Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-98-2023.pdf
PDF · 141.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/98/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátom so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 505, o zaplatenie 16.589,84 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 25.6.2023 na tunajší súd žalobu o zaplatenie istiny 16.589,84 € s príslušenstvom. 2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.11.2014 Zmluvu o splátkovom úvere č. 4806639285 v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 7600 € v prospech žalovaného. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky podľa Zmluvy. 3. Právny predchodca Žalobcu si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy splnil riadne a včas a žalovanému dňa 27.11.2014 pri platne uzavretej Zmluve poskytol prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 7600 €. V dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené vo Výpise z úveru. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery ku dňu 11.09.2015. Výzva na úhradu dlžnej (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) sumy je písomnou výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaný si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok do dňa podania žaloby nesplnil. 5. Žalobca, resp. Pôvodný veriteľ využil zákonné prostriedky na zabezpečenie uspokojenia svojej pohľadávky. Žalobca umožnil žalovanému splácať v mesačných splátkach. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dňa 20.11.2015 dojednané Uznanie dlhu, uzatvorené v zmysle § 558 zákona č. 40/1964/
Zb. Občianskeho zákonníka. Súčasťou Uznania dlhu je vyhlásenie žalovaného, ktorý svoj záväzok voči veriteľovi v celom rozsahu uznal čo do jeho výšky, ako aj do právneho dôvodu. 6. V zmysle Obchodných podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vo výške 5% ročne. Zákon č. 129/2010 Z.z. platný v čase uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonníka a ani iný právny predpis, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. 7. zmysle Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, vznikla ďalej žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený, o ktorej skutočnosti svedčia i doložené listinné dôkazy. 8. Žalobca si uplatňuje aj príslušné zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s Produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery, vznikol žalobcovi nárok na dohodnuté zmluvné úroky, a taktiež aj na úroky z omeškania, vyplývajúce zo zákona. 10. V súlade s Výpisom z úveru sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 16589.84 €, pozostávajúcej z nezaplatenej časti dlžnej istiny vo výške 7501.43 € a z príslušenstva v podobe nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 9088.41 €, t.j. v sume zodpovedajúcej výške akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil ako cenu peňazí po odpočítaní úhrad. Žalobca si od žalovaného zároveň nárokuje úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od dátumu poslednej platby vykonanej žalovaným. Celková čiastka spojená s úverom (suma, ktorú má žalovaný zaplatiť) predstavuje sumu vo výške 17424.47 €, z toho suma poskytnutej istiny (výška úveru) predstavuje sumu vo výške 7600 €, z ktorej žalovaný uhradil sumu 98.57 €, a suma zmluvných úrokov vo výške 9824.47 €, z ktorej žalovaný uhradil sumu 736.06 €. 11. K žalobe žalobca pripojil:
- Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018 aj s poštovým podacím hárkom preukazujúcim zaslanie tohto podania žalovanému,
- Zmluva o postúpení pohľadávok č II/2018 zo dňa 25.10.2018 uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupníkom a žalobcom ako postupcom,
- Uznanie dlhu zo dňa 20.11.2015 a zo dňa 24.9.2015,
- Zmluva o úvere – lepšia splátka č. 4806639285 zo dňa 27.11.2014 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová banka, a.s. a žalovaným,
- Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018,
- Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.8.2015 adresovaná žalovanému podaná na prepravu dňa 25.8.2015 s kópiou vrátenej neprevzatej zásielky,
- Výzva na zaplatenie – predžalobná výzva zo dňa 23.5.2023 adresovaná žalovanému od právneho predchodcu žalobcu,
- Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu účinné od 28.6.2014,
- Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu pre spotrebiteľský úver účinné od 28.6.2014.
12. Žalovaný v odpore voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu uviedol, že žalobca v tomto konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú odvodzuje od svojho právneho predchodcu – Poštová banka, a.s.. Pri postúpení bankovej pohľadávky musia byť splnené nie len všeobecné pravidlá podľa OZ, ale v záujme ochrany spotrebiteľa aj osobitné predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Žalobca nepreukázal splnenie týchto požiadaviek, pretože nepreukázal žiadnu výzvu jeho právneho predchodcu žalovanému, ktorou by ho tento minimálne 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky vyzýval na splatenie dlžnej sumy a súčasne by ho upozornil na možnosť postúpenia. Z tohto dôvodu sa postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt z bankového javí ako neplatné. 13. Vo vzťahu k žalobcom predloženému uznaniu dlhu žalovaný uviedol, že toto považuje za neplatné, keďže sa jedná o nekalú obchodnú praktiku právneho predchodcu žalobcu. Toto uznanie neinicioval žalovaný ako dlžník, ale jeho veriteľ a na vopred pripravenom tlačive s vyplnenými údajmi, pričom tam uvedená pohľadávka ani neexistovala vzhľadom na žalovaným namietanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Išlo teda o uznanie nedlhu, ktoré je potrebné považovať za neplatný právny úkon. Vo formulári na uznanie dlhu navyše nie sú uvedené jednotlivé položky uplatnenej sumy a nie je uvedená jej žiadna špecifikácia a aj z tohto dôvodu je možné toto uznanie považovať za
neplatné podľa § 39 OZ. Vzhľadom na namietanú neplatnosť uznania dlhu je preto potrebné považovať pohľadávku žalobcu za premlčanú. 14. Žalovaný má ďalej pochybnosť, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k splneniu si povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda či bola s odbornou starostlivosťou posúdená jeho schopnosť splácať predmetný úver zo strany veriteľa pred poskytnutím úveru. V prípade, že nie, tak by to malo v zmysle § 11 ods. 2 uvedeného zákona za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. 15. V neposlednom rade žalovaný namietal nedostatok zákonných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 27.11.2014 podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa písm. f) uvedené zákonného ustanovenia v zmluve absentuje uvedenie doby trvania zmluvy, podľa písm. j) absentuje uvedenie všetkých predpokladov na výpočet RPMN ako aj samotný zrozumiteľný výpočet samotnej RPMN. Absentuje taktiež podľa písm. k) rozdelenie jednotlivých splátok na splátky istiny, úrokov a prípadných poplatkov, ktoré má byť súčasťou priamo úverovej zmluvy a nie napr. amortizačnej tabuľky. 16. V závere žalovaný uviedol, že namieta nedoručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, teda upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Taká písomnosť mu nikdy nebola riadne doručená.
17. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že právny predchodca žalobcu (banka) listom zo dňa 11.09.2015 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ doručeným dňa 17.09.2015 oznámil žalovanému, že úver sa stal ku dňu 11.09.2015 predčasne splatný, a týmto listom, zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy. Ako vyplýva z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.09.2015, obsahom tejto listiny je okrem oznámenia banky o predčasnom zosplatnení úveru, aj samotná výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou banka žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní. Žalobca má za to, že výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.09.2015, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru a ktorá obsahuje výzvu na úhradu dlžnej sumy, je potrebné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. 18. Zákon o bankách, ako ani žiadny iný právny predpis nevyžaduje, že výzva banky, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt, musím byť doručované dlžníkovi na osobitnej listine a nemôže byť obsiahnuté napríklad v liste, ktorým banka dlžníkovi oznámi predčasnú splatnosť úveru, v tomto prípade v liste zo dňa 11.09.2015. Z tohto dôvodu považuje žalobca argumentáciu žalovaného v tejto časti za nedôvodnú. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalobca má v danom spore aktívnu vecnú legitimáciou. 19. Žalobca v podanej žalobu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané uznanie dlhu. V danom prípadu došlo pri vyhotovovaní žaloby ku chybe v písaní. Žalovaný jednostranným právnym úkonom zo dňa 20.11.2015 vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu uznal dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Je nepodstatné, kto pripravil text uznania dlhu, nakoľko pri akomkoľvek písomnom právnom úkone, niekto obsah listiny, či iného dokumentu musí pripraviť. 20. Právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil z dôvodu podstatného porušenia povinností žalovaného splácať poskytnutý úver. V dôsledku zosplatnenia úveru bol žalovaný povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zostatok nesplatenej časti úveru. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že nebol zo strany právneho predchodcu žalobcu poučený, čo uznanie dlhu pre žalovaného znamená uvádza žalobca, že žiadnym právny predpis právnemu predchodcovi žalobcu neukladá povinnosť v tomto prípade oboznamovať, resp. vysvetľovať, čo ktorý právny úkon, pre ktorý sa žalovaný rozhodne znamená, resp. aké má právne dôsledky. Pokiaľ žalovaný nemal v úmysle uznať vo právnemu predchodcovi dlh, listinu podpísať nemusel. Tvrdenia žalovaného o tom, že uznanie dlhu mohol iba podpísať je absolútne zavadzajúce. Žalovaného predsa nikto a žiadnymi prostriedkami nenútil, aby vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy uznal. Bolo to slobodné a dobrovoľné rozhodnutie samotného žalovaného. 21. Je nutné si taktiež uvedomiť skutočnosť, že právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 7.600 € za vopred dohodnutých podmienok, vrátane následkov porušenia týchto podmienok zo strany žalovaného. Keďže žalovaný svoje povinnosti porušil, právny predchodca žalovaného postupoval výlučne so zákonom a dohodnutými podmienkami. Uznanie dlhu spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, bolo podpísané zo strany žalovaného, dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku, a preto uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon žalovaného považuje žalobca za platný právny úkon. 22. Žalovaný ďalej namieta, že právny predchodca žalobcu neposúdil s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver a uvádza, že v danom prípade bolo skúmanie jeho bonity len
formálne, nedôsledné, a ovplyvnené finančnými záujmami právneho predchodcu žalobcu. Tieto tvrdenia považuje žalobca na nepravdivé a poukazuje na to, že je až zarážajúce, že žalovaný túto okolnosť namieta, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere, teda v čase, keď potreboval finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu neuviedol a neposkytol žiadnu informáciu k tomu, že by nebol schopný splácať poskytnutý úver. Právny predchodca žalobcu si túto svoju povinnosť splnil, a to s odbornou starostlivosťou a schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver riadne posúdil. Za týmto účelom predkladá žalobca konajúcemu súdu report zo sociálnej poisťovne, ktorý si vyžiadal právny predchodca žalobcu, ako aj výpis zo spoločného registra bankových informácií, v ktorom sú podrobné informácie o finančnej situácií žalovaného. 23. Žalovaný namieta, že úverová zmluva nemá všetky náležitosti v rozhodnom čase vyžiadané zákonom, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bezpoplatkový. 24. K náležitosti úverovej zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzame, že názor žalovaného nie je správny. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 27.11.2014 s tým, že dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dohodnutý na deň 25.11.2024. Je zrejmé, že dátum konečnej splatnosti úveru je dňom, kedy malo dôjsť k splateniu úveru a tým aj k ukončeniu úverovej zmluvy. Polemiky žalovaného o tom, že by určenie doby trvania úveru by potreboval kalkulačku považuje žalobca za nedôvodné a iracionálne. 25. K náležitosti úverovej zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzame, že zmluva o úvere obsahuje v čl. 2 úverovej zmluvy uvedené všetky podstatné údaje pre výpočet RPMN. Zákon uvádza, že v úverovej zmluve je potrebné uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že sa uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zákon nikde neuvádza, že bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v úverovej zmluve explicitne uvádzať výpočet RPMN. 26. K absencii povinnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza žalobca, že nemožno od veriteľa žiadať, aby v úverových zmluvách uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu úrok a poplatky. V zmysle ustálenej judikatúry k tejto otázke nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ojedinelé rozhodnutie krajského súdu, má žalobca za to, že toto rozhodnutie nevyvracia ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke. 27. Pokiaľ ide o výzvu pred zosplatnením úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvádza žalobca, že táto výzva bola zo strany právneho predchodcu žalovanému doručená. Ako dôkaz predložil predmetnú výzvu zo dňa 26.08.2015 spolu s podacím hárkom o zaslaní tejto výzva na adresu žalovaného. 28. K svojej replike predložil žalobca ešte nasledovné dokumenty:
- Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.9.2015 adresovaná žalovanému s poštovou doručenkou podpísanou dňa 17.9.2015,
- Predpis splátok k zmluve o úvere č. 4806639285,
- Report zo Sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2014 a report z úverového registra.
29. Vo svojej žalobnej duplike žalovaný uviedol, že trvá na tom, že nebol veriteľom upozornený v zmysle § 53 ods. 9 OZ na to, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu. Podanie právneho predchodcu žalobcu označené ako „Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 26.8.2015 nebolo nikdy riadne doručené žalovanému, pričom podací hárok, ktorý žalobca predložil, nie je dôkazom o tom, že sa toto podanie dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Obsahom tejto výzvy je navyše iba upozornenie na možnosť uplatnenia si práva na zaplatenie celého dlhu a nie aj samotné uplatnenie tohto práva. 30. Výzva zo dňa 11.9.2015 nikdy nebola doručená žalovanému a žalovaný popiera, že podpis na doručenke zo dňa 17.9.2015 je jeho vlastný, pričom zároveň predložil súdu viaceré nesúvisiace písomnosti obsahujúce jeho podpis, aby bolo možné jednoznačne určiť, že sa nejedná o podpis žalovaného na tejto doručenke. Tým, že právny predchodca žalobcu neupozornil žalovaného platne na skutočnosť, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu, nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru a tým teda ani nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu nesplatnej bankovej pohľadávky na nebankový subjekt. 31. Podľa názoru žalovaného z predložených reportov z úverového registra a Sociálnej poisťovne právny predchodca žalobcu nemohol s náležitou odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu klienta –
žalovaného pred poskytnutím úveru, pretože zistil, že jeho dostatočný vymeriavací základ za posledný mesiac pred poskytnutím úveru je neoveriteľný a že žalovaný má jeden hypotekárny úver s mesačnou splátkou 461,60 € a jeden spotrebiteľský s mesačnou splátkou 171,35 €. Veriteľ nezisťoval reálny príjem žalovaného prostredníctvom výplatných pások alebo potvrdenia o príjme a nezisťoval jeho pravidelné mesačné výdavky alebo jeho zdravotný, či rodinný stav. Vzhľadom na to je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. alebo prinajmenšom nemohol právny predchodca požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Takto následne tiež nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu nesplatnej pohľadávky na žalobcu, z čoho tiež vyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
32. Na pojednávaní dňa 23.2.2024 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa týka upozornenia banky s výzvou na splatenie dlžnej časti úveru nachádzajúcej sa na č. l. 52, túto listinu neobdržal. Neobdržal ani listinu Výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorá sa v spise nachádza na č. l. 109 (podľa identifikačných znakov tejto výzvy by k nej mala byť spárovaná doručenka podľa č.l. 99 spisu). Namietal jeho podpis na listine – doručenke na č. l. 99. Nevie sa vyjadriť, akú sumu som celkovo uhradil vo vzťahu k úveru, ktorý je predmetom tohto sporu, a v akom období. Pokiaľ sa týka listiny na č. l. 52 spisu, žalovaný po nahliadnutí do tejto listiny uviedol, že s touto listinou sa nemal možnosť oboznámiť, tzn. že táto listina nedošla do jeho dispozičnej sféry. V čase uzatvárania zmluvy bol zamestnaný v ROBI spol. s r.o., Nitra. Jeho základná mzda bola okolo 406 eur v hrubom. Je ženatý, manželka nebola zamestnaná, nemala žiadny príjem. Mal jednu vyživovaciu povinnosť. Má dosiahnuté vzdelanie stredné odborné bez maturity a také isté vzdelanie má aj manželka. Vo vzťahu k uznaniam dlhu uviedol, že tieto listiny mu boli zaslané, on nežiadal o ich zaslanie, podpísal ich bez toho, aby porozumel ich obsahu. Od júna 2015 bol jeho zamestnávateľom už DAO-trans, tak, ako je to na tejto listine uvedené. Nevie, čo znamená premlčanie, nie je o tom informovaný a nevie, čo znamená uznanie a právne následky uznania dlhu. Po doručení návratky zatelefonoval na telefónne číslo uvedené v tejto listine s tým, že sa chcel dohodnúť na splátkach, ale vzhľadom na to, že požadovali od neho vyššie splátky, než bola výška jeho príjmu, nepristúpil na to. Nevie sa vyjadriť, prečo listinu podpísal. Nevie sa vyjadriť, či toto bola jediná návratka ako uznanie dlhu, ktorú podpisoval. Viem však, že ešte raz sa chcel s bankou dohodnúť, ale k dohode nedošlo. Potvrdil, že z banky mu niekoľkokrát volali, aby sa dohodli na splátkach, tie však boli pre neho privysoké a k dohode nedošlo.
33. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 27.11.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere - lepšia č. 4806639285, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 7.600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 146 eur vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc od 25.12.2014. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru 25.11.2024. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 21,70 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 11,25 % a výška úrokovej sadzby 19,80 %. Celková výška nákladov je v zmluve uvedené vo výške 17.424,47 eur.
34. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 18.12.2018 bolo zistené, že na predmetnom úvere žalovaný uhradil k tomuto dňu právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu vo výške 794,98 €, na istine sumu 98,57 € a na úrokoch sumu 656,76 € a na poplatkoch sumu 39,65 €.
35. Právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2015 listom - Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru, podanou na poštovú prepravu dňa 26.8.2015, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaných upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Reálne doručenie tejto zásielky žalovanému žalobca však nepreukázal, preukázal iba jej odoslanie. Listom zo dňa 11.9.2015 – „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 11.9.2015 a žiadal uhradenie sumy vo výške 8.086,76 €. K tejto výzve predložil žalobca doručenku podpísanú dňa 17.9.2015, ktorá však obsahuje podpis, ktorý celkom zrejme nie je podpisom žalovaného. Už jednoduchým grafickým porovnaním s podpismi žalovaného na iných písomnostiach nachádzajúcich sa v súdnom spise (uznania dlhu, iné úverové zmluvy,...) je možné konštatovať odlišnosť podpisu na uvedenej doručenke s podpismi žalovaného z tohto obdobia. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že žalovanému nikdy nebolo doručené oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru a žalobca nepreukázal, že by sa do jeho dispozičnej sféry toto oznámenie bolo bývalo dostalo iným spôsobom.
36. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 102) má súd za preukázané, že v čase pred poskytnutím predmetného úveru právny predchodca žalobcu nemohol overiť dostatočnú výšku príjmu žalovaného, keďže v tejto lustrácii je uvedené, že posledný mesiac pred poskytnutím úveru nie je možné zistiť, či mal žalovaný dostatočný vymeriavací základ u svojich zamestnávateľov ani aspoň vo výške 322 €. Žiadne iné zisťovanie príjmu žalovaného nebolo žalobcom preukázané. Boli zisťované iné úvery žalovaného, z čoho muselo byť právnemu predchodcovi žalobcu zrejmé, že má minimálne dva iné úvery s mesačnými splátkami vo výške 632,95 €, čo celkom zrejme prevyšovalo akýkoľvek v tom čase zistiteľný príjem žalovaného.
37. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
39. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
40. Podľa § 1 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
41. Podľa § 2 písm. a - d / zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
42. Podľa § 7 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
43. Podľa § 11 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
44. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
45. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
46. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu.
47. Súd zo žalobcom predložených listín má za preukázané, že žalobca nedisponuje v tomto spore aktívnou vecnou legitimáciou, teda hmotnoprávnym vzťahom so žalovaným, na základe ktorého by bol oprávnený sa domáhať žalovaného plnenia.
48. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2018 zo dňa 25.10.2018 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy z pôvodného veriteľa
- Poštová banka, a.s. na súčasného žalobcu. Táto zmluva však priamo vo svojom texte neobsahuje označenie postúpených pohľadávok a žiadna príloha, ktorá by ich špecifikovala nebola súdu predložená. Z predmetnej zmluvy o úvere č. 4806639285 zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 25.11.2024. Súd teda konštatuje, že k postúpeniu pohľadávky na základe uvedenej zmluvy o postúpení malo dôjsť ešte pred termínom konečnej splatnosti v zmysle predmetnej úverovej zmluvy.
49. V prvom rade je potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená predmetná zmluva o úvere č. 4806639285 zo dňa 27.11.2014, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver a žalovaní tento úvere nesplácali riadne a včas. V dôsledku jeho omeškania s uhrádzaním jednotlivých splátok tohto úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.9.2015 (č.l. 109 spisu) vyhlásil okamžitú splatnosti celého úveru. Toto oznámenie nebolo nikdy reálne doručené žalovanému, pretože doručenka (č.l. 99 spisu) celkom zrejme neobsahuje vlastnoručný podpis žalovaného, ale inej osoby. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vyžaduje pred zosplatnením pohľadávky upozornenie spotrebiteľa na možnosť takéhoto postupu v zmysle § 565 OZ aspoň 15 dní pred takýmto postupom. Ani takéto upozornenie však nebolo nikdy preukázateľne žalovanému doručené do vlastných rúk. Upozornenie zo dňa 25.8.2015 (č.l. 107 spisu), obsahujúce upozornenie na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky, bolo žalovanému odoslané na adresu uvedenú v predmetnej zmluve, čo právny predchodca žalobcu považoval zrejme v zmysle všeobecných obchodných podmienok predmetnej zmluvy za účinné doručenie. Súd sa s takýmto názorom nestotožňuje, pretože doručovanie takýchto dôležitých písomností týkajúcich sa úverového zmluvného vzťahu fikciou doručenia bez toho, aby sa spotrebiteľ o nich reálne dozvedel, resp. bez toho, aby sa boli bývali dostali do jeho sféry poznania, považuje súd za nekalú praktiku dodávateľa rozpornú s dobrými mravmi. Samotný podací hárok o odovzdaní takejto zásielky na poštovú prepravu ešte priamo sám osebe neznamená, že sa takáto písomnosť aj dostala do dispozičnej sféry žalovaného, čo sám žalovaný aj poprel.
50. Súd poukazuje na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda nie je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru pre nedodržanie povinnosti splácať úver riadne a včas. Žalobca súdu ani na výzvu nepreukázal, že by jeho právny predchodca bol býval posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver všetkými dostupnými prostriedkami. Žalobca predložil súdu iba strohé dôkazy o skúmaní príjmových a výdavkových pomerov žalovaného ako klienta pred poskytnutím úveru – lustráciu v Sociálnej poisťovni a úverovom registri. Právny predchodca žalobcu aj na základe informácií o iných úveroch žalovaného a na základe absencie údajov o príjme žalovaného, poskytol žalovanému predmetný úver, čo súd považuje za jednoznačne nedostatočné relevantné posúdenie príjmu klienta - spotrebiteľa. Žiadne iné zisťovanie bonity klienta a jeho iných záväzkov a životných nákladov nebolo zo strany žalobcu preukázané. Neboli skúmané skutočné mesačné výdavky žalovaného a jeho majetkové a sociálne pomery a pod. Právny predchodca žalobcu sa pri poskytovaní predmetného úveru uspokojil iba s nekompletnými a ďalší spotrebný úver vylučujúcimi informáciami. 51. Z uvedeného má súd za to, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebol právny predchodca žalobcu oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť. Nakoľko teda právny predchodca nebol oprávnený zosplatniť predmetný úver pred dojednaným termínom konečnej splatnosti, tak v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebol ani oprávnený platne postúpiť takúto pohľadávku pred dojednaným dňom zročnosti (25.11.2024 - pozn.) na žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 52. V tejto spojitosti súd poukazuje na § 7 ods. 41 písm. a) vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého podrobnosti o povinnosti dodávateľa zisťovať a posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver stanoví Národná banka Slovenska samostatným opatrením. V tomto prípade tak Národná banka Slovenska učinila Opatrením NBS č. 10/2017, v ktorom, okrem iného, v § 2 ods. 4 tohto opatrenia je na posúdenie čistých príjmov spotrebiteľa potrebné zistenie spravidla troch čistých mesačných príjmov v období pred poskytnutím úveru. Obdobne tak hovorí § 5 ods. 1 písm. a) uvedeného opatrenia, ktorý popisuje externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa a konkrétne hovorí o potvrdení o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršom ako tri mesiace. Tiež opatrenie hovorí o celkovej výške výdavkov spotrebiteľa na jeho peňažné záväzky a o výške nákladov na zabezpečenie jeho životných potrieb. Detailne opatrenie popisuje aj ďalšie požiadavky v procese posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom žalobca žiadnym spôsobom dodržanie takéhoto postupu súdu nepreukázal, hoci bol na to výslovne súdom vyzvaný. Z uvedeného má súd za to, že právny predchodca žalobcu hrubo porušil uvedené povinnosti a nekonal tak s požadovanou odbornou starostlivosťou.
53. Súd teda konštatuje, že nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, keďže nebola dodržaná zákonná podmienka v zmysle 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka bola postúpená ešte pred termínom konečnej splatnosti úveru, pričom v zmysle vyššie uvedeného sa pohľadávka nemohla stať predčasne splatnou pred týmto termínom. Z uvedeného súd konštatuje neplatnosť samotného postúpenia predmetnej uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu, pretože v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemohol subjekt oprávnený poskytovať bankové úvery postúpiť nesplatnú pohľadávku na nebankový subjekt, ktorým žalobca bezpochybne je.
54. Súd tiež poukazuje na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý pred postúpením pohľadávky z bankového subjektu na nebankový - žalobcu bez súhlasu klienta, vyžaduje 90 dňové omeškanie klienta a písomnú výzvu. Existencia takejto výzvy pred postúpením pohľadávky a už vôbec jej reálne doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanému nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu súd považuje postúpenie uplatnenej pohľadávky na žalobcu za neplatné, čo má za následok nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom sporovom konaní. 55. Podľa názoru súdu nie je možné stotožňovať výzvu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka s výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prvom prípade sa jedná o ochranu dlžníka a spotrebiteľa a v druhom prípade sa jedná o ochranu bankového tajomstva klienta banky, preto nie je možné doručenie žaloby považovať za splnenie povinnosti výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože v tom čase sa už spor sporových strán stáva vecou verejne známou v zmysle zásady verejnosti súdneho pojednávania a prejednania veci. Navyše v prejednávanom prípade ani doručenie tejto výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ žalovanému nebolo preukázané. 56. Zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že najskôr zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. Takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca nepredložil doručenku k tomuto oznámeniu. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Na základe uvedených skutočností žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že žalovaným mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. 57. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex offo. 58. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. 59. Keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
60. Súd pre teoretické objasnenie vecnej legitimácie odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, v ktorom je jednoznačne uvedené, že: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal“.
61. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu, tak súd musí na jeho strane konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
62. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené právne argumenty súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
63. Pre kompletnosť súd uvádza, že vzhľadom na konštatovanie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sa nezaoberal namietanou neplatnosťou uznania dlhu a s tým spojeným premlčaním pohľadávky a s namietanou absenciou zmluvných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy.
64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnej zo strán – žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.