Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-17-2016.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 27. februára 2020 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Š. G., nar. XX.X.XXXX K. I., F.. S., trvale bytom Z. XXX, F.. Z.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 2.1.2015 v čase asi o 18.00 hod. v obci Petrovany okr. Prešov, pred rodinným domom č. XXX na mieste verejnosti prístupnom po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol A.. O. G. tak, že ju opakovane udrel päsťou pravej ruky do oblasti hlavy, tváre a krku, čím jej spôsobil pomliaždenie temennej oblasti vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu pod ľavou očnicou, pomliaždenie nosa, krvný výron sliznice hornej pery a pomliaždenie krku vľavo a potom čo sa menovaná dostala do polosedu, kopal ju ešte nohou do ľavej strany boku a ľavej nohy, čím jej spôsobil zranenia vyžadujúce si objektívnu liečbu 5-6 dní a pritom došlo aj k udretiu do tváre mal. S..G..,
t e d a
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 23.2.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obv. Š. G. pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. G., svedkov A. I., L. X., A.. O.P. G., Y. A.. A. D., S. U.. X. G., Z. K., prečítaním svedeckých výpovedi svedkov A. G., L. Z. W. A. K., dopočutím znalca MUDr. Martina Kováča, poškodenej O. Š. W. S. A. K. ako aj prečítaním listinných dôkazov, prečítaním znaleckého posudku PhDr. Mariána Garbára a zistil nasledovné :
Obžalovaný Š. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že dňa 2.1.2015 poškodená prišla odovzdať deti, kde on sa nachádzal v garáži, manželka so synom bol v dome, syn vyšiel prevziať deti a poškodená sa nechcela podeliť o auto a na krik vyšiel von on a jeho manželka a poškodená mala na rukách dcéru S. a manželka ju chcela zobrať do domu a poškodená ju udrela a on iba bránil útoku poškodenej na jeho manželku. Syn mladšiu dcéru dal manželke, ktorá ju zobrala dnu a poškodená to mala všetko pripravené a všetko to natáčala a do príchodu polície sedela pri dverách a nútené plakala a na otázku policajta uviedla, že nechce ísť na ošetrenie. On osobne bránil útoku poškodenej na jeho manželku a vozidlo bolo zaparkované súbežne s domom. Syn chcel kľúče od auta a na krik vyšiel vonku a keby odovzdala deti riadne, nič by sa nedialo. Poškodená vrieskala na celú ulicu a chceli zobrať deti dnu, aby neboli svedkom tejto scény. Poškodená dodržiavala harmonogram stretávania sa s deťmi a nepripravovali sa na situáciu, že teraz zoberie kľúče od auta. Mladšiu dcéru syn zobral a dal ju jeho manželke, ktorá s ňou odišla do domu a poškodená staršiu držala na rukách do príchodu polície. Keď bránil manželku pred útokom poškodenej mohlo dôjsť k fyzickému kontaktu. Uvedený konflikt videli možno dvaja susedia, ktorí boli vypovedať. Bola vyhotovená aj nahrávka, kde nič nepočuť iba vreskot poškodenej. Majetkové veci sa pri odovzdávaní deti neriešili a ku konfliktu malo dôjsť na ľavej strane vozidla, kde poškodená urobila drep, čupla si na zem so staršou dcérou S.. Polícia došla asi za 10 minút a osvetlenie je vzdialené asi 50 metrov na obe strany. Keď začul krik chcel vedieť o čo ide a poškodená bránila vozidlo, vrieskala a nedala kľúče od auta a manželka zobrala mladšiu vnučku do domu, ktorú z auta vybral syna a na ulici po sebe kričali. On sa ju snažil ukľudňovať a hovoril som, že prečo vystrája a neodišiel z dôvodu, že tam chcel byť až do príchodu polície. Poškodenú neudrel, ani ju nekopol a v garáži niečo robil a opravoval. Podľa neho je možné, že keď pri komunikácii rozhadzoval rukami, aby pritom zasiahol poškodenú do tváre alebo niektorej časti a určite pri tom nepoužíval žiadne vulgarizmy. Poškodená napadla jeho manželku tak, že ju udrela do hrude a je možné, že došlo ku kontaktu, ale určite nie päsťou, lebo v žiadnom prípade ju neudrel päsťou, lebo on sa tam neprišiel biť a bol len svedkom. O skutočnosti, že to poškodená nahráva sa dozvedel až na polícii a taktiež sa to snažil nahrávať, keď manželka odišla. Ako mohol poškodenú biť, keď v rukách držal mobil, bežne na mobil nenahráva, ale chcel to vedieť a pokúšal sa to nahrávať. Poškodená mu nadávala starý chren, diabol a podľa jeho názoru mala všetko pripravené, aby to tak vyzeralo. Policajti po príchode polície jej kázali sa postaviť, chceli ju zobrať na ošetrenie a zo strany poškodenej to bol nútený plač, stále vzlykala, ale potom sa s nimi už rozprávala normálne. Keď sa manželka snažila zobrať dieťa neveste, syn tam bol a nesledoval čo robí a manželka brala decko, lebo poškodená vrieskala a manželka nechcela, aby bola svedkom tohto incidentu. Následne obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedok A. I. uviedol, že v tom čase vykonával hliadkovú službu na OO PZ Drienov, kde boli vyslaní preveriť napadnutie poškodenej pánom G., ktorá čakala pred domom, kde uviedla, že sa mali pohádať a malo dôjsť k fyzickému útoku. Následne vyšiel pán G. so synom, kde oznamovateľku ukľudnili a poučili ju o tom, že má podať oznámenie o priestupku. Osobne vyhotovoval fotodokumentáciu, kde poškodená mala na tvári modriny a táto vznikla na mieste. Nespomína si na útok na dolné končatiny. Taktiež sa nevedel vyjadriť k počtu útokov. Taktiež sa nepamätá, či si niekto vykonával nahrávky na mobilný telefón. K správaniu poškodenej uviedol, že to bolo prehnané a keď ju ukľudnili, po nejakom čase znova začala hysterčiť a opakovalo sa to asi 3 - 4 krát a najprv sme sa bavili s poškodenou, ktorá uviedla, že jej vulgárne vynadal a majú problémy a skutok riadne zadokumentovali a odoslali na lekárske ošetrenie. Na mieste činu bola dcéra pani G., kde riešili skutočnosť, kto sa bude starať o dcéru a pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že poškodená sedela v aute a dieťa taktiež, tak je pravda, čo vypovedal
pred vyšetrovateľom. Na mieste činu sa riešilo dieťa a skutočnosť kto bude užívať žltú Škoda Fábia a poškodená odišla na aute a kľúče jej odovzdal mladší pán G.. Poškodená sa sťažovala, že bol útok na hlavu, preto ju radšej sfotil, aby s tým neboli problémy. Pokiaľ by bola spomínala poranenia v inej časti tela, tak by to mala nafotiť osoba rovnakého pohlavia a dotyčná sa na tieto skutočnosti nesťažovala. Na mieste činu boli emócie tak z jednej, ako aj z druhej strany. Následne bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že si nevšimol na tvári poškodenej žiadne zranenia a plne sa stotožnil so svojou výpoveďou z prípravného konania a po prezretí fotografii uvádza, že videl nejaké začervenanie na tvári.
Svedok L. X. uviedol, že slúžil spolu s kolegom I., kde boli vyslaní k rodinnému domu v Petrovanoch, kde po príchode našli oznamovateľku pani G., ktorá uviedla, že ju mal napadnúť svokor. Opakovane zisťoval, či má byť privolaná sanitka, čo ona odmietala a oznámenie spisoval on a k podrobnostiam sa už vyjadriť nevedel a na OO PZ prišli za ňou nejaké dve ženy. Poškodená odišla z miesta činu vozidlom, kde mala k dispozícii kľúče a poškodená spomínala, že mala byť napadnutá aj jej dcéra a k napadnutiu malo dôjsť pred rodinným domom bližšie sa vyjadriť nevedel, boli tam nejaké vulgárne nadávky a k zraneniam uviedol, že je všetko zapísané v uvedenom zázname.
Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že boli vyslaní do obce Petrovany, kde pani G. hlásila problémy so svokrom. Pred domom videl auto Fabia žltej farby, kde na mieste vodiča sedela pani G. a vzadu jej maloletá dcéra. Poškodená bola rozrušená a uvádzala, že manžel jej chce zobrať auto a že ju napadol svokor Š. G. a mal ju raz udrieť do tváre. Na tvári nevidel žiadne stopy po úderoch a taktiež nežiadala privolanie sanitky. Následne prišli k ním aj obžalovaný X. G. a A. G.. Obžalovaný spáchanie skutku popieral a následne odišli na OO PZ Drienov, kde za nimi išla poškodená svojím autom. Na mieste registroval iba dvoch mužov vo vozidle, čo vychádzalo z ulice a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, akým spôsobom bola vykonaná fotodokumentácia.
Poškodená A.. O. G. uviedla, že v uvedený deň prišla odovzdať deti manželovi a pri bráne už na ňu čakali manžel a obaja jeho rodičia, ktorí boli poobliekaní v zimných veciach. Auto nechala naštartované, otvorila dvere a mladšiu dcéru vyberala zo sedačky a manžel vybral kľúče z auta a volala na linku 158 a taktiež si zapla nahrávanie na mobile. Mladšia dcéra sa jej držala okolo krku a povedala manželovi, že si má zobrať deti a svokra začala na silu ťahať S., svokor uviedol, že mám deti odovzdať a vypadnúť a vtedy sa svokre podarilo vytrhnúť dcérku z rúk a zobrala ju dnu, kde jej manžel otvoril garážovú bránu a svokor sa otočil ku nej a päsťou dostala do tváre 3 - 4 krát a všimla si, že na ruke má rukavice, ale iba na jednej ruke a udieral ju ďalej a manžel komentoval, že nikto nikoho nebije. Údery smerovali na tvár a na hlavu, do oka, do líca, do nosa, na bradu, na peru, na spánkovú časť a udrel ju ešte dvakrát do hlavy a udrel aj dcérku. Úderov bolo asi 8, ale neboli silné a vtedy opakovane volala na políciu. Manžel upozornil obžalovaného, že na ulici sú ľudia a vtedy už prišla aj polícia. Po príchode polície bola na zemi a svokor uvádzal, že robím problémy. Policajtom uviedla, že nemá kľúče a manžel uviedol, že sú na prednom sedadle a rozprávali sa s manželom a svokrom. Keď policajtom uviedla, že ju svokor bil, že ju boli hlava, nos a krk a či majú volať záchranku, ona reagovala, že chce ísť na ošetrenie. Išla s policajtom k autu, ktorý uviedol, že stretli dvoch chlapcov, ktorí uviedli, že tam niekoho bijú a dohodli sa, že pôjde na stanicu a potom sa pôjde dať ošetriť. Pri príchode polície bola na zemi a držala dcéru a chcela si to nahrať a oni tvrdili, že udrela svokru, manžel sa jej snažil zobrať telefón. Manžel vtedy tvrdil, že potrebuje auto a dovtedy odovzdávanie deti prebiehalo normálne a nenapadla pani G. a obžalovaný jej nadával, nekričal pritom, správal sa kľudne a vrazil jej päsťou. Bola práceneschopná asi 3 týždne. Na základe predbežného opatrenia deti dala manželovi na Silvestra a pre deti chodila do Petrovan a aj tam ich odovzdávala. Auto bolo otočené von z ulice a ona stála pri vodičových dverách, on bol asi pol metra od nej a po údere sa jej podlomili nohy a nakoľko stála blízko auta udrela sa o auto a zošmykla sa dole a po príchode polície jeden policajt ju fotil a potom volala jedna kamarátka, či je v poriadku a potom išli na OO PZ Drienov, ona ma tam čakala spolu s mamou, susedou a bratom. Po podaní oznámenia išli na pohotovosť do Prešova. Policajtke odovzdala aj nahrávku a fotky a na fotografiách bolo zašpinené oblečenie a tvár so začervenaním a modrinami, boli viditeľné aj modriny na nohách. Na pohotovosť riadila auto ona.
Pri dopočutí poškodená A.. O. Š. uviedla, že fotografie , ktoré sú súčasťou spisu boli robené niektoré príslušníkom polície čelenom hliadky, ktorá zasahovala a ďalšie fotografie boli vytvorené ňou asi dva, tri dni po skutku, po tom čo sa je začali tvoriť modriny na nohách a tvári. Modriny sa jej tvorili až po nejakom čase, boli robené mobilom a niektoré robila sama a niektoré jej mama. Predmetné fotografie
odovzdala vyšetrovateľovi pri doplnení trestného oznámenia. K rozporom či bola kopaná do oblasti nôh uviedla, že policajtom od začiatku konania tvrdila, že bola nielen udretá, ale aj kopaná a nevedela uviesť prečo túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní opomenula a sústredila sa na úder do temena hlavy, ktorý bol najsilnejší. K opomenutiu uviedla to, že si myslela, že to povedala, lebo počas celého konania to tak tvrdila. Nevedela presne uviesť, kedy to odovzdala či pri doplnení oznámenia už mala fotografie vytlačené.
Znalec MUDr. Kováč uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie temennej oblasti vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu pod ľavou očnicou, pomliaždenie temennej oblasti vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu pod ľavou očnicou, pomliaždenie a krvnú podliatinu nosa, krvný výron sliznice hornej pery a pomliaždenie krku vľavo. Poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej a širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedenú oblasť malou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať najpravdepodobnejšie najmenej pri jednom údere do temena , najmenej dvoch úderoch do oblasti tváre a najmenej jedným úderom do oblasti krku poškodenej zatvorenou dlaňou päsťou spôsobených druhou osobou. Ide o poranenia ľahké, ktoré si nevyžadujú špecifickú liečbu a k vyhojeniu dochádza spravidla za 5-6 dní. V lekárskej správe zo dňa 2.1.2015 tieto poranenia nie sú popisované, ale v lekárskej správe zo dňa 7.1.2015 z traumatologickej ambulancie je uvedené, že menovaná má malú sufúziu sliznice hornej pery a taktiež je prítomná bolestivosť pri otáčaní krčnej chrbtice doľava a tieto poranenia mala utrpieť, ale neboli uvedené v lekárskej správe zo dňa 2.1.2015. Uvádzaná práceneschopnosť je z hľadiska typu poranení neprimeraná a uvedené poranenia by mali byť vyhojené v lehote do 7 dní. Pokiaľ v znaleckom posudku je uvedené zvracanie, v tomto prípade vychádzal z tvrdenia poškodenej a z toho dôvodu nevyhľadala žiadne lekárske ošetrenie. Lekár taktiež nevyhodnotil, aby bolo u poškodenej vidieť stresovú reakciu po úraze. Vyjadril sa taktiež k fotodokumentácii poškodenej, pričom uviedol, že na uvedených fotkách sú zrejmé poranenia a to pomliaždenia a krvná podliatiny nosa, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku a pomliaždenie a krvná podliatina pod ľavou očnicou z fotodokumentácie nie je úplne zrejmá.
Znalec MUDr. Kováč pri svojom dopočutí uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, kde boli popísané poranenia poškodenej pri prvotnom vyšetrení ako aj pri ďalších vyšetreniach, pri dĺžke práceneschopnosti zohľadnil skutočnosť, že od 6.1.2015 mala poškodená povolené vychádzky počas dňa vo výmere 4 hodín a pokiaľ by boli jej poranenia vážne, nie je možné z medicínskeho pohľadu, aby sa poškodená mohla zdržiavať 4 hodiny denne mimo domáceho liečenia. Pri prvotnom ošetrení poškodenej ošetrujúci lekár odporúčal kontrolu u obvodného lekára, pričom štandardne v prípade závažnejších poranení sa vyžaduje kontrola u rajonného chirurga alebo traumatológa a v tom čase ošetrujúci lekár vyhodnotil, že ide o ľahšie poranenia, nakoľko odporúčal kontrolu u obvodného lekára. Pokiaľ by boli poranenia krčnej chrbtice závažnejšie, bolo by u menovanej vykonané aj RTG vyšetrenie, ako aj vyšetrenie na neurologickej ambulancii, čo v tomto prípade nebolo. V prípade, ak by poškodená trpela závažnými ťažkosťami, neboli by jej povolené vychádzky. Ohľadne krvných podliatin, ktoré sa mali u poškodenej vyskytnúť neskôr je možné predpokladať že pri tupom poranení mäkkých tkanív dochádza v neskoršom období k presvitanie hojaceho sa krvného výronu, čo má z následok že prvotne zistené krvné podliaty sa v neskoršom období počas hojenia menia a krvné výrony, ktoré boli umiestnené hlbšie sa pri hojení dostávajú do povrchových vrstiev kože a z toho vyplýva, že rozsahu poranení ohľadne krvných podliatin sa v priebehu ďalších dní mohol zväčšovať a mohli sa objaviť krvné podliatiny, ktoré neboli pri prvotnom vyšetrení zistené.
Znalcovi boli predložené fotografie, ktoré sú súčasťou spisu, kde uviedol, že pri časti fotografii môže ísť o predkolenie a je tam viditeľná krvná podliatina a pri ďalších fotografiách nie je možné vyhodnotiť o akú anatomickú oblasť tela ide a je na nej viditeľná krvná podliatina v tvare štvorca so zaobleným okrajom, ktorá by mohla vzniknúť pri dopade predmetu s podobný obrysom, ale z medicínskeho hľadiska je nepravdepodobné aby takéto poranenie vzniklo pri údere päsťou alebo kopnutím nohou. Poranenie a v oblasti hlavy a krku popísané v zdravotnej dokumentácii z medicínskeho hľadiska je nepravdepodobné, aby pri ich malom rozsahu boli spôsobené kopnutím nohou druhej osoby do oblasti tváre a iné poranenia u poškodenej neboli pri lekárskych vyšetreniach popisované. Poranenia, ktoré sú zrejmé z fotografií sa nachádzajú v oblastiach, ktoré je možné zasiahnuť pri kopnutí nohou a takisto svojím rozsahom kopnutie nohou nevylučujú. Pokiaľ pri prvotnom ošetrení poškodená uviedla, že bola kopnutá do dolných končatín, ale lekár pri objektívnom vyšetrení uviedol, že dolné končatiny sú bez vonkajších známok traumy. Následne poškodená navštívila ambulanciu všeobecného lekára, kde jej bola vypísaná práceneschopnosť z dôvodu úrazu zavinenou inou osobou a povolené vychádzky. Pri vyšetrení pacienta je pohmat jednou zo základných vyšetrovacích metód a lekár dokáže posúdiť vzhľadom na vedomé
a nevedomé reakcie pacienta, či pri zatlačení dochádza k bolesti a na základe toho dokáže lekár určiť oblasť, ktorá je citlivá a čo by v tomto prípade znamenalo pomliaždenie. Boli zistené aj vizuálne zistiteľné poranenia a to začervenenie pod ľavou očnicou, na krku popísal pomliaždenie vľavo a nezistil žiadne deformity, ktoré by preukazovali podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré by sa prejavovalo strnulým držaním krku s obmedzenou pohyblivosťou. Je neštandardné pri takýchto poranenia udeľovať vychádzky a z lekárskej správy nie je zrejmé či poškodená nosila, alebo nenosila golier.
Svedok U.. X. G. uviedol, že dňa 2.1.2015 manželka mala deti v rámci rozhodnutia o stretávaní a keď deti vrátila, staršia vystúpila z auta a mladšiu vybrala ona a potom ju vyzval, aby mu poskytla náhradný kľúč od auta, lebo chcel užívať auto za účelom vozenia detí do školy. Manželka pokračovala urážkami a potom prišiel obžalovaný, ktorý bol v garáži a kľúče od auta jej hodil na spolujazdcove miesto a prišla aj jeho mama, na ktorú začala útočiť a sotila mamu do oblasti hrude. Keď mama chcela zobrať dcéru, ktorú manželka držala na rukách a sotila do jeho mamy a vtedy zakročil otec, oddelil manželku od mamy, následne hádka pokračovala naďalej. Predmetom hádky boli kľúče a deti. K žiadnemu napadnutiu nedošlo a obžalovaný urovnal roztržku medzi poškodenou a jeho mamou a nevedel uviesť, že či otec mal rukavice a spolu s otcom - obžalovaným sa bránili útoku poškodenej. Poškodená sa pokĺzla a spadla na zem a táto si čupla na zem, ale nie z dôvodu bitky. Po príchode polície, jeden policajt sa rozprával s poškodenou, druhý s ním a obžalovaným. Obžalovaný chcel iba pomôcť a chránil jeho mamu. Majetkovo vysporiadaní nie sú doposiaľ a určite nepripravovali situáciu na odobratie auta. Nevedel uviesť, čo poškodená uvádzala polícii, nakoľko boli vzdialení asi 20-30 metrov. Fotodokumentáciu robila poškodená a obrazovo zvukový záznam robil on, ale nebol použiteľný. Napadnutie jeho matky poškodenou bolo zastavené, lebo nebolo preukázané, že sa skutok stal. Keď doniesol mladšiu dcéru dnu a vrátil sa, poškodená hystericky kričala a obžalovaný taktiež na to reagoval, ale určite nie fyzickým atakom, spolu s otcom niečo robili v garáži a mama sa nachádzala vnútri v dome a nevedel uviesť, či registroval nejakých susedov.
Z prečítanej svedeckej výpovede A. G. je zrejmé, že okolo 18.00 hod. v predmetný deň počula zvuk auta pred domom, kde manžel a syn boli vonku pred garážou a keď deti neprichádzali dnu a počula krik, a vyšla k nim vonku a pričom počula kričať poškodenú. Na jej otázku, prečo je taký krik syn povedal, že chce kľúče od auta od svojej manželky a tieto mu nechce dať. Nevesta následne volala políciu a snažila sa zobrať od nevesty dcéru S. a keď ju chytila, že ju zoberie, tak jej poškodená nadávala a jednou rukou ju udrela do hrude, kde sa zapotácala a syn ju zachytil a obžalovaný na to reagoval tak, že sa snažil zabrániť ďalšiemu útoku zo strany nevesty a tak vložil medzi nich ruku a spolu so synom a vnučkou S. išla dnu a von už nevyšla. Obžalovaný poškodenú určite neudrel a možno sa jej dotkol, keď ju bránil. Pouličné osvetlenie je vzdialené asi 50 metrov na obe strany. Na ulici nevidela žiadneho svedka a určite obžalovaný uviedol, že čo si to dovoľuje a vzhľadom na jeho zdravotný stav by nebol schopný niekoho napadnúť, alebo biť.
Z prečítanej výpovede L. Z. je zrejmé, že sú susedom rodiny G. cez ulicu a najbližšia lampa je pred domom K. a v predmetný deň určite nebol doma. Má vedomosť, že X. G. sa rozvádza a deti si odovzdávali a preberali pred kamerami a policajtmi a zvyčajne si títo dôrazne dohovárali, ale nebol to krik, ale také uštipačné a provokatívne reči z oboch strán. Nebol svedkom žiadnych výstupov medzi poškodenou a jej svokrovcami.
Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že má vedomosť o predmete konania, akurát si pamätá, že obžalovaný sa hádal s nejakou ženou a už sedem rokov pracuje v Rakúsku a na Slovensko chodí iba výnimočne a má vlastné problémy a starosti. S bratom odchádzali do mesta a zdá sa mu, že bol na ulici krik a bolo tam viac osôb, hádala sa žena s chlapom a neviem už uviesť, či to bolo večer alebo cez deň. Hádali sa strašne dlhý čas a nevie, čo žena kričala. Hádka sa udiala pred domom pána G. a nespomína sa či sa tam nachádzalo nejaké auto a uvedené vnímal zo vzdialenosti 200 - 300 metrov. Práve odchádzal s bratom do Prešova a pozreli sa čo sa deje a povedali si, aby išli preč a pri odchode ešte navigovali policajtov. Účastníkom konfliktov bol muž, ako aj žena, ale čo po sebe kričali nemá vedomosť. Žiadne fyzické napadnutie nevidel, ale pokiaľ si dobre spomína, žena kričala aby ju nebil, ale či malo ísť o pána G. alebo inú osobu to už uviesť nevedel.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že v uvedený večer spolu s bratom a jeho priateľkou odchádzali z domu a chceli nastúpiť do auta, lebo išli do mesta Prešov a keď jeho priateľka nastúpila do auta, počul aj s bratom nejaký hluk od suseda G.
a preto obaja vyšli pred bránu domu. Videl pred bránou domu p. G. zaparkované auto a nevie uviesť typ a boli tam tri osoby a jedno dieťa a nachádzal sa tam obžalovaný, jeden muž a žena s dieťaťom, vzdialenosť z ktorej to sledovali je cca 18-20 metrov a žena s dieťaťom čupela tesne pri aute a spolu s bratom pozorovali situáciu asi 3 minúty a žena kričala smerom k obžalovanému „nechajte ma, nechajte ma“ a obžalovaný povedal, aby tak silno nekričala a dieťa stálo pri žene. Úder nevidel, ale videl ako obžalovaný smerom k žene gestikuluje rukami a opakuje jej, aby nekričala na celú ulicu. Potom sa vrátili späť do dvora, nasadli do auta a išli preč a pri výjazde z ulice stretli policajné auto, kde policajti sa pýtali na dom G.. Vtedy už bola tma a obe lampy riadne svietili. Celú situáciu videl dobre a vie o nezhodách medzi X. G. a jeho manželkou a títo sa rozvádzajú. Poškodenú osobne nepozná a situáciu chápal ako hádku medzi rodinou.
K následným rozporom vo svojich výpovediach sa nevedel vyjadriť a pokiaľ vypovedal v roku 2015 určite si to lepšie pamätal a preto sa pridržiava svojej pôvodnej výpovede.
Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na odstup času si pamätá málo a žije v Rakúsku a nevie uviesť, akej farby bolo auto, ani koľko ľudí sa nachádzalo na mieste činu. Obžalovaného pozná ako suseda a keď sa skutok stal, s bratom sa niekde chystali a určite to bol večer. Sledoval to zo vzdialenosti 15 - 20 metrov a jedna pouličná lampa je pred ich domom a nevie sa vyjadriť ani k rodinným vzťahom v rodine obžalovaného. S obžalovaným nebol v kontakte a v minulosti už bol dvakrát vypočutý. Na ulici registroval krik a počul mužský hlas. Určite to bol obžalovaný a žena a počul len ústne hádky. Na fyzické napadnutie si nespomína a keď odchádzali v predmetný večer stretli ich policajti, ktorí sa ich pýtali na uvedenú adresu a nevie sa vyjadriť k otázke, čo bolo predmetom hádky a či to bolo zrozumiteľné.
Z prečítanej výpovede vyplynulo, že obžalovaný stál nad ženou s dieťaťom a bolo ho dobre vidno, kričal na ňu a vtedy raz videl ako ju udrel pravou rukou v hornej časti tela a žena kričala, aby ju nebil a potom ho zbadal a odstúpil o dva kroky. Následne v ďalšej výpovedi uviedol, že pán G. šermoval rukami a pokiaľ v prvej výpovedi uviedol, že obžalovaný ženu udrel, ale následne uviedol, že to mohlo byť tak, že gestikuloval rukami pred ňou a nevidel, aby ju udrel alebo kopol. K týmto rozporom na hlavnom pojednávaní uviedol, že prvá výpoveď bola taká, lebo sa mu zdalo , že obžalovaný ju udrel a druhýkrát už si nespomínal čo tomu nasvedčovalo. S nikým sa o tejto veci nebavil, ale lepšie si pamätal pri prvej výpovedi.
Bol prečítaný znalecký posudok PhDr. Mariana Garbára, z ktorého vyplynulo, že poškodená je intravertovaného typu, emočne stabilná a bez známok výraznejšej osobnostnej patognómie a jej intelektové schopnosti sú v pásme zjavného nadpriemeru. Poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Nezistil u nej snahu javiť sa v lepšom svetle, resp. snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, čo by znižovalo všeobecnú vierohodnosť, ako aj špecifickú vierohodnosť vo vzťahu k uvedenému skutku. U poškodenej nie sú prítomné prejavy, ktoré by nasvedčovali pre účelové, vedomé škodenie obvinenému. Postoj k obvinenému je indiferentný a k obvinenému nemala nikdy negatívny vzťah, ale potom čo spravil sa jej hnusí, ale nepociťuje k nemu nenávisť, len odsudzuje to, ako sa správal.
Z prečítaných listinných dôkazov je zrejmé, že na mieste činu vykonala zásah hliadka zložená zo svedkov I. W. X.. Ďalej bol oboznámený záznam o službe uvedenej hliadky. Poškodená A.. O. G. vydala nahrávku o udalosti, ktorá je predmetom konania a 6 kusov fotografií znázorňujúcich modriny na nohách. Ďalej boli oboznámené lekárske správy, ktoré však boli verifikované znaleckým posudkom MUDr. Kováča. Taktiež boli oboznámené detailné fotografie tváre poškodenej vyhotovené bezprostredne po spáchaní uvedeného skutku. Bol oboznámený taktiež prepis zvukovej nahrávky poškodenej, ktorá bola predložená orgánom činným v trestnom konaní. Boli oboznámené aj rozhodnutia Okresného súdu Prešov týkajúce sa úpravy práv a povinností maloletým deťom.
Obžalovaný je v súčasnosti poberateľom starobného dôchodku vo výške 377,70 Eur mesačne, nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Reimana v Prešove. Podľa charakteristiky z miesta bydliska obžalovaný žije v rodinnom dome spolu s manželkou a synom a neboli zaznamenané žiadne problémy a jeho správanie nebolo doposiaľ riešené komisiou na ochranu verejného poriadku. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov má tento viacero záznamov a to všetky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a zistil nasledovné:
Dňa 2.1.2015 v čase okolo 18.00 hod. poškodená doviezla deti, ktoré mala odovzdať svojmu manželovi U.. X. G., ktorý v tom čase býval u rodičov v Petrovanoch, pri odovzdávaní detí došlo ku konflikte medzi poškodenou, jej manželom, ktorý jej chcel zobrať kľúče od auta a od toho konfliktu ohľadne odovzdania detí sa zapojil aj obžalovaný ako aj jeho manželka. V rámci uvedeného konfliktu, keď manželka obžalovaného zobrala mladšiu vnučku do vnútra, došlo k fyzickému konfliktu, kde obžalovaný mal opakovane udrieť poškodenú rukou, resp. päsťou do oblasti tváre. Uvedeným konaním mal je spôsobiť poranenia ako uviedol znalec MUDr. Kováč, kde uviedol, že uvedené poranenia by si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 5-6 dní a určite by nepresiahli hranicu 7 dní. Taktiež ju kopol do oblasti nôh, kde podliatiny, ktoré sa nachádzajú na fotografiách, sa nachádzajú na oblastiach, kde ich spôsobil obžalovaný kopnutím.
Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že bránil svoju manželku práve pred útokom poškodenej a určite ju žiadnym spôsobom neudrel, ani nekopol a pripustil, že možno sa jej dotkol keď bránil manželku, ale nie určite päsťou a v žiadnom prípade ju neudrel. Svedkyňa A. G. uviedla, že v tom čase už bola s mladšou vnučkou vnútri a nevie sa vyjadriť čo sa dialo následne. Spáchanie skutku obžalovaným poprel aj svedok U.. X. G., ktorý uviedol, že otec sa iba bránil v útoku zo strany poškodenej a táto sa pokĺzla a spadla na zem, kde táto čupela. Poškodená hystericky kričala, ale otec ju určite žiadnym spôsobom nenapadol.
Obžalovaného usvedčuje zo skutku poškodená A.. O. G., ktorá uviedla, že obžalovaný ju udrel tri- štyrikrát do tváre a ďalšie údery smerovali do ďalších častí tváre a tieto údery neboli silné a keď manžel obžalovaného upozornil, že na ulici sú ľudia, tento s útokmi prestal. Poškodená uviedla, že ju opakovane kopal aj do oblasti nôh, kde sa jej následne vytvorili modriny. Poranenia sú verifikované znalcom MUDr. Kováčom a uviedol, že tieto boli spôsobené údermi, ktoré pôsobili malou silou a prudkosťou, kde jeden smeroval do temena najmenej dva údery do oblasti tváre a najmenej jeden úder do oblasti krku a určite boli spôsobené druhou osobou. Podľa jeho názoru práceneschopnosť bola neprimeraná a uvedené poranenia by mali byť vyhojené v lehote do siedmych dní. Pripustil, že modriny, ktoré sa nachádzajú na predkolení sa mohli vytvoriť s určitým odstupom, nakoľko mohli byť v hlbších štruktúrach a preto na povrchu sa prejavili až s určitým odstupom a nachádzajú sa v oblasti, ktoré mohol zasiahnuť kopnutím a pripustil aj takýto mechanizmus vzniku.
Z výpovedí zasahujúcich členov policajnej hliadky je zrejmé, že priamo na mieste boli zhotovené fotografie tváre poškodenej, kde znalec sa vyjadril, že na fotografiách sú zrejmé poranenia a to pomliaždenia krvná podliatina nosa a ďalšie poranenia pod ľavou očnicou nie sú úplne zrejmé. Spáchanie skutku obžalovaným je zrejmé aj z výpovede svedka Z. K., ktorý vo svojej prvej výpovedi, ktorú urobil s najkratším odstupom od skutku uviedol, že zreteľne rozoznal obžalovaného a ženu, kde obžalovaný ju minimálne raz udrel do oblasti tváre, aj keď následne zmenil výpovede a udalosť popisoval iným spôsobom, ale pri odstraňovaní rozporov uviedol, že všetky skutočnosti si najlepšie pamätal pri prvej výpovedi. Výpoveď tohto svedka potvrdzuje aj ďalší vypočutý svedok A. K..
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku PhDr. Mariana Garbára, ktorý uviedol, že poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a nezistil u nej snahu javiť sa v lepšom svetle alebo skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by znižovali ako všeobecnú tak aj špecifickú vierohodnosť.
Z vykonaného dokazovania sú tu zrejmé dve skupiny dôkazov, kde obžalovaného zo skutku priamo usvedčuje svedkyňa A.. O. G., ktorej vierohodnosť je zachovaná a priamo skutok videl aj svedok Z. K. a nepriamo je tu sled dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú a to výpovede svedkov, ktorí popisujú správanie poškodenej bezprostredne po skutku, ako aj závery znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku je ten, ako je uvedené vo výpovedi poškodenej.
Na základe uvedeného súd mal zato, že obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom napadol iného, t.j. poškodenú a preto týmto svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Ulica medzi rodinnými domami je určite verejne prístupné miesto a preto boli naplnené všetky objektívne znaky tejto skutkovej podstaty. Je potrebné poukázať, že v danom prípade nemohlo ísť aj o prečin ublíženia na zdraví, lebo aj keď poškodená predložila dlhšiu
práceneschopnosť, ale zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva je zrejmé, že táto je neprimerane dlhá a práceneschopnosť sa pohybuje pri takýchto poraneniach v rozmedzí 5-6 dní a preto konanie obžalovaného bolo možné posúdiť iba ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde u neho nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a zároveň súd mal zato, že konal formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona lebo chcel spôsobom uvedený v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Trestný zákon v osobitnej časti za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že doposiaľ viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a preto súd mal zato, že účel trestného zákona a to generálnu ako aj individuálnu prevenciu je možné dosiahnuť aj trestom uloženým na dolnej hranici trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov. Nakoľko išlo o prvé vybočenie obžalovaného z riadneho spôsobu jeho života súd dospel k záveru, že nie je potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom ale postačuje aj samotná hrozba trestu, kde obžalovaný svojím správaním v skúšobnej dobe môže preukázať, že v tomto prípade išlo o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu jeho života a preto výkon trestu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 18-tich mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti za primeranú. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.