Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-35-2019.pdf
PDF · 140.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Ivety Sopkovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu R. P., s.r.o. so sídlom E., Y. XX/XXX, W. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou N., Y. a partneri s.r.o. so sídlom J., E. č. XX, W.: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P., XX. L.. XXX/XX, 2/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P., XX. L.. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. R. T., advokátom so sídlom X., E. P. č. XXX/XX, o vypratanie nehnuteľností a o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2018, č. k. 19C/222/2011-159, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom v Trenčíne, Správou katastra Trenčín na liste vlastníctva č. XXXX pre okres P., obec a katastrálne územie P. P., a to pozemok parcela registra typu "C", parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parcela registra typu "C", parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parcela registra typu "C", parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXXmX, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ aby vypratali nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. P. P. ako C-KN parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, C-KN parc. č. XXXX/ X-zast. plochy a nádvoria o výmere XXXmX, C-KN parc. č. XXXX -záhrada o výmere XXXmX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 1/, 2/ sa vzájomnou žalobou domáhali určenia, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné a ostatne to vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č.XXXX pre k.ú. P. P., že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere XXX m2, dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X nachádzajúce sa na ul. XX. L. XXX/XX v P. P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2010, zavkladovanej pod V 4903/10 a tieto nehnuteľnosti užívajú žalovaní 1/ a 2/. V Kúpnej zmluve ktorou žalobca nehnuteľnosti nadobudol, (článok II., bod 2.) predávajúci prehlásil okrem iného, že predmet kúpy nie je viazaný žiadnymi dlhmi, záložným právom, vecným bremenom ani inými záväzkami voči tretím osobám. V konaní sa taktiež preukázalo, že v minulosti bol
žalovaný 1/ vlastníkom sporných nehnuteľností a dňa 28.10.2008 uzatvoril žalovaný 1/ kúpnu zmluvu so spoločnosťou Y.-C., s.r.o., ktorou odpredal tieto nehnuteľnosti tejto obchodnej spoločnosti, v mene ktorej bol v tom čase oprávnený konať S. N.. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 6.6.2013 č. k. 11C/177/2011-319 zamietol návrh žalobcov 1/, 2/, ktorí sa domáhali určenia, že sú nájomcami domu súpisné číslo XXX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na A. XX. L. XXX/XX v P. P., a to na základe ústnej dohody medzi žalobcom 1/ a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Y.-C., s r.o. Z vykonaného dokazovania v konaní pod sp. zn. 11C 177/2011-319 mal súd za nesporné, že žalovaný je súčasným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobca 1/ v minulosti odpredal právnemu predchodcovi žalovaného na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej znenie nebolo do podania návrhu v danej veci zmluvnými stranami spochybnené. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov 1/, 2/ v tom zmysle, že medzi nimi a právnym predchodcom žalovaného (nadobúdateľom nehnuteľnosti od žalobcu 1/ došlo k dohode o prenechaní predmetného domu do ich užívania za odplatu (nájomné) na dobu určitú (do zaplatenia kúpnej ceny), teda k dohode o vzniku nájomného vzťahu. Existenciu nájomného vzťahu popiera text uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo od žalobcu 1/ nový vlastník , podľa ktorej sa žalobca 1/ zaviazal ako predávajúci nehnuteľnosť uvoľniť v dojednanej trojdňovej lehote. Konkludentné zmluvné dojednanie o nájme predmetnej nehnuteľnosti jednoznačne vylúčil vo svojej svedeckej výpovedi i bývalý štatutárny zástupca nadobúdateľa ako nového vlastníka nehnuteľnosti - domu, ktorý len potvrdil, že vlastník nevykonával žiadne úkony voči žalobcom 1/, 2/ na jej vypratanie. Na základe uvedených skutočností okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/177/2011 konštatoval, že v konaní nebolo preukázané splnenie náležitostí uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalobcami 1/, 2/ a spoločnosťou Y.-C., s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 29. októbra 2015 pod č. k. 19Co/656/2013-352 rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Žalovaní 1/ a 2/ viedli na tamojšom súde 2 spory sp. zn. 11C/177/2011 a sp. zn. 17C/113/2016, pričom sa domáhali práva užívať nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu z rôznych právnych dôvodov; vo veci sp. zn. 11C/177/2011 titulom nájomnej zmluvy, vo veci 17C/113/2016 titulom práva bezplatného užívania a v tomto konaní sp. zn. 19C/222/2011 titulom vlastníckeho práva, resp. výpožičky. Konanie 17C/113/2016 bolo právoplatne zastavené pre litispedenciu, pretože vo veci prebieha konanie o určenie práva vo veci sp. zn. 19C/222/2011. Konanie vo veci sp. zn. 11C/177/2011 sa právoplatne skončilo, jeho závermi je súd viazaný a okolnosti, ktoré viedli k právoplatnému skončeniu konania nie je možné preskúmavať znovu, pretože by tým bol porušený princíp právnej istoty. Žalovaní 1/ a 2/ teda nemôžu užívať spornú nehnuteľnosti titulom nájomnej zmluvy, lebo toto bolo vyvrátené v spore 11C/177/2011. V tomto konaní sa súd zaoberal iba tými právnymi dôvodmi, ktoré doposiaľ neboli predmetom súdneho prieskumu a to užívania z titulu výpožičky, resp. vlastníckeho práva. Žalovaný 1/ spochybnil platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, ktorou odpredal spoločnosti Y.-C., s.r.o., sporné nehnuteľnosti, pričom ako jediný dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy uviedol nevyplatenie celej kúpnej ceny. Predmetná kúpna zmluva však bola riadne zavkladovaná na katastri nehnuteľností a podľa ustálenej judikatúry nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre neplatnosť zmluvy v zmysle platných právnych predpisov, ale je iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci sa nepreukázalo, že by žalovaný 1/ od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.10.2008 písomne odstúpil, z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v plnej výške. Preto súd považoval uvedenú kúpnu zmluvu za platný právny úkon bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťou, či kúpna cena reálne zaplatená v plnej výške bola alebo nie. Námietky žalovaného 1/, že je vlastníkom nehnuteľností, teda neobstoja. Súd podľa Čl.5 CSP sankcionoval procesné úkony advokáta žalovaných 1/ a 2/ odopretím súdnej ochrany, ktorý CSP vyžaduje pre vzájomnú žalobu a to tak, že nepribral do konania spol. Q. - D., s.r.o., so sídlom J. XX, J., W.: XX XXX XXX ako žalobcu v spore o určenie vlastníckeho práva ani tejto spoločnosti nezasielal vzájomnú žalobu na vyjadrenie, pretože takýto postup celkom zjavne slúži žalovaným 1/ a 2/ na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva a vedie iba k nedôvodným prieťahom v tomto konaní. Advokát žalovaných nebol oprávnený v mene spoločnosti Q. - D., s.r.o., so sídlom J. XX, J., W.: XX XXX XXX takúto vzájomnú žalobu podať, pretože nemal od nej udelenú plnú moc na zastupovanie v tomto konaní. Podľa ustálenej a publikovanej judikatúry ( ktorú advokát žalovaných 1/ a 2/ musí poznať) ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať iba proti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, v danom prípade výlučne žalobca v tomto spore a nie tretí subjekt. Obsahom vzájomnej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva a nie neplatnosť konkrétnej kúpnej zmluvy. Len v prípade konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť sporovými stranami všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne
ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V tomto spore je nepochybné, že aj po doručení vzájomného návrhu tretej osobe by výsledok sporu vo vzťahu k nej bol totožný (zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore) a súd vzájomnú žalobu zamietol bez zbytočného a nedôvodného predlžovania sporu. Posledným sporným právnym dôvodom, od ktorého žalovaní 1/ a 2/ odvíjali svoj nárok nehnuteľnosti užívať bola výpožička, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ v roku 2008 a konateľom spoločnosti Y.-C., s.r.o. S. N., resp. D. D. formou ústnej dohody. Z odôvodnenia právoplatného rozsudku tamojšieho súdu vo veci sp. zn. 11C/177/2011 vyplýva, že jediným oprávneným konať za spoločnosť Y.-C., s.r.o. v spornom období ( od 24.3.2007- 10.12.2009), keď žalovaný 1/ uzatváral kúpnu zmluvu v roku 2008 nebol D. D. ale S. N. a jedine táto osoba mohla so žalovanými 1/ a 2/ uzatvárať ústne dohody v mene kupujúceho. S. N. bol podrobne na okolnosti užívania nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ vypočutý v spore 11C/177/2011 a tento poprel existenciu ústnej dohody medzi žalovanými 1/ a 2/ a ním o bezplatnom užívaní týchto nehnuteľností po neobmedzenú dobu. Žalovaným 1/ a 2/ sa tolerovalo užívanie iba dovtedy, kým spol. Y.-C., s.r.o. nehnuteľnosti ďalej neodpredá tretej osobe. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, ktorá bola súčasťou spisu 11C/177/2011 táto dočasnosť vyplývala, lebo žalovaný 1/ sa ako predávajúci zaviazal, že najneskôr do 3 pracovných dní od vydania listu vlastníctva v prospech nadobúdateľa Y.-C., s.r.o. uvoľní predmet zmluvy ( bod 6 zmluvy). Súd v tomto konaní upustil od opätovného výsluchu S. N. ako aj žalovaného 1/ a štatutára Y.-C., s.r.o. na uvedené okolnosti, pretože skutočnosti, ktoré sa mali takto preukazovať sa dali preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP), a to oboznámením rozsudku tamojšieho súdu sp.zn.11C/177/2011, ktorý bol súčasťou spisu. Opätovné výsluchy na už preukázané skutočnosti v právoplatne skončenom spore by nepriniesli žiadne nové informácie, len prieťahy v tomto spore a výsluch D. D. príp. iných svedkov bol v danom prípade bezpredmetný. Súd vyhodnotil tento vzájomný vzťah žalovaného 1/ a konateľa Y.-C., s.r.o. ako uzatvorenie konkludentnej dohody o výpožičke, ktorej predmetom môže byť aj nehnuteľnosť (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/5390/2008). Zmluvou uzavretou konkludentne medzi S. N. a žalovanými 1/ a 2/ vzniklo žalovaným 1/ a 2/ po obmedzenú dobu (kým bude Y.-C. s.r.o. vlastníkom sporných nehnuteľností) predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať. Pokiaľ nehnuteľnosti boli následne prevedené na iné osoby, ktoré ako noví vlastníci so žalovanými 1/ a 2/ nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu (nájomnú ani o výpožičke) a iba žalovaným 1/ a 2/ umožnili predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať, nejde o ďalšie zmluvy o výpožičke ale iba o výprosu. V danom prípade teda po uplynutí doby konkludentnej výpožičky uzatvorenej so spol. Y.-C., s.r.o. už neboli preukázané žiadne ďalšie zmluvné dojednania s novými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti týkajúce sa ich užívania žalovanými 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ svoje právo od iných zmluvných vzťahov s novými nadobúdateľmi okrem vzťahu so spol. Y.-C., s.r.o. ani neodvodzovali. Preto súd nemal dôvod vykonávať dokazovanie na zisťovanie všetkých nadobúdateľov sporných nehnuteľností nasledujúcich po spol. Y.- C., s.r.o. a nevypočúval ani ich štatutárnych zástupcov z dôvodu zjavnej nehospodárnosti takýchto dôkazov a predlžovania sporu. Zmluva o konkludentnej výpožičke sa týkala len žalovaného 1/ a Y.-C. s.r.o., neprešla na nových nadobúdateľov nehnuteľností a táto zanikla momentom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo spol. Y.-C., s.r.o. na ďalšieho nadobúdateľa. Žalovaní 1/ a 2/ užívali nehnuteľnosti počas meniacich sa zmluvných vzťahov len na základe nezáväznej výprosy (noví nadobúdatelia ich tam nechali bývať bez zmluvy a právneho dôvodu), teda žalovaným aktuálne chýba právny dôvod nehnuteľnosti užívať, lebo žalobca s bezplatným užívaním nehnuteľností titulom výprosy ďalej nesúhlasí a domáha sa ich vypratania. Z vykonaného dokazovania teda mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú bez právneho dôvodu nehnuteľnosti, zapísané v LV č.XXXX, v k. ú. P. P. a to parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX-záhrady vo výmere XXX m2, dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X nachádzajúce sa na ul. XX. L. XXX/X v P. P., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a preto súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ aby sporné nehnuteľnosti vypratali. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 569 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a súčasne určí, že výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu v Trenčíne na LV č. XXXX k. ú. P. P. parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXXmX, stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X je žalovaný 1/.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovali za nezákonný z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, čím bolo porušené základné právo žalovaných na súdnu ochranu garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že súd nepripustil, aby sa žalovaný 1/ vyjadril k veci, a to napriek tomu, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci a napriek tomu, že právny zástupca žalovaných súd o túto možnosť výslovne požiadal. Ďalej dôvodili, že súd odmietol vykonať výsluchy svedkov navrhovaných právnym zástupcom žalovaných, a to napriek tomu, že ich výpovede sú pre toto konanie a osobitne pre účely vzájomnej žaloby žalovaných podanej priamo na pojednávaní absolútne kľúčové a napriek tomu, že právny zástupca žalovaných súd o vypočutie týchto svedkov výslovne požiadal. Súd pritom týmto bezprecedentným postupom konal v priamom rozpore s obsahom a účelom ustanovení čl. 2, čl. 6 ods. 1 O.s.p., čl. 9 CSP., § 181 ods. 1, § 196 ods. 1 CSP. Vyslovil záver, že súd tak konal nielen v záujme „zbavenia sa svojej zodpovednosti“, nakoľko v priebehu pojednávania sa sudkyňa vyjadrila v tom smere, že žalovaný 1/ bude mať takúto možnosť vypovedať v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na to, že súd do písomnej zápisnice z pojednávania opomenul zachytiť prednes právneho zástupcu žalovaných, v rámci ktorého odznelo skonštatovanie z podozrenia spáchania viacerých trestných činov zo strany štatutárov, resp. spoločníkov subjektov, ktorí vylákali predmetné nehnuteľnosti od žalovaných s cieľom vykonania viacerých zosúladených postupných prevodov týchto nehnuteľností za účelom neoprávneného vylákania „vratky“ DPH zo štátneho rozpočtu, nemožno vylúčiť , že súd bol v danom prípade motivovaný aj len obyčajným strachom. Možno totiž skonštatovať, že po výpovediach žalovaného 1/ a všetkých svedkov navrhovaných ich právnym zástupcom by súd dospel k záveru, že jediným účelom uzavretia kúpnej zmluvy a vykonania všetkých ďalších prevodov predmetných nehnuteľností mohlo byť veľmi pravdepodobne vylákať tieto nehnuteľnosti podvodným spôsobom od žalovaného 1/ a následne tieto nehnuteľnosti použiť v rámci „štandardnej“ daňovej podvodnej schémy, pri ktorej jeden z radu subjektov nadobúdajúcich predmetné nehnuteľnosti neodvedie DPH zinkasovaného od ich ďalšieho bezprostredného nadobúdateľa, pričom takýto ďalší bezprostredný nadobúdateľ si úspešne voči štátnemu rozpočtu uplatní nárok na odpočet DPH zaplatenej bezprostrednému predchodcovi s tým, že tento predchodca zanikne úplne (čo je zhodou okolností aj prípad spoločnosti S. Q. s.r.o., predtým Q. Q. s.r.o.), alebo sa stratí v spleti ďalších x subjektov, ktoré sa spolu zlúčia s ním do iného subjektu, ktorý následne skončí v konkurze (čo je zhodou okolností prípad spoločnosti D. W. s.r.o.). Na základe uvedeného možno vysloviť záver, že v danom prípade bol vyššie uvedeným postupom súdu prvej inštancie naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tým, že odmietol vykonať výsluchy navrhovaných svedkov, je potrebné konštatovať, že rozsudok vychádza z absolútne nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím je naplnený odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní konanom dňa 30.04.2018 realizovali svoje právo vyjadriť sa k akejkoľvek otázke súvisiacej s prejednávanou vecou prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Preto v súvislosti s opakovaným tvrdením žalovaných, že im bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva uviedol, že uvedené tvrdenie žalovaných je účelové v snahe oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci a nebolo žalovanými nijako dôkazne preukázané. Poukázal na to, že medzi ním a žalovanými prebiehal na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11C/177/2011 na základe žaloby žalovaných proti žalobcovi spor o určenie nájomného práva k identickým nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa domáha. Medzi žalobcom a žalovanými prebiehal na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 17C/113/2016 ďalej na základe žaloby žalovaných proti žalobcovi aj spor o určenie užívacieho práva rovnako k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobca žalobcov a ich tvrdenia v konaní 17C/113/2016 sa odvoláva na rovnaké skutočnosti a dôkazy ohľadne existencie údajnej neformálnej zmluvy, ktorá mala žalovaných oprávňovať užívať nehnuteľnosti, na aké skutočnosti a dôkazy sa žalobcovia odvolávali aj v konaní sp. zn. 11C/177/2011. Ako je zrejmé, zo všetkých tvrdení žalovaných prezentovaných vo veci sp. zn. 11C/177/2011, sp. zn. 17C/113/2016, ako aj vo veci 19C/221/2011 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými mala byť uzatvorená neformálna zmluva, na základe ktorej mali mať žalovaní užívacie právo k nehnuteľnostiam. V konaní sp. zn. 11C/177/2011 súd podrobne vykonával dokazovanie ohľadne existencie uvedenej neformálnej zmluvy, na základe ktorej mali mať žalovaní užívacie právo k nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní sp. zn. 11C/177/2011 netvrdili a nepreukazovali striktne existenciu nájomnej zmluvy, ale tvrdili, že mala existovať neformálna zmluva, na základe ktorej mali mať užívacie právo k nehnuteľnosti. Inak povedané,
medzi tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami produkovanými žalovanými ohľadne existencie platného užívacieho titulu k nehnuteľnosti v konaniach sp. zn. 11C/177/2011, sp. zn. 17C/113/2016 a sp. zn. 19C/221/2011 neexistuje žiadny podstatný rozdiel. Žaloba žalobcu bola v konaní sp. zn. 11C/177/2011 právoplatne zamietnutá z dôvodu, že nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy, pričom v konaní sa nepreukázala ani existencia žiadnej inej zmluvy o užívaní. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vo veci sp. zn. 11C/177/2011 súd skúmal, či je spoločnosť R. P., s. r. o. pasívne vecne legitimovaná, teda či je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu preto ide o otázku hmotnoprávneho vzťahu tých istých účastníkov, z ktorej súd pri posudzovaní nároku žalovaných v konaní proti žalobcovi, sp. zn. 11C/177/2011 vychádzal. Poukázal na to, že vzájomná žaloba žalovaných spočívajúca v tvrdení, že sú vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých sa majú vypratať, sa objavila až v roku 2018, to je viac ako 6 rokov od podania žaloby. Samotné žalovanými tvrdené vlastníctvo žalovaných k nehnuteľnosti nebolo žalovanými nijako dôkazne preukázané. Spochybnenie vlastníctva žalobcu (a to výlučne iba tvrdením žalovaných bez akéhokoľvek relevantného dôkazného prostriedku) bolo zo strany žalovaných zrealizované až potom, ako žalovaní vyčerpali všetky obštrukčné možnosti ohľadne podávania žalôb na určenie ich údajného užívacieho práva. V tejto súvislosti je aj poukázanie žalovaných na podozrenie zo spáchania trestných činov rovnako účelovým tvrdením s cieľom oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že sa nestotožňujú s jeho tvrdeniami, že otázku hmotnoprávneho, vlastníckeho vzťahu žalovaných k predmetnému bytu, respektíve otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008 vyriešil súd v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11C/177/2011. Uviedli, že žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, respektíve o vypratanie nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Súdy sú povinné z úradnej povinnosti preskúmavať platnosť právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že platnosť kúpnej zmluvy, respektíve na ňu nadväzujúcich následných prevodov vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a teda ani otázka tvrdeného vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam nebola nikdy predmetom súdneho preskúmania, a to ani v tomto konaní, ani v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 11C/177/2011 a o tejto veci súd nevykonal absolútne žiadne dokazovanie, a to napriek tomu, že žalovaní ich vykonanie navrhli hneď na prvom pojednávaní vo veci samej. Vyslovili názor, že vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalovaného 1/ a navrhnutých svedkov by bolo preukázané, že v prípade právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, ide o absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedeným konaním zo strany súdu, t. j. nevykonaním navrhovaných dôkazov, ako aj nevypočutím žalovaného 1/, tak došlo k takým nedostatkom predmetného konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, respektíve týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň poukázali aj na ust. čl. 21 Ústavy SR, podľa ktorého je v prípadoch ako tento potrebné posudzovať aj zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia. Z hmotnoprávneho hľadiska bude možné zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia posúdiť ako nevyhnutý v demokratickej spoločnosti, ak reaguje na naliehavú spoločenskú potrebu, a najmä, ak je primeraný legitímnemu cieľu, ktorý je zásahom sledovaný. Z procesnoprávneho hľadiska je dôležité, že rozhodnutie o vyprataní musí byť vydané v konaní, ktoré dotknutým obyvateľom umožňuje vyjadriť sa k oprávnenosti tohto vysťahovania a takéto rozhodnutie musí byť založené na riadnom odôvodnení nevyhnutnosti potreby tak vážneho zásahu do práv dotknutých obyvateľov, akým vysťahovanie je.
5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike k replike žalovaných 1/, 2/ uviedol, že už v právoplatnom rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/177/2011 súd zamietol žalobu žalovaných o určenie, že sú nájomcovia domu, pričom v uvedenom konaní došlo k vyriešeniu predbežnej otázky - kto je vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. P. Teplice. C. za to, že vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva, ako aj iné návrhy žalovaných, bola podaná účelovo, aby tak došlo k predĺženiu bezodplatného užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/. Poukázal na to, že žalovaní k tvrdeniam o údajnej absolútnej neplatnosti nadobúdacieho právneho titulu právneho predchodcu žalobcu neprodukovali žiadne relevantné dôkazy. Vzájomná žaloba žalovaných spočívajúca v tvrdení, že sú vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých sa majú vypratať, sa objavila viac ako šesť rokov od podania žaloby o vypratanie.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú bez právneho dôvodu nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a preto im uložil povinnosť, aby sporné nehnuteľnosti vypratali do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2010, pričom tieto nehnuteľnosti užívajú žalovaní 1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ sa v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11C/177/2011 domáhali určenia, že sú nájomcami spornej nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Y.- C., s.r.o. J., pričom ich žaloba bola súdom zamietnutá. V preskúmavanej veci žalovaní 1/, 2/ dôvodili, že sú oprávnenými užívateľmi nehnuteľností z titulu vlastníckeho práva, resp. z titulu zmluvy o výpožičke. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného 1/ o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zamietol s odôvodnením, že kúpna zmluva zo dňa 28.10.2008, ktorou žalovaný 1/ odpredal sporné nehnuteľnosti spoločnosti Y.-C., s.r.o. je platným právnym úkonom, zmluva bola riadne zavkladovaná v katastri nehnuteľností a podľa ustálenej judikatúry nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre neplatnosť zmluvy, ale je iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ boli oprávnení sporné nehnuteľnosti bezplatne užívať na základe konkludentnej dohody o výpožičke uzavretej s konateľom právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Y.-C., s.r.o. S. N. po obmedzenú dobu, kým bude spoločnosť Y.-C., s.r.o. vlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ nehnuteľnosti boli následne prevedené na iné osoby, ktoré so žalovanými nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu a iba umožnili žalovaným nehnuteľnosti užívať, išlo iba o nezáväznú výprosu. V súčasnosti žalobca s bezplatným užívaním nehnuteľností titulom výprosy ďalej nesúhlasí, a preto súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nehnuteľnosti vypratať.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ dodáva nasledovné:
9. Podstatou odvolania žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie sú námietky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že nepripustil, aby sa žalovaný 1/ k veci vyjadril napriek tomu, že právny zástupca žalovaných o túto možnosť výslovne požiadal, ďalej tým, že súd odmietol vykonať výsluchy navrhovaných svedkov napriek tomu, že ich výpovede boli osobitne pre účely vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva kľúčové, v dôsledku čoho vychádza rozsudok súdu prvej inštancie z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
10. Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcele č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parcele č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parcele č. XXXX - záhrady vo výmere XXXmX, dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. P. P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2010, zavkladovanej pod V XXXX/XX D. katastra P., pričom tieto nehnuteľnosti užívajú žalovaní 1/ a 2/. Žalobca dňa 30.07.2011 a dňa 15.08.2011 písomne vyzval žalovaných 1/, 2/ na vypratanie nehnuteľnosti, avšak bezvýsledne. Dňa 14.10.2011 podal žalobca na súde prvej inštancie žalobu proti žalovaným 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že v minulosti bol žalovaný 1/ vlastníkom sporných nehnuteľností a dňa 28.10.2008 uzatvoril žalovaný 1/ kúpnu zmluvu so spoločnosťou Y.-C., s.r.o. J., ktorou odpredal predmetné nehnuteľnosti tejto obchodnej spoločnosti, v mene ktorej bolo v tom čase oprávnený konať konateľ S. N.. Žalovaní 1/ a
2/ dôvodili, že majú právo užívať nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu z rôznych právnych dôvodov, a to titulom nájomnej zmluvy, resp. titulom práva bezplatného užívania, následne titulom vlastníckeho práva, resp. titulom výpožičky. Po podaní žaloby o vypratanie nehnuteľností, žalovaní 1/, 2/ podali na Okresnom súde v Trenčíne v postavení žalobcov žalobu proti žalovanému - spoločnosti R. P. s.r.o. so sídlom v E. (v tomto konaní žalobca) o určenie, že sú nájomcami domu súp. č. XXX s príslušenstvom nachádzajúceho sa na ulici XX. L. XXX/XX v P. P., a to na základe ústnej dohody uzavretej medzi žalobcom 1/ M. S. a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Y.- C., s.r.o.. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.02.2012 č. k. 19C/222/2011-43 bolo konanie o vypratanie nehnuteľností prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci o určenie, že žalovaní 1/, 2/ sú nájomcami spornej nehnuteľnosti vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11C/177/2011. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2013 č. k. 11C/177/2011-319 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2015 č. k. 19Co/656/2013-352 bola žaloba žalobcov o určenie, že sú nájomcami domu súp. č. XXX s príslušenstvom a záhradou nachádzajúceho sa v P. P., zapísaného na LV č. XXXX, zamietnutá. V tomto konaní súdy vychádzali zo zistenia, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že medzi nimi a právnym predchodcom žalovaného došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, preto súd žalobu žalobcov zamietol. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 17C/113/2016 vyplýva, že v tomto konaní sa žalovaní 1/, 2/ v postavení žalobcov domáhali proti žalovanému, spoločnosti R. P., s. r. o. so sídlom v E. určenia, že majú právo bezplatne nehnuteľnosti užívať na základe zmluvy o výpožičke. Predmetné konanie bolo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.12.2017, č. k. 17C/113/2016-137 zastavené z dôvodu prekážky litispendencie, s poukazom na to, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sa rieši ako predbežná otázka užívacie právo žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie následne v predmetnej veci skúmal, či žalovaní 1/, 2/ sú oprávnení užívať nehnuteľnosť z titulu zmluvy o výpožičke, resp. z titulu vlastníckeho práva, keďže žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní dňa 30.04.2018 podali vzájomnú žalobu proti žalovanému 1/ R. P., s. r. o. so sídlom E. a žalovanému 2/ Q. - D., s. r. o. so sídlom J., J. XX, o určenie, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný 1/ dôvodil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti z titulu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Y. - C., s. r. o., pričom absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy videl v tej okolnosti, že mu nebola vyplatená celá kúpna cena. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre neplatnosť kúpnej zmluvy, ale je iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný 1/ od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.10.2008 písomne neodstúpil z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v plnej výške, preto bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či kúpna cena reálne bola zaplatená v plnej výške, alebo nie. Kúpna zmluva zo dňa 28.10.2008 je platným právnym úkonom, bola zavkladovaná rozhodnutím Správy katastra P., číslo vkladu V XXXX/XX. Žalovaný 1/ iné dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pred súdom prvej inštancie neuvádzal, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď vzájomnú žalobu žalovaného 1/ o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zamietol. Následne súd prvej inštancie správne skúmal tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že spornú nehnuteľnosť užívajú na základe zmluvy o výpožičke, ktorá mala byť uzatvorená v roku 2008 medzi žalovanými 1/ a 2/ a konateľom spoločnosti Y. - C., s. r. o., S. N. formou ústnej dohody. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 11C/177/2011 vyplýva, že konateľ spoločnosti Y. - C., s. r. o. poprel existenciu uzavretia ústnej dohody medzi žalovanými 1/, 2/, a ním o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti po neobmedzenú dobu. D. S. N. výslovne v tomto konaní uviedol, že žalovaným 1/ a 2/ sa tolerovalo užívanie nehnuteľností iba dovtedy, kým spoločnosť Y. - C., s. r. o. nehnuteľnosti ďalej neodpredá tretej osobe. V tomto konaní bolo taktiež preukázané, že S. N. bol jediným konateľom spoločnosti Y. - C., s. r. o. v spornom období, tento uzatváral za kupujúcu spoločnosť Y. - C., s .r. o. so žalovanými 1/, 2/ kúpnu zmluvu a len táto osoba mohla so žalovanými 1/ a 2/ uzatvárať dohody v mene kupujúceho. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zmluvou uzavretou konkludentne medzi S. N. a žalovanými 1/ a 2/ vzniklo žalovaným 1/ a 2/ po obmedzenú dobu (t. j. do času, pokiaľ spoločnosť Y. - C., s. r. o. bude vlastníkom sporných nehnuteľností) predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať titulom výpožičky. Následne bola sporná nehnuteľnosť predmetom ďalších prevodov na tretie osoby, s ktorými žalovaní nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu (nájomnú ani o výpožičke), pričom žalovaní 1/ a 2/ svoje právo na užívanie nehnuteľnosti od iných zmluvných vzťahov s novými nadobúdateľmi okrem vzťahu so spoločnosťou Y. - C., s. r. o., ani neodvodzovali. Zmluva o konkludentnej výpožičke bola uzavretá len medzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou Y. - C., s. r. o., neprešla na nových nadobúdateľov nehnuteľností a táto konkludentná dohoda o výpožičke zanikla momentom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo spoločnosti Y. - C., s. r. o. na ďalšieho nadobúdateľa. Pokiaľ noví vlastníci so žalovanými 1/ a 2/ nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu a umožnili žalovaným 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať, je možné stotožniť sa s názorom
súdu prvej inštancie, že išlo len o nezáväznú výprosu. Na základe takéhoto právneho posúdenia veci možno konštatovať, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť sporné nehnuteľnosti vypratať. 11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných 1/, 2/ o porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd nepripustil, aby sa žalovaný 1/ vyjadril k veci, odvolací súd k tejto odvolacej námietke dodáva nasledovné:
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z ust. § 195 ods. 1 CSP, podľa ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak, ust. § 150, ods. 2 tým nie je dotknuté. Výsluch strany sporu teda súd môže vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a podobne. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany. Dôkazom je výsluch strany iba vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ boli v konaní zastúpení odborne spôsobilou osobou - advokátom. Na základe toho, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie jednať priamo so žalovanými, ktorí sú zastúpení advokátom, ale súd mohol v konaní jednať len s advokátom žalovaných. V danej veci zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. apríla 2018 vyplýva, že právny zástupca žalovaných okrem iného navrhol výsluch žalovaného 1/. Súd prvej inštancie žalovaného 1/ nevypočul, pričom v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že od výsluchu žalovaného 1/ upustil z dôvodu, že skutočnosti o užívaní spornej nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/ sa dali preukázať inak, a to oboznámením rozsudku tamojšieho súdu sp. zn. 11C/177/2011, ktorý bol súčasťou spisu. V tomto konaní (sp. zn. 11C/177/2011) bol žalovaný 1/ ako strana sporu podrobne vypočutý (rovnako i svedok S. N.) a opätovné výsluchy na už preukázané skutočnosti v právoplatne skončenom spore by nepriniesli podľa názoru súdu prvej inštancie žiadne nové informácie. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie nevypočutím žalovaného 1/ nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do práva žalovaných na spravodlivé súdne konanie, pretože boli zastúpení advokátom, ktorý bol oprávnený v ich mene na všetky úkony, ktoré sú v konaní oprávnení vykonať žalovaní a opätovný výsluch žalovaného 1/ na už preukázané skutočnosti by nebol spôsobilý ovplyvniť záver súdu prvej inštancie o užívaní nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/ bez právneho dôvodu.
14. Rovnako nedôvodné boli aj odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces tým, že súd odmietol vykonať výsluchy navrhnutých svedkov, a to napriek tomu, že tieto svedecké výpovede boli podľa nich pre účely vzájomnej žaloby kľúčové.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní dňa 30. apríla 2018 navrhol vypočuť ako svedkov D. D., S. N. a štatutárnych zástupcov všetkých nadobúdateľov sporných nehnuteľností nasledujúcich po spoločnosti Y.-C. s.r.o. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30. apríla 2018 rozhodol, že žiadneho z navrhnutých svedkov nevypočuje pre zjavnú nehospodárnosť, keď nebude skúmať okolnosti zaplatenia kúpnej ceny, pretože svedok S. N. potvrdil tieto skutočnosti v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/177/2011, ktorý je súčasťou spisu. Opätovný výsluch svedka S. N. by aj podľa názoru odvolacieho súdu nepriniesol žiadne nové informácie. Výsluch navrhovaného svedka D. D., ako aj všetkých ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, bol pre danú vec bezpredmetný. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a spoločnosťou
Y.-C. s.r.o. ako kupujúcim bol konateľom tejto spoločnosti S. N. a jedine táto osoba mohla uzatvárať kúpnu zmluvu, ako aj ústne dohody o užívaní nehnuteľnosti za kupujúceho. Pokiaľ ide o ďalších nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti nasledujúcich po spoločnosti Y.-C. výsluch štatutárnych zástupcov týchto spoločností ako svedkov by bol nehospodárny a nemal by vplyv na rozhodnutie v danej veci, keď žalovaní 1/, 2/ svoje právo na užívanie nehnuteľnosti od zmluvných vzťahov s novými nadobúdateľmi, okrem vzťahu so spoločnosťou Y.-C. s.r.o., ani neodvodzovali.
16. K námietke žalovaných 1/, 2/, že výsluch navrhnutých svedkov - nových nadobúdateľov nehnuteľnosti by bol kľúčový pre ich vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd konštatuje, že ani táto námietka nie je opodstatnená. Pre posúdenie opodstatnenosti vzájomnej žaloby žalovaných 1/, 2/ bolo rozhodujúce posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008 uzavretej medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou Y.-C. s.r.o., pričom následné prevody spornej nehnuteľnosti a prípadná neplatnosť týchto kúpnych zmlúv nemohli ovplyvniť platnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.10.2008. V tejto súvislosti sú aj námietky žalovaných 1/, 2/ na podozrenie zo spáchania trestných činov nových nadobúdateľov nehnuteľnosti pre danú vec právne irelevantné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ spochybnil platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008 iba z dôvodu nevyplatenia celej kúpnej ceny, ktorá skutočnosť by v zmysle platných právnych predpisov bolo iba dôvodom pre odstúpenie od zmluvy a nie pre vyslovenie neplatnosti zmluvy, bola vzájomná žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho práva nedôvodná.
17. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali v podanom odvolaní aj zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia a zároveň poukazovali na to, že rozhodnutie o vyprataní je v rozpore so zásadou dobrých mravov zakotvenej v § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobcovi nesporne svedčí právo na ochranu základného vlastníckeho práva (ktoré je absolútne a podlieha ústavnoprávnej ochrane) proti žalovaným 1/, 2/ prostredníctvom vindikačnej žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, pretože užívanie jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu predstavuje zásah do vlastníckeho práva, ktorý je neoprávnený a ani prostredníctvom ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. nemožno v danom prípade požiadavke žalovaných na ich vypratanie zabrániť a ochranu výkonu vlastníckeho práva žalobcovi pre rozpor s dobrými mravmi odmietnuť. Pokiaľ sa žalovaní 1/, 2/ domáhali ochrany obydlia, odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom takejto ochrany je, že osoba, o práva ktorej ide, sa jej môže domáhať, len ak tieto nehnuteľnosti oprávnene užíva, čo žalovaní 1/, 2/ v konaní nepreukázali.
18. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ bolo preto nedôvodné.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).