Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/312/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci oprávneného otca Ing. K. E. nar. X.X.XXXX bývajúceho na ul. W. č. XX v S. zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č 20 v Košiciach proti povinnej matke MVDr. Q. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q.Á. ul. č. XX v S. zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Troščákom so sídlom na ul. Hlavná č. 50 v Prešove za účasti maloletej G. R. E. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 2.8.2018 č.k. -149 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení výkonu rozhodnutia.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu povinnej na odklad výkonu rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Košice II z 2.11.2017 sp.zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 18.1.2018 sp.zn. (ďalej aj ako ,,Exekučný titul“), ktorým súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp.zn. zveril mal. G. R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v 3-dňových intervaloch s miestom striedania vždy v bydlisku matky o 18.00 hod. s tým, že ako prvý je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletú otec od 18.00 hod. prvého dňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený otec sa návrhom doručeným konajúcemu súdu 20.3.2018 domáhal súdneho výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou na základe predmetného uznesenia, nakoľko povinná súdne rozhodnutie nerešpektuje a k odovzdaniu maloletej do starostlivosti oprávneného došlo len dvakrát, a to od 12.2.2018 do 15.2.2018 a od 18.2.2018 do 21.2.2018. Oprávnený uviedol, že k zmareniu styku došlo v termínoch 24.2.2018 - 27.2.2018, 2.3.2018 - 5.3.2018, 8.3.2018 - 11.3.2018 a naposledy 15.32.2018 - 18.3.2018, pričom povinná odôvodňovala neodovzdanie maloletej do starostlivosti oprávneného otca tým, že maloletá s ním nechce ísť. Konajúci súd mal zo spisu preukázané, že povinná matka dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul, tiež preto nezistil ospravedlniteľné dôvody, a preto rozhodol podľa ust. os. 2 o nariadení výkonu rozhodnutia. O návrhu povinnej na odklad výkonu rozhodnutia rozhodol tak, že tento zamietol, nakoľko nezistil rozpor záujmu maloletej s výkonom rozhodnutia v zmysle ust. .

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolania povinná matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh oprávneného zamietne, eventuálne zastaví konanie a prizná jej náhradu trov konania. Podané odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie nemá relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je dostatočne odôvodnené, pretože nedáva odpoveď na podstatné skutkové a právne námietky povinnej vznesené v rámci jej vyjadrenia z 25.4.2018. Poukázala na skutočnosť, že Okresný súd Košice II 15.3.2018 opravil vyznačenú doložku právoplatnosti (30.1.2018) na exekučnom titule tak, že ako správny deň právoplatnosti uviedol 31.1.2018, posunul teda interval odovzdávania mal. G. R. o jeden deň neskôr, v dôsledku čoho matka od 31.1.2018, kedy jej bol doručený exekučný titul, až do 27.3.2018 nemohla objektívne porušiť nariadené neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti vyslovila názor, že ak by sa oprávnený aj bol dostavil do miesta jej bydliska za účelom prevzatia maloletej, išlo by o taký deň, ktorý nepripadal na deň odovzdania maloletej do jeho starostlivosti, keďže išlo o skorší deň, ktorý predchádzal dňu prevzatia. Potvrdila, že k odovzdaniu maloletej do starostlivosti otca došlo len dvakrát, a to od 12.2.2018 do 15.2.2018 a od 18.2.2018 do 21.2.2018 a potom sa už otec do bydliska matky za účelom prevzatia maloletej nedostavil ani raz a o maloletú neprejavoval skutočný záujem. Podľa názoru matky je potom potrebné subsumovať takéto správanie otca pod hypotézu ust. ako okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a spôsobila zánik vymáhaného nároku. Poukázala na lekársku správu detskej psychiatričky MUDr. I. Y. z 23.2.2018 (čl. 63), ktorú v priebehu konania predložila, a z ktorej podľa názoru povinnej vyplýva, že u maloletej bola v súvislosti s realizáciou nariadenej striedavej starostlivosti diagnostikované psychické ochorenie - iná reakcia na ťažký stres a v ktorej je tiež uvedené, že v prípade ďalšej realizácie striedavej starostlivosti hrozí riziko zhoršovania psychického stavu dieťaťa. Konštatovala, že u mal. G., ktorá odmieta byť v 3-dňovej starostlivosti otca, pri vynucovaní plnenia takto uloženej povinnosti, podľa odborníčky z oblasti detskej psychiatrie by došlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývinu mal. G., teda významnej ujme, z čoho vyplýva, že nejedná sa o akési domnienky a prehnané obavy matky, ale ide o odborný lekársky záver vyslovený uznávanou odborníčkou, ktorá vykonala vyšetrenia mal. G. po absolvovaní dvoch pobytov u otca. Povinná preto trvá na odklade výkonu rozhodnutia podľa ust. . Vytkla konajúcemu súdu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. vyhlášky MS SR č. 207/202016 Z. z., podľa ktorého súd zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vôbec vykonal nejaké vlastné zisťovanie alebo o zisťovanie požiadal príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, preto podľa názoru povinnej nespĺňa napadnuté rozhodnutie požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vyslovila presvedčenie, že tieto zistenia konajúci súd nevykonal, a preto postupoval v hrubom rozpore s citovanou vyhláškou, keď len stručne poukázal na odôvodnenie exekučného titulu. Zdôraznila, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa v určenom čase dostavil do miesta bydliska matky za účelom prevzatia maloletej, a ani to, že sa tam povinná s maloletou nenachádzali. Na podporu svojich tvrdení citovala z relevantnej judikatúry. V závere vyslovila presvedčenie, že nedostavením sa oprávneného v každom jednom prípade v čase určenom na prevzatie mal. G.. do miesta bydliska povinnej, teda nevyužitie jeho oprávnenia vyplývajúceho z neodkladného opatrenia, spôsobilo zánik povinnosti povinnej v každom jednom prípade.

3. Oprávnený otec maloletého dieťaťa, vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Vyslovil presvedčenie, že do predmetnej zmeny doložky právoplatnosti na exekučnom titule sa účastníci mali spravovať pôvodne vyznačenou doložkou a odovzdávanie maloletej realizovať v daných termínoch. Po oprave doložky právoplatnosti sa termíny prispôsobili tejto zmene, no povinná mu dcéru neodovzdala s výnimkou termínov 12.2.2018 do 15.2.2018, 18.2.2018 do 21.2.2018, 8.5.2018 do 11.5.2018, 14.5.2018 do 17.5.2018 a 20.5.2018 do 23.5.2018. Pokiaľ povinná tvrdí, že okrem dní 12.2.2018 a 18.2.2018 sa oprávnený na miesto určené ako odovzdanie maloletej nedostavil, ide podľa oprávneného za absurdné tvrdenie vo vzťahu k trom odovzdaním maloletej v máji 2018. Uviedol, že 24.2.2018, 2.3.2018, 8.3.2018, 15.3.2018, 27.3.2018, 2.4.2018, 8.4.2018, 14.4.2018, 20.4.2018, 2.5.2018, 26.5.2018, 1.7.2018, 11.9.2018 a 23.9.2018 sa dostavil do miesta bydliska povinnej, táto mu však nedvíhala telefón a dcéru neodovzdala. Od 26.5.2018 začal povinnej v každom termíne odovzdania zasielať sms správu s textom: ,,Zdravím, v súlade s právoplatným rozhodnutím mám zajtra o 18:00 na I. prevziať G.. Prosím o odpoveď, či mi bude riadne odovzdaná. Ďakujem“. Konštatoval, že povinná ani raz nereagovala, pričom uvedené preukázal listinnými dôkazmi (čl. 198 až 211, 216 až 219). Poukázal na skutočnosť, že povinná marila styk upravený už skorším neodkladným opatrením (uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 14.8.2017 sp.zn. ), rozdiel bol však v tom, že pred určeným stykom mu oznámila, že k realizácii nedôjde, momentálne s oprávneným nekomunikuje vôbec. Konštatoval, že povinná v podanom odvolaní ani len netvrdí, že by mala záujem maloletú v zmarených termínoch odovzdať, naopak z jej stanoviska je zrejmé, že naďalej trvá na tom, že realizácia striedavej starostlivosti by mohla viesť k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej. K povinnou predloženým lekárskym správam MUDr. Y., ktorými dôvodila návrh na odklad výkonu rozhodnutia, sa podrobne vyjadril už Krajský súd v Košiciach v uznesení z 22.6.2018 sp.zn. a je zrejmé, že nezakladajú dôvod na odklad výkonu rozhodnutia, ani na jeho zamietnutie či zastavenie.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 29.9.2018 povinná doplnila svoje odvolanie, keď vytkla konajúcemu súdu, že jej v priebehu konania neboli doručené podania oprávneného (celkovo osem), o ktorých súd pojednáva v bode 5. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že v predmetných podaniach oprávnený oznamoval súdu priebeh odovzdávania maloletej v určených termínoch a tým, že jej ich súd nezaslal, vylúčil ju z možnosti reagovať na tvrdenia oprávneného, čím došlo k závažnému porušenia práva na spravodlivé súdne konania v neprospech povinnej.

5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 3.10.2018 oprávnený predložil podanie, v ktorom uviedol, že 11.9.2018, 23.9.2018 a 29.9.2018 sa dostavil do miesta bydliska povinnej, ktorá sa však pred bytový dom nedostavila a maloletú mu neodovzdala. Zdôraznil, že svoju dcéru nevidel už štyri mesiace a povinná nerešpektovanie exekučného titulu neobjasnila ani na stretnutí u psychologičky ÚPSVaR v rámci výchovného opatrenia.

6. Podaním doručeným 31.10.2018 oprávnený konajúcemu súdu opätovne oznámil, že odovzdanie maloletej sa nerealizovalo ani 11.10.2018, 17.10.2018, 23.10.2018 a 29.10.2018, kedy sa dostavil do miesta bydliska povinnej, pričom táto sa pred bytový dom nedostavila a na telefonáty nereagovala.

7. Oprávnená reagovala na predmetné podania oprávneného v podaní z 12.11.2018, v ktorom v podstate zopakovala svoje odvolacie dôvody a vyslovila presvedčenie, že ak by boli jeho tvrdenia pravdivé, tak by o tom predložil relevantné a nespochybniteľné dôkazy. Podľa názoru povinnej nemožno sms správy oprávneného s textom ,,Som na I.“ adresované oprávnenej považovať za dôkazy preukazujúce to, že sa v čase určenom na prevzatie maloletej dostavil na miesto prevzatia a reálne sa tam nachádzal, pretože takúto sms správu je možné napísať aj z miesta bydliska oprávneného v S., či akéhokoľvek iného miesta. Povinná potvrdila, že maloletú oprávnenému odovzdala v mesiaci máj 2018 trikrát, k čomu došlo na základe toho, že sa oprávnený v čase určenom na prevzatie mal. G. dostavil na miesto prevzatia a reálne sa tam nachádzal. Uviedla, že po 15.3.2018 do dnešného dňa (12.11.2018) sa oprávnený do miesta bydliska povinnej v čase o 18:00 hod. za účelom prevzatia dcéry, s výnimkou spomínaných troch termínov, nedostavil.

8. Podaním doručeným 30.11.2018 oprávnený informoval súd o matkou zmarených odovzdaniach maloletej 4.11.2018, 22.11.2018 a 28.11.2018. Uviedol, že pokiaľ ide o termíny 10.11.2018 do 13.11.2018 a 16.11.2018 do 19.11.2018, v týchto bol odcestovaný v zahraničí, o čom jeho právna zástupkyňa informovala právneho zástupcu povinnej mailom z 9.11.2018 (čl. 283).

9. Oprávnený označil tvrdenia povinnej v podaní z 12.11.2018 za absolútne lživé a navrhol, aby si konajúci súd zabezpečil zistenie jeho lokalizácie v čase o 18:00 hod do 18.15 hod. v dňoch 2.4.2018, 8.4.2018, 14.4.2018, 20.4.2018, 2.5.2018, 26.5.2018, 1.7.2018, 11.9.2018, 23.9.2018, 29.9.2018, 11.10.2018, 17.10.2018, 23.10.2018, 29.10.2018, 4.11.2018, 22.11.2018, 28.11.2018 (keďže povinná tvrdí, že sa po 15.3.2018 nedostavil na určené miesto ani raz). Oprávnený žiadal o prístup k zisteniu lokalizácie mobilného operátora, tento mu ju však odmietol poskytnúť. Poukázal na to, že povinná priznala, že oprávnenému dcéru neodovzdáva v spoločnom rozhovore so znalcom, ako aj v rámci výchovného opatrenia na ÚPSVaR.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.

11. Konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

12. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( (ďalej len „“) uznesením z 31.1.2019 č.k. - 344 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II z 2.8.2018 č.k. -149 vo výroku o nariadení výkonu rozhodnutia ako vecne správne podľa ust. a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu povinnej na odklad výkonu rozhodnutia odmietol podľa ust. .

14. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,NS SR“ alebo ,,dovolací súd“) rozhodol o dovolaní povinnej uznesením z 24.9.2019 č.k. - 500, ktorým vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( v spojení s ). Odvolací súd v krátkosti sumarizuje, že mu v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo vytknuté porušenie práva povinnej na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je právo účastníkov na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov. Dovolací súd konštatoval, že oprávnený podal dňa 13.4.2018, 24.4.2018, 29.5.2018, 11.6.2018, 20.6.2018, 2.7.2018, 26.7.2018, 24.8.2018, 31.10.2018, 30.11.2018, 14.1.2019, 25.3.2019 a 7.5.2019 podania, ktoré povinnej doručené neboli. V danom prípade bolo irelevantné posúdenie podaní (odvolacím súdom) z hľadiska ich obsahu a hodnotiacej sily dôkazu a bolo nevyhnuté zohľadniť skutočnosť, že sa nejednalo o rovnopisy, ale samostatné podania odlišným dátumom. Postupom odvolacie súdu, ktorý nedoručil predmetné podania protistrane, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň odňatiu možnosti dovolateľky (povinnej) konať pred súdom, čo je potrebné považovať za procesnú vadu v zmysle ust. .

15. Odvolací súd odstránil nedostatok vytknutý v rozhodnutí NS SR a doručil povinnej všetky podania oprávneného doručené konajúcemu súdu, t.j. podanie doručené konajúcemu súdu 13.4.2018, 24.4.2018, 29.5.2018, 11.6.2018, 20.6.2018, 2.7.2018, 26.7.2018, 24.8.2018, 3.10.2018, 31.10.2018, 30.11.2018, 14.1.2019, 25.3.2019, 7.5.2019 a 30.7.2019 s poučením, že má možnosť sa k ním vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia.

16. Odvolací súd vo vzťahu k predmetným podaniam otca uvádza, že tieto majú v podstate totožný obsah a oprávnený v nich stručne opisuje priebeh nezrealizovaných odovzdaní maloletej do jeho starostlivosti v nariadených termínoch po podaní návrhu vo veci samej. Vo všetkých podaniach oprávnený uviedol, že povinná s ním od 23.5.2018 vôbec nekomunikuje, nedvíha telefón, neodpisuje na sms správy a hrubo zneužíva svoje rodičovské práva.

17. Povinná vo vyjadrení k podaniam oprávneného označila jeho tvrdenia o tom, že mu mal. dcéru neodovzdala v určenom čase pred jej bydliskom za nepravdivé a nepreukázané. Poukázala na to, že oprávnený prvýkrát výslovne uviedol, že sa v určenom čase na prevzatie maloletej dostavil až podaní z 25.9.2018, čo je nevyhnutné vyhodnotiť ako dodatočné prispôsobenie skutkového stavu tak, aby to vyhovovalo jemu s ohľadom na jej odvolacie námietky. Ak by sa tvrdenia oprávneného zakladali na pravde, je celkom logické, že by oprávnený predložil relevantné a nespochybniteľné dôkazy o tom, že mu mal. dcéru neodovzdala v čase určenom na jej prevzatie v mieste bydliska. Konštatovala, že Krajský súd v Košiciach v uznesení z 18.1.2018 sp.zn. určil miesto striedania osobnej starostlivosti o maloletú v mieste v jej bydliska z dôvodu, aby nemala možnosť namietať, že nemohla odovzdať dieťa z dôvodu starostlivosti o druhé dieťa v útlom veku. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa oprávnený nedostavil do miesta jej bydliska v čase určenom na prevzatie mal. dcéry do jeho starostlivosti, tak potom ona nemala objektívnu možnosť splniť povinnosť odovzdať maloletú, keďže zo strany oprávneného nebol splnený ten najhlavnejší predpoklad, pretože oprávnený nebol prítomný na určenom mieste a v určenom čase. Tvrdila, že oprávnený neprejavil o maloletú žiaden záujem a jednoznačne svojím vlastným správaním dal najavo, že nechce v týchto prípadoch využiť svoje oprávnenie na styk s maloletou. Takéto správanie oprávneného je nevyhnuté posúdiť a subsumovať pod hypotézu ust. , že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Je nepochybné, že nedostavením sa oprávneného v každom jednom prípade v čase určenom na miesto prevzatia maloletej, teda nevyužitie jeho oprávnenia vyplývajúceho z neodkladného opatrenia, spôsobilo zánik uloženej povinnosti vyplývajúcej pre ňu v každom jednom prípade. Dôkazné bremeno v preukázané toho, že sa oprávnený v čase určenom na prevzatie maloletej dostavil na miesto prevzatia bolo na ňom, pretože nie je možné toto dôkazné bremeno preniesť na ňu, aby ona preukazovala, že sa oprávnený na miesto prevzatia nedostavil. Tvrdila, že oprávnený ju cez toto konanie zámerne šikanuje a zastrašuje prostredníctvom podávania nedôvodných návrhov na výkon rozhodnutia, pretože sa jej chce pomstiť za ukončenie ich partnerského vzťahu a dosiahnuť jej sankcionovanie v tomto konaní a zrejme aj jej trestné stíhanie. Vyslovila názor, že cieľom oprávneného nie je osobný kontakt s maloletou, čo jednoznačne vyplýva z toho, že oprávnený je značne pracovne vyťažený a často cestuje do zahraničia, čo niekoľkokrát aj oznámil mailom. Na uvedené skutočnosti upozornila aj súd a tvrdila, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 12.9.2019 bez akýchkoľvek pochybností osvedčila dôvody pre zmenu aktuálneho nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že jej bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručených viacero mailov od oprávneného, v ktorých oznámil, že si nebude môcť prevziať maloletú do svojej starostlivosti z dôvodu pobytu v zahraničí, pričom mail z 14.1.2020 sa týka dlhšieho obdobia (3 týždne). Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený nemá vytvorené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť a ani žiaden záujem o mal. dcéru. Táto situácia vytvára len stres, neistotu a chaos u maloletej, ktorá nevie čo bude, preto sa najvhodnejším a v najlepšom záujme maloletej javí jej trvalé bývanie nej s vymedzením pravidelných víkendových návštev u otca. V závere citovala čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ust. a čl. 5 Zákona o rodine.

18. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. . K relevantnej odvolacej argumentácii povinnej uvádza odvolací súd nasledovne:

20. Podľa a ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

21. Podľa proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

22. Podľa odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.

23. vyslovene upravuje, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je prípustné odvolanie. Odvolanie proti nariadenému výkonu rozhodnutia však možno odôvodniť len tým, že 1/ exekučný titul nie je vykonateľný, alebo 2/ okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Treba však uviesť, že v praxi sa môže vyskytnúť i prípad, kedy aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je možné, že súd výkon rozhodnutia neuskutoční, ak zistí, že povinný dobrovoľne plní alebo, že existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súd následne nepostupuje podľa , 382 a 383 a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

24. Povinná matka podaným odvolaním nenamietala vykonateľnosť exekučného titulu, čím nebol naplnený prvý dôvod, ktorým možno odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia odôvodniť, tvrdila však, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Touto okolnosťou je podľa názoru povinnej oprava/zmena právoplatnosti na vyznačenej doložke exekučného titulu z 30.1.2018 na 31.1.2018, ktorú vykonal Okresný súd Košice II 15.3.2018, kedy sa podľa výroku rozhodnutia posunul deň odovzdania maloletej do starostlivosti otca. Povinná tvrdila, že preto ani nemohla porušiť nariadené neodkladné opatrenie, pretože ak sa oprávnený dostavil v určenom čase do miesta bydliska matky za účelom prevzatia maloletej, tak išlo o taký deň, ktorý nepripadal na deň odovzdania. Odvolací súd sa s právnym názorom povinnej nestotožňuje, pretože podľa právnej teórie a konštantnej judikatúry je okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti vo vykonávacom konaní predovšetkým splnenie uloženej povinnosti, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť niektorého z účastníkov, pričom v súdenej veci nejde o taký prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti konajúcim súdom na ujmu osoby oprávnenej z exekučného titulu a účastníci sa mali takto vyznačenou doložkou právoplatnosti riadiť až do vykonania predmetnej nápravy 15.3.2018. Dodáva, že povinnosťou oprávneného ani nebolo overovať, či právoplatnosť rozhodnutia nastala skutočne vtedy, keď ju zistil a zaznamenal súd prvej inštancie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.4.2012 sp.zn. ). Z uvedených dôvodov neobstojí ani ďalšia odvolacia argumentácia matky, ktorá za okolnosť spôsobujúcu zánik uloženej povinnosti označuje údajné (nakoľko tieto skutočnosti nepreukázala) nedostavenie sa oprávneného k odovzdaniu maloletej (po vykonaní opravy na doložke právoplatnosti).

25. Pokiaľ povinná v konaní konzistentne tvrdí, že oprávnený nepreukázal, že sa v súdom určenom čase dostavil na miesto striedania osobnej starostlivosti, odvolací súd konštatuje, že je to práve povinná, ktorá v podanom odvolaní mala a mohla preukázať splnenie uloženej povinnosti, pričom by išlo o relevantný odvolací dôvod. Konštatuje, že povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ale svoju odvolaciu argumentáciu a obranu sústredila na tvrdenia, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu (bez ohľadu na ich pravdivosť), pretože ich nemožno považovať za dôvod obsiahnutý v ust. .

26. Odvolacie námietky povinnej voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý jej nedoručil všetky vyjadrenia oprávneného podané v tomto konaní stratili relevanciu ich doručením povinnej odvolacím súdom.

27. Dôvodnou nie je ani odvolacia argumentácia povinnej, keď súdu prvej inštancie vytkla, že nepostupoval v súlade s ust. § 3 vyhlášky a žiadnym spôsobom, predovšetkým prostredníctvom ÚPSVaR, nezisťoval, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa podrobovať rozhodnutiu nemôže, s poukazom na to, že konajúci súd mal oprávnenosť nároku osvedčenú už zo samotného návrhu vo veci samej. Konštatuje, že zisťovanie uvedených skutočností prostredníctvom ÚPSVaR je vyhláškou prezumované ako fakultatívne, t.j. ako fakultatívna možnosť súdu, ktorú môže a nemusí využiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci, čo vyplýva aj z gramatického znenia vyhlášky: ,,Ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu....“ Dodáva, že povinná v priebehu celého konania ani nedeklarovala ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže podrobovať právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení výkonu rozhodnutia podľa ako vecne správne potvrdil.

29. Povinná napadla odvolaním aj výrok o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia.

30. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť.

31. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

32. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a ,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

33. Podľa odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa .

34. Podľa odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu možno podať sťažnosť.

35. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

36. Podľa súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči výroku o odklade výkonu rozhodnutia je prípustné odvolanie. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol uznesením, pričom proti tejto forme súdneho rozhodnutia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v . koriguje iba určité odchýlky () od všeobecnej úpravy a teda aj pre mimosporové konania sa subsidiárne použijú všeobecné ustanovenia o odvolaní v . Podľa názoru odvolacieho súdu proti uvedenému výroku uzneseniu nie je možné podať odvolanie, nakoľko rozhodnutie, ktoré súd prvej inštancie vydal, nie je možné subsumovať pod ust. , v ktorom sú taxatívne uvedené uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým odvolanie je prípustné a tiež prípustnosť odvolania nie je daná ani ust. , nakoľko rozhodnutie o odklade výkonu rozhodnutia nie je rozhodnutím vo veci samej.

38. Nakoľko proti napadnutému výroku uzneseniu odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie povinnej v tejto časti podľa odmietol.

39. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol, nakoľko v zmysle ust. o náhrade trov vykonávacieho konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.

40. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.