Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J., proti žalovanému: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, P., zastúpený zákonným zástupcom - matka: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, P., zastúpený právnym zástupcom: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.06.2019, doručenou súdu dňa 17.06.2019, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy X.XXX,- eur od 30.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že hotovostným vkladom uhradila v prospech účtu č.: IBAN R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa XX.XX.XXXX platbu vo výške X.XXX,- eur. Ako bolo následne zistené, predmetná úhrada bola takto vykonaná na základe omylu. Žalobkyňa prostredníctvom uvedenej banky požiadala (v danom čase ešte anonymného) žalovaného o vrátenie predmetnej sumy na žalobkyňou zadaný bankový účet. Banka podnikla príslušné kroky a následne oznámila žalobkyni identifikačné údaje príjemcu platby. Avšak k vráteniu predmetnej sumy žalovaným nedošlo a žalovaný (v tomto prípade teda zákonný zástupca) sa nijako neozval za účelom vyriešenia tejto situácie. Ako sa uvádza v oznámení identifikačných údajov z Tatra banky, a.s., príjemcom predmetnej platby bol žalovaný, v mene ktorého ako maloletého koná zákonný zástupca. Keďže k obohateniu na strane žalovaného došlo na základe omylu žalobkyne, t.j. došlo k mylnej úhrade, je zrejmé, že na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne došlo.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že považuje za nesporné a potvrdzuje, že v prospech jeho účtu bola prijatá suma vo výške X.XXX,- eur dňa 29.06.2017, avšak z titulu známeho obom stranám (vkladateľ aj príjemca). Platba mala presné určenie, odosielateľ mal vedomosť o jej poukázaní a tiež o dôvode platby. V poznámke platby je rovnako uvedené „., kedy uvedené prostriedky boli predmetom úhrady za službu prostredníctvom žalovaného, rovnako ako v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany osoby p. Y. J. ktorý takto konal na pokyn p. D. vo veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn. , a ktorá žaloba bola medzičasom v celom rozsahu vzatá späť, nakoľko žalobca v danom konaní uznal predmet plnenia zo dňa 30.06.2017 rovnako vo výške X.XXX,- eur. Je absurdné, že si žalobkyňa po takmer roku všimla, že jej z bankového účtu omylom odišlo

X.XXX,- eur. Žalobkyňa neuviedla, kam mala byť predmetná platba poukázaná, alebo v čom spočíval omyl tvrdený v žalobe. Žalovaný nemal z plnenia žiaden majetkový prospech, nakoľko na pokyn osoby konajúcej prostredníctvom žalobkyne poukázal prijaté finančné prostriedky prostredníctvom svojho zákonného zástupcu tretej osobe, ktorú určila osoba konajúca prostredníctvom žalobkyne, za účelom a z titulu poskytnutia služieb, platba však bola realizovaná nepriamo cez žalovaného. O tejto skutočnosti mala žalobkyňa vedomosť. Dôvodom prijatej platby bola provízia za sprostredkovanie vybavenia úveru, na ktorého prijatie žalobkyňa, resp. osoba ktorej prostredníctvom žalobkyňa konala. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že k predloženej komunikácii, podľa všetkého prostredníctvom mobilného telefónu, sa nevie vyjadriť, nie je jej o nej nič známe. Z uvedenej komunikácie nie je podľa žalobkyne jasné, kto s kým komunikoval; manžel žalobkyne jej túto komunikáciu poprel. Žalobkyňa nikdy nemala žiadnu dohodu o sprostredkovaní úveru, o nejakej provízii, tobôž jej výške, a už vôbec nemala nejakú vedomosť, že by túto províziu mala vyplatiť maloletému žalovanému. Tvrdenie žalovanej strany, že si až po roku mala všimnúť, že XXXX,- eur odišlo omylom, je zavádzajúce. Akonáhle sa táto skutočnosť zistila (žalobkyňa bola v tom, že peniaze zasiela pre syna), bez zbytočného odkladu požiadala Tatra banku, ktorá jej poskytla potrebné informácie. Žalobkyňa sa pýtala svojho manžela, či dostal nejaký úver, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovanej strany sprostredkovaný a vybavený. On to, že by dostal akýkoľvek úver alebo pôžičku, poprel. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná strana bola za účelom vrátenia peňazí nepochybne vyzvaná Tatra bankou, takže už od októbra 2017 vedela, že sa žalobkyňa domáha vrátenia peňazí. Zdá sa dosť nepravdepodobné, že ak malo ísť o províziu za sprostredkovaný a vybavený úver pre manžela žalobkyne, že by na túto iniciatívu žalobkyne žalovaná strana nijako nereagovala. Nebola predložená žiadna zmluva s manželom žalobkyne za účelom sprostredkovania a vybavenia úveru, ktorá má byť tým právnym dôvodom, na základe ktorého mal vzniknúť nárok na províziu, prípadne dôkaz o poskytnutí úveru. Ak žalovaná strana tvrdí, že malo ísť o nejakú províziu, tak sa javí dosť neštandardné, aby osoba, ktorá vraj sprostredkováva a vybavuje úvery, nechávala finančné prostriedky týkajúce sa tejto činnosti presúvať cez bankový účet svojho maloletého syna.

5. Žalovaný sa v duplike vyjadril, že transakcia súvisela so záujmom o poskytnutie úveru pre syna žalobkyne - pána G. D., pričom žalobkyňa musela podpísať záložné zmluvy a teda jej súčinnosť a vedomosť o realizovanom postupe jej bol dostatočne známy. Komunikácia prebiehala medzi žalovanou (pozn. súdu: zrejmá chyba v písaní a správne malo byť „zákonnou zástupkyňou žalovaného“) a pánmi G. D. (syn) a A.. E. D. (otec). A.. E. D. bol v minulosti klientom zákonnej zástupkyne žalovaného, takže syn G. D. mal kontakt na zákonnú zástupkyňu žalovaného od svojho otca. Obaja boli zainteresovaní v rámci postupu smerujúceho k podaniu žiadosti a získanie úveru, nakoľko otec A.. E. D. potreboval finančne zabezpečiť svoje podnikanie v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie. V dôsledku uvedeného reštrukturalizačného konania mal mať A.. D. sťažený prístup k refinancovaniu úveru. Žalobkyňa tvrdí, že vkladala finančné prostriedky v domnení, že je to účet jej syna. V nadväznosti na toto tvrdenie je nevyhnutné konštatovať, že v rámci vkladu finančných prostriedkov je vkladateľovi vždy známy majiteľ účtu, a teda toto tvrdenie žalovaný označuje za klamlivé a zavádzajúce. Ak sa aj malo jednať o omyl, žiada o uvedenie čísla účtu syna žalobkyne, aby bolo možné porovnať jednotlivé čísla a preveriť, či tento mal vôbec v čase transakcie otvorený bankový účet v peňažnom ústave Tatra banka, a.s.. Rovnako pri sume v takejto výške je nanajvýš pochybné, že syn uvedené prostriedky neobdržal a rovnako žalobkyňa nepreverila ich prijatie. Žalovaný uvádza, že telefónne číslo, v rámci komunikácie s ktorým boli vymenené jednotlivé správy, patrí p. G. D.. Spomenutá aktivita v úmysle získať a čerpať úver synom žalobkyne (syn G. D. v tom čase kupoval nehnuteľnosti) za účelom možnej predstieranej kúpy dotknutých nehnuteľností od žalobkyne za sumu 300.000,- eur, čo predstavuje značne nadhodnotenú sumu. Úver bol vyžiadaný a následne čerpaný z dôvodu pomoci A.. E. D. z finančných problémov (reštrukturalizácia). Úhrada kúpnej ceny sa mala realizovať nasledovným spôsobom: 50.000,- eur z vlastných zdrojov a 250.000,- eur z poskytnutých úverov. Takto získaným úverom G. D. mal vyplatiť úver viaznuci na založenej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného práva záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.. Žalobkyňa aj A.. E. D. žiadali Slovenskú sporiteľňu, a.s. o vyčíslenie. G. D. čerpal úvery vo Wüstenrot a PSS. Žalobkyňa presne vie, o aký úver sa v danej veci ide a účelovo zavádza súd. Pre žalovaného je nepochopiteľné, že žalobkyňa s prihliadnutím na spôsob postupu (ktorý na žalovaného a jeho zákonného zástupcu pôsobí nanajvýš nedôveryhodne a o jeho zákonnosti možno pochybovať) pri zabezpečení splnenia podmienok pre čerpanie úveru (za možnej pomoci pracovníka banky, na ktorého mohol vplývať práve p. R.) a tiež napriek vedomosti a možných rizikách v prípade spätného preverovania skutočností

pri čerpaní úveru a s tým súvisiacich podkladov a okolností, je ochotní účelovo žalovať sumu, ktorú za služby sprostredkovane poskytol tretej osobe.

6. Žalobkyňa v konaní ďalej uviedla, že dňa 23.12.2019 obdržala vyjadrenie banky Wüstenrot, v ktorom sa uvádza, že sprostredkovateľom úveru č. Zmluvy XXXXXXXX/XXXX bola pani H. P., čo je v rozpore s vyjadrením zákonnej zástupkyne žalovaného.

7. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že o príjme na strane žalovaného nemožno za žiadnych okolností hovoriť, nakoľko je nespochybniteľne preukázané, že akúkoľvek sumu ktorú žalovaný prijal, obratom odviedol primárne zamýšľanému adresátovi (príjemcovi). Žalovaný bol len prostredníkom a všetky prijaté plnenia postúpil ďalej. Žalovaný poukazoval na e-mailom zaslané scany občianskych preukazov H.. C.. E. D. a B. D. (ako žalobkyne zákonnej zástupkyni žalovaného), a to dňa XX.XX.XXXX o X:XX:XX hod. z adresy: C. na adresu: C. Táto komunikácia bola vedená za účelom sprostredkovania finančného poradenstva a pomoci, ku ktorej následne nedošlo, nakoľko zákonná zástupkyňa žalovaného žalobcovi nevedela pomôcť. Následne bola požiadavka riešená prostredníctvom zákonnej zástupkyne žalovaného s treťou osobou, pričom na konci celého reťazca stála práve žalobkyňou označená osoba, p. H. P..

8. Ako dôkazy žalobkyňa predložila potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia Tatra banky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa 08.10.2017, list Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.12.2019, Protokol o finančnom sprostredkovaní viazaného finančného agenta. Žalobkyňa ďalej navrhla vykonať dokazovanie stanoviskom príslušného daňového úradu a výsluchom svedka A.. E. D..

X. Ako dôkazy žalovaný predložil G. pohybu, e-mail zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópie občianskych preukazov, komunikáciu cez aplikáciu W., printscreen od p. D..

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, pričom o odročenie pojednávania nežiadala a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z potvrdenia o vklade hotovosti zo dňa 29.06.2017 (č.l. 6) vyplýva, že žalobkyňa v uvedený deň hotovostným vkladom uhradila v prospech účtu č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu X.XXX,- eur, s popisom „D.“. Z oznámenia Tatra banky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8) vyplýva, že príjemcom platby bol maloletý žalovaný.

12. Podľa Čl. 8 (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

16. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

18. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného s odôvodnením, že išlo o jeho majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keď sumu 1.500,- eur mala žalobkyňa zaslať na účet žalovaného omylom, pričom táto suma mala byť zaslaná na účet jej syna.

19. Podstatou záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie vzniká o.i. vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia . Aktívne legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch, pasívne legitimovaným potom ten, kto získal neoprávnený prospech. Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých vyššie uvedených predpokladov nesie ten, kto tvrdí, že bezdôvodné obohatenie bolo získané na jeho úkor. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci.

20. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX hotovostným vkladom uhradila v prospech účtu žalovaného sumu X.XXX,- eur. Sporným medzi stranami bolo, či ku vkladu na účet žalovaného došlo omylom, keď žalobkyňa svoju žalobu opierala práve o takéto skutkové tvrdenie, s odôvodnením, že bola v tom, že peniaze zasiela pre syna.

21. Súd mal za to, že žalobkyňa síce splnila povinnosť v zmysle ustanovenia Čl. 8 , a síce označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo veci, avšak toto skutkové tvrdenie nepodoprela žiadnym dôkazom. Žalobkyňa ani na vyzvanie žalovaného neuviedla číslo účtu svojho syna, aby tak bolo možné porovnať jednotlivé čísla účtov a dospieť k záveru, že mohlo ísť o omyl v zadaní čísla účtu, a nepreukázala ani, že jej syn mal v čase transakcie otvorený bankový účet v tom istom peňažnom ústave.

22. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť dôkazná, t.j. označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobkyňa tvrdila, že sumu X.XXX,-. eur vložila na účet žalovaného omylom, pričom žalovaný uvedené spochybnil, bolo povinnosťou žalobkyne označiť alebo predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie, že k takému omylu skutočne mohlo dôjsť. Keďže takéto dôkazy ani neoznačila, ani nepredložila, súd nemohol jej tvrdenie považovať za preukázané.

23. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

24. Hoci teda žalobkyňa v konaní tvrdila, že v prípade vkladu na účet išlo o omyl, napriek tomu, že žalovaný uvedené spochybnil, žalobkyňa pravdivosť svojho tvrdenia ničím nepreukázala. Zároveň, ak malo ísť o omyl a peniaze mali byť zaslané na účet syna žalobkyne, žalobkyňa nevysvetlila, prečo žiadala banku o sprostredkovanie vrátenia platby až v októbri 2017, t.j. až po uplynutí troch mesiacov. Pri blízkom príbuzenskom vzťahu a očakávanej platbe na strane syna žalobkyne by bolo pritom namieste očakávať okamžité oznámenie syna o neprijatí platby a riešenie situácie žalobkyňou.

25. Naopak, z tvrdení žalovaného, ktoré podoprel predloženými dôkazmi, vyplýva, že finančné prostriedky vložené na účet žalovaného boli predmetom úhrady za službu prostredníctvom zákonnej zástupkyne žalovaného, a že súviseli so sprostredkovaním úveru pre syna žalobkyne. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa relevantne nereagovala na skutkové tvrdenia žalovaného

v duplike, kde sa podrobne vyjadroval k čerpaniu úveru synom žalobkyne z dôvodu pomoci manželovi žalobkyne z finančných problémov, do čoho mala byť zainteresovaná aj žalobkyňa z dôvodu, že musela podpísať záložné zmluvy. Súd poukazuje napr. na fotokópie občianskych preukazov žalobkyne a E. D. (rub č.l. 102-103), ktorými disponovala zákonná zástupkyňa žalovaného, ktoré jej boli zaslané z e- mailu E. (č.l. 102), ktorú skutočnosť žalobkyňa žiadnym spôsobom nevysvetlila, a ktoré dôkazy svedčia o pravdivosti skutkových tvrdení žalovaného. Zároveň súd poukazuje na komunikáciu cez aplikáciu WhatsApp, z ktorej vyplýva komunikácia medzi zákonnou zástupkyňou žalovaného a príbuznými žalobkyne, ako aj uhradenie sumy X.XXX,- eur (č.l. 106). Tomu, že nešlo o omyl, nasvedčuje aj uvedenie poznámky „D.“ v potvrdení o vklade, keď z uvedenej poznámky sa javí, že účel sumy súvisel so sprostredkovaním úveru pre syna žalobkyne.

26. V prejednávanej veci bolo potom potrebné uzavrieť, že na účet žalovaného nebolo plnené bez právneho dôvodu (omylom), a teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v zmysle majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, ako sa toho domáhala žalobkyňa.

27. Súd dodáva, že ani v prípade, že by v konaní bolo preukázané, že nárok na províziu je majetkovým prospechom získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nebolo by možné žalobe vyhovieť.

28. V takom prípade by totiž žaloba bola podaná proti pasívne vecne nelegitimovanému subjektu, keďže žalovaný v poskytnutí úveru synovi žalobkyne nehral žiadnu rolu, a to vzhľadom na jeho vek X rokov v čase platby. Samotný žalovaný poskytnutie úveru nesprostredkoval, províziu neprijal, ani ďalej nepoukázal, v uvedenej záležitosti bola činná len jeho matka ako zákonný zástupca. Znamená to, že samotnému žalovanému v súvislosti so sprostredkovaním úveru pre syna žalobkyne žiadna provízia vyplatená nebola a jeho účet slúžil iba ako platobné miesto, ktoré si zvolila jeho matka ako zákonný zástupca, ktorej bola provízia poskytnutá za účelom jej ďalšieho poukázania tretej osobe. Z uvedeného je zrejmé, že ani v prípade, že by (z akéhokoľvek dôvodu) bola zákonná zástupkyňa žalovaného povinná sumu provízie vrátiť, by žalovaný nebol v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným, lebo jemu samotnému suma X.XXX,- eur nikdy určená nebola, ale jeho účet len slúžil ako platobné miesto. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

29. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku I. rozsudku v časti istiny zamietol. Keďže žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny, nemohol sa žalovaný so zaplatením dostať do omeškania, preto súd žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania.

30. Súd nevykonal dokazovanie dopytom na REGOB a daňový úrad, ani výsluchom svedka A.. E. D., keďže súd mal skutkový stav dostatočne zistený z vykonaného dokazovania, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nemohlo by viesť k inému rozhodnutiu súdu.

31. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), pre ktoré by žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli zistené. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.