Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-66-2019.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: P. družstvo Spišská Nová Ves, so sídlom Kamenárska 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 00 174 505, zastúpené Ing. Vladimírom Filinským, riaditeľom BD SNV, proti žalovanému: Mgr. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, Q., štátny občan SR, zastúpený AK JUDr. Marek Hic s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, o zaplatenie sumy 344,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.06.2018 č.k. 2C 152/2014-102 takto jednohlasne
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 344,97 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % -nú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny. Uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. T. V. L. a to bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parcela registra C parc. č. XXXX, XXXX, vchod X na ulici Z. Q., T. V. L. a podielovým spoluvlastníkom v podiele XXX/XXXXX, spoločných častí, spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX a pozemkov parcela registra C parc. č. XXXX, XXXX. Vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXX na ulici Z. Q. č. X v T. V. L. na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX zo dňa 29.9.2008. Poukázal na ustanovenie § 10 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a na zmluvu o výkone správy, podľa ktorých sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia mesačne vopred. Splatnosť mesačného predpisu je 25. deň v kalendárnom mesiaci. Uviedol, že žalovaný neplatí riadne preddavky a úhrady za služby spojené s bývaním, čím mu vznikol k 31.7.2013 (súdu bol žalobný návrh doručený 4.9.2013) nedoplatok v celkovej výške 344,97 eur vrátane platby vopred, z toho 344,04 eur za riadne preddavky a služby spojené s bývaním a penále 0,93 eur.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že zrušil platobný rozkaz 2Ro 1848/2013-12 zo dňa 18.10.2013, žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi 344,97 eur a trovy konania vo výške 20,50 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Keďže žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Prešove. Ten uznesením 8Co/155/2016 - 92 zo dňa 17.8.2017 zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi 344,97 Eur do 15 - tich dní odo dňa právoplatnosti a vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný písomným podaním doručeným súdu 25.2.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní stanovenom na deň 25.2.2016 o 10:30 hod. z dôvodu zdravotných problémov o čom v prílohe predložil doklad a zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. Z potvrdenia MUDr. D. I., neurológa, Neurologickej ambulancie Q. vyplýva, že potvrdzuje, že žalovaný dňa 25.02.2016 absolvoval neurologické vyšetrenie z dôvodu akútnych zdravotných problémov. Vzhľadom na zdravotný stav menovaný nie je schopný bez závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa súdneho pojednávania. Ak za tohto stavu súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalovaného nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva ( na pojednávaní sa chce zúčastniť a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
5. Na nariadenom pojednávaní po vrátení veci súdom druhej inštancie sa žalobca ospravedlnil z dôvodu pracovnej vyťaženosti, uviedol, že trvá na podanej žalobe, úhradu za riadne preddavky a služby spojené s bývaním k predmetnému bytu neeviduje.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil. Uviedol, že žaloba nie je dôvodná a zároveň je nutné konštatovať, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na vymáhanie tvrdenej pohľadávky, právny základ nároku, ani jeho splatnosť a z uvedeného dôvodu nemôže byť preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní, rovnako nemôže uniesť ako bremeno tvrdenia tak i bremeno dôkazné. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR je skúmanie vecnej legitimácie imanentnou súčasťou každého konania a súd je povinný uvedené skúmať i z úradnej povinnosti. Ak žalobca uvádza, že má údajne vykonávať správu bytového domu a má postavenie správcu, toto žiadnym spôsobom nepreukázal. Postavenie správcu môže vyplynúť výlučne z právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone správy. Zmluva o výkone správy nebola v konaní ani označená ako dôkaz ani predložená. Uviedol tiež, že v prípade vymáhania peňažného nároku je povinný žalobca preukázať, že tento nárok je splatný. V súlade s ustanovením § 10 zákona č. 182/1993 je vlastník bytu povinný platiť stanovené preddavky vopred a to v súlade so Zmluvou o spoločenstve. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, či a ako bola dohodnutá splatnosť vymáhanej pohľadávky, čo je rovnako dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Osobitne je potrebné uviesť, že i v prípade, ak by správca preukázal svoje správcovstvo, čo nepreukázal, je vylúčené, aby bol v spore, v ktorom tvrdí, že koná ako správca pri vymáhaní nedoplatkov niekoho iného aktívne legitimovaný. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993, podľa ktorého správca vykonáva správu v mene a na účet vlastníkov, to znamená, koná ako zástupca, čo vylučuje, aby konal v mene vlastnom. Nejedná sa teda o vzťah komisionársky, ale o vzťah mandátny. Poukázal na skutočnosť, že uvedené je bez akýchkoľvek pochybností dennodenne aplikované v súdnej praxi, keď má účastník ako zástupcu advokáta, nie je účastníkom advokát, to je zástupca, ale samozrejme zastúpený je nositeľ konkrétneho hmotnoprávneho oprávnenia. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že zákon 182/1993 bol v uvedenom smere novelizovaný, a to práve naznačeným spôsobom keď asi 1.7.2007, prípadne 2008 sa výslovne zmenila právna norma, keď od roku 2004 správca vykonával správu vo svojom mene a na účet vlastníkov, kdežto od účinnosti uvedenej novelizácie ju vykonáva v mene vlastníkov a na ich účet. Z ohľadom na uvedené nie sú preukázané ani základné skutočnosti odôvodňujúce údajný nárok opísaný v žalobe, nie je teda podľa názoru žalovaného právny dôvod na pripustenie akéhokoľvek ďalšie dokazovania a žaloba by mala byť z uvedeného dôvodu zamietnutá. Osobitne poukázal na skutočnosť, že povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a priložiť na jej preukázanie príslušné listiny, ako je napríklad Zmluva o výkone správy je povinnosťou, ako to vyplýva z ustanovenia § 79 O.s.p. (platný v čase podania žaloby) tak i ustanovenia § 132 C.s.p. v čase podania žaloby a uvedené v daný čas splnené nebolo. Poukázal aj na ustanovenie článku 5 základných princípov C.s.p., podľa ktorého súd ani neprihliada na úkony, ktoré by viedli k nedôvodným prieťahom v konaní odhliadnuc od skutočností, že žiadny takýto úkon zo strany žalobcu ani vykonávaný nebol. V naznačenom smere rovnako argumentovali v obdobnom spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/264/2015, resp. 102/2015, pričom v tomto konaní žalobca uvedené uznal a až na tomto pojednávaní Zmluvu o výkone správy predložil. Keďže žalobca súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti a zároveň žiadnu Zmluvu o výkone správy nepredložil
je zrejmé, že žiadnym spôsobom nemôže byť so svojou žalobou úspešný. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať v prípade úspechu náhradu trov konania.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo žaloby, z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. T. V. L., z prehľadu úhrad, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva XXXX, nachádzajúcej sa v k.ú. T. V. L. a síce bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parc. registra C parc. č. XXXX, XXXX vo vchode X na ulici Z. Q. v T. V. L. a podielovým spoluvlastníkom v podiele XXX/XXXXX, spoločných častí, spoločných zariadení domu, súp. číslo XXXX a pozemkov parcela registra C parc. č. XXXX, XXXX. Na základe zmluvy o výkone správy č. XXXX zo dňa 29.9.2008 Bytové družstvo T. V. L. vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXX na ulici Z. Q. v T. V. L..
8. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 132 ods. 1, § 135 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a dospel k nasledovným záverom.
9. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného a toto tvrdenie má oporu v obsahu súdneho spisu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na vymáhanie tvrdenej pohľadávky, právny základ nároku, ani jeho splatnosť a z uvedeného dôvodu nemôže byť preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní. Postavenie správcu môže vyplynúť výlučne z právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone správy. Zmluva o výkone správy nebola v konaní ani označená ani ako dôkaz predložená. Pri svojom prvom rozhodnutí súd vychádzal len z tvrdenia žalobcu, že vykonáva správu predmetného bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX zo dňa 29.9.2008, ale je pravdou, že takúto zmluvu nikdy nepredložil.
10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Ako už je vyššie uvedené, žalobca nepreukázal svoje postavenie ako správcu, toto môže vyplynúť výlučne z právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone správy. Zmluva o výkone správy nebola v konaní ani označená ako dôkaz ani predložená.
11. Po vrátení veci súdom druhej inštancie súd poučil strany sporu podľa už platného a účinného civilného sporového poriadku, ktoré obsahovalo aj poučenie o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca toto poučenie prevzal dňa 7.5.2018 spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie. Napriek tomuto poučeniu žalobca rozhodujúci dôkaz, teda Zmluvu o výkone správy, ktorá by ho oprávňovala podať predmetnú žalobu, nepredložil. Aktívne legitimovaný v súlade s § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. na podanie predmetnej žaloby a konanie pred súdom, ak by to zmluvou o výkone správy preukázal, je, rovnako to bolo aj v zmysle citovaného zákona podľa § 8b) v čase podania žaloby.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 262 ods.1,ods.2 C.s.p.
14. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome Z. Q. X v T. V. L.. Žalovaný dodnes nepreukázal opak a vlastne v tomto súdnom konaní ani vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nenamietal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetného bytu zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa na neho vzťahuje ust. § 10 ods. 1 prvá veta, § 10 ods. 6 prvá veta a § 10 ods. 7.
15. Dôvodom odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.02.2016 bolo, že účastníkovi konania (v tomto prípade žalovanému) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalovaný vo svojom odvolaní nenamietal žiadnym spôsobom aktívnu legitimáciu žalobcu. Pokiaľ súd uvádza, že žalobca v súdnom konaní 2C 264/2015 resp. 102/2015 predložil zmluvu o výkone správy, mohol súd vychádzať aj z týchto skutočností, ktoré mu boli verejne známe. Súd prvej inštancie na základe dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané, že žalovaný bol a zároveň je výlučným vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome Z. Q. X, XX, vchod č. X v T. V. L., v súčasnosti neprebieha žiadne súdne konanie, v ktorom by sa mala táto skutočnosť spochybňovať, z čoho mu vyplýva aj platiť úhrady za plnenia, preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a príspevok na správu, na ktorých nedoplatok je predmetom tohto súdneho konania.
16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podanou žalobou žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 344,97 eur.
18. V žalobe tvrdil, že žalovaný neplatí riadne preddavky a úhrady za služby spojené s bývaním a týmto spôsobom vznikol žalovanému k 31.07.2013 nedoplatok v celkovej výške 344,97 eur.
19. Svoje tvrdenie preukázal Prehľadom úhrad zo dňa 02.09.2013 (č.l. 3) a výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. T. V. L., preukazujúcim vlastníctvo k bytu.
20. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.02.2016 okrem iného uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 344,97 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania.
21. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa zmluvy o výkone správy a taktiež v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia mesačne vopred, pričom splatnosť mesačného predpisu je 25. deň v kalendárnom mesiaci. Ako to je zrejmé z prehľadu úhrad, žalovaný v rozhodnom období tieto poplatky neuhrádzal a celkový dlh z titulu týchto platieb predstavuje sumu k 31.07.2013 vo výške 344,04 eur a 0,93 eur sú penále zo žalovanej sumy.
22. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že ak súd dňa 25.02.2016 vec - napriek riadnemu ospravedlneniu, vyjadreniu a žiadosti o odročenie - prejednal a rozhodol, konal tak, že svojim postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.
23. Odvolací súd uvedenú námietku žalovaného akceptoval, napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi 344,97 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.06.2018 konštatoval, že žaloba nie je dôvodná a zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
25. Ďalej uviedol, že postavenie správcu môže vyplynúť výlučne z právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone správy. Zmluva o výkone správy nebola v konaní ani označená a ani ako dôkaz predložená. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, z ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., správca vykonáva správu v mene a na účet vlastníkov, to znamená, koná ako zástupca, čo vylučuje, aby konal v mene vlastnom. V naznačenom smere rovnako argumentoval v obdobnom spore vedenom na Okresnom
súde v Kežmarku pod sp. zn. 2C 264/2015 resp. 102/2015, pričom v tomto konaní žalobca uvedené uznal a až na tomto pojednávaní zmluvu o výkone správy predložil.
26. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní žalobcom tvrdený nárok, jeho základ, ako aj výška žalovaným žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnený nebol.
27. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Bolo potrebné vyporiadať sa s námietkou žalovaného, podľa ktorého, ak žalobca v tomto konaní nepredložil zmluvu o výkone správy, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. T. V. L. a síce bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, stojaceho na pozemku parc. reg. C, parc. č. XXXX, XXXX vo vchode X na ulici Z. Q. v T. V. L. a podielovým spoluvlastníkom v podiele XXX/XXXXX spoločných častí, spoločných zariadení domu, súpisné č. XXXX a pozemkov parc. reg. C, parcela č. XXXX, XXXX. Na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX zo dňa 29.09.2008 Bytové družstvo T. V. L. vykonáva správu bytového domu súpisné č. XXXX na ulici Z. Q. v T. V. L..
XX. Mal teda za preukázané tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že „Bytové družstvo T. V. L. vykonáva správu bytového domu s.č. XXXX na ulici Z. Q. č. X v T. V. L. na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX zo dňa 29.09.2008.“
31. Za tohto stavu, ak skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sa považujú za nesporné, nespornou je aj pasívna legitimácia žalovaného a súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že „na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX zo dňa 29.09.2008 Bytové družstvo T. V. L. vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXX na ulici Z. Q. v T. V. L.“ nebolo dôvodné zo strany súdu prvej inštancie žalobu zamietnuť, len z dôvodu uvedeného súdom prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca súdu zmluvu o výkone správy nepredložil.
32. Treba prisvedčiť žalobcovi, že skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti môže byť aj existencia Zmluvy o výkone správy žalobcu pre bytový dom na ulici Z. Q. 8, T. V. L. (bl.XXXX, XXXX), o to viac, keď na existenciu takejto zmluvy v konkrétnom súdnom konaní (na ktorom bola predložená žalobcom), upozornil aj so špecifikáciou súdneho konania právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.06.2018.
33. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. § 388 C.s.p.
34. Zároveň úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).