Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-375-2018.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/375/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ K. Kaštiera, nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. Q. XX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. Q. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava 1, proti žalovaným 1/ O. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Baranom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, 2/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, T. nad I., F. republika, 3/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K A. XXX, I., F. republika, 4/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Na J. XXX/XX, N. XX, F. republika, 5/ X.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. 7, Bratislava, 6/ X.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XX, D., 7/ X.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, D., 8/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. Q. XXX, 9/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XX/XX, U. nad H., XX/ X.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom T. 6, D. D., XX/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H. A. XX, XX/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom R. XX, N., XX/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K. XX, N., XX/ J. J., nar. 07.XX.XXXX, s trvalým pobytom S. XXX, XX/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom M. P. XX/XX, U. nad H., XX/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. XXXX/XX, Hriňová, 17/ Veronike Kotvanovej, nar. 09.02.1938, s trvalým pobytom Bartošova Lehôtka 97, 18/ Ondrejovi Izákovi, nar. 25.11.1945, s trvalým pobytom Bartošova Lehôtka 52, 19/ Bibiane Lörincovej, nar. 07.12.1964, s trvalým pobytom 22040 Compton Dr. Plano, 750 25 Dallas, Texas, Spojené štáty americké, zastúpenej Vratislavom Vozárom, s trvalým pobytom ČSA 185/5, Kremnica 20/ Zuzane Roglovej, nar. 09.03.1966, s trvalým pobytom Rumunskej armády 843/14, Kremnica, 21/ Vratislavovi Vozárovi, nar. 22.10.1967, s trvalým pobytom ČSA 185/5, Kremnica, 22/ Jurajovi Polášekovi, nar. 08.02.1982, s trvalým pobytom Bartošova Lehôtka 52, 23/ Miriam Polášekovej, nar. 03.09.1983, s trvalým pobytom Bartošova Lehôtka 52, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/311/2016 - 103 z 01. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. I. II. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej ak „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 01.06.2018 určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-vici k stavbe so súp. č. XXX - humno na pozemku parc. č. C-KN XXX/X, ktorý podiel je evidovaný pod B1 až B3 na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú. D. Q., Okresným úradom Žiar
nad Hronom, katastrálnym odborom, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov: K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX s manželkou: E. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, obaja trvale bytom D. Q. XX, SR (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaná 1/ je povinná uhradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou proti žalovaným 1/ až 23/ domáhali určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1
- ici k stavbe so súpisným číslom XXX - humno na pozemku s parc. č. C-KN XXX/X, ktorý podiel je evidovaný pod B 1 až B 3 na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú. D. Q. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, titulom vydržania. Poukázali na Kúpnu zmluvu vo forme Notárskej zápisnice uzatvorenú dňa 20.01.1988, registrovanú bývalým Štátnym notárstvom Žiar nad Hronom dňa 02.02.1988 pod číslom RI 65/88, na základe ktorej odkúpili pozemok v k. ú. Bartošova Lehôtka od predávajúcich X.. A. Q. a A. U., rod. Q. (t. č. s priezviskom U.), ktorej prílohou bol aj geometrický plán č. 244-254-604-87, overený Strediskom geodézie Žiar nad Hronom dňa 11.08.1987. Pozemok, ktorý kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva, bol riadne geodetom vytýčený a nachádzala sa na ňom aj neuzamknutá stavba humna, ktorá im bola odovzdaná ako súčasť nehnuteľností, ktoré kúpili, pričom humno v tom čase nebolo zapísané na LV, nemalo súpisné číslo, čo pri doplnkových stavbách (hospodárske stavby, letné kuchyne, kôlne a pod.) nebolo potrebné, ani bežné. Humno bolo už v čase odpredaja zakreslené v katastrálnej mape, a to na pozemku s parc. č. C-KN 126/1.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a konštatoval dôvodnosť žaloby. Vzhľadom na zápisy vlastníctva na LV č. XXX je potrebné právnu neistotu žalobcov odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne stane i podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností. Mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na určovacom výroku, ktorý sa stane podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností a zosúladí stav evidovaný so stavom skutočným. Žalobcovia nadobudli Kúpnou zmluvou zo dňa 20.01.1988 pozemok, na ktorom bolo postavené aj humno, ktoré nebolo evidované na LV a nemalo súpisné číslo. V konaní bolo preukázané (dohodou o urovnaní uzatvorenou medzi X.. A. Q. a A. U. - č. l. 16 spisu), že predmetom prevodu bola aj predmetná stavba humna. Vstup do oprávnenej držby ako základná podmienka vydržania, s ktorou sa musí súd vysporiadať, bola preukázaná ako aj skutočnosť, že v rozhodnom čase nebola držba žalobcov nikým rušená (žalovaná 1/ opak nepreukázala), nehnuteľnosti mali teda po zákonom stanovenú dobu v oprávnenej držbe, pričom žalovaná 1/ narušila ich pokojnú a oprávnenú držbu fakticky tým, že si zložila svoje hnuteľné veci v tejto stavbe v roku 2007 (táto skutková okolnosť nebola medzi stranami sporná), a právnymi krokmi až v roku 2015, kedy podala žiadosť o udelenie súpisného čísla a následne návrhy na správu katastra a súd. Pokiaľ sa v čase pred týmto dátumom slovne u žalobcov domáhala vstupu do humna, pričom uvádzala, že je jeho spoluvlastníčkou, uvedené zásahy do držby nepovažoval za kvalifikovaný spôsob narušenia pokojného užívania nehnuteľnosti žalobcami, ktorý by bol schopný prerušiť plynutie vydržacej doby. Žalovaná 1/ nepreukázala, že by počas plynutia vydržacej doby kvalifikovane narušila jej plynutie, pretože zápis jej vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností bol vykonaný až po rozhodnutí Okresného súdu Žiar nad Hronom v dedičskom konaní po zomrelej matke vedené pod sp. zn. 22D/31/2016, a to na základe zápisu na LV č. XXX, k. ú. Bartošova Lehôtka. Tento zápis žalovaná 1/ dosiahla spôsobom, že dňa 10.11.2015 podala Obci Bartošova Lehôtka žiadosť o pridelenie súpisného čísla na stavbu humna, tvrdiac, že ide o spoločné humno pôvodných vlastníkov jej rodinného domu č. 36 (jej medzičasom zosnulej matky O. J., rod. X. v 8/20 - inách, sestry jej matky zosnulej v roku 1997 - T. Q. rod. X. v 1/20 - ine, sestry jej matky zosnulej v roku 1992 - K. J. rod. X. v 1/20 - ine) a pôvodných vlastníkov nehnuteľností, od ktorých kúpili žalobcovia pozemok (X.. A. Q. v 1 - ine a A. U. rodenej Q. v 1 - ine ). Obec Bartošova Lehôtka žiadosti žalovanej 1/ vyhovela a rozhodnutím udelila stavbe humna súp. č. XXX a stanovila vlastníkov humna na pozemku vo vlastníctve žalobcov s parc. č. C-KN XXX/X v súlade so žiadosťou žalovanej 1/. Rozhodnutie o súp. č. zapísal Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na novovytvorený LV č. XXX. Pokiaľ sa žalovaná 1/ domnievala, že takýmto spôsobom nadobudla vlastnícke právo k humnu, jej názor je nesprávny, navyše predmetné rozhodnutie neobsahuje základné náležitosti, ktoré musí obsahovať každé rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo samosprávy. Vlastnícke právo možno nadobudnúť len spôsobom podľa § 132 ods. 1 OZ. Následným nesprávnym postupom Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor došlo k zápisu osôb ako vlastníkov na LV č. N., ktorý právny stav nezodpovedá stavu skutkovému, pretože osoby zapísané na LV, vlastnícke právo k humnu nikdy nenadobudli a okrem žalovanej 1/ ani nadobudnúť nechceli. Pretože tento nesprávny zápis na LV č. 953 preukazoval, že ako spoluvlastníčka je evidovaná
aj matka žalovanej 1/, súd následne v dodatočnom dedičskom konaní vydal túto stavbu žalovanej 1/ ako vystrojiteľke pohrebu, ktorá uviedla, že ide o dedičstvo - majetok po jej matke, ktorý je nepatrnej hodnoty a dedičské konanie bolo zastavené. Uvedené rozhodnutie nezaložilo platne vlastnícky vzťah žalovanej 1/ k predmetnej stavbe, pretože bolo vydané na základe nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a tento zápis matky žalovanej 1/ ako spoluvlastníčky humna, nemôže požívať zákonnú ochranu. Poukázal na judikát R 14/1992, podľa ktorého „Zaradenie určitej veci štátnym notárstvom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov schválenej rozhodnutím štátneho notárstva. Dohoda o vyporiadaní dedičstva rieši vzťahy iba medzi účastníkmi konania o dedičstve; iné osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve, sa môžu domáhať svojho práva k veci, ktorá bola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi, v občianskom súdnom konaní“. Posudzoval či stavbu - humno kúpili žalobcovia spolu s kúpou pozemkov Kúpnou zmluvou z 20.01.1988 a dospel k záveru, že žalobcovia predmetné humno nadobudli spolu s pozemkami, na ktorých si neskôr postavili svoj rodinný dom. Všetci účastníci zmluvného vzťahu boli v presvedčení, že humno je ako súčasť nehnuteľností, ktoré žalobcovia kúpili. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj jeho poloha v teréne (čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie a polohu humna nenamietala ani sama žalovaná 1/, ktorá neuviedla a nepreukázala, žiadny titul nadobudnutia spoluvlastníctva k humnu jej právnych predchodcov. Žalobcovia preukázali splnenie všetkých predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v spore, pričom žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im náhradu priznal v plnej výške 100%, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú 1/, pretože súdny spor vyvolala svojimi úkonmi, postavila ostatných žalovaných do situácie, že ich právni predchodcovia sú zapísaní na LV č. B. ako spoluvlastníci nehnuteľnosti - humna, ktorý im v skutočnosti nepatrí. Uvedené vyplýva z vyjadrení ostatných žalovaných. Preto pri rozhodovaní aplikoval § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené skutkové okolnosti odôvodňujú uvedený postup a preto žalovaným 2/ až 23/ povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania neuložil.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 1/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. V odvolaní namietala, že v konaní preukázala skutočnosť, že pri predaji humna bolo vedené v katastri nehnuteľností ako rodinný dom a na jej podnet sa preklasifikovalo z rodinného domu na humno až v roku 2016. Tvrdila, že žalobcov od roku 1992 upozorňovala na to, že je podielovou spoluvlastníčkou, domáhala sa umožnenia užívania, avšak pri každom osobnom stretnutí sa jej vyhrážali, fyzicky napádali a užívať humno jej umožnili až v roku 2007, kedy si nasťahovala do neho veci, ktoré jej žalobcovia následne vyhodili. Taktiež namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v spore neboli vypočutí žalovaní 2/ až 23/.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/. Popierali tvrdenia žalovanej 1/ o vedení humna ako rodinného domu, keď z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálneho odboru vyplýva, že na pozemku, kde je humno, bol v katastri vedený neexistujúci rodinný dom a v roku 2015 túto skutočnosť kataster opravil čím neexistujúcu stavbu vymazal. V roku 2007 žalovaná bez ich súhlasu vstúpila na ich pozemky a zložila si do humna staré kusy nábytku. K tvrdeniu o fyzických útokoch na žalovanú 1/poukázali na jej výpoveď pred priestupkovým orgánom, kde vypovedala opačne. Žalovaná 1/, preto účelovo uvádza o nich nepravdy, v rozpore so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami. Poukázali na to, že žalovaná 1/ neuvádza v odvolaní, ktoré konkrétne skutkové zistenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a preto sa na daný odvolací dôvod nedá prihliadať. Nevypočutie žalovaných 2/ až 23/ v spore považovali za správny procesný postup okresného súdu, pretože doručením žaloby a predvolania umožnil každému zo žalovaných sa k predmetu sporu vyjadriť a pokiaľ sa niektorí z nich nevyjadrili alebo nedostavili na pojednávanie, nejedná sa o akúkoľvek vadu konania. Výsluch žalovaných 2/ až 23/ ako dôkaz nikto zo strán sporu nenavrhol a preto nebol dôvod na jeho vykonanie.
8. Žalovaní 2/ až 23/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ nevyjadrili.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej uvedené v odvolaní.
13. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva žalobcov, resp. spoluvlastníckeho podielu v 1 - ici k stavbe humna titulom vydržania, pričom svoju dobromyseľnosť žalobcovia odvodzovali od Kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.1988, na základe, ktorej odkúpili pozemok v kat. úz. Bartošova Lehôtka, ktorý bolo geodetom vytýčený a nachádzala sa na ňom neuzamknutá stavba humna, ktoré im bolo odovzdané ako súčasť nehnuteľností, ktoré kúpili.
14. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
15. Jedným zo základných predpokladov nadobudnutia veci vydržaním je oprávnenosť držby. Za oprávneného držiteľa sa považuje ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Podkladom tejto vôle je dobrá viera, ktorá vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa. Treba zdôrazniť, že dobrá viera ako psychický stav nemôže byť sama osobe predmetom dokazovania. Možno na ňu usudzovať len z okolností vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok a z ktorých možno vyvodiť, že sa nadobúdateľ dôvodne považuje za vlastníka veci. O dobromyseľnosti možno hovoriť aj tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Dobromyseľnosť musí byť preto posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci alebo práva. Netreba, ale preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia veci, riadny prechod vlastníctva; stačí, aby tu bol čo i len domnelý právny dôvod (titulus putativus), čiže ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí (uznesenie NS SR z 24.08.2017, sp. zn. 6 Cdo 73/2016).
16. Keďže hodnotenie dobrej viery je vždy vecou individuálneho posúdenia, treba aj v takomto prípade vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná žalobcami (nielen niektoré z nich), pričom v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval v rámci zisťovania dobrej viery žalobcov 1/, 2/ v zmysle uvedených zásad najmä, pokiaľ žalobcovia odvodzovali svoje presvedčenie od Kúpnej zmluvy, že im vlastnícky okrem pozemku uvedeného v Kúpnej zmluve patrí aj stavba humna so súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, keď sa pri posudzovaní ich dobromyseľnosti vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo.
18. Z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní preukázané, že žalobcovia stavbu humna užívali nerušene od 20.01.1988 až do roku 2007, kedy ich pokojnú držbu narušila žalovaná 1/ a následne
ju narušila aj právnymi krokmi v roku 2015. Napriek uvedenému, žalobcovia preukázali oprávnenosť držby, teda dobromyseľnosť, nerušene užívali nehnuteľnosť po zákonnom stanovenú vydržaciu dobu od roku 1988 do 1998, ale v skutočnosti až do roku 2007. Tvrdenia žalovanej 1/ o vlastníctve a užívaní stavby humna nepodporili ani ďalší žalovaní v spore, svoje skutkové tvrdenia nepreukázala. Ňou uvádzané skutočnosti nevyplývali z vykonaného dokazovania, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Navyše tvrdenie žalovanej 1/, že už v roku 1992 bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti je v rozpore so skutočnosťou, keď jej matka ako údajná spoluvlastníčka sporného humna zomrela až v roku 2011, preto až po jej smrti mohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel po svojej matke.
19. Odvolací súd preto považoval odvolacie námietky žalovanej 1/ za účelové, skutkovo a právne nedôvodné a to z dôvodov, ktoré veľmi konkrétne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. V konečnom dôsledku žalovaná 1/ v odvolaní ani neuviedla také konkrétne tvrdenia, ktorými by relevantným spôsobom spochybnila jednotlivé argumenty prvoinštančného súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie.
20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej 1/ k nevypočutiu ostatných žalovaných 2/ až 23/ v spore, aj túto vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie dodržal procesný postup, všetkým žalovaným bola žaloba doručená, boli vyzvaní na vyjadrenie podľa § 167 ods. 2 CSP, na pojednávanie boli riadne predvolaní, väčšina z nich sa však na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnili, a pretože nespochybnili vlastnícke právo žalobcov, čoho dôkazom sú aj vyjadrenia žalovaných (č. l. 31, 32, 53, 54, 55, 56, 60, 83 spisu), nebolo dôvodné trvať na ich účasti na pojednávaní. Navyše v sporovom konaní nie je prítomnosť strany na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia veci. Výnimkou je iba výsluchu strany ako jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý je nezastupiteľným procesným úkonom. K výsluchu strany však súd pristúpi iba na návrh, alebo v prípade, ak relevantné skutočnosti nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP), čo nebolo v prejednávanom prípade.
21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to aj vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože prvoinštančný súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na plný úspech žalobcov 1/, 2/ v spore, pričom k náhrade trov zaviazal žalovanú 1/, ktorá svojimi krokmi dosiahla zápis spoluvlastníckych podielov ostatných žalovaných, ktorí navyše nespochybňovali nárok žalobcov a nepodporili tvrdenia žalovanej 1/.
22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu), vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/, 2/, ktorí majú nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100%, pretože odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala výlučne žalovaná 1/, ktorá ako jediná zo žalovaných spochybňovala vlastnícke právo žalobcov.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).