Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_7CoP-108-2018.pdf
PDF · 170.03 KB
Case nature
Subarea
7CoP/108/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. Z. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov matky MVDr. E. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na Q. ul. č. X zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom advokátom so sídlom v Prešove na Hlavnej ul. č. 50 a otca Ing. F. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na M. ul. č. 33 adresa na doručovanie P. ul. J. č. XX zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na návrhy otca na nariadenie neodkladných opatrení o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 1.3.2018 sp.zn. 23P 323/2016 a o odvolaniach otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 26.3.2018 sp.zn. 23P 323/2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenia z 1.3.2018 a 26.3.2018 sp.zn. 23P 323/2016.
Udeľuje súhlas matke namiesto otca na zápis a zabezpečenie dochádzky mal. W. Z.O.R. do Materskej školy v Prešove, Československej armády 20 a udeľuje súhlas otcovi namiesto matky na zápis a zabezpečenie dochádzky mal. W. Z.O.R. do Materskej školy v Košiciach na Šafárikovej triede 4 do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Košice II sp.zn. 23P/323/2016.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením z 1.3.2018 sp.zn. 23P 323/2016 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 323/2016 z 2.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 18.1.2018 sp.zn. 7CoP 240/2017 tak, že súd mal. W. Z. zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, upraví styk otca s maloletou tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., zaviaže otca prispievať na výživu maloletej 750 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc vykonateľnosťou uznesenia, určí, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi uloží povinnosť maloletú prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a odovzdať ju matke v určený deň a čas na rovnakom mieste, uloží otcovi povinnosť zdržať sa zápisu (prihlásenia) a odovzdávania maloletej do inej materskej školy ako materskej školy s miestom sídla v Prešove a určí, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23P 323/2016.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázala existenciu zmeny pomerov, k čomu uvádza, že v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj o jeho zmene sa dokazovanie nevykonáva ako v konaní vo veci samej s prihliadnutím na krátku lehotu určenú na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. pre jeho zmenu postačuje osvedčenie rozhodných skutočností. Poukázala na štandardnú prax odvolacích súdov napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach 8CoP 167/2014, 8CoP 425/2014, 8CoP 113/2014. Poukázala na skutočnosti uvedené v jej návrhu na zmenu neodkladného opatrenia, ktorý v podstate celý zopakovala a ďalej uviedla, že so zreteľom na štandardnú rozhodovaciu prax vyplývajúcu z vyššie citovaných uznesení odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie odmieta vychádzať zo skutočností, ktoré bez akýchkoľvek pochybností osvedčila, ak nie priamo preukázala aktuálnou lekárskou správou detskej psychiatričky MUDr. Q. S. z 23.2.2018, zároveň znaleckým posudkom č. 35/2017 z 20.10.2017 vypracovaným znalcom PhDr. E. G., pričom sám v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že nespochybňuje závery uvedeného vyšetrenia maloletej detským psychiatrom. Zároveň jej nie je zrejmé, čo má súd prvej inštancie na mysli v ďalšej časti bodu 15. odôvodnenia, kde sa venuje úvahám o tom, že z predloženej lekárskej správy detskej psychiatričky nemožno vyhodnotiť, aká forma starostlivosti o maloletú do budúcna je pre ňu najvhodnejšia atď.. Opäť citovala právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia 8CoP 113/2014 k postupu súdu pri osvedčovaní skutočností v rámci konania o neodkladnom opatrení a vyjadrila názor, že tento je nevyhnutné uplatniť aj v prípade jej návrhu na zmenu neodkladného opatrenia. V opačnom prípade ide o nesprávny postup, kde týmto súd prvej inštancie kladie na ňu vysoké a prakticky nesplniteľné nároky na preukázanie skutočností pre zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, čím popiera existenciu práva účinne sa domáhať zmeny už nariadeného neodkladného opatrenia po tom, čo sa zmenia pomery, pričom súd prvej inštancie akoby prehliadol závažnú zmenu pomerov v tom, že k realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloletú už došlo a výsledkom tejto realizácie je vznik a odborné diagnostikovanie psychického ochorenia u maloletej - iná reakcia na ťažký stres. V tomto smere ide jednoznačne o osvedčenie bezprostredného ohrozenia zdravia maloletej v podobe zhoršenia jej zdravého fyzického, psychického vývinu pri ďalšej vynútenej realizácii striedavej osobnej starostlivosti, čo sa výslovne konštatuje v lekárskej správe MUDr. Q. S. z 23.2.2018 „v prípade ďalšej realizácie striedavej starostlivosti hrozí riziko zhoršovania psychiatrického stavu dieťaťa“. Do pozornosti dáva aj skutočnosť, že otec odmieta zabezpečovať dopravu maloletej do materskej školy v Prešove a tým zabezpečovať jej socializáciu v prostredí, ktoré dôverne pozná a v ktorom sa cíti príjemne a bezpečne, pričom tvrdí, že už zabezpečil materskú školu v Košiciach, z čoho vyplýva, že pravdepodobne existuje rozhodnutie o prijatí napriek jej nesúhlasu, a preto vyvstáva aj potreba okamžitého zásahu zo strany súdu v podobe uloženia povinnosti otcovi zdržať sa zápisu a odovzdávania maloletej do inej materskej školy ako materskej školy s miestom sídla v Prešove.
3. Matka doručila súdu 7.6.2018 podanie označené ako doplnenie odvolania proti uzneseniu z 1.3.2018, v ktorom uvádza, že považuje za nevyhnutné poukázať na nové a závažné skutočnosti majúce zásadný vplyv na spravodlivé rozhodnutie v záujme maloletej, ku ktorým došlo po podaní odvolania. Poukázala na lekársku správu MUDr. S. z 23.2.2018, ktorú predložila spolu s návrhom na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia a so zreteľom na jej závery a odporúčania, ako aj odmietanie maloletej absolvovať trojdňové návštevy u otca v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia uviedla, že dochádzalo k naprávaniu zhoršeného stavu maloletej za odbornej pomoci MUDr. S. a neuskutočňovaniu striedavej starostlivosti v zmysle neodkladného opatrenia. Predkladá ďalšie lekárske správy MUDr. S. z 16.4.2018 a 26.4.2018, z ktorých vyplýva, že z psychiatrického hľadiska bolo u maloletej skôr diagnostikované psychické ochorenie - iná reakcia na ťažký stres, pričom k naprávaniu takto zhoršeného stavu maloletej dochádzalo za enormnej snahy matky (v súčinnosti so starou matkou z jej strany) dlhšiu dobu za jej odbornej pomoci, čo dospelo až k tomu, že stav maloletej sa postupne stabilizoval, až na konci mesiaca apríl 2018 neboli u maloletej už prítomné žiadne neurotické prejavy. Vzhľadom na uvedené odovzdala otcovi maloletú 8.5.2018 na jemu pripadajúci trojdňový interval striedavej starostlivosti aj napriek odmietaniu maloletej absolvovať pobyt u otca. Po návrate maloletej 11.5.2018 maloletá vykazovala značné zmeny v správaní, ktoré spočívali v plačlivosti, nepokoji a nechcení spať s matkou v spálni a strhávaní sa počas spánku. Z uvedeného dôvodu urýchlene vyhľadala odbornú pomoc MUDr. S., ktorá maloletú bezprostredne po pobyte u otca vyšetrila 14.5.2018 so záverom, že dieťa je v tenzii, instabilnejšie, labilnejšie, zneistené, s diagnózou akútna stresová reakcia. V zmysle inštrukcií MUDr. S. vykonala úkony smerujúce k upokojeniu maloletej a aj napriek jej odmietaniu absolvovať ďalší pobyt u otca odovzdala maloletú otcovi 14.5.2018, ktorú otec následne vrátil 17.5.2018 v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, pričom maloletá vykazovala značné zmeny v správaní, ktoré spočívali v úzkostných prejavoch, preto urýchlene vyhľadala odbornú pomoc MUDr. S., ktorá maloletú vyšetrila 18.5.2018, ktorá v náleze z 22.5.2018 konštatuje, že dieťa je v predškolskom veku, potrebuje fixné, stabilné miesto, pevné zázemie, jeden domov s tým, že už v predchádzajúcich nálezoch
popisovala zvýšenú tenziu a nepokoj dieťaťa, ako aj jeho zvýšenú chorobnosť, ďalej sa vyjadruje k problému neobjektivizácie údajov pre absenciu stanoviska otca tak, že otec vedel o návštevách dieťaťa na jej ambulancii, teda mal možnosť prísť podať objektívne údaje a konzultovať stav dieťaťa, pričom nie je povinnosťou lekára pozývať druhého rodiča a vyjadrila názor, že povinnosťou rodiča je riešiť zdravotný stav svojho dieťaťa. Ďalej psychiatrička citovala vyhlásenie zástupkyne SR pred ESĽP k sankciám v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým - Pirošíková 2016, vyjadrila sa k problému návštevy dvoch materských škôl súčasne tak, že ide o riešenie krajne nevhodné pre dieťa, uspokojujúce egocentrický záujem rodičov, nie najlepší záujem dieťaťa s tým, že dieťa by takto muselo okamžite reagovať na štyri prostredia, a to dve domácnosti s odlišným fungovaním a dva kolektívy tiež s odlišným fungovaním. Aj najlepšie fyzicky a psychicky komponované dieťa potrebuje čas na adaptáciu. Maloletá už teraz reaguje neuroticky, je chorľavá, evidentne to signalizuje, že situáciu nezvláda, je hypersenzitívna takéto riešenie je krajne nevhodné. Vzhľadom na vek dieťaťa, pohlavie dieťaťa zotrváva na odporúčaní pobytu dieťaťa u matky so stykom s otcom pravidelne cez víkendy, v predškolskom veku podľa možností bez prespania. Uviedla, že lásku k dieťaťu môže otec prejaviť iba tak, že bude rešpektovať jeho zdravotný stav, pokoj jeho duše a harmonický vývin. Neustále striedanie a absencia jedného pevného miesta sú pre vývin dieťaťa malígne. Uviedla diagnózu - iná reakcia na ťažký stres a odporúčala myslieť na blaho dieťaťa, ukončiť situáciu stresu a naťahovania okolo dieťaťa, dieťa musí mať pevné zázemie, jeden domov, milujúcich rodičov, sústavné striedania môžu spôsobiť nezdravý vývin, rozvoj mnohých psychiatrických porúch, zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. V zmysle inštrukcií MUDr. Q. S. naďalej vykonávala úkony smerujúce k upokojeniu maloletej a aj napriek odmietaniu maloletej absolvovať pobyt u otca ju otcovi odovzdala 20.5.2018, pričom otec maloletú odovzdal 23.5.2018, pričom maloletá vykazovala značné zmeny v správaní, ktoré spočívali v odmietaní komunikovať ohľadne otca a pobytu u neho, ako aj v úzkostnom prejave. Opäť urýchlene vyhľadala odbornú pomoc MUDr. Q. S., ktorá maloletú vyšetrila 24.5.2018 a podala správu 29.5.2018, v ktorej popisuje vyšetrenie dieťaťa, cituje, že dieťa sa kontaktu môže podvoliť zo strachu o seba, o mamu, zo strachu z otca, styk s otcom vtedy dokonca môže pôsobiť ako ideálny a dieťa bude vyzerať počas kontaktu s otcom v poriadku, v klinickej praxi však vedia, že takémuto styku predchádza enormná úzkosť a nervozita, rovnaké je to pri vynútenom styku atď.. Ďalej sa vyjadruje k problému návštevy dvoch materských škôl súčasne zhodne ako v predchádzajúcom náleze. Uzatvára diagnózu iná reakcia na ťažký stres a fóbicko- úzkostná porucha v detskom veku. Cituje dieťa, ktoré uvádza, že chce bývať s mamkou a chodiť ku tatovi iba na návštevy. Odporúča vzhľadom na vek a aktuálny stav dieťaťa nenariaďovať striedavú výchovu, pričom je potrebné udržiavať kontakt s otcom, ale za pevne stanovených podmienok bez prespatia cez víkendy od rána do večera. Dieťa je v predškolskom veku silne naviazané na matku, v tomto období sa formujú emocionálne väzby, dieťa sa stotožňuje so ženskou rolou, postavou, sústavné striedania dieťa dekompenzujú. Po období pokoja, kedy sa dieťa s otcom stretávalo menej často je dieťa smutné, manifestuje sa výrazne úzkostná symptomatika, nepokoj. Takéto riešenie sa nedeje v prospech, nesleduje jeho najlepší záujem. Ďalej matka uvádza zhodne ako v predchádzajúcom podaní (odvolaní), že otec sa napriek jej nesúhlasu snaží zabezpečiť, aby maloletá navštevovala dve predškolské zariadenia, pričom na základe žiadosti otca bola maloletá prijatá aj do Materskej školy v Košiciach na Šafárikovej triede č. 4 s nástupom od septembra 2018. Uvedené jej potvrdila riaditeľka tejto materskej školy. Poukázala na uznesenie odvolacieho súdu 8CoP 228/2017 s poukazom na § 35 Zákona o rodine s tým, že otec neberie zreteľ na najlepší záujem maloletej a jej začlenenie do materskej školy v Prešove, keď podal žiadosť o jej prijatie do inej materskej školy v Košiciach a zároveň ani v jednom prípade, kedy bola maloletá v jeho starostlivosti, nezabezpečil jej prítomnosť v materskej škole v Prešove, čo vyplýva z potvrdenia tejto materskej školy. V jednom momente síce mala pocit, že otec sčasti začal prihliadať na najlepší záujem maloletej, keď prostredníctvom právnych zástupcov bol 3.5.2018 doručený mail, v ktorom uvádza, že vzhľadom na čo najskoršie obnovenie kontaktu maloletej s otcom prijíma návrh na plnovíkendový styk s maloletou od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. každý nepárny, prípadne párny týždeň, a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu z 1.3.2018, ako aj jeho odvolaní proti uzneseniu z 26.3.2018. Pre úplnosť dodáva, že išlo o odpoveď otca na jej e-mail z 30.4.2018 zaslaný prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom iniciovala uzatvorenie rodičovskej dohody, na základe ktorej by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s plným víkendovým stykom v párnom či nepárnom týždni od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., osobitnou dohodou o rozsahu styku počas prázdnin a sviatkov a primeraným výživným. Zároveň navrhla, aby sa otec pričinil o zmenu aktuálneho neodkladného opatrenia, ktoré je s poukazom na odborné psychologické a psychiatrické zistenia zjavne nevhodné a neprospešné pre maloletú. Ďalej uviedla, že na uvedenú odpoveď otca bola nútená s prihliadnutím na platnú právnu úpravu reagovať e-mailom zo 7.5.2018 zaslanom prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že na takúto dočasnú
dohodu o úprave styku mimo rámca nariadeného neodkladného opatrenia, teda právne neregulovanému kroku nepristúpi, pretože aj naďalej prebieha konanie o výkon rozhodnutia, ktoré inicioval otec, a preto by jej konanie mohlo byť považované za nerešpektujúce nariadené neodkladné opatrenie. Aj naďalej má záujem na uzatvorení riadnej rodičovskej dohody, aby sa predišlo zdĺhavému konaniu, keďže je zrejmé, že otec bude navrhovať široké dokazovanie vrátane znaleckého. Vzhľadom na uvedené odovzdá maloletú otcovi v súlade s neodkladným opatrením 8.5.2018 v mieste jej bydliska v H.. Ďalej uzavrela, že je nepochybné, že od vydania aktuálneho neodkladného opatrenia došlo k takej závažnej zmene pomerov na strane maloletej verifikovanej predloženými listinnými dôkazmi, že u maloletej bolo v súvislosti s realizáciou striedavej starostlivosti opätovne zistené navrátenie psychického ochorenia
- iná reakcia na ťažký stres a zároveň došlo aj k diagnostikovaniu ďalšieho psychického ochorenia
- fóbicko-úzkostná porucha v detskom veku, pretože striedavá osobná starostlivosť je nevhodná pre starostlivosť o maloletú, pričom jej ďalšou realizáciou hrozí v blízkom čase ďalšie zhoršenie jej zdravého fyzického, psychického vývinu, ktoré už nebude musieť byť napraviteľné, keďže v zmysle odborných záverov vhodnou formou je osobná starostlivosť matky a rozsahovo primeraná úprava styku počas víkendov zohľadňujúca jej nízky vek a ďalšie okolnosti. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolacím návrhom.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že matka mu od nariadenia prvotného neodkladného opatrenia, ktorým bola nariadená striedavá starostlivosť v týždennom intervale dlhodobo bráni v kontakte s maloletou. S dcérou bol od 26.9.2017 t.j. za 7 mesiacov len 7 dní. Matka mu neumožňuje ani telefonický kontakt s dcérou. Vyhýba sa stretnutiu s kolíznym opatrovníkom, na jeho výzvy nereaguje, odmieta sa podrobiť poradenstvu na ÚPSVaR, zmarila už dve nariadené pojednávania vo veci, podľa prehľadu o dochádzke maloletej do MŠ v Prešove od septembra 2017 do 13.3.2018 bola maloletá v škôlke 15-krát, ktoré potvrdenie už súdu opakovane predkladal a je súčasťou spisu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že matka mu znemožňuje akýkoľvek kontakt s dcérou, izoluje ju a nesocializuje, čím vytvára absolútne nevhodnú a prehnanú naviazanosť maloletej na jej osobe. Pokiaľ ide o matkou predloženú správu MUDr. S., je celkom nepochopiteľné a zároveň obludné, že matka vyhľadala pomoc detského psychiatra, keď maloletá psychiatrické problémy nemá. Zo správy vôbec nevyplýva, že by sa dcéra u psychiatričky vyjadrila tak, že nechce k nemu chodiť. Tieto vyjadrenia pochádzajú len od matky. Naopak, dcéra sa u lekárky vyjadrovala tak, že jej bolo u neho veľmi dobre. Závery správy vychádzajú z nezmyselných udaní matky bez toho, aby lekárka mala čo i len najmenšiu snahu tieto vyjadrenia objektivizovať a získať aj jeho pohľad na vec. Skutočnosť, že matka udáva nepravdivé tvrdenia o chovaní a vyjadreniach maloletej vyplýva nepriamo aj z toho, že neumožnila kolíznemu opatrovníkovi kontakt a rozhovor s maloletou, ako aj z toho, že ani raz pri zmarenom odovzdaní dcéry mu neumožnila dcéru vidieť alebo s ňou aspoň hovoriť. Jednoducho nechce, aby dcéra mala možnosť jemu alebo kolíznemu opatrovníkovi svoju vôľu sama prezentovať. Napriek opakovane položenej otázke, prečo mu matka neumožní hovoriť s dcérou telefonicky, ona ani jej právny zástupca na túto otázku neodpovedali. Matka podľa správ MUDr. S. neuviedla, že mu viac ako pol roka odopiera akýkoľvek kontakt s dcérou. V tomto svetle vyznieva priam komicky tvrdenie pani doktorky o tom, že jeho starostlivosť o dcéru je nadmerná a príliš ochranárska a nevedie k progresu. Jeho starostlivosť o dcéru je viac ako pol roka nulová, keďže mu nie je možné ju vykonávať. Vyjadrenia MUDr. S. o tom, že dcéra je na škôlku v Prešove navyknutá, že tam má vytvorené väzby, je vo svetle potvrdenia materskej školy z 13.3.2018 úplne absurdné, keďže dcéra škôlku de facto nenavštevuje. Psychiatrička opäť vychádza z nepravdivých informácií podaných matkou. Z jej správy vôbec nevyplýva, že by maloletá čo i len slovom u psychiatričky spomenula škôlku, prípadne deti zo škôlky alebo učiteľky. Návrh matky, aby mu nebolo umožnené zapísať maloletú do materskej školy v Košiciach je celkom nelogický s prihliadnutím na konanie matky, ktorá dcéru bez jeho vedomia a súhlasu odhlásila z materskej školy v Košiciach, ktorú maloletá reálne celý rok navštevovala a bez problémov ju bez jeho vedomia a súhlasu presťahovala do H. a prihlásila do materskej školy v Prešove. Jemu však matka žiada zakázať urobiť to isté, čo urobila v minulosti sama. Podotýka, že podal návrh na nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletej do materskej školy v Košiciach (sp.zn. 43P 61/2018 na Okresnom súde Košice II) a nie je potrebné mu ukladať povinnosť zdržať sa zápisu maloletej. V časti určenia výživného matka odvolanie ani jednou vetou nezdôvodnila.
5. Uznesením z 26.3.2018 sp.zn. 23P 323/2016-361 súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti matke vrátiť maloletú do miesta jeho obvyklého pobytu v P. a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom, ako aj maloletej povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu, ktoré sa
bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice počas obdobia 9 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodol tak na základe návrhov otca podaných 15.3.2018, ktorým sa domáhal zmeny nariadeného neodkladného opatrenia, a to zverenia maloletej do jeho výlučnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp.zn. 23P 323/2016, ako aj uloženia povinnosti matky vrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu v P. v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia a ďalším návrhom sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží rodičom, ako aj maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice po dobu 9 mesiacov.
6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.
7. Otec podal odvolanie vo vzťahu k zamietavému výroku a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v tejto časti a jeho návrhu vyhovel. Nesúhlasil so záverom súdu, že neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, nakoľko táto spočíva v tom, že od vykonateľnosti prvotného uznesenia o zverení maloletej do striedavej starostlivosti (8CoP 227a228/2017 zo 14.8.2017) až doposiaľ mu matka bráni v akomkoľvek kontakte s dcérou, čo bez potreby akéhokoľvek ďalšieho dokazovania nemôže byť v záujme maloletej. Na tomto konštatovaní nič nemení fakt, že mu matka za obdobie 8 mesiacov umožnila byť s dcérou 28.12.2017 a dvakrát v trojdňovom intervale striedania. Ním požadovaný postup - zmenu starostlivosti predpokladá sám zákonodarca v § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Zdôraznil, že on matke v styku s dcérou nikdy nebránil, dcéru vždy riadne v zmysle dohody alebo súdneho rozhodnutia matke odovzdal. Je preto zrejmé, že pokiaľ dcéra bude v jeho starostlivosti, nebude nijako ukrátená o kontakt s matkou a jej blízkosť. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu, ktorým sa domáhal vrátenia maloletej do miesta obvyklého pobytu uvádza, že samotný krajský súd uznal dôvodnosť jeho argumentácie spočívajúcej v tom, že matka sa bez jeho súhlasu rozhodla zmeniť pobyt maloletej do H.. Z toho dôvodu odvolací súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým matke uložil povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletej tak, že zmení jej bydlisko (reálny obvyklý pobytu) do inej obce ako Košice do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ak by bol v danom čase postupoval správne a zákonne okresný súd a jeho návrhu vyhovel, nebolo by došlo k tomu, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu bola už maloletá presťahovaná do H.. Je preto nepochybné, že k zmene obvyklého pobytu maloletej došlo v rozpore so zákonom a je preto namieste, aby bola matke uložená povinnosť navrátiť maloletú do P.. Táto potreba úplne jasne vyplýva aj z postoja matky k jeho snahe prihlásiť maloletú do materskej školy v Košiciach, s čím matka nesúhlasí s poukazom na to, že dcéra navštevuje škôlku v Prešove. Tým, že súd legalizuje pobyt maloletej v H., došlo k tomu, že bol nútený obrátiť sa na súd s ďalším návrhom o nahradení súhlasu so zápisom maloletej do materskej školy v Košiciach.
8. Matka v odvolaní napáda vyhovujúci výrok o uložení povinnosti rodičom a maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice počas obdobia 9 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a navrhuje v tejto časti zmeniť napadnuté uznesenie a návrh otca aj v tejto časti zamietnuť. Poukazuje na to, že uznesenie nemá relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní (osvedčení) a nie je ani dostatočne odôvodnené. Súd neuviedol akékoľvek ustanovenie platného právneho predpisu, ktoré by upravovalo predmetné neodkladné opatrenie - podrobenie sa inému odbornému poradenstvu. Napadnuté uznesenie tak zjavne nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia s poukazom na § 220 ods. 2, § 234 ods. 2 a § 236 CSP. V tomto smere poukazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Ďalej uvádza, že návrh otca považuje za šikanózny a neopodstatnený, čo súd prvej inštancie vôbec nepostrehol a poukazom na to, že do spisu predložila rodný list mal. E. Z. A., z ktorého vyplýva, že z jej súčasného partnerského vzťahu s Ing. S. A. sa X.X.XXXX narodil syn, z čoho je zrejmé, že v mieste svojho bydliska v H. okrem iného zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa v kojeneckom veku, ktoré má 7 mesiacov. Je nepredstaviteľné a nelogické, aby matka, ktorá dojčí 7 mesačné dieťa, bola súdnym rozhodnutím nútená 9 mesiacov podrobovať sa odbornému poradenstvu v Košiciach, pretože by tam musela dochádzať s mal. E.Q. a zabezpečiť si pre nich prepravu z H. do P. a späť. Poukazuje tiež na to, že s otcom komunikuje v nevyhnutnej miere aj napriek tomu, že ju neustále zhadzuje, degraduje a ponižuje ako ženu a matku ich spoločného dieťaťa s poukazom na ich vzájomnú mailovú komunikáciu napríklad z 30.11.2017. K jej cielenému šikanovaniu zo strany otca dochádza aj v súčasnosti, keď sa jej prostredníctvom právnej zástupkyne mailom z 28.3.2018 dotazuje na to, kde a ako často navštevuje maloletú materskú školu, pričom touto informáciou disponoval už okolo 13.3.2018, keďže vtedy doručil svoju žiadosť ohľadne presnej špecifikácie dochádzky maloletej do škôlky
v Materskej škole ČSA 20 v Prešove. Z uvedeného vyplýva, že jedinou osobou, ktorej komunikačné schopnosti je potrebné zlepšiť, je samotný otec. Ďalej cituje z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoP 42/2013, cituje ust. § 37 ods. 1, 2 Zákona o rodine, s prihliadnutím na ktoré vyjadruje názor, že nie sú splnené nevyhnutné zákonné predpoklady pre uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine, ktoré súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil, nakoľko nebolo zistené (osvedčené) zásadnejšie porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv ako to vyžaduje § 37 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine. Vyjadrila názor, že nie je úlohou súdu vychovávať rodičov ako svojprávne osoby za predpokladu, ak neboli zistené (osvedčené) okolnosti, ktoré by súd oprávňovali prijať záver, že dochádza z ich strany k porušovaniu alebo zneužívaniu ich rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril presvedčenie, že napadnutý výrok je správny, absolútne potrebný a nevyhnutný, ako aj v najlepšom záujme mal. W.. Vyjadril názor, že súd svoje myšlienky, ktoré ho viedli k nariadeniu výchovného opatrenia, dostatočne jasne a zrozumiteľne rozviedol v bode 21. napadnutého uznesenia. Potreba nariadenia výchovného opatrenia jasne vyplýva z prístupu matky, ktorá odmieta s ním komunikovať, dlhodobo mu odmieta odovzdávať dcéru, izoluje ju, neumožňuje mu ani telefonický kontakt, vyhýba sa stretnutiu s kolíznym opatrovníkom, na jeho výzvy nereaguje, zmarila už dve vo veci nariadené pojednávania. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia teda bola jednoznačne osvedčená. Svoj návrh nepovažuje za šikanózny ako tvrdí matka ani jeho otázky o návšteve materskej školy maloletou a s kým trávi čas, keď nie je v škôlke, ako aj otázka, prečo mu matka neumožní aspoň telefonický kontakt. Ani na jednu z týchto otázok doposiaľ odpoveď nedostal. Domnieva sa, že o skutočnostiach týkajúcich sa dcéry sa nemá dozvedať z podaní matky doručených na súd ani zo správy z materskej školy, ale mala by mu tieto informácie podávať matka. Skutočnosť, že matka dojčí mal. E., rozhodne nemôže byť okolnosťou, ktorá by jej bránila zúčastniť sa sociálneho poradenstva. Matka navštívila s maloletou minimálne dvakrát MUDr. S. v Košiciach. Taktiež chodí s maloletou do Košíc k všeobecnej lekárke. Nevie kde a s kým je v tom čase mal. E.L., ale na rovnakom mieste a s rovnakou osobou môže byť aj v čase výkonu výchovného opatrenia. Tým, že mu matka znemožňuje akýkoľvek kontakt s dcérou, dochádza k porušovaniu rodičovských povinností. Matka ako rodič, ktorý má dieťa vo faktickej starostlivosti, je povinná zabezpečiť styk dieťaťa s druhým rodičom. Opätovne zdôrazňuje, že s dcérou bol od 26.9.2017 do 11.2.2017 len pár hodín, a to v jediný deň 28.12.2017 a následne bol s dcérou od 12.2. do 15.2.2018, od 18.2. do 21.2.2018 a od 21.2.2018 až do 8.5.2018 s dcérou nebol vôbec. Právny zástupca matky mu oznámil 7.5.2018 prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, že mu matka odovzdá maloletú v zmysle neodkladného opatrenia 8.5.2018. S dcérou bol po dvoch mesiacoch a prežili spolu krásne tri dni. Maloletá bola úplne v poriadku, veselá a šťastná. Strávený čas s ním si vyslovene užívala. Zdôraznil, že nariadené výchovné opatrenie nemá smerovať len k rodičom. Matka totiž po celý čas tvrdí, že dcéru mu neodovzdáva do starostlivosti, keďže maloletá k nemu nechce ísť. Dcéra ho teda podľa slov matky odmieta. Pravdivosť tohto tvrdenia overiť nemôže, keďže ani pri jednom zo zmarených stykov mu matka neumožnila dcéru vidieť, ani s ňou hovoriť, takže mu takýto postoj nikdy neprezentovala maloletá. S maloletou nemal možnosť v posledných mesiacoch, odkedy je mu bránené v kontakte, s dcérou hovoriť ani kolízny opatrovník. Rovnako maloletá nič také neuviedla ani pred MUDr. S.. Tých párkrát, čo bola dcéra u neho, sa nikdy spôsobom uvádzaným matkou nevyjadrovala. Pokiaľ však matka tvrdí, že dcéra ho odmieta, je o to viac potrebné, aby sa výchovné opatrenie týkalo aj dcéry, teda smerovalo k nej.
10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril, avšak podal 23.5.2018 aktuálnu správu z prešetrenia pomerov, resp. z vykonaného rozhovoru s mal. W. Z. M. uskutočneného 10.5.2018, ktorý zabezpečil otec maloletej v rámci výkonu osobnej starostlivosti o maloletú od 8.5.2018. Uviedol, že súd dal úradu povinnosť vykonať rozhovor s maloletou a zistiť jej vôľu v prebiehajúcom konaní, preto sa dostavil na úrad za účelom vykonania rozhovoru s dcérou. Rozhovor s maloletou bol vykonaný bez prítomnosti rodičov. Maloletá uviedla, že doma na Q. ulici býva s mamkou, malým bračekom Q. a ockom S.. Na ich otázku, s kým k nim prišla, uviedla, že prišla s ockom, ktorý sa volá M. a to je jej naozajstný ocko. Na ich otázku, ako sa jej býva s mamkou, povedala, že sa jej býva dobre, s mamkou sa hrajú na lekárov, domá má takú zubnú sadu, s ktorou sa spolu hrajú. S bračekom sa zatiaľ nehrá, lebo on je malý, spinká a niekedy aj vymýšľa. S. pracuje tak, že maľuje farby a ona mu pomáha. Na ich otázku, ako jej je s ockom, ktorý sa volá M., uviedla, že je jej s ockom dobre, ocko je dobrý, spolu sa hrajú na zmrzlináreň. Na ich otázku, či chodí do škôlky, uviedla, že do škôlky chodí, aj keď teraz nechodila, lebo bola chorá, nevie aká to bola choroba, ale mala pri nej hnačky. V škôlke sa cíti dobre, má tam aj kamarátky aj kamarátov. Jedna sa volá E., ale nie je to naozajstná myška, iba má také meno. V škôlke
sa hrajú alebo chodia vonku do pieskoviska. Na ich otázku, kto ju nosí do škôlky, uviedla, že mamka a aj zo škôlky chodí pre ňu stále mamka. Na ich otázku, či niekedy po ňu prišiel naozajstný ocko M. a ona s ním nechcela odísť, maloletá uviedla, že sa to nestalo, že ocko, keď po ňu príde, tak ona s ním chce odísť. Aj keď sa jej mamka pýtala, či s ockom chce odísť, povedala mamke, že chce. Uviedla, že keď mamke povie, že chce s ockom odísť, mamka jej to dovolí a môže odísť s ockom M.. Na ich otázku, ako by chcela bývať, uviedla, že by chcela bývať s mamkou. Chcela by chodiť aj k ockovi M. a u neho spinkať. Na ich otázku, aký je S.Z., s ktorým býva u mamky, maloletá uviedla, že je dobrý a niekedy sa s ňou aj pohrá. U mamky spinká sama v izbe. Q. spí v postieľke, tam kde mamka s S.. U ocka M. nikto iný nebýva, len ocko. Keď je s ockom M., vie to bez mamky vydržať. Kolízny opatrovník uviedol, že maloletá je vo veku, kedy sa nevie relevantne vyjadriť k zabezpečeniu rodičovskej starostlivosti na čas do budúcna a nakoľko sa rodičia nedohodli o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, majú protichodné stanoviská vo veci zabezpečovania starostlivosti o maloletú, trvajú na svojich doterajších odporúčaniach a v konaní navrhujú nariadiť znalecké dokazovanie z oblasti psychológie pre posúdenie najvhodnejšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.
11. Matka doručila odvolaciemu súdu vyjadrenie k odvolaniu otca proti zamietavej časti uznesenia z 26.3.2018, ako aj vyjadrenie k vyjadreniu otca z 23.4.2018, ktorým sa vyjadril k jej odvolaniu proti uzneseniu z 1.3.2018. Uznesenie z 26.3.2018 v zamietavom výroku navrhuje ako vecne správne potvrdiť. Vyjadrila názor, že tu neprichádza do úvahy aplikácia § 25 ods. 4 Zákona o rodine, predpokladom ktorého je vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom doposiaľ boli rodičovské práva upravené len neodkladným opatrením. Za zmätočný a nelogický, ako aj nevykonateľný považuje návrh otca, aby jej bola uložená povinnosť vrátiť maloletú do P., nakoľko neodkladným opatrením je v súčasnosti nariadená striedavá osobná starostlivosť, v rámci ktorej dochádza k premiestňovaniu maloletej medzi týmito oboma mestami. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca k jej odvolaniu proti uzneseniu z 1.3.2018 uvádza, že tvrdenie otca, že maloletá prakticky nenavštevuje materskú školu v Prešove na ČSA 20 je nepravdivé, k čomu už predložila potvrdenie materskej školy, kde je uvedená presná špecifikácia dochádzky. Neúčasť maloletej v materskej škole je spôsobená nevhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti a v tej súvislosti zvýšenou chorobnosťou maloletej, čo je objasnené aj v lekárskej správe MUDr. S.. Opäť poukázala na to, že otec ani v jednom prípade, kedy bola maloletá v jeho starostlivosti, nezabezpečil jej prítomnosť v materskej škole v Prešove. Zdôraznila, že otec aj napriek jej nesúhlasu sa snaží zabezpečiť, aby maloletá navštevovala dve predškolské zariadenia (opäť poukazuje na správu MUDr. S.) a sám podal návrh na nahradenie súhlasu so zápisom maloletej do Materskej školy Šafárikova trieda 4 v Košiciach, pričom od riaditeľky tejto školy prostredníctvom mailu zistila, že maloletá už do tejto materskej školy prijatá bola s nástupom od septembra 2018. Vzhľadom na uvedené vyvstala potreba okamžitého zásahu zo strany súdu v podobe uloženia povinnosti otcovi zdržať sa zápisu a odovzdávania maloletej do inej materskej školy ako materskej školy s miestom sídla v Prešove.
12. Odvolaciemu súdu doručil 20.6.2018 vyjadrenie k doplneniu odvolania matky aj otec, v ktorom uviedol, že naďalej považuje odvolanie matky za nedôvodné a poukazuje na svoje doterajšie podania. Stručne zhrnul realizáciu nariadenej trojdňovej starostlivosti, ktorá prebehla trikrát bez toho, aby mu matka avizovala podstatné zhoršenie stavu maloletej a ani sama maloletá mu nič také nehovorila. Od 26.5.2018 mu však matka prestala maloletú dávať úplne, pričom oproti minulosti mu ani len neoznámi, že k jej odovzdaniu nedôjde. Od 23.5.2018 je úplne nekontaktná, nereaguje na telefonáty, SMS, odmlčala sa. Rovnako aj jej právny zástupca. Ďalej uviedol, že jeho rodičia (starí rodičia maloletej) boli od pondelka 28.5.2018 na pobyte v Egerszalóku v Maďarsku v hoteli Saliris Resort Spa, pričom v utorok 29.5.2018 okolo 16.00 hod. stretli pri bazéne starú matku zo strany matky a jej manžela, ktorí boli na kúpalisku s mal. W., matka prítomná nebola. Maloletá bola v detskom bazéne, preto k nej jeho matka podišla, pozdravila ju, na čo ju stará matka zo strany matky schytila a doslova ušla. Opätovne ich jeho rodičia stretli v ten istý deň okolo 17.00 hod. v hoteli, v ktorom boli ubytovaní, pričom na nich stará matka zo strany matky kričala, nech odídu, neumožnila im kontakt a utiekla preč. Matka prítomná nebola. Posledný raz sa stretli v stredu ráno pri raňajkách v hoteli, matka prítomná nebola. Celá situácia bola krajne nepríjemná. Je teda zrejmé, že maloletá v čase, kedy mala byť v jeho starostlivosti, bola so starou matkou zo strany matky a jej manželom bez jeho vedomia a súhlasu v Maďarsku. Nakoľko matka sa dlhodobo vyhýba tomu, aby pracovníčky ÚPSVaR mohli hovoriť s maloletou, zobral maloletú 10.5.2018 na úrad, kde bola vypočutá, pričom zo správy kolízneho opatrovníka, ktorá je súčasťou spisu je zrejmé, že to, čo deklaruje matka, je v hrubom rozpore s vyjadrením dcéry. Pokiaľ je mu vyčítané, že nenavštívil MUDr. S., uvádza, že sama doktorka nepovažovala za potrebné stretnúť sa s ním, tejto pani doktorke absolútne nedôveruje a jej správy považuje za nepravdivé a účelové, pričom je zrejmé,
že po jeho výhradách, že v správach nie je uvedené, že by W. spomínala škôlku atď. už aktuálne správy obsahujú tieto informácie. Uviedol, že je za to, aby sa podrobili sociálno-psychologickému poradenstvu, práve preto podal návrh na nariadenie tohto opatrenia. Zároveň je presvedčený, že je nevyhnutné, aby bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, ktoré poskytne relevantné odpovede na vhodnosť formy starostlivosti o W.. Matka ďalej cituje správy MUDr. S., pred ktorou sa mala W. údajne vyjadriť, že spia spolu v posteli traja, teda s jeho priateľkou, pričom jeho priateľka nikdy u neho nespala v čase, keď bola u neho W., preto nie je možné, aby sa maloletá takto vyjadrila. Z prehľadu dochádzky maloletej do materskej školy možno len opätovne uviesť, že tam chodí minimálne. Siahodlhé úvahy matky o tom, že svojvoľne prihlásil dcéru do materskej školy v Košiciach sú vnútorne protirečivé tak s vlastným konaním matky, ako aj s jeho reálnym postupom v tejto veci. Matka stále opomína, že to bola ona, kto svojvoľne zmenil obvyklý pobyt dieťaťa bez jeho súhlasu, ba čo viac presťahovala dcéru do H. a prihlásila ju tam do materskej školy. Práve z uvedeného dôvodu dodržiava zákonný postup, i keď mu materská škola v Košiciach je ochotná zapísať a prijať dcéru aj bez súhlasu matky. Keďže matka s týmto postupom nesúhlasí, podal 20.3.2018 návrh na nahradenie súhlasu matky na súd. Nechápe preto, o akej svojvôli matka hovorí. Ak by aj ona v minulosti postupovala rovnako, nemuseli by zrejme dnes byť v tomto stave. Na záver uviedol, že matka situáciu nechce riešiť, vyhýba sa nariadeniu znaleckého dokazovania, vyhýba sa rozhovoru ÚPSVaR s dcérou, zmarila už dve vo veci nariadené pojednávania, tretie je nariadené na 29.6.2018, uvidí, či sa tam matka dostaví. Vzhľadom na uvedené navrhuje uznesenie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdiť. K vyjadreniu pripojil správu o prešetrení pomerov z 25.5.2018, ako aj správu o dochádzke maloletej do škôlky v Prešove od 8.3. do 12.6.2018.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
18. Podľa § 362 vety druhej CMP odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie z 1.3.2018 a 26.3.218 v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale striedania osobnej starostlivosti každé tri dni a nariadenia obsahovo odlišného neodkladného opatrenia v súlade s návrhmi rodičov, ktorí sa domáhajú zverenia dieťaťa do ich výlučnej osobnej starostlivosti, nakoľko predpokladom zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmena tých okolností, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o nariadení neodkladného opatrenia za súčasného preukázania naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov konania iným spôsobom, prípadne preukázania skutočností, že dôvody pre nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia zanikli, resp. sa zmenili.
22. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zabezpečovaní starostlivosti maloletému dieťaťu je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala 24.10.2016 na Okresnom súde Košice II návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na jej výživu 850 € mesačne a styk neupraviť, nakoľko mu nechce a nebude brániť v bežnom stretávaní sa s maloletou a predpokladá, že sa dokážu na stretnutiach dohodnúť. Otec vo vyjadrení k návrhu žiadal o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v troj a štvordňovom intervale striedania, následne 7.6.2017 otec podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha jednak úpravy styku s maloletou počas letných prázdnin, ako aj uloženia povinnosti matke zdržať sa premiestnenia maloletej do inej obce ako Košice a zákazu zmeniť reálny obvyklý pobyt maloletej až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s poukazom na to, že bol telefonicky kontaktovaný Materskou školou na ČSA 20 v Prešove o tom, že si má prísť prevziať rozhodnutie o prijatí dieťaťa do tejto materskej školy bez toho, aby ho matka o uvedenom úmysle informovala a s čím zároveň nesúhlasil, nakoľko maloletá zatiaľ navštevovala škôlku v Košiciach na Tatranskej ulici. Zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva aj matka maloletej a žiada, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, aby súd otca zaviazal prispievať na jej výživu 250 € mesačne, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorý odôvodnila tým, že nadviazala partnerský vzťah s Ing. S. A., ktorý má trvalé bydlisko v H. na ul. M. X, s partnerom otehotnela, teda čakajú spolu dieťa, preto sa rozhodli, že začnú viesť spoločnú domácnosť, preto začali spoločne hľadať priestory, kde by mohli s maloletou žiť. Z uvedeného dôvodu začala hľadať aj predškolské zariadenie pre maloletú v Prešove. Zástupkyňa škôlky o tom informovala otca, ktorý s tým nesúhlasil, pretože nevie pochopiť, že sa bude sťahovať so svojím partnerom do H., pretože je tehotná, a preto je nevyhnutné, aby maloletá chodila do škôlky v Prešove. Súd prvej inštancie oba návrhy rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na základe odvolaní rodičov odvolací súd uznesením z 14.8.2017 č.k. 8CoP 227/2017 a 8CoP 228/2017 zmenil napadnuté uznesenia tak, že zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, uložil matke povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletej do inej obce a zmeniť jej bydlisko do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II z 28.11.2016 č.k. 23P 361/2016-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17.1.2017 č.k. 7CoP 274/2016-39, ktorým uznesením bolo nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletou každý týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.30 do 19.00 hod.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.9.2017, pričom matka už 25.10.2017 podáva návrh na zmenu tohto neodkladného opatrenia a žiada zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti s oprávnením dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, určenia výživného od otca pre maloletú 750 € mesačne, úpravy styku otca s maloletou každý párny týždeň od piatka od 17.00 do nedele do 17.00 hod., uloženia zákazu otcovi vycestovať s maloletou mimo územia SR s odôvodnením, že maloletá absolútne odmieta, aby bola s otcom týždeň a v jeho starostlivosti, odmieta s ním akýkoľvek kontakt, lebo sa bojí, že ju otec zoberie na Nový Zéland a poukazuje na závery psychologičky PhDr. E. U., ako aj znalecký posudok PhDr. E. G., ktorý si dala vypracovať vo vzťahu k zisteniu najlepšieho záujmu maloletej. Otec následne oznamuje, že matka nerešpektuje právoplatné rozhodnutie o neodkladnom opatrení a dieťa mu neodovzdáva na výkon striedavej osobnej starostlivosti, pričom má vážne pochybnosti o tom, že dieťa kontakt s ním odmieta. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že matke ponúkol možnosť odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR v Prešove, o čo matka záujem neprejavila, do budúcna ho nevylúčila. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia uznesením z 2.11.2017 ako nedôvodný zamietol. Na základe odvolania matky odvolací súd uznesením z 18.1.2018 sp.zn. 7CoP 240/2017 potvrdil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného, úprave styku a zákaze otca vycestovať s maloletou do cudziny a v zostávajúcej časti zmenil uznesenie tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril mal. W. Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v trojdňových intervaloch a zároveň zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach 8CoP 227/2017, 8CoP 228/2017 vo výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.1.2018. Nariadené pojednávanie súdu prvej inštancie na 30.1.2018 bolo zmarené z dôvodu ospravedlnenia matky, nakoľko jej novonarodený syn náhle ochorel. Matka už 27.2.2018 dáva ďalší návrh na zmenu neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom terajšieho odvolacieho konania a následne návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia podáva aj otec. Matka ďalej podáva 4.4.2018 návrh na zmenu kolízneho opatrovníka a žiada, aby za opatrovníka maloletej v konaní bola ustanovená stará matka (zo strany matky) W. A.. Následne bolo zmarené ďalšie pojednávanie súdu prvej inštancie vytýčené na 20.4.2018 matkou, opäť z dôvodu potreby zabezpečenia osobného a celodenného ošetrovania jej maloletého syna. Uznesením z 19.4.2018 súd prvej inštancie návrh matky na zmenu kolízneho opatrovníka zamietol. Otec v konaní predložil potvrdenie Materskej školy ČSA 20 v Prešove o dochádzke maloletej do škôlky v období od 4.9.2017 do 9.3.2018, z ktorého vyplýva, že maloletá v uvedenom období navštevovala predškolské zariadenie celkovo 15 dní, konkrétne v septembri 8 dní, v októbri, novembri, decembri v škôlke nebola, v januári 5 dní, vo februári 2 dni a v marci v škôlke nebola. Matka tiež predložila potvrdenie o návšteve materskej školy maloletou v Prešove z 11.4.2018, z ktorej vyplývajú totožné údaje ako z otcom predloženej správy s doplnením dochádzky dieťaťa do predškolského zariadenia v marci 8 dní, v apríli k 4.4.2018 0 dní a s doplnením vyjadrenia, že maloletá sa do kolektívu zapojila bezproblémovo, jej adaptácia do zmeneného prostredia prebiehala v priateľskom duchu bez náznakov smútku a negativizmu. Priebeh terajšej dochádzky nesie tie isté známky správania sa, v spoločnosti detí prejavuje radosť a spokojnosť, s pedagógom spolupracuje, zaujíma sa o dianie v triede a aktívne sa zapája do všetkých denných aktivít.
24. Z uvedeného, ako aj z odvolaní rodičov a ich vyjadrení je zjavné, že matka zneužíva výkon rodičovských práv a povinností v neprospech otca a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a jeho právom na pravidelný a rovnocenný kontakt a výchovné prostredie poskytované oboma rodičmi. Nerešpektuje rozhodnutia súdu, ktoré nie sú v súlade s jej predstavou o výkone rodičovských práv a povinností pod zámienkou ochrany fyzického a psychického zdravia maloletej a ochranou jej záujmov, ktoré si vykladá subjektívne podľa vlastných záujmov. V snahe presadiť svoju predstavu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej po každom zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neváha produkovať účelové dôkazy na preukázanie (osvedčenie) pre ňu jediného prijateľného modelu starostlivosti o maloletú, a to je zverenia maloletej do jej starostlivosti. Matka svojvoľne vylučuje otca z akéhokoľvek výchovného pôsobenia na dieťa, ktoré má právo na zachovanie vzťahu nielen k matke, ale aj k otcovi, pričom kontakt s otcom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia o striedavej starostlivosti v trojdňových intervaloch umožňuje účelovo, aby získala podklady, resp. dôkazy prostredníctvom pedopsychiatrických vyšetrení maloletej u MUDr. S. v snahe preukázať nevhodnosť striedavej starostlivosti oboma rodičmi o maloletú. Uvedené lekárske správy (nálezy) však nie sú dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevhodnosť nariadenej striedavej osobnej starostlivosti, ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, vzhľadom na to, že pri vyšetrení dieťaťa boli zohľadňované len vyjadrenia matky, na základe ktorých psychiatrička formuluje svoje závery a odporúčania, ktoré navyše prekračujú rámec jej odbornosti, keďže psychiatrovi rovnako, ani znalcovi v zásade nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nakoľko takéto závery zasahujú do rozhodovacej právomoci súdu či už v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. O určitej neprofesionálnosti a tendenčnosti svedčia jej závery pri diagnostikovanej reakcii maloletej na ťažký stres a fóbicko- úzkostnej poruche v detskom veku, ktoré majú byť spôsobené len nevhodnosťou nariadenej striedavej starostlivosti, na druhej strane nespochybňuje otcove väzby na dieťa ani väzby dieťaťa k otcovi, ktorého má rado, napriek tomu však nedoporučuje udržiavať kontakt s otcom s prespatím, pričom v správe z 22.5.2018 ide až tak ďaleko, že sa vyjadruje k problému neobjektivizácie údajov v dôsledku absencie otca pri vyšetrení s odôvodnením, že nie je jej povinnosťou pozývať druhého rodiča a ani oftalmológ či iný odborný lekár toto nerieši (otec ju mohol kedykoľvek navštíviť), ďalej k problému návštevy dvoch materských škôl, pričom dokonalý nález nie je taký dôležitý ako krízová intervencia a rady pre rodiča a dokonca cituje vyhlásenie zástupkyne SR pred ESĽP k sankciám v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým - Pirošíková 2016 (s čím sa odvolací súd v doterajšej praxi naozaj ešte
nestretol). Pre záver o tom, čo spôsobuje údajnú neurotizáciu dieťaťa, je nepochybne dôležité, aby osoba podávajúca odborné vyjadrenie, teda aj ošetrujúci lekár či psychiater disponoval komplexnými informáciami podanými oboma rodičmi dieťaťa. Napokon nemožno nespomenúť skutočnosť, že otec sa o vyšetreniach dieťaťa dozvedá len z podaní matky doručených do súdneho spisu.
25. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné pozastaviť sa i pri znaleckom posudku PhDr. E.F. G. z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých vypracovaného na žiadosť právneho zástupcu matky, k čomu je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho v rámci voľnej úvahy (§ 191 CSP) jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi. V rámci hodnotenia dôkazov súd nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale musí ho hodnotiť komplexne z hľadiska prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca v priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosti metód použitých znalcom a spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Súd taktiež nemôže akceptovať také závery znalca, ktoré nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností či úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu či obmedzení nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov, teda zistených konkrétnych pomerov dieťaťa a jeho rodičov. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pretože ako bolo uvedené vyššie, takéto závery znalca zasahujú do rozhodovacej právomoci súdu či už v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. Na predložený znalecký posudok nie je možné prihliadať v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani v konaní vo veci samej z dôvodu nedostatočného zadováženia podkladov pre znalca, ako aj prekročenia rámca odborného posúdenia. Znalec sa totiž vyjadruje k vhodnosti či nevhodnosti nariadenej striedavej starostlivosti, k otázke komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ako má byť upravený styk otca s dieťaťom. Nedostatok zadováženia podkladov pre znalecké vyšetrenie vyplýva aj zo skutočnosti, že znalec neobjektivizoval udania matky konfrontáciou s otcom, nemal žiadne objektívne informácie o pomeroch v rodine maloletého dieťaťa a vzájomnom vzťahu jeho rodičov. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné tento dôkaz vylúčiť, keďže nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky.
26. Napokon závery znalca, ako aj MUDr. S. sú značne spochybnené samotnou maloletou, ktorá v rámci vykonaného rozhovoru na ÚPSVaR Košice 10.5.2018 poprela, že by nechcela s otcom odísť, keď pre ňu prišiel, otca vníma pozitívne, chce k nemu chodiť a aj u neho spať.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že doposiaľ nebolo hodnoverne preukázané, resp. osvedčené, že by existovali dôvody pre zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia a nariadenie obsahovo iného neodkladného opatrenia v súlade s návrhmi rodičov na zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti toho ktorého z nich, práve naopak, zabezpečovanie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa oboma rodičmi v trojdňových intervaloch zabezpečuje základnú potrebu dieťaťa byť v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi a právom dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Vzhľadom na postoje matky a jej správanie, ktoré už vykazuje znaky zneužívania rodičovských práv je bez akýchkoľvek pochybností nevyhnutne potrebné nariadenie povinnosti rodičom (predovšetkým matke) a dieťaťu podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 9 mesiacov za účelom odstránenia negatívnych vplyvov na výchovu maloletého dieťaťa s poukazom na výrazné komunikačné problémy medzi rodičmi, ktoré im neumožňujú konštruktívne a v prospech maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho výchovu, kooperovať pri vytváraní kľudného a harmonického prostredia pre maloleté dieťa. Referát poradensko- psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi, pričom jeho kompetencie a náplň vyplýva zo zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení. S poukazom na uvedené
nie sú dôvodné odvolacie námietky matky, že neboli splnené nevyhnutné zákonné predpoklady pre uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine. Odvolací súd sa nebude vyjadrovať k právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoP 42/2013 jednak z dôvodu, že mu nie je známy skutkový stav, z ktorého rozhodnutie vychádza, ako aj z dôvodu, že z ustanovení § 37 ods. 1 a 2 Zákona o rodine nemožno vyvodiť žiadnym konformným výkladom, že výchovné opatrenie možno nariadiť len za splnenia podmienok uvedených v ods. 1 tohto ustanovenia, ktoré upravuje oznamovaciu povinnosť (možnosť) akejkoľvek osoby alebo subjektu v prípade tam uvedených skutočností s tým, že ustanovenie ods. 2 umožňuje súdu rozhodnúť o uložení výchovných opatrení uvedených pod bodom a) až d) s jedinou podmienkou, a to ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v záujme ochrany maloletého dieťaťa je súd oprávnený prijať akékoľvek opatrenia bezodkladne, teda i formou uloženia takejto povinnosti neodkladným opatrením. Argumenty matky, že je pre ňu nepredstaviteľné a nelogické, aby bola súdnym rozhodnutím nútená podrobovať sa odbornému poradenstvu v Košiciach vzhľadom na to, že býva v Prešove a zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa v kojeneckom veku, ktoré dojčí, nie sú opodstatnené s poukazom na skutočnosť, že zmenu bydliska z P. do H. realizovala na základe vlastného rozhodnutia, kolíznym opatrovníkom ponúknuté poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb v Prešove odmietla, s mal. W. zjavne pravidelne navštevuje Dr. S. v Košiciach a podľa všetkého aj ošetrujúcu lekárku maloletej, pričom dĺžka poskytovaného poradenstva bude zjavne závislá na prístupe rodičov k tomuto poradenstvu. Pokiaľ matka namieta nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého uznesenia, nakoľko nemá náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd dodáva, že na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku (§ 234 ods. 2 CSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, pričom „ďalej je ustanovené inak“ v § 236 CSP, a to že v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania uznesenia. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a procesný postup súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je celkom zrejmé, že odôvodnenie takéhoto rozhodnutia nemôže obsahovať náležitosti vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP (rozsudku). Napokon je potrebné uviesť, že odvolací súd už konštatoval osvedčenie porušovania povinností matky vyplývajúcich z jej rodičovských práv a povinností, resp. ich zneužívanie, preto ani v tomto smere jej odvolacia argumentácia neobstojí.
28. Z podaní oboch rodičov je zrejmé, že v rámci výkonu ich rodičovských práv a povinností vyvstal ďalší problém, a to nezhoda rodičov vo vzťahu k dochádzke maloletého dieťaťa do materskej školy, keď matka bez súhlasu otca okrem toho, že premiestnila maloletú mimo obvyklého pobytu v P. do H., zapísala maloletú do materskej školy v Prešove napriek tomu, že predtým navštevovala materskú školu v Košiciach a otec v súvislosti s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti zapísal maloletú aj do materskej školy v mieste svojho bydliska, teda v P. na zabezpečenie jej dochádzky do predškolského zariadenia počas jeho výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, s čím matka nesúhlasí a domáha sa okamžitého zásahu zo strany súdu v podobe uloženia povinnosti otcovi zdržať sa jej zápisu a odovzdávania maloletej do inej materskej školy ako s miestom sídla v Prešove a otec podal návrh na nahradenie súhlasu matky so zápisom dieťaťa do materskej školy v Košiciach. Vzhľadom na eskalujúce napätie medzi rodičmi dieťaťa a v záujme predídenia ďalším sporom, vyvolávaniu súdnych konaní a potreby vytvorenia podmienok pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi považoval odvolací súd za nevyhnutné postupom podľa § 362 vety druhej CMP nahradiť súhlas rodičov s dochádzkou do toho ktorého predškolského zariadenia za súčasného zistenia, že maloletá je vysoko adaptabilná, ako vyplýva z matkou predloženej správy z materskej školy v Prešove, ako aj s ohľadom na jej veľmi výrazne nepravidelnú dochádzku do predškolského zariadenia, kedy maloletá od septembra 2017 v podstate nenavštevovala materskú školu ani jeden mesiac počas všetkých pracovných dní v mesiaci, jej maximálna účasť bola 8 dní v mesiaci (v septembri 2017 a v marci 2018), 5 dní v januári 2018, po 4 dni v apríli a júni 2018 (do 12.6.2018), vo februári 2018 2 dni, v máji 2018 1 deň, pričom v októbri, novembri a decembri do škôlky nechodila vôbec. Dochádzka dieťaťa do dvoch materských škôl nemôže ohroziť vývin maloletého dieťaťa predovšetkým s poukazom na zameranie materskej školy na socializáciu detí v kolektíve rovesníkov, hru a edukáciu formou hry.
29. Pretože súd prvej inštancie napadnutými uzneseniami správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd ich ako vecne správne potvrdil, stotožnil sa s ich odôvodnením, na doplnenie ich správnosti doplnil ďalšie dôvody, vysporiadal sa s argumentmi rodičov v odvolacom konaní a napokon z úradnej povinnosti v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa odstránil ďalšie vzniknuté rozpory medzi rodičmi
týkajúce sa dochádzky maloletej do predškolského zariadenia nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti.
30. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).