Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-5-2020.pdf
PDF · 156.01 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Obec Bojná, so sídlom Bojná 201, IČO: 00 310 239, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát so sídlom Južná trieda 1, Košice, proti žalovaným: 1. N. Q., nar. XX.XX.A bytom H. XXX, 2. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M.R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 20.718,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/48/2016-360 z 27. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/48/2016-360 z 27. novembra 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany výrokom I. rozsudku č. k. 5Cb/48/2016-360 zo dňa 27.11.2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 20.718,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 20.718,17 eura od 03.06.2010 do zaplatenia (pozn. odvolacieho súdu, správne malo byť spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od podania návrhu až do zaplatenia, uvedené vyplývalo zo žalobného petitu v žalobe a k zmene žaloby nedošlo). Výrokom II. v rozsudku súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel Zmluvu o dielo dňa 31.10.2008 medzi zhotoviteľom Jozefom Francom, podnikateľom, Bojná 800, IČO: 14097401 a objednávateľom Obcou Bojná. Predmetom zmluvy bola rekonštrukcia miestnych komunikácií - Chodník ku Babici. Následne bol podpísaný aj Dodatok č. l k tejto zmluve dňa 29.05.2009. Zo Záznamu o ukončení stavby vyplývalo, že zhotoviteľ ukončil stavbu a obec Bojná ju prevzala dňa 30.09.2009. Jozef Franc - podnikateľ, IČO: 14097401 poslal Obci Bojná faktúru č. l/2010 dňa 18.05.2010 na sumu 20.718,17 eura (doplatok za prevedenie prác). Následne v roku 2011 ukončil podnikateľskú činnosť a zostatok splátok bol zasielaný na jeho súkromný účet. Uvedené práce boli zrealizované bez vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva, k stavebnému dielu neexistuje žiadna projektová dokumentácia, stavebný denník ani stavebné povolenie. Obec Bojná uzavrela dňa 04.10.2010 (tesne pred skončením svojho funkčného obdobia starostu obce Bojná) so zhotoviteľom Jozefom Francom Dohodu o uznaní záväzku a zaplatení pohľadávky, a to vo výške 20.718,17 eura s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry č. 1/2010 zo dňa 18.05.2010. Zároveň sa zaviazala na
celkovú úhradu nedoplatku do 31.12.2010 spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 20.718,17 eur od 03.06.2010 do zaplatenia. Neexistuje žiadny súhlas obecného zastupiteľstva na uvedený postup zo strany žalovaného v 2. rade a tento ani nebol predmetom rokovania Obecného zastupiteľstva obce Bojná. Dňa 08.11.2010 starosta Obce Bojná Rudolf Hayden urobil na Notárskom úrade notára JUDr. Gabriely Palugovej vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. - exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na zhora uvedenú sumu s príslušenstvom. Ani v tomto prípade neexistuje žiadny súhlas obecného zastupiteľstva na uvedený prejav vôle bývalého starostu obce a tento ani nebol predmetom rokovania Obecného zastupiteľstva Obce Bojná. Súdny exekútor zaslal upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré bolo doručené 03.12.2014. Zo strany obce boli podané námietky proti exekúcií a proti trovám exekúcie. Dňa 02.12.2014 boli presunuté z titulu exekúcie finančné prostriedky na rezervačný účet. Z titulu exekučného rozhodnutia boli: - blokované bankové účty, - zriadené záložné právo na liste vlastníctva a na dopravnom inšpektoráte na dopravné vozidlá. Obec Bojná podala návrh na zastavenie exekúcie a jej odklad, ktoré nie sú viazané na lehotu a možno ich podať počas celého exekučného konania. Následne došlo k uspokojeniu nárokov Jozefa Franca na základe uznávacích prejavov vtedajšieho starostu obce Bojná Rudolfa Haydena. Došlo k vzniku škody na základe nezákonného konania bývalého starostu obce v súčinnosti so žalovaným v 1. rade, ktorým starosta porušil zákon. Svojím konaním tak Obci Bojná vedome a úmyselne spôsobili škodu vo výške 20,718.17 eura.
3. Súd prvej inštancie následne poukázal na vyjadrenie žalovaných k žalobe, v rámci ktorého uviedli, že so žalobou nesúhlasia. Boli toho názoru, že vo vzťahu k obom žalovaným je žaloba bez právneho základu, a preto ju navrhli zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Súhlasili však s tým, že dňa 31.10.2008 bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia miestnych komunikácií - chodník ku Babici. Následne dňa 29.05.2009 bol k tejto zmluve podpísaný Dodatok číslo 1. Dielo bolo ukončené dňa 30.09.2009, kedy bol vyhotovený medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade záznam o ukončení stavby. Následne žalovaný v 1. rade poslal žalobcovi faktúru č. 1/2010 na sumu 20.718,17 eura ako doplatok za vykonané práce, čím bol celý rozsah vykonaných prác vyúčtovaný. Žalobca dňa 04.10.2010 uznal svoj záväzok na zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1. rade vo výške 20.718,17 eura a medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zároveň bola uzavretá dohoda o zaplatení tejto pohľadávky. V tejto súvislosti poukázali na to, že táto pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi reálne jestvovala, bola už po lehote splatnosti, preto zo strany žalovaného v 2. rade nešlo o žiaden úkon, ktorý by vybočoval z okruhu jeho oprávnení, ako sa to teraz žalobca snaží navodiť, najmä tento úkon nezaťažil žalobcu žiadnym záväzkom, iba jestvujúci záväzok zabezpečil, a tým predišiel pre žalobcu zbytočnej žalobe. Žalovaný v 2. rade ako starosta obce podpísal dňa 08.11.2010 v notárskom úrade JUDr. Gabriely Palugovej Notársku zápisnicu N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa EP. Následne popreli, že by práce boli dohodnuté a zrealizované bez vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo vykonanie týchto prác prejednávalo a schválilo, vybralo aj troch členov komisie na posudzovanie ponúk uchádzačov, aj keď formálne ich vymenúval žalovaný v 2. rade. Popreli taktiež skutočnosť, že by nejestvoval žiaden stavebný denník. Tvrdenie žalobcu, že vedome a úmyselne Obci Bojná spôsobili škodu vo výške 20.718,17 eura, považovali za nepravdivé a bez akéhokoľvek skutkového základu. Z textu žaloby tiež vyplývalo, že žalobca navzájom spája túto žalovanú sumu 20.718,17 eura s exekúciou, ktorá bola voči žalovanému vedená u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu pod číslom Ex 1236/14 (na Okresnom súde Topoľčany pod číslom 8 Er/747/2014). Tieto dve veci však navzájom nesúvisia. Sumu 20.718,17 eura nakoniec žalobca žalovanému v 1. rade zaplatil dobrovoľne, na základe neskôr uzavretej dohody o splátkach, exekúcia, o ktorej žalobca v žalobe hovoril, bola vedená iba na vymoženie úrokov z omeškania. Dňa 13.01.2011, už za situácie, že v Obci Bojná bol starostom Ing. Jozef Vančo, bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretá Dohoda o splátkach, keďže k tomu dňu žalobca stále zo sumy 20.718,17 eura nezaplatil sumu 18.070,92 eura. Na túto sumu sa preto vzťahovala táto dohoda o splátkach a bolo dohodnuté, že dlh bude splácaný počnúc od februára 2011 v mesačných splátkach po 2.000,- eur až do októbra 2011. Tak sa aj stalo, žalobca tento dlh splatil v uvedených splátkach žalovanému v 1. rade, aj keď treba povedať, že počnúc splátkou, ktorá mala byť zaplatená do 30.06.2011, sa žalobca dostal do omeškania a následne až do samého konca platil s omeškaním. Posledná suma istiny bola zaplatená až 28.12.2011. Poukázali v tejto súvislosti na to, že ako dôvod dohody o splátkach sa uvádza prechodná platobná neschopnosť žalobcu a taktiež na to, že žalovaný v 1. rade, aj keď sa žalobca dostal do omeškania so splátkami a dohoda obsahovala klauzulu splatnosti celého dlhu pri omeškaní s niektorou splátkou, žalovaný v 1. rade ju nevyužil a
nepožiadal o exekúciu. Tento splátkový kalendár si navrhol samotný žalobca, ktorý aj dohodu o splátkach pripravil. V súvislosti so skutočnosťami, uvádzanými v bode 5. tohto vyjadrenia, dodali, že žalobca v dobe pred podpisom tejto dohody o splátkach cez osobu svojho starostu si nechal vyhotoviť rozpočet tých prác, ktoré boli vyhotovené v rámci zmluvy o dielo (zhotovenie chodníka k Babici) žalovaným v 1. rade. Okrem toho k zhotoveniu Dodatku číslo 1 uviedli, že dňa 29.05.2009 bol k pôvodnej Zmluve o dielo vyhotovený Dodatok číslo 1, ktorým sa sčasti zmenil rozsah diela a v nadväznosti na to aj cena za vykonané dielo. Tieto zmeny boli vyvolané tým, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Topoľčanoch mal v povoľovacom konaní takú požiadavku, že dažďové vpuste nesmú byť v samotnom telese vozovky, je potrebné po okraji cesty vytvoriť betónovú prídlažbu a do nej tieto vpuste osadiť. Následkom toho v Dodatku číslo 1 zmluvy o dielo boli zohľadnené tieto naviac práce, zároveň však dĺžka chodníka bola skrátená o 80 bežných metrov. Výsledok, pokiaľ išlo o cenu diela, bol taký, že zatiaľ čo pôvodná cena diela bola dohodnutá na sumu 1.411.096,41 Sk s DPH (46.839,82 eura), v dodatku číslo 1 bola táto cena dohodnutá vo výške 1.424.173,22 Sk s DPH (47.273,89 eura). Celý rozdiel teda činil 434,07 eura. Zároveň však, najmä z opatrnosti a jednak aj v dôsledku zákonnej koncentrácie dokazovania podľa CSP, vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, a to z dôvodov, že žalobca kvalifikoval sumu 20.718,17 eura ako údajnú škodu, ktorú mali žalobcovi spôsobiť. Toto je suma poslednej faktúry číslo 1/2010, ktorou žalovaný v 1. rade zúčtoval cenu diela. Táto suma nebola zaplatená na základe žalobcom uvádzanej exekúcie, ale bola zaplatená na základe Dohody o splátkach z 13.01.2011, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom. Ku dňu uzavretia dohody už bola časť z tejto sumy vo výške 2.647,25 eura zaplatená v hotovosti dňa 30.12.2010, takže zostávalo zaplatiť 18.070,92 eura. Celkovo teda suma 20.718,17 eura mala byť podľa dohody o splátkach zaplatená a reálne bola zaplatená takto:
Termín splatnosti podľa Reálny termín zaplatenia Suma Hotovosť/účet dohody o splátkach 28.02.2011 30.12.2010 2.647,25 eur Hotovosť 31.03.2011 18.02.2011 2.000,- eur účet 30.04.2011 23.03.2011 2.000,- eur účet 31.05.2011 26.04.2011 2.000,- eur účet 30.06.2011 27.05.2011 2.000,- eur účet 31.07.2011 28.07.2011 2.000,- eur účet 31.08.2011 22.08.2011 2.000,- eur účet 30.09.2011 20.10.2011 2.000,- eur účet 31.10.2011 28.12.2011 2.070,92 eur účet
4. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu, v rámci ktorého v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe a nesúhlasil s vyjadrením žalovaných a tiež na ostatné vyjadrenia strán sporu počas konania.
5. Uvedené súd prvej inštancie zhrnul do oznámenia o tom, že súd prvej inštancie vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 5Cb/48/2016-78 zo dňa 07.06.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/85/2017-121 zo dňa 26.04.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Následne doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, v rámci ktorého poukázal na vyjadrenia strán sporu na pojednávaní, a na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. V zmysle právneho posúdenia veci súd prvej inštancie dôvodil ustanoveniami § 1 os. 1, 2, § 261 ods. 1, 2, 3, § 373, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 394 ods. 2, 3, § 392 ods. 2, § 397, § 398, § 268 Obchodného zákonníka, ako aj § 451 ods. 1, 2 a tiež § 39 Občianskeho zákonníka a tiež § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a dodatkov.
8. V rámci skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že dňa 31.10.2008 bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia miestnych komunikácií - chodník ku Babici. Dňa 29.05.2009 bol k tejto zmluve podpísaný Dodatok číslo 1, ktorým sa sčasti zmenil rozsah diela a v nadväznosti na to aj cena za vykonané dielo. Tieto zmeny podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade boli vyvolané tým, že Obvodný úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Topoľčanoch mal v povoľovacom konaní takú požiadavku, že dažďové vpuste nesmú byť v samotnom telese vozovky, bolo potrebné po okraji cesty vytvoriť betónovú prídlažbu a do nej tieto vpuste osadiť. Následkom toho v Dodatku číslo 1 zmluvy o dielo boli zohľadnené tieto naviac práce, zároveň však dĺžka chodníka bola skrátená o 80 bežných metrov. Výsledok, pokiaľ išlo o cenu diela, bol taký, že zatiaľ čo pôvodná cena diela bola dohodnutá na sumu 1.411.096,41 Sk s DPH (46.839,82 eura), v dodatku číslo 1 bola táto cena dohodnutá vo výške 1.424.173,22 Sk s DPH (47.273,89 eura). Celý rozdiel teda činil 434,07 eura. Dielo bolo ukončené dňa 30.09.2009, kedy bol vyhotovený medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade záznam o ukončení stavby. Žalovaný v 1. rade dňa 18.05.2010 vystavil žalobcovi faktúru č. 1/2010 na sumu 20.718,17 eura s DPH ako doplatok za vykonané práce, čím bol celý rozsah vykonaných prác vyúčtovaný. Žalobca dňa 04.10.2010 uznal svoj záväzok na zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1. rade vo výške 20.718,17 eura a medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzavretá Dohoda - Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky vo výške 20.718,17 eura s tým, že pohľadávka mala byť zaplatená jednorazovo do dňa 31.12.2010. Žalovaný v 2. rade ako Starosta Obce Bojná podpísal dňa 08.11.2010 na Notárskom úrade JUDr. Gabriely Palugovej Notársku zápisnicu N XXX/XXXX, NZ 42063/2010 o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa §-u 41 ods.2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Z textu žaloby tiež vyplývalo, že žalobca navzájom spájal žalovanú sumu 20.718,17 eura s exekúciou, ktorá bola voči žalovanému vedená u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu pod číslom Ex 1236/14 (na Okresnom súde Topoľčany pod číslom 8Er/747/2014), ktorá exekúcia bola vedená iba na vymoženie úrokov z omeškania v sume 3.954,45 eura. Zo spisu EX 1236/2014 vyplývalo, že exekučný titulom bola Notárska zápisnica N A./XXXX, NZ XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 08.11.2010 spísaná u notára JUDr. Gabriely Palugovej, na základe ktorej obec Bojná zastúpená starostom Rudolfom Haydenom vyhlásila, že dňa 04.10.2010 uzatvorila s Jozefom Francom Uznanie záväzku a dohodu o zaplatení pohľadávky v sume 20.718,17 eura z titulu neuhradenia faktúry č. 1/2010 zo dňa 18.05.2010, tento svoj záväzok povinná osoba uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho jednorazovo zaplatiť do 31.12.2010 spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 20.718,17 eura od 03.06.2010. Dňa 13.01.2011, kedy v Obci Bojná bol starostom Ing. Jozef Vančo, bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretá Dohoda o splátkach, keďže k tomu dňu žalobca stále zo sumy 20.718,17 eura nezaplatil sumu 18.070,92 eura. Bolo dohodnuté, že dlh bude splácaný počnúc od februára 2011 v mesačných splátkach po 2.000,- eur až do októbra 2011. Žalobca tento dlh splatil v uvedených splátkach žalovanému v 1. rade, aj keď počnúc splátkou, ktorá mala byť zaplatená do 30.06.2011, sa žalobca dostal do omeškania a následne až do samého konca platil s omeškaním. Posledná suma istiny bola zaplatená 28.12.2011. Ako dôvod dohody o splátkach sa uvádzala prechodná platobná neschopnosť žalobcu. Tento splátkový kalendár navrhol žalobca, ktorý aj dohodu o splátkach pripravil. Okrem toho súd prvej inštancie zistil, že zo Zápisnice zo 16. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Bojná zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že pod bodom 15. bola prerokovaná realizácia výstavby chodníka ku Babici. V bode 15. Starosta obce predniesol návrh na výstavbu chodníka ku Babici, nakoľko obec získala finančné prostriedky vo forme dotácie na rekonštrukciu miestnych komunikácií vo výške 600.000,- Sk. Na výstavbu prebehlo výberové konanie, výstavbu je potrebné dofinancovať z vlastných prostriedkov. Navrhol, aby sa v tomto roku uskutočnili práce vo výške dotácie a ostatné práce zahrnúť do rozpočtu budúceho roka. Ing. Vančo navrhol vyhlásiť nové výberové konanie na dodávateľa stavby, starosta dal hlasovať za realizáciu výstavby chodníka ku Babici do 31.12.2008 vo výške 600.000,- Sk s podmienkou vyhlásenia nového výberového konania, za bolo 7 poslancov, proti nikto. Dňa 28.11.2008 sa uskutočnilo nové výberové konanie, zúčastnili sa ho traja oslovení záujemcovia, medzi nimi aj žalovaný v 1. rade, ktorého ponuka bola najnižšia vo výške 1.411.096,41 Sk. Komisia dňa 30.10.2008 ponuku žalovaného v 1. rade vyhodnotila ako úspešnú. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX kat. úz. H., parc. CKN č. XXXX/ X tiež vyplývalo, že táto parcela je vo vlastníctve obce H.. Z mapového výstupu parcely č. XXXX/X a obrazového dokumentu z google maps bolo možné zistiť konfiguráciu uvedenej parcely a priebeh budovaného chodníka na ceste ku Babici.
9. Hodnotiac opísaný skutkový stav, uvedený v bode 8. tohto rozsudku, súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe výberového konania v zmysle § 6 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 3 príloha č. 1, oddiel 45, § 4 ods. 5 zákona č.25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní žalobca so žalovaným v 1. rade uzatvorili dňa 31.10.2008 Zmluvu o dielo - zhotovenie chodníka ku Babici v sume 1.411.096,41 Sk a Dodatok číslo 1 zo dňa 29.05.2009, ktorým sa sčasti zmenil rozsah diela a v nadväznosti na to aj cena za vykonané dielo. Tieto zmeny podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade boli vyvolané tým, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Topoľčanoch mal v povoľovacom konaní takú požiadavku, že dažďové vpuste nesmú byť v samotnom telese vozovky, bolo potrebné po okraji
cesty vytvoriť betónovú prídlažbu a do nej tieto vpuste osadiť. Následkom toho v Dodatku číslo 1 zmluvy o dielo boli zohľadnené tieto naviac práce, zároveň však dĺžka chodníka bola skrátená o 80 bežných metrov. Výsledok, pokiaľ išlo o cenu diela, bol taký, že v dodatku číslo 1 bola táto cena upravená na sumu 1.424.173,22 Sk s DPH (47.273,89 eura). Celý cenový rozdiel teda bol 434,07 eura. Následne súd prvej inštancie mal za to, že žalobca sa voči obom žalovaným domáhal, aby mu solidárne zaplatili sumu 20.718,17 eura s príslušenstvom s tým, že po uzavretí zmluvy o dielo spolu s jej dodatkom č. 1, zhotoviteľ - žalovaný v 1. rade ukončil stavbu a žalobca ju prevzal dňa 30.09.2009. Žalovaný v 1. rade poslal obci Bojná faktúru č. 1/2010 dňa 18.05.2010 na sumu 20.718,17 eura s DPH (doplatok za prevedenie prác) s odvolávkou sa na práce vykonané naviac. Žalobca uzavrel dňa 04.10.2010 so zhotoviteľom - žalovaným v 1. rade Dohodu o uznaní záväzku a zaplatení pohľadávky, a to vo výške 20.718,17 eura s príslušenstvom. Zároveň sa zaviazal na celkovú úhradu nedoplatku do 31.12.2010 spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 20.718,17 eura od 03.06.2010 do zaplatenia. Dňa 08.11.2010 starosta obce Bojná Rudolf Hayden urobil na Notárskom úrade notára JUDr. Gabriely Palugovej vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. - exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na zhora uvedenú sumu s príslušenstvom. Dňa 02.12.2014 boli presunuté z titulu exekúcie finančné prostriedky v sume 3.954,45 eur z účtu žalobcu (jednalo sa o úroky z omeškania).
10. Vyššie uvedené právne úkony podľa názoru súdu prvej inštancie neboli schválené obecným zastupiteľstvom obce Bojná, teda sa plnilo na základe absolútne neplatnej zmluvy o dielo a jej dodatku, ako aj ostatných nasledujúcich právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, kedy vzniká právo žalobcu voči žalovanému v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom premlčacia doba v zmysle § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka plynie od momentu, keď sa podľa neplatnej zmluvy plnilo, a v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky, keď v danej veci sa s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 2 a ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčacie doby spravujú Obchodným zákonníkom, keď medzi stranami sporu sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. U žalovaného v 2. rade by sa malo jednať o náhradu škody na základe absencie schválenia vyššie uvedených právnych úkonov obecným zastupiteľnom obce Bojná. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 05.12.2016 a žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal námietkou premlčania. Vychádzajúc z vyššie popísaných preukázaných skutočností súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca žaloval zaplatenie sumy 20.718,17 eura s príslušenstvom, ktorá suma bola uvedená v poslednej faktúre číslo 1/2010, ktorou žalovaný v 1. rade vyúčtoval cenu diela žalobcovi. Táto suma bola zaplatená na základe Dohody o splátkach zo dňa 13.01.2011, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom. Ku dňu uzavretia dohody už bola časť z tejto sumy vo výške 2.647,25 eura zaplatená v hotovosti dňa 30.12.2010, takže zostávalo zaplatiť 18.070,92 eura. Celkovo teda suma 20.718,17 eura mala byť podľa dohody o splátkach zaplatená a reálne bola zaplatená takto: Termín splatnosti podľa Reálny termín zaplatenia Suma Hotovosť/účet dohody o splátkach 28.02.2011 30.12.2010 2.647,25 eur Hotovosť 31.03.2011 18.02.2011 2.000,- eur účet 30.04.2011 23.03.2011 2.000,- eur účet 31.05.2011 26.04.2011 2.000,- eur účet 30.06.2011 27.05.2011 2.000,- eur účet 31.07.2011 28.07.2011 2.000,- eur účet 31.08.2011 22.08.2011 2.000,- eur účet 30.09.2011 20.10.2011 2.000,- eur účet 31.10.2011 28.12.2011 2.070,92 eur účet
11. Vychádzajúcu zo žaloby žalobcu, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začala plynúť premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy od žalovaného v 1. rade sa premlčalo za štyri roky odo dňa zaplatenia splátok žalobcom žalovanému v 1. rade, teda kedy došlo k plneniu, pričom termín zaplatenia poslednej splátky bol dňa 28.12.2011, preto bola celá suma 20.718,17 eura premlčaná, keď žalobca podal žalobu na súd až dňa 05.12.2016, teda podal ju po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť u poslednej splátky dňom 28.12.2011 a uplynula u poslednej splátky dňom 28.12.2015, a uplynula aj u každej predchádzajúcej jednotlivej splátky ešte pred týmto dátumom.
12. U žalovaného v 2. rade by sa podľa názoru súdu prvej inštancie mohlo jednať o náhradu škody. Premlčacia doba všeobecne začínala plynúť dňom, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu alebo uskutočniť právny úkon. Začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody je upravený osobitne .Ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka nemožno aplikovať pri práve na náhradu škody z neplatného právneho úkonu (§ 268 Obchodného zákonníka). V tomto prípade platí § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa uplatní štvorročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Nemôže byť rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a škodcovi, ako je to v § 398 Obchodného zákonníka, pretože ustanovenie odseku 3 je vo vzťahu k § 398 osobitnou úpravou. Právne úkony žalovaného sa stali absolútne neplatnými od ich urobenia, t. j. od uzatvorenia dňa 31.10.2008 Zmluvy o dielo - zhotovenie chodníka ku Babici a Dodatku číslo 1 dňa 29.05.2009, odo dňa 04.10.2010 - uzavretie Dohody o uznaní záväzku a zaplatení pohľadávky a to vo výške 20.718,17 eura s príslušenstvom a odo dňa 08.11.2010
- od vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. - exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na zhora uvedenú sumu s príslušenstvom. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 05.12.2016, teda podal ju po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, ktorá uplynula u posledného neplatného právneho úkonu dňom 08.11.2014, a uplynula aj u každého predchádzajúceho neplatného právneho úkonu už pred týmto dátumom.
13. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu žalovanými vznesenej námietky premlčania nároku, ktoré malo za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku toho musel súd na premlčanie prihliadnuť a premlčané právo nemohol žalobcovi priznať, preto žalobu žalobcu zamietol.
14. Súd prvej inštancie záverom ešte dodal, že žalobca ničím nepreukázal, aké bezdôvodné obohatenie žalovaný v 1. rade na úkor žalobcu mal získať, keď do vlastníctva žalobcu patrí podľa neplatnej zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v 1. rade vybudovaný chodník k Babici. Taktiež pokiaľ voči žalovanému v 2. rade by malo ísť o náhradu škody, taktiež zo žalobného návrhu nie je zrejmé, aká škoda mala žalobcovi vniknúť vybudovaním chodníka k Babici, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva, na základe neplatne uzavretej zmluvy o dielo a nasledujúcich právnych úkonov.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, ktoré odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 CSP tým, že v danej právnej veci boli sporné dve základné otázky - či v danom prípade ide o absolútne neplatné právne úkony (zmluvy a vyhlásenia), a či nárok je alebo nie je premlčaný. S poukazom na nálezy ústavného súdu mal za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci - a to aj po zrušení veci odvolacím orgánom a vysloveniu záväzného právneho názoru - sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou a skutkovú situáciu si účelovo prispôsobil tak, ako sa mu to javilo - a nie tak ako je obsiahnuté v spise. Zopakoval, že aj po doplnenom dokazovaní je tu zjavná absencia dostatočného a zrozumiteľného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne posúdenia okolností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na posúdenie žalobou uplatneného nároku, keďže nedostatočne odôvodnený rozsudok mu objektívne znemožnil plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúce odvolanie. Toto podľa žalobcu založilo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces - v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Rovnako tak poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a skutočnosť, že nie je v rozsudku možné odlíšiť, čo je skutkové a právne hodnotenie súdu, čo je len holým prepisovaním textov a vyjadrení účastníkov konania. Inak povedané, vytýkal, že vôbec nie je zrejmé skutkové a právne hodnotenie veci súdom ako aj vysvetlenie a zdôvodnenie, ktoré by viedlo k výslednému rozhodnutiu. Takéto rozhodnutie súdu považoval za svojvoľné a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že súd vôbec nereagoval a nevysporiadal sa s jeho argumentáciou a dôvodmi, pre ktoré mal jednoznačne za to, že jeho nárok je právne i skutkovo opodstatnený.
17. Odhliadnuc od namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v bode 44. odôvodnenia uviedol, že vyššie uvedené právne úkony neboli schváleného
obecným zastupiteľstvom obce Bojná, teda plnilo sa na základe absolútne neplatnej zmluvy o dielo a jej dodatku, ako aj nasledujúcich právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že tým vlastne súd prvej inštancie akceptoval v plnom rozsahu jeho argumentáciu ohľadne neplatnosti právnych úkonov v danej veci a to v celom procese, ako aj uvedené priznali aj samotní žalovaní.
18. K otázke premlčania žalobca uviedol, že ak súd akceptuje absolútnu neplatnosť všetkých týchto úkonov s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka, potom platí, že sumy ktoré boli vynútené takýmto postupom z neplatného právneho úkonu (početných právnych úkonov) sa viažu na moment, kedy došlo k situácii, keď tieto finančné prostriedky boli reálne stiahnuté z účtu obce Bojná. A k tomu došlo v celosti až 02.12.2014, teda mal za to, že žaloba bola podaná včas.
19. Žalobca v ďalšej časti odvolania zdôraznil, že celé rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, a to aj pokiaľ išlo o možnosť vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných, v kontexte jeho vyjadrení sa súd vôbec nezaoberal a k tomu neuviedol ani slovo, pritom išlo o zásadnú pripomienku majúcu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Opakovane teda zvýraznil, že judikatúra súdov - vrátane najvyššieho súdu opakovane ustálila, že pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol namietať aj druhý účastník. Konkrétnymi úkonmi a postupmi v ich konkrétnom prípade sa nepochybne založili synalagmatické záväzky, pričom išlo o vzájomné záväzky, pri ktorých existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia. V tejto časti bolo preto rozhodnutie úplne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Okrem toho zdôraznil, že bol daný dôvod na odopretie práva uplatniť námietku premlčania - hoci ide o zásah do princípu právnej istoty. Mal za to, že v prejednávanej veci išlo práve o taký stav, keď na strane žalovaných sú osoby, ktoré daný stav zjavne vedome (a úmyselne) spôsobili
- nebolo možné ani len predpokladať, že starosta obce nevie, že musí predložiť na schválenie takéto majetkové úkony obecnému zastupiteľstvu, a taktiež, že uvedené úkony po dohode s druhou stranou realizuje v čase, keď neuspel v komunálnych voľbách a tesne pred zložením sľubu nového starostu obce. S poukazom na uvedené zastal názor, že ide o výkon práva - uplatnenie premlčania - ktorý bol v rozpore s právom, a preto na neho nemožno prihliadať.
20. S poukazom na uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a prejednanie, resp. rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovuje. Zároveň si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastupovania.
21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí zastali názor, že napadnutý rozsudok je vecne, aj procesne právny, preto ho navrhli potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu odvolacích trov.
22. Súhlasili s tým, že v spore boli sporné otázky uvedené žalobcom, avšak dodali, že podľa ich názoru bola spornou aj tretia otázka, a to či vôbec žalobcovi nejaké právo (či už na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia) vzniklo. Z týchto troch otázok považovali za primárnu odpoveď na druhú otázku, t. j. či žalobcom uplatnený nárok je alebo nie je premlčaný, vzhľadom k tomu, že toto premlčanie bolo namietnuté. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak totiž súd na základe dosiahnutého stavu dokazovania dôjde k záveru, že nárok je premlčaný, nemusí z dôvodu procesnej ekonomiky vykonávať dokazovanie v smeroch ostatných, t. j. v smeroch, ktorých účelom je síce tiež zistenie skutkového stavu, ale neovplyvňujúce záver o premlčaní nároku. Následne dodali, že odpoveď na prvú otázku súvisela síce s odpoveďou na druhú otázku, spôsob odpovede na prvú otázku však nebol spôsobilý vecne ovplyvniť záver o nedôvodnosti žaloby. Pri závere o platnosti právnych úkonov by totiž logicky nasledoval záver o neexistencii hmotnoprávneho oprávnenia žalobcu, a teda o nedostatku aktívnej procesnej legitimácie k takej žalobe, pričom súd by v takomto prípade nemal dôvod skúmať premlčanie nároku. Pri závere o nedostatku právnych úkonov súd musel skúmať aj splnenie podmienok premlčania nároku a tu tvrdili, že súd si skutkové predpoklady, na základe ktorých došiel k záveru, že nárok je premlčaný, vyhodnotil správne. Rovnako tak sa nestotožnil s argumentom žalobcu, v ktorom na podporu svojho stanoviska poukázal na bod 19. odôvodnenia, pretože obsahom tohto odôvodnenia bolo iba to, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri zjavne obchodnozáväzkovom charaktere zmluvného vzťahu použil výlučne ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní, hoci obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania. Súd prvej inštancie na túto výtku reagoval, vyhodnotil sporový právny vzťah aj podľa ustanovení § 387 až 408 Obchodného zákonníka a taktiež dospel k záveru, že žalovaný
nárok je premlčaný. Taktiež sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že ak súd akceptuje absolútnu neplatnosť úkonov, potom platí, že sumy, ktoré boli zaplatené, sa viažu na moment, kedy došlo k situácii, keď tieto finančné prostriedky boli reálne stiahnuté z účtu Obce Bojná a k tomu došlo v celosti až 02.12.2014, t. j. že žaloba bola podaná včas, je nelogický, účelový a aj v rozpore s ustanovením § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka. K odvolacej námietke žalobcu, v ktorej poukázal na synalagmatickosť záväzku, tvrdiac vzájomnú podmienenosť plnenia a tvrdiac, že pri vzájomných právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol namietať aj druhý účastník, mali za to, že z celej tejto námietky podľa žalovaných obstojí iba tvrdenie, že v ich prípade ide o synalagmatický vzťah, avšak zdôraznili, že ani jedno zo vzájomných práv, ktoré sú predmetom ich vzťahu nie je chránené pred premlčaním, preto takúto námietku o nemožnosti namietať premlčanie nemožno úspešne použiť. Záverom dodali, že úplnosť a dostatočnosť zdôvodnenia pritom neznamená, že súd musí reagovať na každú námietku sporovej strany, preto mali za to, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a nejde o rozhodnutie arbitrárne.
23. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal, preto nedošlo zo strany žalovaných k duplike.
24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 27.02.2020 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
26. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní už neprichádza so žiadnymi pre posúdenie veci podstatnými novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.
27. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3) považuje odvolací súd za potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné, pre posúdenie veci podstatné okolnosti. Ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zmluva o dielo zo dňa 31.10.2008, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ako aj dodatok číslo 1 zo dňa 29.05.2009, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a tiež Dohoda o uznaní záväzku a zaplatení pohľadávky zo dňa 04.10.2010 a vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. - exekučného poriadku v znení neskorších predpisov zo dňa 08.11.2010, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že ako súd prvej inštancie správne ustálil, citované právne úkony neboli vopred schválené obecným zastupiteľstvom obce Bojná. Uvedené predstavovalo procesný útok žalobcu voči žalovanému, ktorému súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel a aj náležite uvedenú skutočnosť odôvodnil. V tomto ohľade súd prvej inštancie správne ustálil, že neobstála námietka žalovaného v 1. rade, že obecné zastupiteľstvo, resp. jeho členovia o realizácii predmetu zmluvy o dielo vedeli.
28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Pokiaľ obec ako žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a počas celého konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou listinou, je potrebné uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. To, že na úkon schválenia zmluvy o dielo obecné zastupiteľstvo neudelilo
súhlas štatutárnemu orgánu, má vplyv na vyhodnotenie ako ceny vykonaných prác, tak na zmluvné pokuty a príslušenstvo, ako aj na plynutie záruk, či premlčacej doby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018).
29. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné súhlasiť so žalobcom, že vyššie opísané právne úkony sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a to i dokonca samotná zmluva o dielo, v rámci ktorej absentovalo predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená dňa 31.10.2008, pričom až dňa 14.11.2008 sa konalo 16. riadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva žalobcu, v rámci ktorého pod bodom 15. starosta obce predniesol návrh na výstavbu chodníka ku Babici a dal hlasovať za realizáciu výstavby chodníka ku Babici do 31.12.2008 vo výške 600 tis. Sk s podmienkou vyhlásenia nového výberového konania. Napriek tomu, že bol aj v novom výberovom konaní úspešný žalovaný v 1. rade, právny úkon zmluvy o dielo zo dňa 31.10.2008, neobstál hodnoteniu jeho platnosti, a to v zmysle vyššie citovaného judikátu, nakoľko uvedenému uzatvoreniu zmluvy o dielo nepredchádzalo kladné rozhodnutie zastupiteľstva a zákon nepripúšťa zhojenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
30. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle vyššie uvedeného teda mala vplyv aj na posúdenie premlčacej doby, pričom nepochybnou skutočnosťou bola tá skutočnosť, že žalovaní vzniesli námietku premlčania, a preto súd prvej inštancie správne po vyhodnotení právneho základu sporu, t. j. ustálení neplatnosti zmluvného vzťahu, posudzoval v prvom rade otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
31. Rovnako tak súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu išlo o obchodnoprávny vzťah, a preto aj otázku premlčania posudzoval podľa ustanovení obchodného zákonníka. V tomto ohľade žalobca v rámci odvolania nenamietal nesprávne právne posúdenie, avšak poukazoval na synalagmatický vzťah a tiež na nemožnosť hodnotiť nárok žalobcu za premlčaný.
32. Na doplnenie dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na výrokovú vetu, zverejnenú v ZSP 22/2018: Ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, vzniká medzi jej účastníkmi v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Vzájomná viazanosť plnenia musí byť vyjadrená aj v petite žaloby; ak to tak nie je, nemôže súd žalobe vyhovieť.
33. S poukazom na uvedené odvolací súd mal za to, že neobstojí námietka žalobcu ohľadom synalagmatického vzťahu, pretože túto skutočnosť žalobca namietal len v súvislosti s otázkou premlčania, avšak čo sa týkalo usporiadania vzťahov so žalovanými ohľadom neplatnosti zmluvy, uvedenú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, ako ani petit žaloby voči žalovanému v 1. rade v zmysle vzájomného plnenia neupravil, a to aj napriek právnemu názoru vyjadrenému odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cob/85/2017.
34. Na dovysvetľovanie právneho posúdenia premlčania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, čo nebolo ani sporné, a preto v zmysle pokynu odvolacieho súdu použil na vznesenú námietku premlčania právnu úpravu obsiahnutú v § 387 až § 408 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje komplexnú právnu úpravu premlčania. Následne súd prvej inštancie správne zistil, že na začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri bezdôvodnom obohatení a § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka pri náhrade škody, z ktorých vyplývalo, že ak je zmluva neplatná a na jej základe sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia. Plnenie na základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu (condictio indebiti), čím vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie ( § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo (odsek 2). Pri práve na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu (§ 268) je začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený osobitne, a to dňom, keď sa právny úkon stal neplatným (odsek 3). V tomto prípade nemôže byť rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a škodcovi, ako je to v § 398. Ustanovenie odseku 3 je vo vzťahu k § 398 osobitnou úpravou. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom, že pri bezdôvodnom obohatení začala
premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo, teda keď boli zo strany žalobcu vykonané jednotlivé úhrady žalovanej sumy a pri nároku na náhradu škody dňom, keď sa právny úkon stal neplatným.
35. Následne sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom ohľade, že žalovaná suma bola zo strany žalobcu žalovanému v 1. rade hradená v splátkach, teda v zmysle § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pre každé čiastkové plnenie plynula premlčacia doba samostatne, pričom posledná splátka bola uhradená dňa 28.12.2011 a riadiac sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, bolo potrebné ustáliť štvorročnú premlčaciu dobu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade za premlčaný. Čo sa týkalo úhrady, vykonanej zo strany žalobcu dňa 02.12.2014 v sume 3.954,45 eura, v tomto ohľade odvolací súd má za to, že išlo o úhradu úrokov z omeškania, avšak táto suma v zmysle petitu žaloby nebola predmetom konania, preto sa s ňou súd prvej inštancie správne nezaoberal. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca žaloval úhradu sumy 20.718,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % od podania návrhu do zaplatenia, teda nebolo možné stotožniť žalovanú sumu 20.718,17 eura s úhradou sumy 3.954,45 eura, ktorá bola vykonaná dňa 02.12.2014 a keby bola predmetom žaloby, v tejto časti správne žalobca namietal, že uvedená suma premlčaná nie je, avšak toto tvrdenie nemožno stotožniť, ani zamieňať s tým, že by nebola dôvodne uplatnená námietka premlčania v sume 20.718,17 eura, ktorá bola zo strany súdu prvej inštancie správne voči žalovanému v 1. rade posúdená ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
36. Až následne, ak by súd ustálil, že námietka premlčania nie je v tejto časti dôvodne vznesená, by bolo hospodárne zaoberať sa ďalšími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré uplatnil v rámci svojho nároku voči žalovanému v 1. rade.
37. Rovnako tak neobstál argument synalagmatického vzťahu a z tohto dôvodu nemožnosti vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného v 1. rade, ako aj rozporu s dobrými mravmi, pretože uvedené obmedzenie je upravené v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a pritom z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplývalo, že úprava premlčania je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne. Neprichádza do úvahy postup žalobcu brať z jednotlivých právnych predpisov to, čo mu vyhovuje a vykladať si to podľa svojich požiadaviek, ale právne vzťahy treba posudzovať komplexne a v zmysle príslušnej právnej úpravy tak, ako to sám namietal v rámci svojho prvého odvolania v predmetnej veci. Naviac, ani predmetné ustanovenie sa netýka námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného v 1. rade voči žalobcovi. Ide v ňom o tie prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda každý z nich to, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi, čo žalobca opomína, nakoľko v konaní je nesporné, že dielo bolo riadne vykonané a aj odovzdané k užívaniu žalobcovi.
38. Čo sa týkalo žalovaného v 2. rade, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade správne posúdil ako nárok na náhradu škody, ako aj správne podotkol, že zo žaloby voči žalovanému v 2. rade nie je zrejmé preukázanie atribútov nároku na náhradu škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Z tohto dôvodu nie je možné ani ustáliť právny predpis vzťahujúci sa na posúdenie nároku na náhradu škody uplatňovaného voči žalovanému v 2. rade a s ním súvisiacu námietku premlčania. Uvedené však vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu, je úplne irelevantné a nemajúce vplyv na záver súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade správne zamietol, preto sa tým odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania ani v ďalšej časti odôvodnenia nezaoberal.
39. Záverom odvolací súd dodáva, že nevzhliadol za dôvodnú ani námietku žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na to, že ani táto námietka žalobcu v rámci odvolacieho konania neobstála, nakoľko všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. II. ÚS 200/09, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, v
rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (pozn. odvolacieho súdu, v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Ako správne žalobca poukázal, v danom prípade boli sporné dve otázky a to, či právne úkony vykonané žalovaným v 2. rade v mene žalobcu boli v súlade s právnymi predpismi a druhou otázkou bola otázka premlčania žalovaného nároku, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku odpovede na obidve nastolené otázky vyplývajú, ako aj sú v dostatočnom rozsahu zdôvodnené. V tomto ohľade odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodnutie nezdôvodnil podľa predstáv strany sporu neznamená, že by odôvodnenie bolo v rozpore so zákonom, pretože ako vyplýva z ustálenej judikatúry, v prípade, ak súd dospeje k záveru, že nárok požadovaný žalobcom je premlčaný a námietka premlčania bola zo strany žalovaných vznesená, je v rozpore s hospodárnosťou konania zaoberať sa ďalšími spornými skutočnosťami.
40. Rovnako tak neobstála výtka žalobcu ohľadom toho, že súd prvej inštancie sa nedostatočne riadil právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení zo dňa 26.04.2018 č. k. 26Cob/85/2017-121, majúc pritom za to, že odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu premlčanie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie peňažnej sumy posúdil vo vzťahu k obom žalovaným výlučne z pohľadu premlčania nároku na náhradu škody. Nebola namieste odvolávka prvoinštančného súdu na to, že žalobca právny dôvod svojho nároku kvalifikoval v priebehu prvoinštančného konania takýmto spôsobom. Právna kvalifikácia nároku uplatneného žalobcom v zmysle dlhoročnej ustálenej judikatúry je vždy a výlučne úlohou súdu, ktorý o uplatnenom nároku koná. Súd prvej inštancie preto bol v intenciách skutkových tvrdení z hľadiska právneho dôvodu voči jednotlivým žalovaným zaviazaný posúdiť nárok aj inak (typicky napr. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) a jeho premlčanie potom posúdiť v intenciách špecifík tohto nároku, pričom zároveň bol odkaz na existenciu komplexnej úpravy premlčania týkajúcej sa premlčania práv zo záväzkových vzťahov obsiahnutej v Obchodnom zákonníku (§ 387 až § 408 Obchodného zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného záväzného právneho názoru, odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu vec opätovne právne posúdil, ako aj doplnil dokazovanie, a na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový a právny stav veci, ako aj tento správne právne vyhodnotil, čo sa prenieslo do záveru o tom, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu správne zamietol, riadiac sa pritom právnym názorom odvolacieho súdu.
41. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
42. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP ako vecne správne potvrdil.
43. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.