Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/656/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1) C., 2) T., zastúpenými Y. proti odporcovi Q., zastúpeným H., o určenie nájomcov bytu, na odvolanie navrhovateľov 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. júna 2013, č.k. -319, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1), 2), ktorí sa domáhali určenia, že sú nájomcami domu súpisné číslo XXX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na Ulici XX. B. XXX/ XX v O. O., a to na základe ústnej dohody medzi navrhovateľom 1) a právnym predchodcom odporcu - spoločnosťou V. S poukazom na ust. sa okresný súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k záveru, že navrhovatelia 1), 2) osvedčili, že určenie, ktorého sa podaným návrhom domáhali, je spôsobilé privodiť im priaznivejšie právne postavenie a odstrániť ich neisté právne postavenie. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za nesporné, že odporca je súčasným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ 1) v minulosti odpredal právnemu predchodcovi odporcu na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej znenie nebolo do podania návrhu v danej veci zmluvnými stranami spochybnené. V konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľov 1), 2) v tom zmysle, že medzi nimi a právnym predchodcom odporcu (nadobúdateľom nehnuteľnosti od navrhovateľa 1/) došlo k dohode o prenechaní predmetného domu do ich užívania za odplatu (nájomné) na dobu určitú (do zaplatenia kúpnej ceny), teda k dohode o vzniku nájomného vzťahu. Existenciu nájomného vzťahu popiera text uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo od navrhovateľa 1) nový vlastník , podľa ktorej sa navrhovateľ 1) zaviazal ako predávajúci nehnuteľnosť uvoľniť v dojednanej trojdňovej lehote. Konkludentné zmluvné dojednanie o nájme predmetnej nehnuteľnosti jednoznačne vylúčil vo svojej svedeckej výpovedi i bývalý štatutárny zástupca nadobúdateľa ako nového vlastníka nehnuteľnosti - domu, ktorý len potvrdil, že vlastník nevykonával žiadne úkony voči navrhovateľom 1), 2) na jej vypratanie. Tvrdenie navrhovateľov 1), 2) nevyplynulo bez pochybností ani z výsluchu svedka P., ktorý na jednej strane tvrdil, že jemu neznámy zástupca spoločnosti oznámil navrhovateľovi 1) pri ich stretnutí, že môžu dom voľne užívať, dokedy budú chcieť a potrebovať a súčasne tvrdil, že vie, že sa dohodli, že pokiaľ navrhovateľovi 1) nebude vyplatená celá kúpna cena, môže v dome bývať. Vznik nájomného vzťahu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že reálne nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny predanej nehnuteľnosti, ktorú okresný súd z tohto dôvodu ani nepreskúmaval, ale ani z toho, že žiadny z nasledujúcich vlastníkov nehnuteľností nevyzýval navrhovateľov 1), 2) na jej vypratanie. Naviac, i v prípade preukázania uzavretia dohody o dočasnom prenechaní domu do užívania na určitú dobu navrhovateľovi 1) právnym predchodcom odporcu by v prípade jeho bezodplatného prenechania nešlo o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o výpožičke, pričom podaným návrhom je súd

viazaný. Na základe uvedených skutočností okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané splnenie náležitostí uzavretia nájomnej zmluvy medzi navrhovateľmi 1), 2) a spoločnosťou V. - právnym predchodcom odporcu. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je zamietnutie ich návrhu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením v zmysle

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia 1), 2) a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu vyhovie, alternatívne, že rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedli, že spornú nehnuteľnosť užívajú od roku 2004 nepretržite, ich právo nezaniklo a medzi nimi a právnym predchodcom odporcu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme tohto domu na dobu neurčitú. Dôvodili, že žiadny z vykonaných dôkazov túto právnu skutočnosť nevyvrátil. Ďalej uviedli, že za celé obdobie uhrádzali výlučne oni všetky poplatky súvisiace s užívaním tohto domu a žiaden z právnych predchodcov odporcu, ani odporca sa na úhrade týchto nákladov, ani na údržbe domu nepodieľal. Tvrdili, že s konateľom spoločnosti V. v roku 2004 uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej budú bezodplatne dom užívať spolu so záhradou až do uhradenia kúpnej ceny, ktorú kupujúci do dnešného dňa neuhradil. Ďalej uviedli, že obchodná spoločnosť V. do držby spornej nehnuteľnosti nikdy nevstúpila a nikdy nevykonávala k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Rovnako žiadny z vlastníkov tejto nehnuteľnosti sa nedomáhal náhrady za užívanie nehnuteľnosti, prípadne vypratania nehnuteľnosti. Až do 10.08.2011 pokojne spornú nehnuteľnosť užívali a boli presvedčení o ich práve nehnuteľnosť nerušene užívať na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Mali za to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevenoval dostatočnú pozornosť vykonaným dôkazom a tieto následne nesprávne vyhodnotil. Tvrdili, že žiadny z vykonaných dôkazov nevyvrátil ich tvrdenie, že medzi nimi a právnym predchodcom odporcu

- obchodnou spoločnosťou V. došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme domu v ústnej forme. Bývalý konateľ tejto obchodnej spoločnosti H. R. uviedol, že mal vedomosť o tom, že užívajú spornú nehnuteľnosť aj po prevode vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť a s týmto súhlasil. Bolo tiež preukázané, že uvedená obchodná spoločnosť neuhradila kúpnu cenu spornej nehnuteľnosti v dohodnutej výške a uvedený svedok potvrdil, že právo užívať predmetnú nehnuteľnosť trvalo počas obdobia, kedy predmetnú nehnuteľnosť spoločnosť vlastnila a nikdy ich na vypratanie nevyzvala. Poukázali na výsluch svedka P. P., ktorý na stretnutí v J. počul, že neznámy muž ochotne súhlasil s tým, že dom môžu voľne užívať, dokedy budú chcieť a potrebovať, a že sa bavili o úhradách za užívanie domu, pričom tento muž mal povedať, že vzhľadom na okolnosti nebude spoločnosť požadovať od navrhovateľov úhrady, a že stačí, ak si budú hradiť energie a réžiu. Mali za nesporné, že najneskôr na stretnutí v J. medzi navrhovateľom 1) a konateľom obchodnej spoločnosti V. došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme spornej nehnuteľnosti ústnou formou. Pokiaľ svedok H. R. tvrdil, že kúpna cena nehnuteľnosti bola navrhovateľovi 1) uhradená v celom rozsahu a poprel, že by sa zúčastnil na stretnutí v J., ktoré popisoval svedok P., poukázali na skutočnosť, že H. R. je osoba spriaznená s konateľom odporcu a je možné, že vypovedal účelovo a niektoré okolnosti zamlčal. Preto v tejto časti žiadali jeho výpoveď považovať za zaujatú a nedôveryhodnú. Poukázali na znenie ust. , ktorý má byť použitý analogicky a ust. , publikovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že zákon nevyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy. Pokiaľ táto zmluva nebola uzavretá písomne, treba o jej obsahu vyhotoviť zápisnicu. Spísanie zápisnice o obsahu dohody však nie je podmienkou platnosti takejto dohody, zápisnica má význam len dôkazný. Forma dohody nie je predpísaná, môže sa uzatvoriť písomne, ústne, aj mlčky. Ak k dohode došlo ústne alebo mlčky, usudzuje sa na to, kedy k nej došlo z okolností prípadu. Mali za to, že všetky podmienky a obsahové náležitosti, stanovené zákonom na uzatvorenie platnej nájomnej zmluvy, boli v tomto prípade splnené, takže nájomná zmluva medzi nimi a právnym predchodcom odporcu bola uzatvorená platne.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z výsluchu svedka H. R. jednoznačne vyplýva, že žiadna nájomná zmluva medzi navrhovateľmi a obchodnou spoločnosťou V. uzatvorená nebola, a teda argumentácia navrhovateľov v tomto smere zjavne nemôže obstáť. Poukázali na výpoveď tohto svedka, z ktorej vyplynulo, že neexistovala žiadna dohoda, ani ústna, uzatváraná medzi účastníkmi zmluvy, okrem kúpnej zmluvy. Nie je teda pravdou, že by žiaden dôkaz nevyvrátil tvrdenia navrhovateľov o existencii ústnej nájomnej zmluvy. Zdôraznil, že svedok H. R. nikde vo svojej výpovedi neuviedol, že by mala byť uzavretá nejaká nájomná zmluva na spornú nehnuteľnosť, prípadne, že by

navrhovatelia boli oprávnení túto nehnuteľnosť užívať počas obdobia, kedy obchodná spoločnosť túto vlastnila. Zo skutočnosti, že navrhovatelia neboli vyzvaní na vypratanie nehnuteľnosti, nie je možné vyvodzovať vznik nájomného vzťahu a vznik tzv. faktického právneho bremena. Vznik nájomného vzťahu ako dvojstranného odplatného právneho úkonu nie je možné vyvodzovať zo skutočnosti, že uvedená obchodná spoločnosť navrhovateľov na vypratanie nehnuteľnosti nevyzvala, ani zo skutočnosti, že táto spoločnosť nevykonávala údržbu predmetných nehnuteľností. Poukázal na výpoveď svedka P., z ktorej nevyplynulo, že by sa účastníci stretnutia v J. mali dohodnúť na všetkých podstatných náležitostiach ústne uzavretej nájomnej zmluvy, vrátane dohody o úhradách, prípadne o výške nájomného. Naopak, jeho svedecká výpoveď pôsobí nedôveryhodne, obsahuje viaceré rozpory. Svedok tiež nevedel identifikovať osobu prítomnú na stretnutí s navrhovateľom 1), nevedel identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa dohoda mala týkať a nevedel sa ani vyjadriť k zaplateniu kúpnej ceny, nakoľko uviedol, že nezachytil celý rozhovor. Svedok teda nielen, že nevedel identifikovať prítomné osoby (zmluvné strany údajne uzatvorenej nájomnej zmluvy), nevedel s určitosťou uviesť identifikáciu nehnuteľnosti, ani skutočnosť, na aké obdobie má byť nájomný vzťah uzatvorený, neuviedol nič o odplate za užívanie nehnuteľnosti ako o podstatnej náležitosti vzniku nájomnej zmluvy, keďže nájomný vzťah je odplatným právnym vzťahom. Tvrdenie navrhovateľov, že jeho výpoveď mala potvrdiť podstatné okolnosti vzniku ústnej nájomnej zmluvy, je prehnaná. Zdôraznili, že navrhovatelia nepreukázali svoje tvrdenie a neuniesli dôkazné bremeno v danej veci.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi 1), 2) vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľov 1), 2) vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci uviedol stanoviská procesných strán, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, popísal dôkazy v konaní vykonané, tieto vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky navrhovateľov 1), 2), uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku, ktorý bol vypracovaný v súlade s a v podrobnostiach naň v zmysle odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno

neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a v prvej vety alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovatelia 1), 2) svojho nároku domáhali titulom ústnej nájomnej zmluvy, ktorú mali uzatvoriť s právnym predchodcom odporcu. Predpokladmi úspešnosti uplatneného nároku navrhovateľmi je preukázanie uzatvorenia nájomnej zmluvy. Na povinnosť tvrdenia teda nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdenú skutočnosť, ktorá zaťažuje navrhovateľov, t. j. preukázať uzavretie ústnej nájomnej zmluvy s právnym predchodcom odporcu, predmetom ktorej je ich právo užívať sporné nehnuteľnosti. Z výsluchu svedka H. R., konateľa právneho predchodcu odporcu v rozhodnom čase, ani z výsluchu svedka P. P. uzavretie navrhovateľmi tvrdenej ústnej nájomnej zmluvy nevyplynulo.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia, povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti danej prejednávanej veci.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia 1), 2) neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporcu, a tým aj opodstatnenosť svojho nároku voči odporcovi.

Pokiaľ navrhovatelia 1), 2) v podanom odvolaní tvrdili, že žiadny z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa nevyvrátil ich tvrdenie o existencii nájomnej zmluvy, odvolací súd opätovne poukazuje na povinnosť navrhovateľov tvrdiť určitú skutočnosť, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce ich tvrdenia, t. j. zaťažuje ich dôkazné bremeno preukázať existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, resp. medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporcu. Pokiaľ táto skutočnosť v konaní preukázaná bez akýchkoľvek pochybností nebola, neuniesli navrhovatelia bremeno, následkom čoho je ich neúspech v tomto súdnom konaní. Preto navrhovatelia nedôvodne namietali, že ich tvrdenie o existencii nájomnej zmluvy v konaní vyvrátené nebolo, keď významné v danej veci bolo len to, že navrhovatelia svoje tvrdenie o existencii nájomnej zmluvy nepreukázali.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny a s poukazom na ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, nakoľko o trovách konania vo svojom rozhodnutí z dôvodu postupu podľa nerozhodol ( ).

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .