Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-105-2014.pdf
PDF · 178.46 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Eva Háberová, advokátka, Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX/XXX, XXX XX Q., právne zastúpená: JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o náhradu škody vo výške 14.536,-- €, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy vo výške 316,-- € sa z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.475,20 € v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .
IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 80 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 07. 07. 2014 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu škodu v celkovej výške 14.536,-- €, ktorá pozostáva z priamej škody 1.656,-- € a ušlého zisku 12.880,-- €. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. Q. XX/X, k. ú. E. B., vedená na LV č. XXX. V susednej blízkosti sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Dňa 31. 08. 2012 asi o 14.15 hod. žalovaná založila požiar, v dôsledku ktorého došlo ku škode na ovocnom sade vo vlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádza na uvedenej parcele. Požiarom došlo k poškodeniu 18-tich kusov ovocných stromov a 46 rodín včelstiev, ktoré tam boli umiestnené. V čase požiaru bol doma a manželka ho upozornila, že z ovocného sadu, kde majú umiestnené včelstvá, sa valí dym. Keď tam dobehol, dym sa valil zo štyroch susediacich parciel, na ktorých už nehorelo, na jeho parcele však oheň horel a šíril sa pomedzi stromy. Videl tam tri ženy a to pani D. V., F. V. a pani E. ako stáli pri plote rodiny V. a sledovali zo vzdialenosti cca 50 m ako horí jeho sad a včelnica. Pani D. V. sedela na zemi a plakala. Žalobca bol v šoku, kričal na žalovanú, aby mu pomohla s hasením a dotiahol hadice a začal oheň likvidovať vodou. Asi o 14.50 hod. prišli požiarnici, ktorí striekali na dymiace spálenisko. K založeniu požiaru došlo nedbalosťou zo strany žalovanej a tým bola spôsobená škoda jednak na ovocných stromoch žalobcu a jednak na jeho včelstve. Sad je srdcovou záležitosťou ich rodiny, pretože ho pestovali tri generácie predkov žalobcu. Včelstvo je pre rodinu žalobcu existenčnou záležitosťou. Žalobca tento požiar nahlásil dňa 01. 09. 2012 na centrálny dispečing. Príslušníci polície toto zaevidovali, nafotili a žalobca túto udalosť dňa 03. 09. 2012 nahlásil na Obecnom úrade B.. Dňa 04. 09. 2012 ho navštívila žalovaná spolu so svojou matkou F., aby sa dohodli a zároveň mu vytýkali, že požiarnu udalosť nahlásil úradom. Z tohto dôvodu mu začali nadávať. Na druhý deň 05. 09. 2012 žalobca udalosť nahlásil telefonicky na Obvodný úrad, odbor životného prostredia v Q., nasledujúceho dňa e-mailom a dňa 07. 09. 2012 prišiel
príslušník polície miesto spáleniska pozrieť a nafotiť, rovnako pracovník Obvodného úradu životného prostredia v Q. pán E.. Dňa 08. 09. 2012 prišiel na miesto súdny znalec Ing. Š., ktorý posúdil rozsah a výšku škody spôsobenej požiarom na včelstve. Podľa znaleckého posudku vyčíslil škodu na 1.340,-- €. Ďalej žalobca požiadal o vyčíslenie škody na ovocných stromoch znalca Ing. R., podľa znaleckého spôsobená škoda bola vo výške 316,-- €. Na základe takto vyčíslenej škody oslovil žalovanú listom zo dňa 21. 03. 2013 a vyzval ju na náhradu takto spôsobenej škody, avšak márne. Konaním žalovanej bola žalobcovi spôsobená škoda aj na ušlom zisku. Hlavný príjem rodiny totiž pochádzať z predaja medu, ktorý realizovali predajom z dvora. Priemerne vyprodukovali za sezónu z 50 rodín od 2000 do 3600 kg medu, čo predstavuje 40 až 72 kg medu na jednu rodinu. Priemerný výnos jednej rodiny je cca 56 kg medu. Keďže konaním žalovanej prišiel o 46 rodín včiel, ich výnos za sezónu činí 2576 kg medu (46 rodín x 56 kg medu). Priemerná cena za 1 kg medu je 5,-- €, ušlý zisk tak činí 12.880,-- € (5,-- € x 2576 kg medu). S poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že žalovaná nedodržala svoje povinnosti predchádzať škode, pretože v horúcom letnom počasí založila oheň, ktorým pálila odpad, nevykonala žiadne opatrenia na zabránenie rozšírenia požiaru na okolité susediace nehnuteľnosti a tak následkom jej konania došlo k poškodeniu ovocného sadu umiestneného na parcele č. Q. XXX/X vedenej na LV č. XXX, pre k. ú. E. B. a k poškodeniu 46 kusov včelích rodín umiestnených v sade, všetko v jeho osobnom vlastníctve. Týmto bola žalobcovi spôsobená priama škoda vo výške 1.656,-- € a ušlý zisk 12.880,-- €.
2. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa uplatní aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd preto postupom podľa § 167 ods.2 C. s. p. doručil žalobu žalovanej do vlastných rúk dňa 23. 09. 2016 spolu s uznesením súdu zo dňa 12. 09. 2016, v ktorom bola žalovaná vyzvaná na vyjadrenie k žalobe. Písomným podaním doručené súdu 16. 10. 2016 žalovaná uviedla, že nenamieta tvrdenia žalobcu o tom, že uvedeného dňa spôsobila rozšírenie požiaru aj na pozemok žalobcu. Je pravdou, že dňa 31. 08. 2012 v rodičovskom dome B. Č.. XX na vlastnom pozemku pálila suché lístie a oheň sa dostal na suchú trávu a rozšíril sa aj na susediace pozemky. Ihneď zavolala hasičov a susedu E. so synom, ktorí jej pomáhali hasiť požiar. Jej matka F. V. šla upozorniť rodinu žalobcu. Medzi tým prišli hasiči a oni prestali hasiť, takže nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa nesnažila oheň uhasiť. Čo sa týka ovocného sadu žalobcu, jeho stromy neboli zničené tak, ako uvádza, všetky jeho stromy sú v poriadku. Požiar osmahol len lístie. Je pravdou, že došlo k čiastočnému uhoreniu trávnatého porastu a čiastočne obhorelo pár ovocných stromov, ale len suché lístie na týchto stromoch. Žalovaná poukázala na záznam OR HZZ Zvolen zo dňa 28. 09. 2016, z ktorého vyplýva vyčíslenie škody vo výške 20,-- €. Príslušník poverený plnením úloh na úseku zisťovania príčin vzniku požiarov sa pri ohliadke s týmto vyčíslením škody stotožnil, pričom škoda na úľoch zistená nebola. Zo záznamu o odložení veci OO PZ Krupina zo dňa 28. 09. 2012 vyplýva, že ohňom bol zničený 1 kus úľ, 4 kusy nadstavby úľov, 4 kusy odnímateľné dná, 22 kusov utepliviek, 1 kus rojovnice, 3 kusy dymákov, 2 kusy kukiel, 18 kusov ovocných stromov a 70 % včelstiev, čím vznikla škoda 1.656,-- €. Priestupok bol riešený na mieste blokovou pokutou 20,-- €. Žalobca v rámci podania vysvetlenia vyšetrovateľovi OO PZ požadoval náhradu škody 1.656,-- € za poškodenie vecí a stromov. Ušlý zisk si neuplatňoval, hoci v tom čase si ho musel byť vedomý. Žalobca rozporuplne uvádza počet poškodených stromov, kedy v žalobe označil 18 kusov stromov a v oznámení doručenom na OÚ ŽP, pracovisko Q. zo dňa 06. 09. 2012 iba 14 kusov. V žalobe uvádza 46 rodín včelstiev a v uvedenom dokumente iba 21 kusov včelstiev. Tieto okolnosti spochybňujú hodnovernosť a relevantnosť tvrdení žalobcu. Žalovaná sa nevyhýba zodpovednosti, trvá však na jednoznačnom objektivizovaní rozsahu škody. V žiadnom prípade však neuznala náhradu škody na tzv. ušlom zisku, pretože podľa jej vedomostí žalobca nikdy nemal také množstvo včelích rodín a nemohol vyprodukovať ročne vyše 2,5 tony medu. Nie je jej známe, že by žalobca také množstvo medu niekedy predal. Je známe, že predával med predajom z dvora pred vlastným domom náhodným okoloidúcim, čo určite nemohlo predstavovať také množstvo. Tento med predávala istý čas aj matka žalovanej a vie sa k tomu vyjadriť. Žiadala, aby takúto produkciu žalobca preukázal dôveryhodnými dokladmi, nie len vlastným tvrdením. Jeho požiadavku na ušlý zisk preto považovala len za účelovú v záujme vlastného obohatenia sa. V závere preto navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
3. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 15. 11. 2016 spolu s uznesením súdu zo dňa 20. 10. 2016, v ktorom bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie. Písomným podaním doručené súdu 30. 11. 2016 žalobca zotrval na podanej žalobe. Čo sa týka poškodenia jeho ovocných stromov, žalobca poukázal na to, že sa požiar šíril veľmi rýchlo, pretože na susediacich parcelách bola stará, nepokosená, vysoká, suchá tráva, ktorá horela veľmi rýchlo.
V čase príchodu požiarnikov už bolo možné vidieť len zhorenisko, z ktorého sa dymilo. Ako bola poškodená časť pozemkov a stromy, kde sú umiestnené úle, je dokumentované na fotodokumentácii v predložených znaleckých posudkoch. Okrem toho si sám zhotovil fotodokumentáciu ihneď po požiari, ktorými vyvracia tvrdenia žalovanej, ktorá celú udalosť len bagatelizuje. Čo sa týka poukazu na vyčíslenie škody príslušníkom hasičského zboru vo výške 20,-- €, toto žalobca namietal, pretože on výšku škody preukázal znaleckými posudkami. Ušlý zisk hneď po udalosti nemal možnosť vyčísliť, bezprostredne po požiari oslovil znalcov za účelom vyčíslenia škody na ovocných stromoch a na včelstve. Počet včelstiev je evidovaný v základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov, kde je dokumentácia o každom včelárovi, sú k dispozícii aj štatistické údaje o produkcii medu za každého včelára, za každý rok, pretože včelári majú orientačnú nahlasovaciu povinnosť. Žalobca 15 rokov predáva med z dvora, medu mal vždy dostatok a vždy dosahoval prinajmenšom priemernú produkciu. Výnos z predaja medu bol dlhé roky hlavným príjmom rodiny, za sezónu zvykli vyprodukovať 2000 až 3600 kg medu. Niektoré roky odpredával med aj obchodníkovi s medom v T. K.. Postoj žalovanej považoval len za účelový v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie.
4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09. 12. 2016 spolu s uznesením súdu zo dňa 05. 12. 2016, v ktorom bola žalovanej uložená povinnosť na vyjadrenie. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná doručila súdu dňa 14. 12. 2016 písomné vyjadrenie, v ktorom zotrvala na svojom postoji, doplnila tiež námietku, že žalobca v čase vzniku požiaru bol uchádzačom o zamestnanie a to od 28. 01. 2012 do 27. 07. 2014 a tak nemohol produkovať žiaden zisk. Spochybnila údaje uvádzané žalobcom pri vyčíslení ušlého zisku s tým, že žalobca by mal preukázať, či med predával ako živnostník a aký mal príjem z medu v rámci príjmov, ako živnostník by mal viesť účtovníctvo a evidenciu predaja medu, len takáto evidencia by bola právne relevantná. Zo strany žalobcu sa jednalo len o fiktívny výpočet zisku. Keďže žalovaná nebola prizvaná k znaleckému dokazovaniu, ktoré si dal urobiť žalobca a žalovaná má vedomosť o priateľskom vzťahu medzi žalobcom a znalcom, žalovaná namietla objektívnosť znaleckého posudku.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, navrhovaných svedkov, znaleckými posudkami, ohliadkou a predloženými listinnými dokladmi a zistil nasledujúci stav veci.
6. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že k škodovej udalosti došlo dňa 31. 08. 2012 cca o 14.15 hod., kedy ho zobudila manželka, že z ich ovocného sadu ide dym. Zistil, že zo sadu prichádza dym, všetko okolo je obhorené a videl tam 3 osoby a to žalovanú, jej matku a ďalšiu pani, ktoré tam stáli a pozerali sa, žalovaná sedela a plakala. Na jeho parcele bol oheň, preto volal na žalovanú, že treba hasiť. Doniesol hadice a začal likvidovať požiar, pretože popri pozemku má vodovodnú vetvu, z ktorej polieva stromy a každých 30-40 metrov je vývod. Asi o 14.50 hod. dorazili požiarnici, v tom čase sa z požiariska len dymilo a oni toto dohášali. Požiarnici odišli, žalobca si nevšimol, že by urobili nejakú fotodokumentáciu alebo niečo spísali. V ten deň ešte spolu s manželkou šli ohliadnuť spôsobenú škodu, zistili, že poškodený bol zľava celý pás stromov, jednalo sa o ovocné stromy viac ako 30 ročné, boli zasiahnuté dve veľké čerešne do 5 až 6 metrov, zhorená bola marhuľa, orechy, drevená jahoda, slivky, hrušky v počte asi 18 kusov stromov. Stromy boli zhorené alebo ťažko poškodené. Vedľa jeho pozemku je slnečnicové pole, kam nalietavajú jeho včely s tým, že ak včela vidí dym alebo oheň, snaží sa o záchranu úľa, preto ak lietavky zaregistrujú požiar, snažia sa vrátiť do úľov. Práve z tohto dôvodu počas požiaru stratil cca 90 % lietaviek, ktoré v dyme uhynuli. Po požiari si na druhý deň sám urobil fotodokumentáciu, ktorú súdu predložil. Dňa 01. 09. 2012 vec ohlásil na PZ v Q., prišla policajná hliadka, ktorá urobila ohliadku, fotodokumentáciu, bol vypočutý spolu s manželkou. V tejto veci však on ako poškodený ďalej predvolaný nebol, nevie ako to bolo ukončené. Dňa 03. 09. 2012 nahlásil požiar na Obecnom úrade v B., kde ho odporučili, aby sa obrátil na odbor životného prostredia v Q.. Dňa 04. 09. 2012 prišli za ním žalovaná spolu s matkou, aby sa dohodli. On nebol proti dohode, avšak poukazoval im, že ho mohli zobudiť aj skôr a prečo nehasili požiar aj na jeho pozemku, z čoho následne vznikla hádka, začali ho urážať a tak sa rozišli. Dňa 05. 09. 2012 telefonoval na úrad životného prostredia s pánom Ď., ktorý prisľúbil, že príde na ohliadku a požiadal ho o zaslanie e-mailovej správy, čo žalobca vykonal. Dňa 07. 09. 2012 prišiel vyšetrovateľ pán R., ktorý vykonal fotodokumentáciu, znovu ich vypočul, následne prišiel Ing. Ď., ktorý tiež vykonal prehliadku, urobil fotodokumentáciu a tiež ich vypočul. Keď sa žalobca dotazoval ako v tejto veci postupovať, bolo mu oznámené, že ak nedôjde k dohode, aby sa obrátil na nejakého súdneho znalca. Preto si vyhľadal znalcov a to Ing. R. a Ing. Š.. Týchto znalcov predtým nepoznal, videl ich prvý krát len pri ohliadke. Dňa 11. 09. 2012 prišiel znalec Ing. R., vykonal ohliadku, urobil si fotodokumentáciu a vypočul ho. Asi o dva dni prišiel znalec Ing. Š., ktorý vykonal to isté. Fotodokumentáciu si obaja znalci urobili sami. Čo sa týka
účasti žalobcu pri vyšetrovaní políciou alebo na úrade životného prostredia, zo strany týchto orgánov nebol predvolaný, nevie ako tieto veci boli ukončené.
7. K poškodeniu ovocných stromov žalobca uviedol, že stromy, ktoré boli úplne zhorené, musel vypíliť už v priebehu prvého mesiaca, pričom až po ohliadke znalcom pristúpil k vypíleniu týchto stromov, jednalo sa o 5 kusov. Ostatné stromy ponechal s tým, že sa možno na jar ujmú. Z týchto stromov vyschli ďalšie 3 alebo 4 stromy, ktoré vypílil, 3 stromy sa len slabo chytili, takže zrejme ich bude potrebné taktiež vypíliť. Čo sa týka škody na včelstve, na ozrejmenie žalobca uviedol, že asi 50 % včelstva tvoria lietavky a 50 % mladé včely, ktoré sú v úli. Z dôvodov, ktoré už uvádzal, mu uhynulo asi 90 % lietaviek. V čase škodovej udalosti sa jednalo o obdobie, kedy si včely robia zásoby na zimu z cukru a mladé včely, ktoré zostali, to nevedeli tak spracovať, preto nastal problém so zazimovaním včelstva. V čase škodovej udalosti mal 46 kusov rodín a teda aj úľov. Počet včelstva vie zdokladovať dokladmi od veterinára ktorý chodí kontrolovať stav včelstva, podľa záznamov na jar 2012 mal 43 rodín, ktoré boli v poriadku, do škodovej udalosti založil ďalšie 3 včelie rodiny. Podľa záznamov z apríla 2013 mal 34 rodín, to znamená, že 12 včelích rodín pod vplyvom škodovej udalosti uhynulo. Podľa objednávok na liečivá u veterinára je taktiež uvedený počet rodín 34. K vecnej škode na úľoch a príslušenstve žalobca uviedol, že s poukazom na znalecký posudok bol jeden úľ úplne zhorený, úplne zhorené boli tzv. nastávky, ktoré sa nachádzajú na úľoch v počte 4 kusy, odnímateľné dná na úľoch v počte 4 kusy, uteplivky, ktoré sa dávajú ako kryt na vrch úľa v počte 22 kusov, ďalej rojnica - prenosná bednička 1 kus, plastové mriežky 6 kusov, dymáky, ktoré sú tvorené z kovu a kože, pričom koža bola zhorená a 2 kusy včelárske kukly. Toto príslušenstvo má umiestnené buď na úľoch alebo kvôli ľahšej manipulácii pri úľoch. Včelárstvo žalobca prevádzkuje už asi 40 rokov, predtým mal otvorenú živnosť, vykonával činnosť súkromne hospodáriaceho roľníka na vlastnom majetku a to do januára 2012. Následne, keď bol v zmysle zákona umožnený predaj z dvora a aj kvôli odvodom, sa rozhodol pre tento postup. Mal na to povolenie od hygieny aj veterinára, podľa povolenia mohol predávať 50 kg medu mesačne. Po ukončení živnosti bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti, následne bol vyradený, pretože odmietal ponúknutú prácu s tým, že sa uživí sám na vlastnom gazdovstve. Teraz je druhým rokom na starobnom dôchodku. To znamená, že daňové priznania k dani z príjmu fyzickej osoby podával do roku 2012, po zrušení živnosti daňové priznania nepodáva. Ušlý zisk si vyčíslil podľa štatistík o priemernej výnosnosti medu na jednu rodinu a cenu medu 5,-- € za 1 kg stanovil podľa ceny, za ktorú v tom čase med predával. Takto vyčíslil ušlý zisk 12.880,-- €. Je pravdou, že v tomto zisku nezohľadnil náklady, pretože ho to ani nenapadlo. Pri počte 46 rodín by potreboval cca 460 až 500 kg cukru, pretože na jednu rodinu na zazimovanie sa počíta 10 kg cukru, k cene za kilo cukru sa nevedel vyjadriť. Ďalej má náklady na liečivá, ktoré sa predávajú v jesennej sezóne, zakupuje ich každý rok na preliečenie za cca 40,-- €. K produkcii medu žalobca uviedol, že prvý med včely znášajú na jar z ovocných stromov a repky, druhá znáška je med agátový a tretia znáška, ktorá je každý 2. alebo 3. rok je kvet lipový a potom je ešte znáška zo slnečnice, to znamená, že do roka sú 3 až 4 hlavné znášky medu. Niekedy sa môže stať, že je vysiata zaujímavá plodina a môže byť aj doplňujúca znáška. V čase škodovej udalosti sa znáška týkala slnečnicového medu, v tom čase už boli medníky značne naplnené. K evidencii predaja medu žalobca uviedol, že mal zavedený zošit veľkosti A4 a podľa pokynov veterinárnej správy a hygieny tam každoročne zapisoval predaj medu. Po ukončení živnosti daňové priznanie nepodával, bol toho názoru, že nemá povinnosť podávať takéto daňové priznanie. K dokladom k veciam, na ktorých malo dôjsť ku škode a to príslušenstvo včelára, žalobca uviedol, že tieto veci si väčšinou vyrábal on sám svojpomocne, aj úle, aj príslušenstvo si vyrobil sám. Preto nemá nadobúdacie doklady k týmto veciam.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že ju veľmi mrzí, že došlo k uvedenej nešťastnej udalosti, kedy na dvore pálila suché lístie a došlo k rozšíreniu ohňa. Oheň sa snažili spolu so svojou mamou ihneď uhasiť, avšak sa im to nepodarilo, preto bežala volať hasičov a susedu E., matka išla volať B., jedná sa o tretí dom od nich. Keď prišli hasiči, ukázala veliteľovi ohnisko požiaru a po požiari s veliteľom kontrolovali pozemky a to aj pozemok pána B.. Žiadne úle alebo stromy neboli zhorené. Pokiaľ by pri príchode hasičov títo videli na jeho pozemku požiar, určite by ho hasili. Žalovaná poukázala na to, že v tom čase pod stromami, ktoré označil žalobca, bola zelená tráva a žalobca tvrdil, že zhoreli stromy aj úle. Omnoho väčší požiar bol na ich pozemku a susediacom pozemku, kde však stromy prežili a doteraz rodia. Pri príchode hasičov bola žalovaná prítomná, bola tam aj pani E. a jej syn a matka žalovanej. Keď požiarnici dohasili, poslali ich preč, že majú požiar pod kontrolou. V čase požiaru horeli asi štyri pozemky, ktoré boli zarastené burinou a to pozemok žalovanej, pána A., pána Q. a pána Q.. Na pozemku žalobcu žalovaná žiaden požiar nevidela, je pravdou, že mohol byť ohorený jeden úľ. Je tiež pravdou, že on si svoje veci hasil sám, hasiči tam nehasili. Po uhasení požiaru spolu s veliteľom bola kontrolovať pozemky a išli aj
po pozemku žalobcu. Na stromoch boli ošľahané listy, ale len v časti, ktoré prevísali nad pozemok A.. Žalovaná poukázala na plán požiariska, z ktorého je zrejmý zásah požiariska do pozemku žalobcu, kde bol zasiahnutý len jeden úľ. V ten večer prišla aj rodina A., t. j. v deň požiaru a ani oni na pozemku žalobcu nevideli zhorenisko. Žalovaná už v ten večer bola povedať A., čo sa stalo a oni sa vyjadrili tak, že im zhorela len burina. Tento pozemok si A. dali vyčistiť do konca septembra a pán A. robil fotodokumentáciu, kde v pozadí je vidno pozemok žalobcu a z fotografie je zrejmé, že nebol zasiahnutý požiarom. Rovnako žalovaná poukázala na fotodokumentáciu od požiarnikov, z ktorej je zrejmý zásah požiaru na pozemok žalobcu. Deň po požiari prišiel pán Y. z hasičského zboru, urobil ohliadku a uviedol, že prišiel aj z dôvodu, pretože žalobca volal na políciu a na životné prostredie. Žalovaná bola vypočutá a ukazovala ohnisko požiaru ako aj to, čo horelo. Tento pán sa vyjadril tak, že sa jedná o priestupok a vypísal blok na pokutu 20,-- €, ktorú žalovaná zaplatila, tým sa konanie skončilo. Koncom týždňa prišli dvaja policajti, ktorí jej oznámili správu, že škoda nepresiahla viac ako 200,-- € a uzavreli to ako priestupok. Žalovaná s matkou v pondelok po požiari šli za žalobcom s dobrým úmyslom vyrovnať škodu, ak mu nejaká vznikla. Žalobca sa však nepekne zachoval, hneď im povedal, že sa s podpaľačmi nerozpráva, že to nahlásil na polícii, aj na obecnom úrade, že má známosti, a že ich zoderie z kože. Nehovoril, čo si uplatňuje. Až po dvoch rokoch prišiel list, kde uvádza, že mu zhorelo 21 úľov, potom, že 46 úľov, že prišiel o 18 stromov, a že si to dal vyčísliť expertami. Je pravdou, že ona na tento list nijako nereagovala, po dedine sa rozprávalo, že tí experti sa so žalobcom poznajú. Žalovaná nevedela uviesť, čo sa dialo na pozemku žalobcu po požiari, avšak nevedela o tom, že by nejaké stromy vypiľoval. Žalovaná poukázala na to, že žalobca tam chová dobytok, ktorý priväzuje k stromom, takže z tohto dôvodu stromy mohli vyschnúť. Vie to zo skúsenosti, kedy vyschol susedovi strom, lebo tam priväzoval kozy, ktoré sa okolo pásli. Vedela žalovaná len o tom, že na jar v roku 2017 žalobca vypílil starú asi 80 ročnú čerešňu. Žalovaná poukázala na to, že najväčší požiar bol na pozemku pána Q., ktorý si žiadnu škodu neuplatnil, pričom oheň zasiahol aj jeho stromy. Rovnako na pozemku pána Q. bol zasiahnutý vinič, pričom tento povedal, že sa mu na jar vinič ujal, rovnako aj stromy na týchto pozemkoch sa v poriadku ujali, pričom tieto boli najviac zasiahnuté ohňom. Pokiaľ si žalobca dával vypracovať znalecké posudky, neoznámil jej to.
9. Svedok R. Y. na pojednávaní vypovedal, že bol činný vo veci šetrenia požiaru zo dňa 31. 08. 2012. Prvé vyšetrovanie požiaru robí veliteľ zásahu na mieste samom, v tomto prípade zasahoval OR HZ K., stanica Š. a bola podaná správa na príslušné OR HZZ vo O.. Po podaní správy bol svedok vyslaný na došetrenie, nakoľko bolo zistené porušenie Zákona o ochrane pred požiarmi. Zrejme ešte v ten istý deň bol vykonať šetrenie na mieste samom, presný čas si už nepamätal. Zistil, že požiarisko vzniklo pri dome v záhrade žalovanej a vyhotovil fotodokumentáciu (čl. 115 spisu). Na mieste samom bola žalovanej uložená bloková pokuta 20,-- €, pretože došlo k porušeniu zákona a škoda nebola vo výške tak, aby to bolo klasifikované ako trestný čin. Vyhotovil plán požiariska, z ktorého vyplýva, že najväčšia plocha požiariska bola v strede, jednalo sa o pozemok, ktorý podľa získaných údajov nemal byť obrábaný pre prítomnosť susediacich včiel, tento pozemok hraničil s pozemkom, na ktorom boli úle so včelami. Výsledky šetrenia neskôr zasielal aj na žiadosť polície, ktorá túto vec prešetrovala. Veliteľ zásahu prvotne určil škodu vo výške 20,-- €, s týmto vyjadrením pri ohliadke na mieste samom sa svedok stotožnil. Na mieste samom on vyťažil žalovanú, nik iný tam prítomný nebol, nikoho iného nevyťažoval, nebola tam prítomná ani polícia. Ohliadku vykonával v prítomnosti žalovanej, v tom čase bolo požiarisko už uhasené. U žalovanej zanechal odkaz pre majiteľov pozemku, na ktorom boli vinice, pokiaľ by nahlásili väčšiu škodu, aby uvedené zaslali na OR HZ vo O.. K zásahu požiaru na pozemok žalobcu svedok uviedol, že podľa plánu požiariska, tento pozemok bol zachytený popod prvé úle včelstiev a nejakými jazykami zasahoval aj do jeho pozemku. Tento pozemok bol obrobený a chytili sa viac menej suché steblá popod úle, poškodenia úľov požiarom nezistil. Na pozemku boli stromy 20 a viac ročné, ktorým obhoreli listy, nič iné sa nestalo, nebol tam veľký nápor teploty. Určená škoda vo výške 20,-- € sa určuje odhadom, túto určil najskôr veliteľ zásahu. Je pravdou, že nie je na určovanie škody nejako školený, jedná sa o odhad, s ktorým sa svedok stotožnil. Jednalo sa o škodu na celom požiarisku. V prípade potreby sa žiada znalecký posudok, avšak OR HZ uvedené nerobí, skôr je to v prípade, ak vec šetrí orgán činný v trestnom konaní. On sám absolvoval všeobecné vzdelanie a to strednú školu požiarnej ochrany, kde sa učí postup pri odhade škody pri požiaroch všeobecne, ale nie konkrétne napr. na porastoch alebo na včelstve. Zo strany žalobcu im nebola nahlásená žiadna škoda a z ich pohľadu nevideli potrebu vykonávať šetrenie, pretože inú škodu ako zistenú doposiaľ nevideli. Na mieste samom svedok videl na stromoch chytené lístie, boli tam stromy a si 20 ročné, ktorým takýto oheň neublíži. Nevidel ohorenú kôru alebo úplne zhorený strom. Tak isto nevidel škody na úľoch po požiari. Pokiaľ bola svedkovi predložená fotodokumentácia zhotovená žalobcom v čase po požiari, svedok sa vyjadril,
že na uvedených fotografiách môže byť následok toho požiaru, pretože žiaden iný požiar v tej oblasti nahlásený nebol.
10. Svedkyňa F. E. uviedla, že je susedou žalovanej a žalovaná jej prišla povedať, čo sa stalo. So synom vzali lopaty a šli pomáhať hasiť. Na pozemku žalobcu pri prvom úli bola jeho manželka a hasila, aby k nim nešiel požiar, bol tam aj žalobca, ktorý striekal hadicou vodu. Oni so synom hasili lopatami, aby sa požiar nešíril ďalej, šli popri pozemku A.. Nejednalo sa o nejaký veľký požiar, veľké plamene, bolo tam viac dymu. Potom prišli požiarnici zhora, ktorí po hornej časti asi dva krát prešli autom, striekali vodu, celé to mohlo trvať 20 minút a požiar bol uhasený, potom si to fotili. Hasiči tam celkovo boli pol hodinu až hodinu. To, čo hasili žalobca s manželkou bolo ešte pred príchodom hasičov, hasili svoj pozemok aj A., aby sa požiar nerozšíril. Hasiči sa vyjadrili, že tam nie je vysoká škoda a následne odišli. Ona spolu so žalovanou ešte raz prešli celé pozemky, ak niečo tlelo, lopatami to zahasili a následne šli domov. V ten deň sa tam svedkyňa už nevrátila.
11. Svedok J. A. vypovedal, že na pozemky, ktoré boli zasiahnuté požiarom chodieva cez víkendy, prišli tam deň po požiari v sobotu. Prišla tam žalovaná, ktorá uviedla, čo sa stalo, a že ju to mrzí, spytovala sa, či si uplatňujú škody, on sa vyslovil, že si žiadnu škodu neuplatňujú. Tento pozemok dlhodobo neobrábali kvôli včelám žalobcu, pretože pri obrábaní pozemkov ich napádali. Žiadal ho, aby zabezpečil napr. vyšší plot, aby včely lietali vyššie na susediace pozemky, čo žalobca neurobil. Po požiari sa rozhodli pozemok vyčistiť, vyklčovali pozostatky kríkov, na čo svedok poukázal, že hoci bol pozemok podstatne viac zasiahnutý požiarom ako pozemok žalobcu, zostali tam pozostatky aj takýchto porastov, jednalo sa o hrubšie prúty. Ich pozemok bol celý zasiahnutý požiarom, na pozemok žalobcu oheň nešiel, mal tam zelenú trávu. Možno, kde mal suchú trávu, tam mohlo horieť, ale nemohlo sa jednať o veľké plamene, na jeho pozemku nebola viditeľná žiadna škoda. Asi mesiac po tom, čo vyčistili pozemky, fotili si pozemok, kde je viditeľný aj vedľajší pozemok a tieto zábery sú v spise. Na záberoch je zrejmé, že stromy neboli zhorené, boli len oškvarené listy. Nebola zasiahnutá drevná hmota tak, aby sa stromy nemohli zregenerovať na druhý rok. Aj na pozemku svedka, ktorý bol zasiahnutý požiarom, sú stromy ako jabloň, čerešňa, ktoré sa na ďalší rok chytili a ďalej rodia. Svedok na pozemku žalobcu nevidel, že by boli poškodené úle alebo včelstvo. Poukázal na povahu žalobcu, ktorý je arogantný, násilnícky, čo vie z vlastných skúseností a sporov so žalobcom, preto vyslovil názor, že predmet tohto sporu si žalobca len vymyslel. Na pozemku žalobcu boli staré stromy, takže nejaký mohol vyschnúť, pretože on si tam priväzoval zvieratá, ktoré močom mohli poškodiť tieto stromy.
12. Súd vykonal ohliadku na mieste samom dňa 20. 10. 2017, kde žalobca na mieste ukázal, do akej časti bol jeho pozemok zasiahnutý požiarom, pričom v dolnej časti pozemku mal požiar zasahovať zhruba do 1/3. Žalovaná ako aj prítomná svedkyňa E. popreli, že by v tej časti pozemku žalobcu došlo k zásahu požiarom. Žalobca uviedol, že v hornej časti pozemku požiar zasiahol do 1, svedkyňa E. uviedla, že v tejto časti bol žalobca a hasil požiar hadicou, keď tam prišla ona, v tej časti už požiar nebol. Žalovaná poukázala na to, že stromy, ktoré ukázal žalobca pri ohliadke, sú minimálne 80 ročné a požiarnici prišli z hornej časti pozemku, pričom nehasili požiar na hornej časti pozemku žalobcu, pokiaľ by tam požiar bol, určite by tu hasili. Okrem toho právny zástupca žalovanej poukázal na to, že predchádzajúcu zimu v tejto oblasti boli extrémne zimy, následkom čoho mohli stromy vyschnúť, teploty dosahovali do -30 stupňov. S poukazom na zvyšky torza stromov, právny zástupca vyslovil predpoklad, že sa nejednalo o 20 ročné stromy, ale minimálne 70 ročné a mohli uhynú následkom toho, že neboli zdravé. Žalobca na námietky žalovanej uviedol, že v čase príchodu hasičov, požiar na jeho pozemku bol v stave, že sa už len z neho dymilo.
13. Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok č. 3/2012 znalca S.. R. Š., ktorý si dal vypracovať na základe vlastnej objednávky. V súlade s novým Civilným sporovým poriadkom v zmysle § 209 C. s. p. sa súkromný znalecký posudok t. j. znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, vykonáva rovnako, akoby šlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, pokiaľ obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkom vedome nepravdivého znaleckého posudku a tento znalecký posudok obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, to znamená, že nová procesná úprava z hľadiska dôkazného dáva na roveň znalecký posudok zabezpečený stranou v konaní so znaleckým posudkom, ktorého vypracovanie nariadi súd. Uvedené je rozdiel oproti pôvodnej právnej úprave, kedy znalecký posudok predložený stranou bol vykonávaný len ako listinný dôkaz. Za tým účelom žalobca doložil doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 3/2012 od znalca Ing. R. Š. zo dňa 17. 12. 2017, v ktorom znalec potvrdil správnosť posúdenia
a výpočet škody v zmysle znaleckého posudku č. 3/2012 z 23. 09. 2012 a pripojil doložku, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Týmto súd znalecký posudok predložený žalobcom posudzoval a vykonával na dôkaz ako znalecký posudok. Znalec Ing. R. Š. bol zároveň vypočutý na pojednávaní k obsahu znaleckého posudku č. 3/2012. Uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe žiadosti žalobcu ako včelára. Znalec sa dostavil na ohliadku miesta dňa 15. 09. 2012. Vykonal vizuálnu ohliadku a sám si vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Na mieste samom zistil, že tam bol značný požiar, čo je zrejmé z fotografie č. 1. Žalobca ho oboznámil s vlastníckymi pomermi, t. j. s tým, že uvedený pozemok je v jeho vlastníctve. Ďalej znalec vychádzal zo zistenia, že požiar prebiehal v časovom období, kedy vonkajšia teplota dosahovala 32°C za slnečného počasia. Uvedený požiar mal devastačný vplyv na včelstvá a to najmä lietavky, ktoré prichádzali zo zberu a boli zasiahnuté. Na vysvetlenie znalec uviedol, že včela sa prirodzene ohňu nevyhýba, ani sa ho nebojí. Úlohou včely je najmä ochrana plodov. Preto došlo k veľkému znehodnoteniu najmä lietaviek, ktoré v tom čase znášali peľ do úľov. Ďalej znalec uviedol, že rozsah poškodenia včelstva ani nie je možné zistiť bezprostredne po požiari, je dobré vykonať ohliadku s istým časovým odstupom. Takýto znalecký posudok vo svojej kariére robil po prvý krát, je pravdou, že to bola pre neho nová skúsenosť. Na mieste samom zistil počet včelstiev a to 46 kusov, na základe vizuálnej ohliadky, potom určil stav týchto včelstiev a to jednak totálny úhyn ako aj percento poškodenia jednotlivých včelstiev. Zistený stav včelstva je v priamej súvislosti s uvedeným požiarom. Znalec zistil, že bol narušený nielen stav lietaviek, ale aj plodov, čo malo za následok vývin včelstva do ďalšieho obdobia. Mladé včely, ktoré sa mali vyliahnuť k dispozícii neboli, pričom sa jedná o včely, ktoré mali mať podiel na znáške peľu a včely tzv. dlhoveké, ktoré prežijú až do jari. Počet tohto typu včiel sa teda výrazne znížil. Konkrétne percentuálne poškodenie včelstiev určil vizuálnym posúdením po otvorení úľa, s porovnaním oproti normálnemu stavu tam bolo evidentne menej včiel. Znalec uviedol, že v znaleckom posudku vyslovil aj predpoklad vývoja včelstva do budúcna, pretože cukrové zásoby mali spracovať mladé včely, čím sa skráti ich životnosť. Vyslovil predpoklad, že včelstvá teda zimu neprežijú alebo budú na jar veľmi oslabené. Neskôr však už stav včelstva neskúmal, nebol na to oslovený. V čase vyčíslenia škody vychádzal zo stavu, aký zistil, avšak nevylúčil, že škoda na včelstve sa mohla prejaviť aj neskôr a teda mohla byť aj vyššia. Pri finančnom vyčíslení škody vychádzal z cenníka včelstiev, ktoré vydáva Ústav včelárstva. K poškodeniu inventáru včelára znalec uviedol, že toto zdokumentoval a zistil zhorený jeden úľ, ktorý sa však už na fotografii nemohol nachádzať. Ďalej zdokumentoval ďalší zhorený inventár, čo následne znalec podrobne popísal. Pri vyčíslení škody na včelárskom inventári znalec vychádzal z cenníkov, pretože spravidla si tento inventár zabezpečí včelár domácou výrobou. V znaleckom posudku č. 3/2012 v časti 3. záver, znalec uviedol, že poškodenie včelstiev priamo zasiahnutých požiarom je 50 %, poškodenie ďalších včelstiev je na 20 %. Uviedol totálny úhyn včelstva v počte 2 kusy po 54,-- €, čo spolu činí 108,-- €, poškodené včelstvá v rozsahu 50 % v počte 21 kusov po 27,-- €, čo spolu činí 567,-- €, poškodené včelstvá 20 % v počte 23 ks po 11,-- €, čo je spolu 253,-- €. Na včelárskom inventári znalec vyčíslil zhorený úľ - 1 kus v sume 88,-- €, zhorené nadstávky úľa 4 kusy po 25,-- €, čo je spolu 100,-- €, zhorené odnímateľné dná v počte 4 kusy po 18,-- €, čo je spolu 72,-- €, zhorené uteplivky 22 kusov po 1,50 €, čo je spolu 33,-- €, zhorená rojovnica 1 kus, čo je 20,-- €, zdeformované mriežky 6 kusov po 2,50 €, čo je spolu 15,-- €, zhorené dymáky 3 kusy po 18,-- €, čo je spolu 54,-- €, zhorené kukly 2 ks po 15,-- €, čo je spolu 30,-- €. K jednotlivým položkám poškodenia, prípadne uhorenia príslušenstva včelára znalec uviedol, že vychádzal jednak z ohliadky na mieste samom, ako aj z údajov získaných od žalobcu. Celková škoda spolu bola vyčíslená na 1.340,-- €.
14. Na žiadosť strán súd zabezpečil od Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centa Cenník včelstiev, včelárskych pomôcok a stanovenie priemernej produkcie včelstva platný od 05. 02. 2018, podľa ktorého Cenník včelstiev za obdobie jeseň, t. j. 10. 08. až 30. 09. je 78,-- €, Cenník včelárskych pomôcok a to úľ drevený v cene 90,-- €, nadstavok v cene 20,-- €, dno úľa v cene 25,-- €, rojnica v cene 20,-- €, v časti ochranné pomôcky: včelárska kukla v cene 17,-- €, v časti včelárske pomôcky: dymák v cene 25,-- €, mriežka plastová v cene 3,-- €, uteplivka v cene 3,-- €. Podľa Cenníka k priemernej produkcii včelstva a priemerným nákladom bolo určené k produktu med, množstvo 14,2 kg za cenu 6,-- € za kilogram. Primerané ročné náklady na jedno včelstvo sú 52,-- € na rok. Pri výsluchu znalec predložil Cenník vydaný Ústavom včelárstva Liptovský Hrádok - centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra z 15. 10. 2009, kde bola uvedená cena včelstiev v období jeseň 01. 08. až 30. 09. v cene 53,94 €. V časti včelárskych pomôcok a zariadení pč.6 uteplivka v cene 1,65 €, č. 13 včelársky dymák v cene 18,92 €, č. 15 včelárska kukla v cene 15,50 €, č. 25 rojáčik v cene 21,-- €, č. 28 úľ v cene 87,50 €, č. 29 nadstavok v cene 23,24 €, č.30 dno úľa v cene 18,26 €.
15. Žalobca spolu so žalobou predložil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. DN. B. (vyhotovený dňa 11. 02. 2014), podľa ktorého sú evidované parcely registra C parc č. XX/X - záhrady o výmere 644 m2 a parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1500 m2. V časti B ako vlastníci sú vedení žalobca v podiele 1 a B. R. v podiele 1.
16. Žalovaná vzniesla voči žalobcovi námietku jeho tvrdenia, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých stojí včelstvo. Po vykonaní ohliadky na mieste samom si zabezpečili kópiu z katastrálnej mapy a zistili, že žalobca v žalobe uvádza parcelu č. XX/X, kde mali byť včelstvá umiestnené, avšak podľa aktuálneho LV v čase žaloby žalobca nebol vlastníkom týchto pozemkov. Okrem toho, na základe vykonanej ohliadky bolo zrejmé podľa katastrálnej mapy, že ohliadka bola vykonaná na parcele č. XXX/X a šetrením zistili, že na uvedenú parcelu nie je založený list vlastníctva, z čoho vyplýva, že vlastníctvo k predmetnej parcele je neznáme. Žalovaná spochybnila vlastníctvo žalobcu k uvedenému pozemku, na ktorom sa mali nachádzať žalobcom tvrdené poškodené stromy a včelstvo. Žalobca potvrdil, že spomínaný ovocný sad aj včelstvá sú podľa predloženej katastrálnej mapy umiestnené na parcele č. XXX/X. Včelstvo tam chová už 30 rokov. Jedná sa o parcelu, ktorá vždy bola vo vlastníctve jeho rodiny. Žalobca následne doložil výpis z LV č. XXX, kde je evidovaná parcela E č. XXX o výmere 2075 ako orná pôda (vyhotovený 24. 03. 2004), kde v časti B vlastníci, sú E. B. v 1 a E. P. rod. B. v 1. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetná parcela bola pôvodne vo vlastníctve jeho starého otca, ktorý túto rozdelil a polovicu previedol na otca žalobcu a polovicu na dcéru otcovho brata. Po úmrtí otca žalobcu v roku 2008 jeho pozemok prešiel na žalobcu. Žalobca ďalej doložil list vlastníctva č. XXX (vyhotovený dňa 11. 04. 2008), kde v časti B vlastníci, sú uvedení: žalobca v podiele 1, titul nadobudnutia - vyhlásenie o vydržaní V. - O. XXX/XXXX zo 04. 03. 2014, pod bodom 2/ P. L.Í. v podiele 1, titul nadobudnutia - darovacia zmluva L. XX/XXXX zo 14. 02. 2014. Žalovaná k uvedenému dôkazu uviedla, že vlastnícky titul žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti bol evidovaný až dva roky po škodovej udalosti, to znamená, že v čase vzniku požiaru žalobca nebol evidovaný ako vlastník, ani spoluvlastník uvedenej nehnuteľnosti. Toho času je spoluvlastníkom len vo výške 1, takže môže žiadať škodu ako vlastník len v rozsahu 1, pretože druhý spoluvlastník si túto škodu neuplatnil.
17. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že uvedená námietka môže mať vplyv na škodu uplatnenú v časti na ovocných stromoch, avšak škoda na včelstve a príslušenstve napriek tomu, že toto bolo umiestnené na danom pozemku, patrí jednoznačne žalobcovi. Po krátkej porade žalobca vzal žalobu v časti o náhradu škody na ovocných stromoch v sume 316,-- € späť. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Z uvedených dôvodov súd následne upustil od ďalšieho dokazovania vo vzťahu ku škode na ovocných stromoch, bolo upustené od výsluchu znalca Ing. R..
18. Na žiadosť strán súd vyžiadal správu od Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka SR (čl. 209), kde bola uvedená priemerná produkcia medu v kg na jedno včelstvo, za rok 2011: 14,85 kg, rok 2012: 15,17 kg, rok 2013: 15,79 kg. Náklady na produkciu 1 kg medu za rok 2011: 2,80 € na kg, rok 2012, 2013: 2,80 € na kg. Rovnako bol súdu doručený Cenník včelstiev, včelárskych pomôcok a zariadení za rok 2013 a Cenník včelstiev, včelárskych pomôcok a stanovenie priemernej produkcie včelstva platný od 05. 02. 2018.
19. Podľa potvrdenia ÚPSVR Zvolen, pracovisko Krupina bol žalobca evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28. 01. 2012 do 27. 07. 2014.
20. Podľa oznámenia Obvodného úradu, životné prostredie Zvolen zo dňa 10. 09. 2012 bol žalobca upovedomený, že jeho oznámenie zo dňa 06. 09. 2012 o povolení 14 ks stromov, bolo postúpené príslušnému správnemu orgánu a to Spoločnej obecnej úradovni Q., ochrana drevín.
21. Podľa oznámenia obec B., Spoločná obecná úradovňa Q. zo 17. 09. 2012 bol žalobca upovedomený, že jeho podanie zo dňa 06. 09. 2012 vo veci poškodenia 21 rodín včiel a 14 ks stromov následkom požiaru, berú na vedomie a bol upozornený, že prípadnú majetkovú škodu si môže uplatniť v občianskom súdnom konaní.
22. Na pojednávaní boli oboznámené fotografie doložené žalobcom, ktorým dokumentoval poškodenie ovocných stromov a včelstva, včelárskeho príslušenstva, a ktoré vyhotovil sám bezprostredne po požiari.
23. Podľa výpisu zo živnostenského registra bol žalovaný živnostníkom pod obchodným menom S. B., IČO: 40 542 327, okrem iného v bode 3 - spracovanie prírodného medu, včelieho vosku, propolisu a iných včelích produktov od 01. 11. 2003 do 28. 01. 2012 na prevádzkarni B. Č.. XX (zrušená dňom 28. 01. 2012).
24. Podľa správy vypracovanej OR HaZZ Zvolen pre OO PZ Krupina zo dňa 17. 02. 2012 mjr. Y. bolo uvedené, že požiar vznikol 31. 08. 2012 približne o 15.00 hod. v záhrade rodinného domu č. XX v obci B.. Požiarom bola zasiahnutá plocha trávnatého porastu aj mimo záhrady o celkovej ploche 10 000 m2. Majiteľkou záhrady je F. V., jeden z majiteľov zasiahnutej trávnatej plochy je S. B., druhého majiteľa sa nepodarilo zistiť. Škoda spôsobená požiarom bola vyčíslená veliteľom zásahu na 20,-- € a zisťovateľ príčin vzniku požiarov OR HaZZ Zvolen, pri ohliadke sa s touto vyčíslenou škodou stotožnil. Zásahom hasičskej jednotky došlo k uchráneniu hodnôt vo výške 11.950,-- €. Príčinou vzniku požiaru bolo nedbalostné konanie pri spaľovaní záhradného odpadu pani D. V., ktorá svojim konaním porušila § 14 ods.2 písm. c/ Zákona č. 314/2001 Z. z. Táto svoje konanie priznala, oľutovala a na mieste samom zaplatila pokutu v blokovom konaní 20,-- €. K tomu bola pripojená fotodokumentácia vyhotovená OR HaZZ Zvolen, ktorá okrem iného zachytáva aj plochu pozemku žalobcu zasiahnutú požiarom na jednej z fotografií. Ďalej bol pripojený plán požiariska vyhotovený OR HaZZ Zvolen, v ktorom je zakreslený zásah požiaru do pozemku žalobcu v hornej časti pozemku v oblasti jedného úľa. Ďalej bola pripojená správa o zásahu Okresnej správy zboru požiarnej ochrany Levice zo dňa 31. 08. 2012. Podľa časových údajov bola udalosť ohlásená o 15.11 hod., príjazd k zásahu bol o 15.28 hod., odchod na základňu o 16.28 hod. Lokalizácia požiaru bola zaznamenaná 31. 08. o 15.39 hod., likvidácia požiaru bola zaznamenaná 31. 08. o 16.28 hod. Pred príchodom jednotky bol zaznamenaný zásah občanov. Predbežná škoda bola vyčíslená na 20,-- €, uchránené hodnoty boli vyčíslené na 11.950,-- €. V časti poznámky bolo okrem iného uvedené, že na mieste zásahu už zasahovali občania a majiteľka pozemku. Požiar ohrozoval úle so včelami 40 rodín, predbežná škoda na úľoch zistená nebola. Po likvidácii požiaru bolo požiarisko odovzdané majiteľke. Počas zásahu zasahoval aj príslušník OR HaZZ Levice Ľ. B..
25. Žalovaná doložila súdu fotografiu, podľa jej údajov mala byť vyhotovená pánom A. po vyčistení jeho pozemku, kde v pozadí je viditeľný pozemok žalobcu, ktorý podľa jeho tvrdenia mal byť zasiahnutý požiarom. Fotografia mala byť vyhotovená v októbri 2012.
26. Na žiadosť strán súd vyžiadal spis Obvodného úradu životného prostredia Zvolen č. A., obsahom ktorého bolo prešetrenie podnetu vo veci založenia požiaru pani D. V.. Obsahom spisu je podnet žalobcu doručený úradu dňa 06. 09. 2012, v ktorom žalobca uvádza, že dňa 31. 08. 2012 vznikol požiar založený pani D. V., ktorý sa rozšíril aj na jeho pozemok a poškodil 21 rodín včiel a 14 stromov. Žalobcovi bolo oznámené, že vec bola postúpená správnemu orgánu na riešenie.
27. Ďalej súd pripojil a oboznámil spis Okresného riaditeľstva policajného zboru Zvolen, OO PZ Krupina č. N.-O.-N.-Y.-XXX/XXXX. Jeho obsahom bolo prejednanie priestupku a to na podklade oznámenia žalobcu z 01. 02. 2012. Oznámenie podal žalobca na mieste samom B. Č.. XX. V oznámení uviedol, že po zistení požiaru na jeho sade a to najmä pri ovocných stromoch a na suchej tráve popod včelie úle, zistil, že suseda D. V. vypaľovala suchú trávu a od toho sa chytil požiar. Oheň z požiaru prešiel aj na jeho pozemok a ohorelo mu 13 kusov ovocných stromov, zhorela tráva pod 21 ks úľmi, v ktorých sa nachádzali včely. Časť včiel zhorela, pretože lietali z úľov priamo do ohňa. K výške škody sa vyjadriť nevedel s tým, že sa obráti na znalcov. V priestupkovom konaní bola vykonaná ohliadka miesta požiaru podľa zápisnice dňa 01. 09. 2012, vykonaná príslušníkmi OO PZ Krupina. Ohliadka začala o 12.20 hod., ukončená bola o 12.40 hod. Ohliadka bola vykonaná za domov v obci B. s popisným číslom XX, kde sa nachádzal trávnatý porast, na ktorom sú rôzne ovocné stromy a v radoch poukladané včele úle. V časti porastu bolo zhorenisko, ktoré zasahovalo až po ovocné stromy v ľavej časti od prístupu na trávnatý porast z RD č. XX. Boli zistené ohorené ovocné stromy v rade a to 4 kusy hrušky, 3 kusy čerešňa, 1 kus slivka, 1 kus orech, 1 kus marhuľa, 3 kusy jablone. Pomedzi tieto sa nachádzali úle pre včely, spopod ktorých bola vyhorená tráva v počte 21 kusov. Miesto bolo zároveň fotograficky zdokumentované. Zároveň bol vyhotovený náčrtok miesta ohliadky, z ktorého vyplýva zásah požiariska na pozemok oznamovateľa. Rovnako bola pripojená fotodokumentácia (pozn. sudkyne: súdu bola predložená kópia spisového materiálu, t. j. fotodokumentácia bola čierno-biela a nebolo možné z nej zistiť zásah požiarom). Súčasťou spisu boli znalecké posudky predložené žalobcom aj v tu prejednávanej veci a vyjadrenie hasičského zboru. Prejednávaná vec bola odložená záznamom z 28. 09. 2012, pretože priestupok nemožno prejednať. Vykonaným objasňovaním bolo zistené, že v tejto veci
bola osoba podozrivá zo spáchania skutku riešená v blokovom konaní a vzhľadom na túto skutočnosť bola vec odložená.
28. Na preukázanie počtu včelstva žalobca predložil knihu veterinárnych úkonov, kde je evidované vyšetrenie zvierať k 21. 04. 2012 v počte 1 až 43, dňa 16. 04. 2013 v počte 1 až 34. Žalobca predložil objednávku liečiv na rok 2013, kde sa nachádza žalobca s počtom včelstva 34. K tomu na vysvetlenie žalobca pri výsluchu uviedol, že veterinár chodí na kontrolu stavu včelstva a podľa predložených záznamov na jar roku 2012 mal 43 rodín, ktoré boli v poriadku. Do škodovej udalosti si založil ďalšie 3 včelie rodiny. Podľa záznamu z apríla 2013 mal 34 rodín, t. j. o 12 rodín pod vplyvom tejto škodovej udalosti prišiel. Podľa zdravotných záznamov v čase kontroly veterinárom boli tieto v poriadku.
29. Na preukázanie ušlého zisku žalobca súdu predložil denný výkaz obratov za rok 2010, kde podľa mesačných výkazov obratov bolo evidovaných za 1/2010 čistý obrat 1.090,03 €, za 2/2010 suma 1.119,29 €, 3/2010 suma 1.334,73 €, 4/2010 suma 786,58 €, 5/2010 suma 1.093,91 €, 6/2010 suma 922,04 €, 7/2010 suma 909,57 €, 8/2010 suma 1.379,37 €, 9/2010 suma 1.346,30 €, 10/2010 suma 1.502,22 €, 11/2010 suma 1.993,25 €, 12/2010 suma 1.889,79 €.
30. Podľa oznámenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry z 13. 02. 2018 bolo oznámené, že žalobca bol v období rokov 2010 až 2012 registrovaný v centrálnom registri včelstiev ako včelár s počtom včelstiev 60 kusov. V daných rokoch nie je evidovaný ako prijímateľ pomoci v opatrení na zlepšenie podmienok pre produkciu a obchodovanie s včelími produktmi.
31. Na žiadosť žalovaného súd vyžiadal z daňového úradu daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby žalobcu podávané za zdaňovacie obdobie 2010, 2011. Bolo oboznámené daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, podľa ktorého boli vykázané príjmy zo živnosti vo výške 15.367,08 €, výdavky vo výške 18.280,87 €, bola vykázaná daňová strata - 2.920,79 €. Podľa prehľadu o vzniku daňovej straty bola vykázaná daňová strata od roku 2007 vo výške 2.356,47 €, z roku 2008 vo výške 3.057,36 €, z roku 2009 vo výške 7.763,64 €. Podľa daňového priznania za rok 2011 boli vykázané príjmy zo živnosti vo výške 17.078,52 €, výdavky vo výške 23.376,28 €, daňová strata - 6.297,76 €.
32. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovanej vzniesol vo veci námietku premlčania, pretože podaná žaloba smerovala na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť na parcele č. 47/2002. Až v priebehu konania na poslednom pojednávaní bolo ustálené, že škoda vznikla na inej parcele, čo žalobca sám dosvedčil. Právna zástupkyňa žalobcu námietku považovala za nedôvodnú, pretože žalobca si neuplatňuje škodu na ovocných stromoch po čiastočnom späťvzatí žaloby, ale len na včelstve a príslušenstve ako aj ušlom zisku, vo vzťahu k čomu je irelevantné, na akej parcele sa toto včelstvo nachádzalo.
33. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
33.1. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33.2. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
33.3. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
33.4. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
34. V prvom rade súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý navrhol zastaviť konanie o zaplatenie škody vo výške 316,-- €, ktorá mu bola spôsobená na ovocných stromoch, rozhodol o zastavení konania v tejto časti (výrok č. I rozsudku). Žalovaná súhlasila s týmto čiastočným späťvzatím žaloby, súd preto rozhodol v súlade s ustanovením § 144, § 145 ods.1, 2, § 146 ods.1 C. s. p.
35. Ďalej sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči s poukazom na to, že žalobca až na pojednávaní dňa 07. 03. 2018 ustálil, že ovocný sad ako aj včelstvo, na ktorých mu mala byť spôsobená škoda, boli umiestnené na parcele č. XXX/ X a nie na parcele č. Q. XX/X, tak ako uvádzal v pôvodnej žalobe. Súd túto námietku považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu, že vo vzťahu k náhrade škody na včelstve a príslušenstve včelára, ako aj na ušlom zisku je irelevantné, na akom pozemku toto včelstvo bolo umiestnené, t. j. v koho vlastníctve je pozemok. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd neriešil škodu na ovocných stromoch, vo vzťahu ku ktorým by táto námietka mohla mať význam. Nárok na náhradu škody sa premlčuje v tzv. subjektívnej lehote za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá a v tzv. objektívnej lehote, t. j. najneskôr za 3 roky odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti. V tomto prípade k škodovej udalosti došlo dňa 31. 08. 2012, žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 07. 07. 2014, t. j. od škodovej udalosti neuplynuli ani 2 roky, preto súd konštatuje, že nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný nebol. Námietku premlčania súd preto považuje za nedôvodnú.
36. Ďalej žalovaná namietla, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si nárok na náhradu škody práve z dôvodu, že vlastníkom spomínanej parcely sa stal až 2 roky po škodovej udalosti, okrem toho je len spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu 1. To znamená, že súd skúmal, či je žalobca aktívne legitimovaný v spore, t. j., či je nositeľom práva, ktoré si v tomto spore uplatňuje. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej na včelstve a ušlom zisku. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že výlučne žalobca sa zaoberá chovom týchto včiel a predajom medu. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že žalobca bol v celom rozsahu vo vzťahu ku škode na včelstvách a ušlom zisku aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu spôsobenej škody.
37. Súd na základe vykonaného dokazovania sa zaoberal, či je daný nárok žalobcu na náhradu uplatnenej škody. Pre možnosť konštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené základné zákonné predpoklady a to: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia alebo vznik škody, 3/existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, 4/ zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky tieto predpoklady splnené kumulatívne. Splnenie prvých troch predpokladov, ktoré sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a musí ich preukázať poškodený, t. j. na ňom leží dôkazné bremeno. Vo vzťahu k prvému predpokladu a to porušenie právnej povinnosti, žalobca poukázal na konanie žalovanej, ktoré bolo predmetom priestupkového konania. Žalovaná svoje zavinenie, t. j. predpoklad v bode 4/ ani nepoprela, potvrdila, že za svoje konanie jej bola uložená bloková pokuta a na základe predložených listín bolo konštatované porušenie právnej povinnosti žalovanej podľa Zákona o ochrane pred požiarmi č. 314/2001 Z. z. Táto okolnosť medzi sporovými stranami sporná nebola a súd ju považoval za preukázanú. Súd sa v ďalšom preto zaoberal existenciou alebo vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaná namietala, že by žalobcovi bola spôsobená ním tvrdená škoda. Žalobca uvádzal, že v súvislosti s požiarom došlo k poškodeniu včelstva, ktoré bolo v jeho vlastníctve a inventára a príslušenstva včelára, t. j. pomôcok, ktoré používal pri chove včiel. Vo svojej výpovedi žalobca podrobne popísal, čo všetko bolo požiarom poškodené a na preukázanie svojich tvrdení zabezpečil znalecký posudok Ing. Š.. Znalec bol vypočutý na pojednávaní a potvrdil, že cca 2 týždne po škodovej udalosti bol na mieste samom a videl následky požiaru na včelstve ako aj na príslušenstve včelára. Pred súdom potvrdil, že škodu na včelstve zisťoval vizuálnym zisťovaním, na
základe ktorého zistil rozsah poškodenia na jednotlivých včelích rodinách tak, ako to určil v znaleckom posudku. Pri určení škody na veciach vychádzal zo stavu na mieste samom, kde boli evidentné pozostatky obhorených jednotlivých vecí, v niektorých prípadoch z výpovede žalobcu, nakoľko došlo k takmer úplnému uhoreniu niektorých vecí. Pri vyčíslení výšky škody vychádzal z platných cenníkov, ktoré vydáva ústav včelárstva. Žalovaná namietala objektívne zistenia znalca najmä z dôvodu, že tento vychádzal výlučne z vizuálneho posúdenia ako aj z okolností, že mala vedomosť, že by mal byť v pomere k žalobcovi. Žalobca tvrdil, že so znalcom nie sú v žiadnom bližšom pomere, rovnako znalec túto okolnosť nepotvrdil. Námietky žalovanej vo vzťahu k neobjektívnosti znaleckého posudku potom zostali len na úrovni nepreukázaných tvrdení, žalovaná uvádzala, že vychádzala z toho „čo sa hovorilo po obci.“ Vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku potom súd konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tvrdení vzniku škody na včelstve a inventári včelára v rozsahu 1.340,-- € v súlade s predloženým znaleckým posudkom, preukázal tým aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, nakoľko sa znalec jednoznačne vyjadril, že uvedené poškodenie súviselo výlučne so vznikom požiaru. Z výpovede svedka Y. vyplynulo, že v uvedenej oblasti iný požiar v danom období hlásený nebol. Preto možno jednoznačne uzavrieť, že škodu v tejto výške možno pripísať škodovej udalosti, ktorú zavinila žalovaná. Preto v časti vecnej škody v sume 1.340,-- € považoval súd nárok žalobcu za plne dôvodný.
38. Ďalej súd posudzoval nárok žalobcu na ušlom zisku, ktorý tento vyčíslil v celkovej sume 12.880,-- €. Žalobca pri vyčíslení škody vychádzal zo skutočnosti, že spôsobenou škodou prišiel o 46 rodín včiel, ktoré za sezónu vyprodukovali 2576 kg medu. Žalobca pri uvedených údajoch vychádzal z priemernej produkcie medu, na jednu rodinu 56 kg, pričom vychádzal z vlastných skúseností. Žalovaná výšku tohto nároku poprela a žiadala, aby žalobca svoje tvrdenia preukázal. Žalobca k deklarovanej produkcii medu predložil obchodnú knihu za rok 2010, kde je uvedený položkovite mesačný zisk. Z uvedeného ale nevyplýva, aká bola produkcia medu, z výpovede žalobcu vyplynulo, že okrem medu predával aj iné včelie produkty, to znamená, že predložený dôkaz nepreukazoval hodnoverne tvrdenie žalobcu o produkcii medu. Súd preto vychádzal z údajov poskytnutých Ministerstvom pôdohospodárstva SR, podľa ktorého ročná produkcia medu za rok 2012 na jedno včelstvo bola 15,17 kg. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že v priebehu roka včely znášajú med 3 až 4 krát, čo podrobne popísal vo svojej výpovedi. Z uvedeného vyplýva, že ročná produkcia medu znamená viacero znášok včiel. V tomto konkrétnom prípade došlo k poškodeniu včelstva na konci leta, t. j. pred jesennou sezónou, kedy žalobca vypovedal, že mal med zo znášky tzv. „slnečnicový“, z tohto dôvodu uvedenú ročnú produkciu medu súd upravil na jednu znášku, to znamená 15,17 kg medu na jednu včeliu rodinu ročne predstavuje 5,1 kg medu na jedu rodinu na jednu znášku (15,17 kg : 3). Súd vychádzal z toho, že nemožno priznať žalobcovi nárok na celoročnú znášku, resp. produkciu medu, pretože podľa jeho výpovede už v sezóne na jar 2013 mal evidovaných 34 včelstiev, ktoré boli v poriadku. Pred škodovou udalosťou podľa evidencie predloženej žalobcom mal 43 kusov včelstiev, podľa svojej výpovede do leta 2012 založil ďalšie 3 kusy včelstiev a aj zo znaleckého posudku vyplýva, že v čase ohliadky znalcom mal žalobca 46 kusov včelstiev. V čase znaleckého úkonu znalec konštatoval totálny úhyn 2 kusov včelstiev, 21 kusov včelstiev boli poškodené v rozsahu 50 % a 23 kusov včelstiev bolo poškodených v rozsahu 20 %. Znalec vo svojom posudku vyslovil predpoklad budúceho vývoja týchto včelstiev s poukazom na to, že včelstvá nemusia zimu prežiť, prípadne budú na jar veľmi oslabené. Žalobca nepreukázal, že by všetky kusy včelstiev, ktoré boli poškodené požiarom, uhynuli, a že ním deklarované včelstvá na jar 2013 v počte 34 kusov by boli novozaložené. Súd preto z uvedených zistení vyvodil záver, že pokiaľ v čase škodovej udalosti mal žalobca včelstvá v počte 46 kusov, na jar roku 2013 v počte 34 kusov, k totálnemu úhynu včelstiev mohlo dôjsť najviac v počte 12 kusov. Preto súd nemohol priznať žalobcovi produkciu medu na všetky včelstvá v počte 46 tak, ako si ich uplatnil v žalobe, ale priznal náhradu za produkciu preukázateľne uhynutého včelstva v počte 12 kusov. Pri priemernej produkcii medu za jesennú znášku vyčíslenú vyššie na 5,1 kg medu na jednu rodinu, potom uvedená produkcia medu činí spolu 61 kg ( 12 x 5,1). Žalobca si uplatnil cenu medu vo výške 5,-- €, za ktorú med predával, ktorá cena bola v rozsahu ceny preukázanej aj včelárskym ústavom. Pri tejto cene potom príjem z uvedenej produkcie medu činí 306,-- € (61 kg . 5,-- €). Žalobca potvrdil, že pri vyčíslení škody nezohľadňoval výdavky, avšak výdavky pri chove včiel má na zakupovanie cukru a liečiv. Podľa správy Ministerstva pôdohospodárstva SR priemerné náklady na produkciu medu činia 2,80 € na 1 kg medu. Pri 61 kg medu tak náklady na produkciu medu činia 170,80 € (61 kg x 2,80 €). Predpokladaný zisk, ktorý mohol žalobca očakávať z jesennej znášky medu tak činí 135,20 € (306,-- € - 170,80 €). Pokiaľ aj žalovaná namietala skutočnosť, že žalobca v čase škodovej udalosti už nevykonával podnikateľskú činnosť a preto nemá nárok na náhradu ušlého zisku,
ušlý zisk nepredstavuje zisk podnikateľský, ale to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenej škody, inak povedané, že nedošlo k zväčšeniu jeho majetku v dôsledku škodovej udalosti, hoci pri bežnom chode vecí sa tento zisk dal očakávať. To znamená, že žalobca mohol očakávať pri bežnom chode vecí, t. j. ak by k škodovej udalosti nedošlo, že by sa jeho majetok zväčšil o hodnotu produkcie medu v zmysle vyčíslenia zhora bez ohľadu na to, či tento med by skutočne v celom rozsahu predal alebo minul pre vlastnú potrebu. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi na ušlom zisku nárok vo výške 135,20 €. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na ušlom zisku súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tento nepreukázal a preto v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá (výrok č. III rozsudku).
39. Súd tak uzatvára, že vykonaným dokazovaním mal preukázaný nárok žalobcu na škodu spôsobenú konaním žalovanej a to vecnú škodu vo výške 1.340,-- € spôsobenú na včelstve a včelárskom inventári a škodu na ušlom zisku vo výške 135,20 €, čo spolu činí 1.475,20 €. Súd zaviazal žalovanú takto priznaný nárok zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
40. O trovách konania vo veci samej súd rozhodoval podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 10 %, preto patrí právo na náhradu trov konania žalovanej. Žalovanej priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, pretože od jej úspechu sa odratúva neúspech (90 % - 10 %). O trovách zastavenej časti konania súd rozhodoval podľa § 256 ods.1, t. j. podľa zavinenia, žalobca dispozitívnym úkonom zavinil zastavenie konania v tejto časti, preto žalovanej patrí náhrada trov konania aj v zastavenej časti konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.