Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-311-2016.pdf
PDF · 148.5 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/311/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcov: 1/ K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q. XX, X/ E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q.T. XX, obidvaja v konaní právne zastúpení JUDr. Samuel Baránik, advokát, Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovaným: 1/ O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Jozefom Baranom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, 2/. S. N., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX, T. R. I., Č., X/ A. N.E., R.. XX.XX.XXXX, D. J. A. XXX, I., Č., X/ Q. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. R. J.J. XXX/XX, N. XX, Č., X/ X.. K. Š., R.. XX.XX.XXXX, Š. X, D., X/ X.. K. X., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX, D., X/ X.. K. X., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX, D., X/ N. X.J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q. XXX, X/ N. X., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX/XX, Ž.X. R. H., XX/ X.. O. J., D. T. X, D. D., XX/ E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. H. A. XX, XX/ O. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XX, N., XX/ C. J., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XX, N.V., XX/ J. J., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XXX, XX/ W.Q. I., R.. XX.XX.XXXX, D. K.. P. XX/XX, Ž. R. H., XX/ S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. N.R. XXXX/XX, H., XX/ C. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q.T. XX, XX/ V. X., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q. XX, XX/ D. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. XXXXX P. A.. N., XXX XX A., T., I. Š. O., XX/ U. W., R.. XX.XX.XXXX, D.K. W. O. XXX/XX, J., XX/ C. C., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. XXX/X, J., XX/ S. N.E., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Q. XX, XX/ K. N., D. D. Q. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-vici zo stavby súp. čísla XXX - humno na pozemku parc. číslo C-KN XXX/X, ktorý podiel je evidovaný pod B1 až B3 na list vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú. D. Q. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov : K. J., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, W.. Č.. XXXXXX/XXXX s manželkou : E. J., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, W.. Č.. XXXXXX/XXXX, V. T. D. D. Q. XX, SR.
II. Žalovaná v 1/ rade O. J. je p o v i n n á uhradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa prostredníctvom právneho zástupcu podanou žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2016 proti žalovaným 1/ - 23/ domáhali určenie vlastníckeho práva, a to určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 zo stavby súpisného čísla 217 - humno na pozemku s parc.č. P.-J. XXX/X, ktorý podiel je evidovaný pod B 1 až B 3 na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. D.V. Q. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, titulom kúpnej zmluvy, vydržaním. Žiadali aby im súd proti žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania. 2. Žalobcovia použili nasledujúce prostriedky procesného útoku: 2.1. Uviedli, že uzatvorili dňa 20.1.1988 kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej odkúpili pozemok v k.ú. D. Q.T. od predávajúcich X.. A. Q. O. A. U., W.. Q. (T..Č.. I. N. U.). Prílohou
kúpnej zmluvy bol aj geometrický plán číslo XXX-XXX-XXX-XX overený Strediskom geodézie Žiar nad Hronom dňa 11.8.1987. Kúpna zmluva bola registrovaná býv. Štátnym notárstvom Žiar nad Hronom dňa 2.2.1988 pod číslom RI 65/88. 2.2. Ako dôkaz o tvrdených skutočnostiach predložili žalobcovi kúpnu zmluvu zo dňa 20.1.1988 s geometrickým plánom. 2.3. Pozemok, ktorý žalobcovia kúpili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, bol riadne geodetom vytýčený a nachádzala sa na ňom aj neuzamknutá stavba humna, ktoré bolo žalobcom odovzdané ako súčasť nehnuteľností, ktoré kúpili. Humno v tom čase nebolo zapísané v liste vlastníctva, nemalo súpisné číslo, čo pri doplnkových stavbách (hospodárske stavby, letné kuchyne, kôlne a pod.) nie je potrebné, ani bežné. Humno bolo už v čase odpredaja zakreslené v katastrálnej mape, a to na pozemku s parc.č. C-KN XXX/X. Žalobcovia po kúpe pozemku začali s výstavbou novostavby rodinného domu, takže začali užívať aj humno predovšetkým na skladovanie stavebného materiálu. Po dokončení rodinného domu (súpisné číslo 35) sa doň žalobcovia nasťahovali, s odstupom času prerobili aj humno tak, že na ňom opravili konštrukciu strechy, zakúpili a uložili naň novú strešnú krytinu, vyšpárovali jeho steny a spevnili podklad. 2.4. Žalobcovia predložil dôkaz: kópiu z katastrálnej mapy danej lokality a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. Q., z ktorého vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností parc. C- KN č. N. XXX/ X zast. plochy a nádvoria o výmere 962 m2, parc. č. 125/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 102 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2, v podiele 1/1. 2.5. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že v susednom dome (číslo súpisné 36) bývala pani O. J. W. X.V., narodená v roku XXXX. Neskôr sa ku nej prisťahovala jej dcéra, žalovaná 1/. Susedské spolužitie so žalovanou 1/ sa ukázalo po nejakom čase ako problematické, žalovaná 1/ začala napríklad žalobcom tvrdiť, že niektoré stromy v ich záhrade patria jej, ďalej že časť ich dvora patrí jej, že časť ich rodinného domu je postavená na jej pozemku a podobne. V priebehu roku 2007 si žalovaná 1/ zmyslela, že časť humna žalobcov patrí jej, svojvoľne vstúpila na pozemok žalobcov, vstúpila do neuzamknutého humna a bez vedomia či súhlasu žalobcov si do humna naskladala staré bezcenné kusy nábytku. Žalobca 1/ keď uvedené zistil, tak zobral kusy nábytku patriace žalovanej 1/ a vynosil ich na pozemok žalovanej 1/ a humno uzamkol. Žalovaná 1/ následne zavolala políciu, podala na osobu žalobcu 1/ oznámenie, ktoré orgán policajného zboru odstúpil na riešenie býv. Obvodnému úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy. Rozhodnutím č. EP 649/2007 - MAD zo dňa 7.1.2008 správny orgán konanie voči žalobcovi 1/ zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. 2.6. Žalobcovia predložili dôkaz: Rozhodnutie býv. Obvodného úradu Žiar nad Hronom č. EP 649/2007- MAD. 2.7. Dňa 10.11.2015 podala žalovaná 1/ Obci Bartošova Lehôtka žiadosť o pridelenie súpisného čísla na stavbu humna, tvrdiac, že ide o spoločné humno pôvodných vlastníkov jej rodinného domu číslo 36 (jej medzičasom zosnulej matky O. J. W. X. v 8/20, sestry jej matky zosnulej v roku XXXX - Ľ. Q. W. X. v 1/20, sestry jej matky zosnulej v roku XXXX - K. J. rodenej X. v 1/20) a pôvodných vlastníkov nehnuteľností, ktoré kúpili žalobcovia (Ing. A. Q. C. 1. O. A.R. U. W. Q. v 1 ). Obec D. Q. žiadosti žalovanej 1/ vyhovela a rozhodnutím bez dátumu a bez uvedenia spisového čísla udelila stavbe humna súpisné číslo XXX a stanovila vlastníkov humna na pozemku vo vlastníctve žalobcov s parc.č. P.-J. XXX/ X v súlade so žiadosťou žalovanej 1/. Rozhodnutie o súpisnom čísle zapísal Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na novoutvorený list vlastníctva č. 953. Žalobcovia predložili listinné dôkazy: Rozhodnutie Obce Bartošova Lehôtka o súpisnom čísle a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. Q.T.. X.X. V žalobe ďalej tvrdili, že žalovaná 1/ obratom po zápise rozhodnutia V. D. Q. do katastra nehnuteľností požiadala na podklade novozaloženého listu vlastníctva č. 953 tunajší súd o dodatočné prejednanie dedičstva po jej zosnulej matke O. J. rodenej Izákovej, konanie bolo vedené pod sp. zn. 22D 31/2016 a právoplatne skončené uznesením zo dňa 1.8.2016 tak, že preberateľkou spoluvlastníckeho podielu 8/20 z humna je žalovaná 1/. 2.9. Ako dôkaz žalobcovia označili spis Okresného súdu Žiar nad Hronom zn. 22D 31/2016. 2.10. V mesiaci august 2016 žalovaná 1/ zazvonila pri dome žalobcov, pričom žalobkyni 2/ oznámila, že je už spolumajiteľkou humna a že keď jej ho neotvorí, tak zavolá na ňu políciu. Žalobkyňa 2/ jej odpovedala, že jej humno neotvorí, a žalovaná 1/ odišla zo slovami že ide volať políciu. Na miesto sa dostavili hliadka OO PZ Kremnica, ktorá zistila, že dedičské rozhodnutie sp.zn. 22D 31/2016, na ktoré sa odvoláva žalovaná 1/, nie je právoplatné. Žalovaná 1/ následne podala voči žalobcovi 1/ u hliadky oznámenie za skutok, že jej neumožnil daného dňa vstup do humna. Orgán PZ predvolal žalobcov na výsluch na OO PZ Kremnica a neskôr odstúpil oznámenie žalovanej 1/ na miestne príslušný správny orgán, ktorý dňa 25.10.2016 vydal pod č. OU-ZH-OVVS-2016/010995 rozhodnutie, ktorým po predvolaní
a vypočutí žalobcov aj žalovanej 1/ konanie voči žalobcovi 1/ zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. 2.11. Ako dôkaz predložili žalobcovia listinný dôkaz: Rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 25.10.2016, č. OU-ZH-OVVS-2016/010995 2.12. Schválnosťami zo strany žalovanej 1/ boli žalobcovia nútení obrátiť sa na Ing. A. Q. O. A. U. W. Q., od ktorých v roku 1988 kupovali predmetné nehnuteľnosti a ktorí sa úkonmi žalovanej 1/ dostali bez svojho vedomia a súhlasu na list vlastníctva č. XXX ako spoluvlastníci humna, ktoré patrí žalobcom. Dohodou o urovnaní zo dňa 4.10.2016 došlo k zmene zápisu na liste vlastníctva č. 953 tak, že aj X.. A. Q., O. A. U. rodená Q. uznali ako vlastníkov humna žalobcov, na základe čoho kataster zapísal ako spoluvlastníkov humna žalobcov. Ďalej X.. A.Š. Q. O. A. U. W. Q. ako pôvodní vlastníci vyhlásili, že pri uzatváraní zmluvy dňa 20.1.1988 boli zhodne so žalobcami v domnení, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov prevádzajú aj humno, pričom pochybnosť do uvedeného vniesla až v januári 2016 žalovaná 1/, ktorá dosiahla založenie listu vlastníctva č. 953, ktorého obsah sa však nezhoduje so skutočnosťou. Na základe tohto právneho úkonu sú teda na liste vlastníctva č. 953 vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu 1/2 z humna žalobcovia, ďalej v 8/20 žalovaná 1/, v 1/20 zosnulá Ľ. Q. a v 1/20 zosnulá K. J.. 2.13. Žalobcovia predložili listinný dôkaz: dohodu zo dňa 4.10.2016 a aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. Q.T.. 2.14. Žalovaná 1/ svojimi úkonmi vniesla svoju vlastnú rodinu - dedičov po Ľudmile Q. O. K. J. do situácie, že tieto sú zapísané na liste vlastníctva ako spoluvlastnícky k majetku, ktorý im v skutočnosti nepatrí. Žalovaná 1/ uvedené dosiahla podľa vedomostí žalobcov aj bez vedomia a súhlasu tejto svojej rodiny
- označených žalovaných 2/ až 23/. Preto bolo nutné označiť dedičov po zosnulých Ľ. Q. O. K. J. ako subjekty na strane žalovaných. Žalobcovia však zdôraznili, že založenie pasívnej legitimácie žalovaných 2/ až 23/ v tomto konaní je iba a výhradne dôsledkom schválností, ktorých sa smerom k žalobcom dopúšťa žalovaná 1/ a súd by mal túto skutočnosť zohľadniť aj pri rozhodovaní o trovách konania. 2.15. Dedičmi po zosn. Ľ. Q., R.. X.X.XXXX, U.. A. X.X.XXXX, sú označení žalovaní 2/ - 4/. Dedičmi po zosn. K. J., R.. XX.X.XXXX, U.. XX.X.XXXX, sú právom zosnulej Ľ.B. Q., R.. X.X.XXXX, označení žalovaní 2/ - 4/; právom zosnulého Š. X., R.. X.X.XXXX, označení žalovaní 5/ až 9/; právom zosnulej O. J., R.. X.X.XXXX, označení žalovaní v 1/, 10/ až 13/; označená žalovaná 14/.; označená žalovaná 15/; označená žalovaná 16/; označená žalovaná 17/; označený žalovaný 18/; právom zosnulého S. X., R.. XX.XX.XXXX označení žalovaní 14/ až 21/; právom zosnulej N. V. jej jediná dedička zosnulá X. N. W. V., ktorej právom označení žalovaní 22/ a 23/. 2.16. Dôkazmi o dedičskej postupnosti sú predložené Potvrdenie Obvodného súdu pre Prahu 8 o dedičoch zosn. Ľ. Q., Potvrdenie Okresného súdu v Dečíne o dedičoch po zosn. K. J. a označené dedičské spisy Okresného súdu Žiar nad Hronom po zosn. Š. X. - sp.zn. 10D 1138/2001; v dedičskej veci po zosn. O. J. - sp.zn. 22D 31/2016; v dedičskej veci po zosn. S. X. - sp.zn. 12D 665/2011; v dedičskej veci po zosn. X. N. - sp.zn. 12D 455/2011 2.17. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu poukázali a to, že právo držby patrí medzi základné oprávnenia vlastníka. Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej od vlastníka, ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací dôvod. Je zrejmé, že stavba humna nebola zahrnutá v kúpnej zmluve z 20.1.1988, pretože stavby tohto typu, pokiaľ nie sú vedené v liste vlastníctva a nemajú súpisné číslo, nie je obvyklé osobitne označovať v zmluvách o prevode nehnuteľností - považujú sa za príslušenstvo pozemku prípadne hlavnej stavby. Napriek uvedenému nebolo medzi zmluvnými stranami sporné, že sa prevádza na žalobcov aj výlučné vlastníctvo humna, následne na základe tejto kúpnej zmluvy vstúpili žalobcovia do jeho užívania, spolu s pozemkom, na ktorom sa humno nachádza a ktorý bol vytýčený. Dobromyseľná a pokojná držba žalobcov trvala až do roku 2008, kedy si žalovaná 1/ chvíľkovo uzurpovala spoludržbu humna a následne pokojná držba žalobcov pokračovala až do roku 2016, kedy žalovaná 1/ dosiahla založenie listu vlastníctva č. 953. O skutkovej danosti dobromyseľnej držby u žalobcov svedčí aj fakt, že humno užívali, udržiavali a zhodnocovali ho opravami a investíciami. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa o tom, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (R 83/2002).
Humno, ktoré je predmetom tohto konania, je užívané žalobcami od roku 1988, kedy sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.1988 chopili jeho držby, a preto následkom uplynutia vydržacej doby, sa najneskôr v roku 1998 stali jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi. 2.18. Žalobcovia tvrdia, že majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosť, ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáhajú a na podaní takejto žaloby majú naliehavý právny záujem, pretože vzhľadom na zápis vlastníctva na liste vlastníctva č. 953 existuje stav právnej neistoty a túto právnu neistotu je možné odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne stane i podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností.
3. Žalovaní 16/, 20/ a 21/, 3/, 4/, 12/, 13/, 19, 11/, 6/, 16/, 2/ sa vyjadrili v konaní písomne. S podanou žalobou súhlasili, resp. k predmetu sporu si nerobili žiadne nároky. Nepopreli žiadne tvrdenia žalobcov.
4. Žalovaná 1/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 15.2.2017. Použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: 4.1. Uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada, aby ju súd zamietol a zaviazal žalobcov, aby jej nahradili trovy konania. 4.2. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že žalobcovia 1/ a 2/ odkúpili v r. 1988 nevysporiadaný pozemok v obci D. Q. od predávajúcich Ing. A. Q. O. A. U.J., T..Č.. U.. Ku kúpnej zmluve dali žalobcovia vypracovať aj geometrický plán, v ktorom bol na parcele č. XXX/X účelovo uvedený rodinný dom, aj keď to bolo humno a rodinný dom bol v skutočnosti postavený na parcele č. XXX/X. Na parcele č. 126/1 sa reálne nachádzalo humno. Túto nehnuteľnosť mali vo svojom vlastníctve viacerí podieloví spoluvlastníci, ktorí ju reálne užívali, ale ku kúpe a ku GP sa nevyjadrili, pretože neboli o tom informovaní. Išlo o tzv. spoločné podielové nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané v N. C.. XXX. 4.3. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že v r. 2011 jej umrela matka, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou humna. Keď si žalovaná 1/ v rámci dedičského konania uplatnila nárok na svoj podiel v tejto nehnuteľnosti, bolo jej oznámené, že na parcele č. 126/1 nestojí humno, ale rodinný dom žalobcov. 4.4. Žalovaná 1/ následne požiadala Okresný úrad Žiar nad Hronom - katastrálny odbor o opravu chyby katastrálneho operátu, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie X 30/201 zo dňa 25.8.2015 o zrušení Q. Č.. XXX, J..Ú.. D. Q. a bol vykonaný nový zápis na Q. Č.. XXX, J..Ú.. D. Q.. Samotné humno bolo vedené na Q. Č.. XXX, J..Ú.. D. Q.. Týmito zmenami sa dosiahol právny stav. Následne Okresný súd v Žiari nad Hronom v dedičskej veci po poručiteľke - matke žalovanej 1/, vydal Opravné uznesenie č. 22D 31/2016 zo dňa 29.9.2016, ktorým žalovaná 1/ o.i. zdedila po svojej matke aj stavbu - humno súp. č. XXX, postavené na parcele č. 126/1 v podiele 8/20. Vlastnícke právo žalovanej 1/ k tejto stavbe bolo zapísané na Q. Č.. XXX, k.ú. D. Q.. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi stavby - humna boli p. Q. Ľ., J.X. K., každá v podiele 1/20 a žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 1/2. Týmto zápisom bolo vlastníctvo k stavbe - humnu, podľa žalovanej 1/ určené. 4.5. Žalovaná uvádzala, že pôvodní podieloví spoluvlastníci humna - p. Q., N.. U. a matka žalovanej 1/ túto nehnuteľnosť užívali, každý vo výške svojich podielov. Keď si žalobcovia 1/ a 2/ stavali rodinný dom, bolo im podielovými spoluvlastníkmi povolené celé humno užívať na uskladňovanie stavebného materiálu. Po ukončení stavby sa žalobcovia začali správať ako vlastníci celého humna, urobili si tu garáž, túto uzamkli a žalovanej 1/ a ďalším podielovým spoluvlastníkom bránili túto nehnuteľnosť riadne užívať. Žalovaná 1/ sa svojich vlastníckych práv k humnu domáhala aj v minulosti prostredníctvom V. D. Q., avšak bezvýsledne. Keď chcela humno užívať, žalobca 1/ sa jej stále vyhrážal, fyzicky ju napádal, nadával jej a neumožnil jej uplatniť si svoje vlastnícke práva. 4.6. Žalovaná 1/ preto musela postupovať v súlade so zákonom, domáhať sa svojich vlastníckych práv, čoho výsledkom bol zápis jej podielu k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. 4.7. Podľa žalovanej 1/ sami žalobcovia 1/ a 2/ v podanej žalobe uvádzajú, že vlastnícke právo k humnu získali až Dohodou o urovnaní zo dňa 4.10.2016, ale len v podiele, ktorý patril pôvodne X.. Q. O. A. U., od ktorých žalobcovia nehnuteľnosti odkúpili. Žalovaná 1/ považuje tvrdenie žalobcov, že stavba humna nebola zahrnutá v kúpnej zmluve z 20.1.1988, preto, že stavby tohto typu nie sú vedené na LV, nemajú súpisné číslo, za nesprávne. Žalovaná 1/ toto tvrdenie považuje za nesprávne, pretože pôvodní vlastníci Q. O. U. veľmi dobre vedeli, že humno nemôžu odpredať ako celok, pretože sú vlastníkmi len podielu na tejto nehnuteľnosti. V prípade predaja ich podielu boli povinní ponúknuť tento podiel ostatným spoluvlastníkom. O tejto skutočnosti podľa žalovanej 1/ dobre vedeli aj žalobcovia 1/ a 2/. 4.8. Žalovaná 1/ poprela tvrdenie žalobcov, že ich dobromyseľná pokojná držba humna trvala od r. 1988, kedy kúpili ďalšie nehnuteľnosti. Toto humno užívali aj ďalší podieloví spoluvlastníci - matka žalovanej 1/ a až na základe dohody žalobcov a matky žalovanej 1/ mohli užívať celé humno ako sklad
stavebného materiálu, ale len počas stavby ich rodinného domu. Nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa žalovanej 1/ preto neprichádza do úvahy. 4.9. Žalovaná 1/ k svojmu písomnému vyjadreniu pripojila listinné dôkazy: výpis z pozemkovej knihy
- zápisnica č. 110, k.ú. D. Q., úvodnú stranu geometrického plánu č. XXXXXXXX/XX/XX vyhotoveného dňa 20.3.1997, rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom č. X 30/2015 zo dňa 25.8.2015 o nariadení zrušiť list vlastníctva č. XXX C. J..Ú.. D. Q.Ô. a vykonať opravu na liste vlastníctva č. XXX v J..Ú.. D. Q. tak, že v časti „C“ - iné údaje sa zruší zápis: Stavba na parcele 126/1 je evidovaná na LV č. XXX, opravné uznesenie tunajšieho súdu č.k. 22D/31/2016-47 zo dňa 29.9.2016, výpis z Q. Č.. XXX J..Ú.. D. Q. zo dňa 14.5.2003 týkajúci sa rodinného domu súpisné č. XX, postaveného na parc. č. XXX/ X, aktuálny výpis z Q. Č.. XXX, J..Ú.. D. Q., informáciu V. D. Q. zo dňa 2.4.2007 o riešení sťažnosti pri susedských sporoch a fotodokumentáciu predmetnej stavby. 4.10. Na pojednávaní dňa 1.6.2018 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila: Notársku zápisnicu N 47/2003, Nz 21014/2003, z ktorej vyplýva, že žalovaná 1/ pred notárkou vyhlásila, že nadobudla vlastnícke právo na základe vydržania k nehnuteľnostiam k .ú. D. Q., N.. Č.. XXX/X, 123/2, 123/3, 126/2 a 124/2 zameraných geom. Plánom č. XXXXXXXX-XX/XX, a to z pkn parc. č. 19/b dom, pajta, záhrada zapísaných v pkn vl. č. XX. V osvedčení o vydržaní žalovaná 1/ vyhlásila, že nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva jej právni predchodcovia v celosti, ktorí ich ešte počas života darovali žalovanej 1/ za doopatrovanie v starobe a chorobe. Darovacia zmluva sa nezachovala v písomnej forme. Pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci - právni predchodcova žalovanej 1/ nadobudli do vlastníctva pozemky tak, ako sú zamerané cit. geometrickým plánom titulom kúpy a dedenia v 20-tych rokoch a od tej doby ich užívali ako vlastné, v ich užívaní pokračovali ich právni nástupcovia. Lehota na vydržanie bola zvŕšená 1.1.1992. Na základe tohto osvedčenia a citovaného geometrického plánu sa vytvorili parc.č.J. XXX/ X zast.pl. o výmere 107 m2, rodinný dom súp.č. XX, N..Č..J. XXX/X zast.pl./humno/ o výmere 55 m2, N..Č..J. XXX/X zast.pl./dvor/ o výmere 200 m2, parc. č. J. XXX/X zast. pl. /dvor/ o výmere 116 m2 a N..Č..J. XXX/X záhrada o výmere 814 m2, kde ako výlučná vlastníčka sa zapíše žalovaná 1/. Žalovaná 1/ predložila aj zámennú zmluvu, z ktorej vyplýva, že sa týka nehnuteľností domu č. 8 a domu č. 37, ktoré boli zamieňané medzi účastníkmi tejto zmluvy a to S. X. O. S. K. K. K.W. O. O. F..
5. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedli: 5.1. Popreli tvrdenie žalovanej 1/, že kúpili „nevyporiadaný pozemok“. Pozemok, ktorý žalobcovia kúpili, bol zameraný geometrickým plánom, ktorý bol podkladom riadnej kúpnej zmluvy spísanej na býv. štátnom notárstve. Po registrácii kúpnej zmluvy bol na meno žalobcov založený list vlastníctva na daný pozemok. 5.2. Tvrdenie žalovanej 1/, že ku kúpnej zmluve dali žalobcovia vypracovať aj geometrický plán, v ktorom bol na parcele č. XXX/X účelovo uvedený rodinný dom, aj keď to bolo humno a rodinný dom bol v skutočnosti postavený na parcele č. XXX/X, podľa žalobcov nie je pravdivé. Na geometrickom pláne (ktorý je súčasťou dôkazov pripojených k žalobe) je na poslednej strane vo výkaze výmer uvedené: „Poznámka: dom na parc.č. XXX/X S. na Q. XXX“. Žalobcovia naviac pri kúpe pozemku nič nerobili účelovo, nemali záujem nikoho poškodiť, mali záujem kúpiť pozemok na stavbu rodinného domu pre ich rodinu. 5.3. Žalobcovia aj ďalšie tvrdenie žalovanej 1/ označili za nepravdivé, a to tvrdenie, že „Humno...mali vo svojom vlastníctve viacerí podieloví spoluvlastníci, ktorí ho reálne užívali, ale ku kúpe a ku GP sa nevyjadrili...“ Žalobcovia poukázali na to, že uvedené tvrdenie je v rozpore s predošlými tvrdeniami žalovanej 1/, ktorá vo výsluchu pred priestupkovým orgánom (strana 3 rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 25.10.2016, č. OU-ZH-OVVS-2016/010995) popravde uviedla, že užívania humna sa začala domáhať asi pred desiatimi rokmi a humno predtým užíval K. J. (žalobca 1/). 5.4. Žalobcovia popreli aj tvrdenia žalovanej 1/: „v roku 2011 umrela matka žalovanej 1/, ktorá bola podielovou spoluvlastníckou humna. Keď si v rámci dedičského konania na svoj podiel v tejto nehnuteľnosti, bolo jej oznámené, že na parcele č. 126/1 nestojí humno, ale rodinný dom žalobcov.“ Z listiny o oprave chýb v katastri, ktorú predložila žalovaná 1/ vyplýva, že nehnuteľnosti po rodičoch nadobúdala notárskou zápisnicou o vydržaní v roku 2003. 5.5. Žalobcovia navrhli vykonať tieto dôkazy: Pripojenie dedičského spisu po zosn. matke žalovanej 1/ sp.zn. 22D 31/2016 a vyžiadanie z adresy Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, SNP 118, 965 01 Žiar nad Hronom: kópiu notárskej zápisnice N 47/2003, Nz 21014/2003, vedenú katastrom pod č. Z 412/2003, pol. VZ 24/03. 5.6. Žalobcovia ďalej k vyjadreniu žalovanej 1/, že „Samotné humno bolo vedené na Q. Č.. XXX, J..Ú.. D. Q.... „ uviedli, že list vlastníctva č. 953 je novozaloženým listom vlastníctva, ktorý bol založený
na základe rozhodnutia V. D. Q. o čísle súpisnom. Rozhodnutie obce bolo vydané na základe žiadosti žalovanej 1/. 5.7. Žalobcovia navrhli vykonať tieto dôkazy: vyžiadanie z adresy V. D. Q.T., D. Q. XX, XXX XX J.: kópie kompletných podkladov, na základe ktorých bolo vydané nedatované rozhodnutie obce o určení súpisného čísla č. 217 pre stavbu „Humno" pre žiadateľku O. J. a vyžiadanie z adresy Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, SNP 118, 965 01 Žiar nad Hronom: kópie kompletných podkladov, na základe ktorých bol založený list vlastníctva č. XXX N. J..Ú.. D. Q. a informáciu, kto ich orgánu katastra na zápis predložil 5.8. K tvrdeniu žalovanej 1/ „OS Žiar nad Hronom vydal opravné uznesenie č. 22D 31/2016 zo dňa 29.9.2016, ktorým žalovaná I. zdedila po svojej matke aj stavbu - humno s.č. 217 ... týmto zápisom bolo vlastnícke právo k stavbe - humnu, určené.“ , žalobcovia poukázali na judikát R 14/1992, podľa ktorého „Zaradenie určitej veci štátnym notárstvom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov schválenej rozhodnutím štátneho notárstva. Dohoda o vyporiadaní dedičstva rieši vzťahy iba medzi účastníkmi konania o dedičstve; iné osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve, sa môžu domáhať svojho práva k veci, ktorá bola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi, v občianskom súdnom konaní." (R 14/1992). 5.9. Žalobcovia popreli ďalšie tvrdenia žalovanej 1/ o nerušenej držbe žalobcov, keď tvrdila, že „Žalobcovia žalovanej 1/ a ďalším podielovým spoluvlastníkom bránili túto nehnuteľnosť riadne užívať, žalovaná 1/ sa svojich vlastníckych práv domáhala aj v minulosti...keď chcela humno užívať, žalobca 1/ sa jej stále vyhrážal, fyzicky ju napádal, nadával jej a neumožnil jej uplatniť si svoje vlastnícke práva“. Žalobcovia tvrdili, že od roku 1988 sa nikto nedomáhal užívania predmetného humna, až v roku 2007 žalovaná 1/. V roku 2007 žalovaná 1/ bez súhlasu žalobcov vstúpila na ich pozemky (dvor) a zložila si do humna staré kusy nábytku. Žalobca 1/ sa nikdy žalovanej 1/ nevyhrážal, nenadával jej a ani ju fyzicky nenapádal, ide o úplne vymyslené tvrdenia žalovanej 1/. Žalobcovia uviedli, že sú slušní a nekonfliktní ľudia. Poukázali na str. 2 dôkazu pripojeného k žalobe - rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 25.10.2016, č. OU-ZH-OVVS-2016/010995, kde žalovaná 1/ uvádzala, že „pri ich rozhovoroch ju K. J. ani jeho manželka slovne ani fyzicky nenapádali, nevyhrážali sa jej ujmou na zdraví, ani sa k nej hrubo nesprávali, jediný problém, ktorý medzi nimi je, že si chce uplatniť svoje vlastnícke práva k humnu, čo jej nie je umožnené...". Žalovaná 1/ teda podľa žalobcov účelovo uvádza o žalobcovi 1/ nepravdy, v rozpore so svojimi predošlými vyjadreniami. 5.10. K tvrdeniu žalovanej 1/. že „Toto humno užívali aj ďalší podieloví spoluvlastníci - matka žalovanej 1/ a až na základe dohody žalobcov 1/ a 2/ a matky žalovanej mohli užívať celé humno ako sklad stavebného materiálu ...“ žalobcovia opäť uviedli, že ide o nepravdivé tvrdenie žalovanej 1/. Jej matka nikdy do užívania humna nezasahovala, nerobila si naň žiadne nároky a rozhodne neuzatvárala so žalobcami žiadne dohody o jeho užívaní. Humno bolo a je na pozemku žalobcov, nimi užívané a jediný, kto do jeho užívania zasiahol, bola žalovaná 1/ v roku 2007 (fakticky vstupom doň) a v roku 2015 a 2016 (právne - založením listu vlastníctva č. 953 a prejednaním v dedičskom konaní sp.zn. 22D 31/2016). 5.11. Na pojednávaní dňa 1.6.2018 žalobcovia predložili prostredníctvom svojho právneho zástupcu fotodokumentáciu miesta samého, vrátane historických fotografií, záznam napísaný dňa 15.8.1989 na MNV Bartošová Lehôtka pri príležitosti stavebného konania výstavby rodinného domu K. J. D. D. Q. XX.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín, ktoré predložili alebo označili žalobcovia ( bod 2.2., 2.4., 2.6., 2.7., 2.9., 2.11., 2.13. a 2.16., 5.5. a 5.11. tohto odôvodnenia) a žalovaná 1/ (bod 4.9. a 4.10. tohto odôvodnenia) a výsluchom žalovanej 1/ pričom zistil skutkový stav uvedený v bodoch 2. 4. a 5 odôvodnenia. Ďalšie navrhnuté dôkazy súd nevykonal pretože na preukázanie podstatných skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie ich vykonanie súd nepovažoval za potrebné.
7. Po vykonanom dokazovaní súd považoval za nesporné, že žalobcovia dňa 20.1.1988 uzatvorili kúpnu zmluvu s predávajúcimi X.. A. Q. O. A. U., pričom odkúpili pozemok v k.ú. D. Q.. Prílohou zmluvy bol aj geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX overený Strediskom geodézie Žiar nad Hronom dňa 11.8.1987. Touto kúpnou zmluvou žalobcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov novovytvorené parcely P.-J. Č.. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 962 m2, parc. č. 125/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 102 m2 a parc. č. 126/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2
(Q. Č.. XXX J..Ú.. D. Q.). Taktiež nebolo sporné, že nehnuteľnosť - hospodárska budova (označovanú ako „humno“ alebo aj „pajta“) stála na tomto pozemku a žalobcovia po nadobudnutí kúpe pozemku postupne humno prerobili tak, že opravili konštrukciu strechy, zakúpili a uložili naň novú strešnú krytinu, vyšpárovali steny a spevnili podklad. Predtým neuzamknutú budovu po rekonštrukcii uzamkli.
8. Spornou skutkovou okolnosťou zostalo, kto uvedené humno užíval. Žalobcovia tvrdili, že humno odo dňa nadobudnutia nehnuteľností užívali a postupne ho zrekonštruovali. Žalovaná 1/ tvrdila, že humno už pred nadobudnutím pozemku pod humnom žalobcami, bolo v podielovom spoluvlastníctve a reálne ju viacerí spoluvlastníci aj užívali. Žalovaná 1/ neuviedla, ktorí konkrétni spoluvlastníci okrem jej matky mali predmetné humno vlastniť a užívať. Tieto svoje tvrdenia nepreukázala a z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplynula. Jej tvrdenia nepodporili ani ostatní žalovaní. Žalovaná 1/ na pojednávaní taktiež neodstránila rozpor v jej tvrdeniach, keď pri výsluchu pred priestupkovým orgánom (strana 3 rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 25.10.2016, č. OU-ZH-OVVS-2016/010995) uvádzala, že užívania humna sa začala domáhať asi pred desiatimi rokmi a humno predtým užíval žalobca 1/. Naproti tomu dôkazom o vlastníctve tejto stavby bola Dohoda o urovnaní, kde X.. A. Q. O. A. U. (N.K. U.) potvrdili, že bola medzi nimi uzatvorená kúpna zmluva, ktorou prevádzali nehnuteľnosti v k.ú. D. Q. do bezpodielového spoluvlastníctva nadobúdateľov a boli v domnení, že prevádzajú aj vlastníctvo k humnu. Uviedli, že uznávajú za vlastníkov humna žalobcov. Pochybnosť medzi zmluvné strany bola vnesená až založením listu vlastníctva č. 953 v januári 2016 na základe rozhodnutia V. D. Q. o určení súpisného čísla, ktoré bolo obcou D. Q. vydané na základe žiadosti žalovanej 1/.
9. Podstatnou skutkovou okolnosťou pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby bolo, či žalobcovia pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy nadobudli aj hospodársku budovu (označovanú ako „humno“ alebo aj „pajta“), ktorá stála na parcele č. P.-J. XXX/X zast. plochy a nádvoria, t.j. či žalobcom svedčí nadobúdací titul.
10. Táto stavba v čase nadobudnutia pozemkov žalobcami síce nebola zapísaná na liste vlastníctva a nemala ani súpisné číslo ale už v čase prevodu nehnuteľností na žalobcov bola zakreslená v katastrálnej mape, čo bolo preukázané fotokópiou katastrálnej mapy (č.l. 8 spisu).
11. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
11.1. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
11.2. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
11.3. Podľa § 134 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 1.1.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
11.4. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
12. Po právnej kvalifikácii veci súd uvádza, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Pri určovacích žalobách musí mať súd v každom štádiu konania preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
13. Vzhľadom na zápisy vlastníctva na liste vlastníctva č. XXX túto právnu neistotu je možné odstrániť jedine autoritatívnym výrokom súdu, ktorý sa následne stane i podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností. Podľa ustálenej súdnej praxe, naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti je voči žalovaným daný vždy tam, kde je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (por. ZSP 4/2003).
14. Vydržať vlastnícke právo možno len voči doterajšiemu vlastníkovi a preto keďže žalovaní sú všetci právnymi nástupcami osôb, ktoré sú zapísané v evidencii nehnuteľností ako vlastníci predmetných pozemkov, žalobcovia sú aktívne vecne legitimovanými v spore a žalovaní majú pasívnu vecnú legitimáciu.
15. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcovia preukázali, že majú naliehavý právny záujem na navrhovanom určovacom výroku, ktorý sa stane podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností a zosúladí stav evidovaný so stavom skutočným.
16. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
17. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
18. Nadobudnúť vlastníctvo možno k všetkým veciam, ktoré zákon z toho nevylučuje (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k spôsobilému predmetu vydržania. Zavŕšením vydržania je nadobudnutie vlastníctva. Predmet vydržania alebo právo, musia byť určité.
19. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. V praxi je to deklaratórny rozsudok občianskoprávneho o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité zisťovať kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba a aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov.
20. Žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.1988 pozemok, na ktorom bolo postavené aj humno, ktoré nebolo evidované na liste vlastníctva a nemalo súpisné číslo. V konaní bolo preukázané (dohodou o urovnaní uzatvorenou medzi X.. A. Q. O. A. U. - č.l. 16 spisu), že predmetom prevodu bola aj predmetná stavba. Vstup do oprávnenej držby ako základná podmienka, s ktorou sa musí súd pri takejto žalobe vysporiadať, bola preto podľa názoru súdu preukázaná.
21. Inštitút držby a vydržania bol do Občianskeho zákonníka opätovne zavedený novelou č. 131/1982 Zb., s účinnosťou od 1.4.1983. Táto novela však obmedzila ako rozsah subjektov vydržania, tak aj predmet. Obmedzenie sa týkalo právnických osôb, a nebolo možné vydržať pozemky. Novelou č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 sa tieto obmedzenia odstránili. Vlastníkom vydržanej veci sa držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania, pričom ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon nevyžaduje. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (R 83/2002). Žalobcovi začala plynúť vydržacia doba dátumom uzatvorenia kúpnej zmluvy a bola ukončená uplynutím 10 rokov, t.j. 20.1.1998.
22. Pokiaľ ide o posúdenie, či táto držba bola nerušená, súd má za preukázané, že v rozhodnom čase nebola držba žalobcov nikým rušená (žalovaná 1/ opak nepreukázala), tieto nehnuteľnosti mali teda po
zákonom stanovenú dobu v oprávnenej držbe. Žalovaná 1/ narušila pokojnú a oprávnenú držbu fakticky tým, že si zložila svoje hnuteľné veci v tejto stavbe, čo bolo v roku 2007 (táto skutková okolnosť nebola medzi stranami sporná), a právnymi krokmi až v roku 2015, kedy podala žiadosť na obec o udelenie súpisného čísla a následne návrhy na správu katastra a súd. Pokiaľ sa v čase pred týmto dátumom slovne u žalobcov domáhala vstupu do humna, pričom uvádzala, že je jeho spoluvlastníčkou, takého zásahy do držby súd nepovažuje za kvalifikovaný spôsob narušenia pokojného užívania nehnuteľností, ktorý by bol schopný prerušiť plynutie vydržacej doby. Žalovaná 1/ nepreukázala, že by počas plynutia vydržacej doby kvalifikovane narušila jej plynutie, pretože zápis jej vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností bol vykonaný až po rozhodnutí Okresného súdu Žiar nad Hronom v dedičskom konaní po zomrelej matke vedené pod sp. zn. 22D/31/2016, a to na základe zápisu na Q. Č.. XXX, J..Ú.. D. Q.. Tento zápis žalovaná 1/ dosiahla spôsobom, že dňa 10.11.2015 podala V. D. Q. žiadosť o pridelenie súpisného čísla na stavbu humna, tvrdiac, že ide o spoločné humno pôvodných vlastníkov jej rodinného domu číslo 36 (jej medzičasom zosnulej matky O. J. W. X. v 8/20, sestry jej matky zosnulej v roku 1997 - Ľ. Q. W. X. v 1/20, sestry jej matky zosnulej v roku 1992 - Márie Kožíškovej rodenej Izákovej v 1/20) a pôvodných vlastníkov nehnuteľností, ktoré kúpili žalobcovia (Ing. A. Q. C. 1. O. A. U. W. Q. v 1 ). V. D. Q. žiadosti žalovanej 1/ vyhovela a rozhodnutím udelila stavbe humna súpisné číslo 217 a stanovila vlastníkov humna na pozemku vo vlastníctve žalobcov s parc.č. C-KN 126/1 v súlade so žiadosťou žalovanej 1/. Rozhodnutie o súpisnom čísle zapísal Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na novovytvorený list vlastníctva č. XXX. Súd konštatuje, že pokiaľ sa žalovaná 1/ domnievala, že takýmto spôsobom nadobudla vlastnícke právo k humnu, jej názor je nesprávny. Vlastnícke právo možno nadobudnúť len spôsobom podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Rozhodnutie obce o pridelení súpisného čísla rozhodne nie je ani jedným z uvedených spôsobov. Navyše toto rozhodnutie neobsahuje základné náležitosti, ktoré musí obsahovať každé rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo samosprávy. Následným nesprávnym postupom Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor došlo k evidencii osôb ako vlastníkov na list vlastníctva č. XXX. Tento právny stav však nezodpovedá stavu skutkovému, pretože osoby zapísané na tomto liste vlastníctva vlastnícke právo k humnu nikdy nenadobudli a okrem žalovanej 1/ ani nadobudnúť nechceli. Pretože tento nesprávny zápis na liste vlastníctva č. XXX preukazoval, že ako spoluvlastníčka je evidovaná aj matka žalovanej 1/, súd následne v dodatočnom dedičskom konaní na podklade tohto zápisu vydal túto stavbu žalovanej 1/ ako vystrojiteľke pohrebu, ktorá uviedla, že ide o dedičstvo - majetok po jej matke, ktorý je nepatrnej hodnoty a dedičské konanie bolo zastavené. Uvedené rozhodnutie však taktiež nemôže platne založiť vlastnícky vzťah žalovanej 1/ k predmetnej stavbe, pretože bolo vydané na základe nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Zápis matky ako spoluvlastníčky humna, ktorý žalovaná 1/ dosiahla popísaným spôsobom nemôže požívať zákonnú ochranu. V tejto súvislosti treba v odôvodnení rozhodnutia zhodne s právnym zástupcom žalobcov poukázať na judikát R 14/1992, podľa ktorého „Zaradenie určitej veci štátnym notárstvom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov schválenej rozhodnutím štátneho notárstva. Dohoda o vyporiadaní dedičstva rieši vzťahy iba medzi účastníkmi konania o dedičstve; iné osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve, sa môžu domáhať svojho práva k veci, ktorá bola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi, v občianskom súdnom konaní.“.
23. Okrem vyššie uvedených dôvodov, ktoré preukazujú skutočnosť, že žalovaná 1/ a ostatní žalovaní sa nikdy nemohli stať spoluvlastníkmi humna postavenom na parcele patriacej žalobcom, súd v zmysle podanej žaloby z vykonaných dôkazov vyhodnocoval či túto stavbu kúpili žalobcovia spolu s kúpou pozemkov, zmluvou z 20.1.1988. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovia predmetné humno nadobudli spolu s pozemkami, na ktorých si neskôr postavili svoj rodinný dom. Všetci účastníci tohto zmluvného vzťahu boli v presvedčení, že toto humno je ako súčasť nehnuteľností, ktoré žalobcovia kúpili. Túto skutočnosť preukazuje a jeho poloha v teréne (čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie a polohu humna nenamietala ani sama žalovaná 1/). Žalovaná 1/ neuviedla a nepreukázala, žiadny titul nadobudnutia tvrdeného spoluvlastníctva jej právnych predchodcov k humnu a teda v konaní sa neubránila.
24. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobcovia preukázali naplnenie všetkých predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Navrhovaný výrok spĺňa aj po formálnej stránke všetky náležitosti, ktoré vyžadujú predpisy týkajúce sa katastra nehnuteľností pre zápis listiny do súboru popisných informácií katastra. V rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1/2 (zápis pod B 4) už žalobcovia sú evidovaní ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, z uvedeného dôvodu v tomto rozsahu už nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva a preto predmetom určenia sú len zápisy pod B 1 až 3, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spolu vo veľkosti 1/2. Pretože žaloba bola podaná dôvodne, súd jej v celom rozsahu vyhovel a určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-vici zo stavby súp. Č. XXX - humno na pozemku parc. číslo C-KN XXX/X, ktorý podiel je evidovaný pod B1 až B3 na list vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú. D. Q. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov : K. J., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, W.. Č.. XXXXXX/XXXX s manželkou : E. J.Á., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, W.. Č.. XXXXXX/ XXXX, V. T. D. D. Q. XX, I..
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 257 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im súd ich náhradu priznal v plnej výške 100%. Na zaplatenie náhrady trov konania súd zaviazal žalovanú 1/ pretože práve ona súdny spor vyvolala, svojimi úkonmi postavila ostatných žalovaných do situácie, že ich právni predchodcovia sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXX ako spoluvlastníci majetku, ktorý im v skutočnosti nepatrí. Uvedené vyplýva z vyjadrení ostatných žalovaných. Súd preto pri rozhodovaní aplikoval ust. § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené skutkové okolnosti tohto prípade odôvodňujú uvedený postup a preto súd žalovaným 2/ až 23/ povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania neuložil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.