Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-194-2019.pdf
PDF · 97.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/194/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava p r o t i žalovanému: Ľ. G., O.. XX.X.XXXX, V. E. O. X. XXX, XXX XX E. O. X., o zaplatenie 1.114,18 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 731,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.6.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 40 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.8.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.114,18 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 26.7.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500160576, ktorou poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 Eur, z ktorého bola žalovaným uhradená len suma 268,94 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že táto mu bola doručená ešte dňa 29.11.2019.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza žaloba, na č. l. 3 je oznámenie o zosplatnení, na č. l. 4 je pokus o zmier pred začatím súdneho konania, na č. l. 5 a nasl. je samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na č. l. 9 je splátkový kalendár k zmluve o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 11 a nasl. sú všeobecné obchodné podmienky pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 33 je ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 26.7.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500160576, podľa ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť 36 mesačnými splátkami po 38,42 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť po dobu 36 mesiacov je 1.383,12 eur. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe 22,44 %, RPMN 24,30 % a priemernej hodnote RPMN 20,29 %.
5. Z vyjadrenia žalobcu uvedeného v samotnej žalobe vyplýva, že žalovaný uhradil z dlžnej sumy sumu 268,94 eur.
6. Na pojednávaní konanom 27.2.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa ospravedlnil, žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že uzatvoril zmluvu na 1.000 eur, z ktorej uhradil len 268,94 eur. Zároveň uviedol, že v nedávnej minulosti ho prepustili zo zamestnania, následne mal vážne zdravotné problémy, srdcový infarkt, o čom predložil súdu prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A.Reimana v Prešove a rovnako tak správu z kontrolného kardiologického vyšetrenia. Zároveň doložil súdu aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku. Zároveň uviedol, že býva s rodičmi, prispieva im na domácnosť, avšak mesačný príjem má len vo výške okolo 140 eur, pričom požiadal súd o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Následne mienil komunikovať so žalobcom, aby mohol túto dlžnú čiastku uhradiť. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
7. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že 14.5.2018 skončil kvôli zdravotným problémom pracovný pomer dohodou.
8. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana Prešov zo dňa 18.7.2018 vo vzťahu k žalovanému vyplýva, že tento utrpel akútny infarkt myokardu, má arterosklerotickú chorobu srdca. Uvedené ťažkosti boli potvrdené aj kontrolným kardiologickým vyšetrením dňa 13.12.2019.
9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.5.2019 vyplýva, že žalovaný je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
11. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného k času uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
19. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona mluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
21. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
22. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaným, ktorý nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, teda mala postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ. V zmysle § 52 ods. 1 OZ sú spotrebiteľskými zmluvami všetky zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nemali by preto byť pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej inštancie právne uzatvára, že je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil tak, ako to predpokladala vyššie uvedená zmluva.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd ďalej dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V Zmluve si žalobca a žalovaný dohodli úrok vo výške 22,44 %. Súd je toho názoru, že tento dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci júl 2016 pri úveroch od 1 roku do 5 rokov na úrovni 6,98 % ročne (<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>). Dohodnutá výška úrokov 22,44 % ročne uvedená v zmluve podstatne /viac ako trojnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci júl 2016. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov /aj keď vyššia ako pri bankách/ musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal
žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 22,44 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver aj z tohto dôvodu je potrebné považovať za bezúročný.
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný čerpal úver vo výške 1.000 eur a poukázal úhrady celkovo vo výške 268,94 eur, súd preto priznal žalobcovi sumu 731,06 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
26. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
27. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostal do omeškania po zosplatnení, t. j. od 23.6.2017, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy.
31. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
32. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Vzhľadom k tomu, že žalovaný požiadal o splatenie dlhu v splátkach a vzhľadom na celkovú situáciu žalovaného, mu súd povolil vzniknutý dlh zaplatiť v 40 eurových mesačných splátkach, pričom súd prihliadal na to, že splátky vo vyššej výške by úplne existenčne ohrozili nielen žalovaného, ktorý je čiastočným invalidným dôchodcom. Súd pri povolení splátok prihliadol na to, že žalovaným bola prejavená ochota splácať dlh. Povolenie splátok bolo umožnené s tým, že ak nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas stane sa splatným celý dlh naraz, preto mu v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil mesačné splátky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. Súd prvej inštancie tiež konštatuje, že žalovaný žiadala o povolenie zaplatiť dlh v splátkach, ktoré boli ustálené vo výške 40 Eur (nie menšia splátka ako pôvodne dohodnutá vo výške 38,42 eur), čo súd považoval vzhľadom na sociálne, majetkové a pracovné pomery za primerané, pričom čas splácania dlhu v splátkach je podľa súdu primeraný aj vzhľadom na pomery žalobcu, ako silnej finančnej
inštitúcie. Neposkytnutím tejto možnosti žalovanému, by sa pri výške pohľadávky, ktorú žalobca má, dostal žalovaný do priameho existenčného ohrozenia, pričom súd vyhodnotil situáciu ako z pohľadu žalobcu, tak aj žalovaného. Nemožno záverom opomenúť, že žalovaný prekonal infarkt a je čiastočným invalidným dôchodcom, preto je z pohľadu spravodlivosti dôvodné umožniť mu splácať dlžnú čiastku v nie neprimerane nízkych splátkach.
37. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).
42. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
43. O trovách konania bolo teda rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol síce v konaní úspešný v rozsahu 66 %, neúspešný v rozsahu 34%, avšak súd prvej inštancie zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne pomery žalovaného vo vzťahu k žalobcovi je potrebné konštatovať, že vskutku prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalovaného nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalobcu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom na druhej strane je fyzická osoba v nepriaznivej finančnej situácii, s nízkym príjmom (čiastočný invalidný dôchodok) navyše so zdravotnými problémami, teda nemožno v absolútne žiadnom meradle porovnávať východiskové pozície týchto účastníkov konania.
44. S ohľadom na vyššie citované právne ustanovenie súd rozhodol tak, že aj napriek rozsahom väčšiemu úspechu žalobcu a neúspechu žalovaného, poukazujúc na § 257 CSP, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, práve pre vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.