedol, že včela sa prirodzene ohňu nevyhýba, ani sa ho nebojí. Úlohou včely je najmä ochrana plodov. Preto došlo k veľkému znehodnoteniu najmä lietaviek, ktoré v tom čase znášali peľ do úľov. Ďalej znalec uviedol, že rozsah poškodenia včelstva ani nie je možné zistiť bezprostredne po požiari, je dobré vykonať ohliadku s istým časovým odstupom. Na mieste samom zistil počet včelstiev a to 46 kusov, na základe vizuálnej ohliadky, potom určil stav týchto včelstiev a to jednak totálny úhyn ako aj percento poškodenia jednotlivých včelstiev. Znalec zistil, že bol narušený nielen stav lietaviek, ale aj plodov, čo malo za následok vývin včelstva do ďalšieho obdobia. Mladé včely, ktoré sa mali vyliahnuť k dispozícii neboli, pričom sa jedná o včely, ktoré mali mať podiel na znáške peľu a včely tzv. dlhoveké, ktoré prežijú až do jari. Počet tohto typu včiel sa teda výrazne znížil. Konkrétne percentuálne poškodenie včelstiev určil vizuálnym posúdením po otvorení úľa, s porovnaním oproti normálnemu stavu tam bolo evidentne menej včiel. Znalec uviedol, že v znaleckom posudku vyslovil aj predpoklad vývoja včelstva do budúcna, pretože cukrové zásoby mali spracovať mladé včely, čím sa skráti ich životnosť. Vyslovil predpoklad, že včelstvá teda zimu neprežijú alebo budú na jar veľmi oslabené. V čase vyčíslenia škody vychádzal zo stavu, aký zistil, avšak nevylúčil, že škoda na včelstve sa mohla prejaviť aj neskôr a teda mohla byť aj vyššia. Pri finančnom vyčíslení škody vychádzal z cenníka včelstiev, ktoré vydáva Ústav včelárstva. K poškodeniu inventáru včelára znalec uviedol, že toto zdokumentoval a zistil zhorený jeden úľ, ktorý sa však už na fotografii nemohol nachádzať. Ďalej zdokumentoval ďalší zhorený inventár, čo následne znalec podrobne popísal. Pri vyčíslení škody na včelárskom inventári znalec vychádzal z cenníkov, pretože spravidla si tento inventár zabezpečí včelár domácou výrobou. V znaleckom posudku č. 3/2012 v časti 3. záver, znalec uviedol, že poškodenie včelstiev priamo zasiahnutých požiarom je 50 %, poškodenie ďalších včelstiev je na 20 %. Uviedol totálny úhyn včelstva v počte 2 kusy po 54,- Eur, čo spolu činí 108,- Eur, poškodené včelstvá v rozsahu 50 % v počte 21 kusov po 27,- Eur, čo spolu činí 567,- Eur, poškodené včelstvá 20 % v počte 23 ks po 11,- Eur, čo je spolu 253,- Eur. Na včelárskom inventári znalec vyčíslil zhorený úľ - 1 kus v sume 88,- Eur, zhorené nadstávky úľa 4 kusy po 25,- Eur, čo je spolu 100,- Eur, zhorené odnímateľné dná v počte 4 kusy po 18,- Eur, čo je spolu 72,- Eur, zhorené uteplivky 22 kusov po 1,50 Eur, čo je spolu 33,- Eur, zhorená rojovnica 1 kus, čo je 20,- Eur, zdeformované mriežky 6 kusov po 2,50 Eur, čo je spolu 15,- Eur, zhorené dymáky 3 kusy po 18,- Eur, čo je spolu 54,- Eur, zhorené kukly 2 ks po 15,- Eur, čo je spolu 30,- Eur. K jednotlivým položkám poškodenia, prípadne uhorenia príslušenstva včelára znalec uviedol, že vychádzal jednak z ohliadky na mieste samom, ako aj z údajov získaných od žalobcu. Celková škoda spolu bola vyčíslená na 1.340,- Eur.
25. Žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila závery predmetného znaleckého posudku a už vôbec nie konštatovaním, ktoré uviedla v odvolaní, že ostatné škody, ktoré mali byť vyčíslené, tak sa jedná o veci, ktoré neboli v predmetných úľoch, nie sú zdokumentované na fotografiách bezprostredne po požiari a ani čiastočne na fotografiách vyhotovených znalcom, pričom je nelogické, že pomôcky, ktoré potrebuje včelár pri svojej činnosti by mali byť voľne pohodené na pozemku.
26. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že znalec vykonal vizuálnu ohliadku a sám si vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Znalec uviedol, že vychádzal z ohliadky na mieste samom, teda priamo vizuálne zistil rozsah škody na mieste samom.
27. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.075,20 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (časť výroku II. rozsudku), ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd zároveň potvrdil rozsudok okresného súdu v závislom výroku o trovách konania (výrok IV. rozsudku), ktorý bol odôvodnení čiastočným úspechom žalovanej v spore, konkrétne v 80%.
28. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvostupňového súdu zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2, 3 CSP).
29. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).