Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/11/2019

Zmenené rozhodnutím 9CoP/30/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matka: C. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXX, prechodne bytom M. R. R. XXX/X, W., zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otec: J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, P., t. č. bytom B. X, P. - E., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/11/2019-212 zo dňa 27. februára 2020, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom (II.) m e n í tak, že na zameškanom výživnom za obdobie od 01. 09. 2018 do 29. 02. 2020 v sume 2 160,- eur p o v o ľ u j e otcovi splátky po 20,- eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

T. P., nar. XX. 5. XXXX,

bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. P., nar. XX. 7. XXXX, trvale bytom Z. XXXX, prechodne bytom M. R. R. XXX/X, W., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otec: J. R., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom J. XX, P., t. č. bytom B. 6, P. - E., o zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. sumou 220 € mesačne od 1.9.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky,

II. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 29.2.2020 v sume 2.160 € je otec p o v i n n ý uhradiť do 15 dní od doručenia rozsudku k rukám matky.

III. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. - 153 zo dňa 28.8.2014 v časti úpravy výživného na mal. T..

IV. Vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 25. 9. 2018 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. dieťa na sumu 250 € mesačne s poukazom na podstatný nárast výdavkov u maloletej T. spojených s nástupom na vyšší stupeň školskej dochádzky a jej profesionálnou športovou činnosťou.

2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s poukazom na svoj príjem 440 € mesačne, pričom náklady 600 € mesačne na lyžovanie považoval za nadštandard oproti bežnej slovenskej rodine. Otec sa dvoch pojednávaní nariadených v tejto veci nezúčastnil, pričom z jedného sa ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti; z ostatného pojednávania sa neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Vzhľadom k uvedenému súd vo veci konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie (ďalej len ), podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a ich majetkových pomerov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

4) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

5) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd sa v rámci dokazovania a rozhodovania riadil nasledovnými úvahami:

9) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

10) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.

11) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v

takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

12) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:

13) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

14) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

15) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

16) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie

a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

17) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -153 zo dňa 28. 8. 2014. Výživné bolo určené v sume 100 € mesačne počnúc májom 2014. V tom čase mala maloletá 11 rokov a navštevovala druhý stupeň základnej školy na súkromnej základnej škole s vyučovacím jazykom anglickým, bola športovo nadaná, aktívne sa venovala lyžovaniu s výbornými výsledkami na regionálnych pretekoch, s čím mala spojené zvýšené výdavky; mala tiež zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom (kožné alergie, endokrinológia). Otec bol zamestnaný počnúc 27. 5. 2014 s dohodnutou mzdou vo výške 360 € na mesiac, pričom predtým bol evidovaný nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi. Matka bola samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti obchodu. Otec bol spoluvlastníkom pozemkov. Odvtedy došlo k zmene pomerov tak ako ich súd podrobne opíše nižšie - na strane otca, ktorému sa zvýšil potenciál dosahovať príjem, a podstatne sa zvýšili aj potreby dieťaťa. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca

18) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento pracuje na základe pracovnej zmluvy a v období mesiacov 05 a 7-10/2018 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 270 €. Za obdobie 12/2018-8/2019 otec dosiahol čistý mesačný príjem 516 € vrátane príjmu z nemocenských dávok a od zamestnávateľa obdržal priemernú výšku cestovných náhrad 71 € mesačne. Celkový priemerný čistý mesačný príjem otec teda dosiahol v tomto období vo výške 587 €. Za obdobie 10/2019 - 1/2020 mu bola vyplatená čistú mzdu v priemernej výške 520 €. Pracovnú zmluvu uzatvoril na vykonávanie funkcie vodiča, predtým pracoval ako strojník. Otec argumentoval, že nemôže mať vyššiu mzdy, tým, že takáto ponuka v regióne Košíc neexistuje, pričom sa tiež musí starať o ťažko chorú 83-ročnú matku; žiadosť o opatrovateľský príspevok si nepodal a ani nemal vedomosť, či by na uvedené mal nárok. So svojou matkou býva v spoločnej domácnosti, pričom dom patrí jeho synovi. Na bývanie údajne prispieva 100 €. Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

19) Uznesením Okresného súdu Košice II č. k. zo dňa 12. 11. 2019 bolo schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6ina k nehnuteľnostiam - trom parcelám typu zastavané plochy a nádvoria spolu vo výmere 846 m2 a stavbe vedenej pod súp. č. 319 evidovanými na LV č. XXX pre okres Košice II, obec Košice - Myslava v kat. území Myslava, schválené v prospech otcovho syna J. R., nar. XX. 9. XXXX. Uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dražby v exekučnom konaní vedenom na základe návrhu oprávnenej mal. T. voči otcovi ako povinnému, ktorá exekúcia sa vedie u súdneho exekútora Mgr. T. D. so sídlom v Žiline, D. Dlabača 2/978 pod spis. zn. Ex XXX/ XXXX. Súd zabezpečením listín z uvedeného exekučného konania zistil, že znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov, ktoré podliehali dražbe, odhadnutá na sumu 19.069,30 €, pričom uznesením exekučného súdu bol udelený súhlas na zníženie najnižšieho podania na sumu 15 tisíc eur. Uvedenú sumu otcov syn ako spoluvlastník nehnuteľnosti zložil na účet exekútora pred začatím dražby, a preto mu bol udelený príklep. Po uspokojení vymáhanej sumy zostatok z vymoženej sumy 9.837,85 € má byť poukázaný otcovi. Uvedené prostriedky otec podľa vlastného vyjadrenia má v pláne vrátiť svojmu synovi.

20) Otec je spoluvlastníkom celého radu ďalších pozemkov v okrese P. II, pričom však časť z nich podlieha vecnému bremenu, prípadne je podielové spoluvlastníctvo nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vysporiadať podľa osobitných predpisov; niektoré pozemky sa nachádzajú pod letiskom alebo pri letisku v P.. Súd vyhodnotil ako speňažiteľné pozemky nachádzajúce sa v kat. území E. (LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXX), a to najmä pozemok na LV č. 71X o výmere 582 m2 -záhrada, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca (v 1/1), pričom obvyklá cena v danej lokalite predstavuje XXX - 168 za m2. Uvedená výška hodnoty pozemkov bola preukázaná z verejných zdrojov a to z ponúk realitných kancelárii v danej oblasti a nepoprel ju ani samotný otec. V krajnom prípade otec aj z uvedeného majetku môže uspokojiť náklady dieťaťa na jeho výživu.

Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa

21) Životná úroveň maloletej musí kopírovať životnú úroveň rodičov. Matka dosahuje nadpriemerný príjem ako manažérka a vlastníčka spoločnosti s ručením obmedzeným a má vo vlastníctve aj hodnotný nehnuteľný majetok. Otec je síce tiež vlastníkom majetku, ale nie v takom rozsahu, hodnote a využiteľnosti, a mohol by dosahovať príjem z pracovnej činnosti v priemernej výške. Maloletá má vysoké výdavky na športovú činnosť - lyžovanie, ktorému sa venuje aktívne a priemerne len na lyžovanie dosahujú jej výdavky 600 € mesačne. Členské výdavky na lyžovanie činia 666 € ročne, výchovné 180 € mesačne. Každú sezónu potrebuje jedny pretekové a jedny tréningové juniorské lyže a to na každý typ súťaže (obrovský slalom, slalom a super G), tým pádom lyže stoja 4.200 € ročne (pri cene 700 € za pár). Ďalšie náklady súvisia s ubytovaním v prípade súťaží, nákladmi na trénera, cestovné, lyžiarsku trať a palice. Trikrát ročne chodí maloletá do Rakúska, pričom každý výjazd vyjde na 800 až 1000 €. Trénuje aj v iných štátoch. Maloletá dosiahla štvrté miesto v celoslovenskej súťaži, v regionálnych býva prvá a od tohto roku začne súťažiť na medzinárodných pretekoch. Vzhľadom na takéto výkony a úspech sú náklady maloletej oprávnené. Maloletá od septembra 2018 nastúpila do 6. ročníka osemročného gymnázia, čo zodpovedá I. ročníku strednej školy. Mesačné náklady v škole dosahujú 45 - 65 €. Ďalej má dieťa bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu. Keďže má naďalej problémy s atopickým ekzémom a vyskytli sa u nej aj problémy s väzivom bedrového kĺbu, potrebuje lieky a výživové doplnky spolu vo výške 60 € mesačne.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky

22) Matka je samostatne zárobkovo činná osoba. Je tiež jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti C., s.r.o., ako živnostníčka dosiahla v roku 2018 príjem zo živnosti 95.108 € pri výdavkoch 129.336 €, ktoré si uplatňuje preukázateľne daňovou evidenciou; v roku 2018 dosiahla teda stratu 34.227 €. Stratu matka odôvodnila rekonštrukciou nehnuteľnosti, ktorú vlastní v Žiline, pričom však došlo k jej zhodnoteniu. Matka v uvedenej nehnuteľnosti vytvorila trojizbový služobný byt, v ktorom spolu s dcérou bývajú. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka vzala v novembri 2016 úver v pôvodnej výške 123 tisíc eur a splácala ho mesačne v splátke 1.715 €.

Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)

23) Od posledného určenia výživného uplynulo viac ako päť rokov. Maloletá podstatne za toto obdobie síce vyrástla a prestúpila na vyšší stupeň školstva, aktuálne je na úrovni druhého ročníka strednej školy. Zlepšujú sa jej výsledky v športovej činnosti, čím narastajú ďalšie výdavky.

24) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je vyučený automechanik, má prax ako strojník a aktuálne ako vodič veľkých strojov tieto presúva na stavby. Matka tvrdila na základe vlastnej skúsenosti, že za hodinu práce s bagrom sa platí 37 €, pričom z toho dostáva strojník 15 € na hodinu; na základe uvedené odhadla príjem otca 1.760 € brutto, čomu by malo zodpovedať 1.400 € netto. Podľa názoru matky je otec profesionál a takýchto pracovníkov je nedostatok. Pokiaľ zo mzdových listín vyplýva čistý príjem otca 500 €, považuje ho súd vzhľadom na prax otca skutočne za nedostatočný, matkou tvrdený potenciál však súd považuje za nepreukázaný. Preto pri určení potenciálu otca dosahovať príjem vychádzal z verejných zdrojov, a to údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ako aj údajov na www.platy.sk <http://www.platy.sk>, keď na pozícii strojník - operátor stavebných strojov priemerná hrubá mesačná mzda dosahuje 1.100 až 1.150 €. Uvedenému zodpovedá čistý mesačný príjem 850 €. Takýto príjem súd považuje za primeraný k otcovej praxi a vzdelaniu.

25) Čo sa týka zdravotného stavu, otec preukázal, že trpí na glaukóm, napriek tomu naďalej vykonáva prácu vodiča, zrejme mu teda tento zdravotný hendikep vo výkone práce nebráni. Súd sa snažil získať podrobnejšie informácie o aktuálnom zdravotnom stave otca, s čím tento aj súhlasil, avšak ani na výzvu súdu neposkytol náležitú súčinnosť svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Ten sa preto k zdravotnej spôsobilosti otca vzhľadom na absenciu aktuálnych údajov, osobného vyšetrenia, či doplňujúcich odborných alebo pomocných vyšetrení, nevedel vyjadriť. Neposkytnutie takejto súčinnosti však musí ísť na vrub otca, a preto súd konštatuje, že zhoršený zdravotný stav otca odôvodňujúci jeho zníženú pracovnú schopnosť nebol v tomto konaní preukázaný. Otec sa tiež nezaujímal, či má nárok na vydanie preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby, prípadne na invalidný dôchodok. Takéto vyjadrenia preto súd považoval za účelové, pretože ak by otcovi zdravotný stav bránil v pracovnej činnosti, určite by lekára navštívil a o uvedené výhody a kompenzácie by sa zaujímal.

26) Ďalej otec tvrdil, že nemôže dostatočne vykonávať práce z dôvodu starostlivosti o svoju starú matku. Zo mzdových pások bolo preukázané, že otec pracuje v podstate každý pracovný deň - 18 až 22 pracovných dní v mesiaci, teda takúto obranu otca súd považuje za účelovú. Otec tiež nepožiadal o opatrovateľský príspevok, na ktorý by prípadne mal nárok, ak by jeho matka bola odkázaná za celodennú starostlivosť. Podľa tvrdenia maloletej, ktorá ho aj osobne navštívila v čase prázdniny, otec pracoval až do neskorej noci a odchádzal do práce skoro ráno.

27) Čo sa týka výšky mzdy, nie je vylúčené, že táto je dohodnutá medzi otcom a jeho zamestnávateľom účelovo v nižšie výške aj pre to, že bol jeho príjem postihnutý v exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu zrejme otec ani nie je vlastníkom osobného účtu.

28) Čo sa týka výdavkov, otec žiadne osobitné výdavky alebo záväzky nepreukázal. Jediný záväzok, ktorý si navyše neplnil, bola vyživovacia povinnosť voči mal. T.. Táto však v exekúcii už bola uspokojená a to výťažkom z dražby majetku otca. Otec má výdavky na bývanie 100 €, ktorú sumu súd vyhodnocuje ako primeranú, bez nutnosti jej ďalšieho preukázania.

29) Za ďalšiu okolnosť, ktorá odôvodňuje zmenu výšku výživného, súd považuje aj výťažok z dražby nehnuteľností, ktorý bude po uspokojení pohľadávky výživného otcovi vrátený. Keďže ide o sumu 9.837,85 €, vzhľadom na otcom tvrdené výdavky len na jeho bežné potreby, je možné spravodlivo požadovať, aby aj z tejto sumy otec uhrádzal jednotlivé dávky výživného. Neobstojí argument otca, že uvedené peňažné prostriedky patria jeho synovi, ktorý v snahe predísť dražbe za spoluvlastnícky podiel zložil v exekúcii minimálne podanie 15 tisíc eur. Otcov syn v dražbe nadobudol primeranú protihodnotu

- spoluvlastnícky podiel 1/6-ina k rodinnému domu a priľahlým pozemkom, teda nešlo z jeho strany o dar alebo iné bezodplatné plnenie, preto nie je na mieste, aby mu otec niečo vracal. Naopak, otcov syn by takýmto darom bol oproti mal. T.re neprimerane zvýhodňovaný, najmä ak už je sám zaopatrený (pracujúci) a nie je na výživu otca odkázaný. Jednoznačne teda ide o majetok, z ktorého otec môže hradiť výživné na maloletú, pričom aj pri novourčenej výške výživného by tieto finančné prostriedky i bez ďalšieho postačovali na 45 mesiacov plnenia vyživovacej povinnosti, čo je v podstate obdobie štúdia maloletej na strednej škole.

30) Ďalší potenciál zlepšiť svoje pomery by mohol otec nájsť v prípade, ak scudzí aj iné nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré fakticky nijakým spôsobom nevyužíva, ani nemá z tohto majetku príjem. Preto by otec mohol a mal v uvedenom smere vyvinúť väčšiu aktivitu.

31) Súd bežne pri jednej vyživovacej povinnosti určuje výživné 15 až 20 % z čistého mesačného príjmu. Keďže otec nemá žiadne iné záväzky, maloletá má mimoriadne vysoké výdavky vzhľadom na svoju športovú činnosť, pričom otec o maloletú nemá absolútne žiaden záujem a uprednostňuje svojho staršieho syna, súd tento podiel navýšil na 25 % z potencionálneho príjmu otca, teda 220 €. Týmto výživným otec bude kompenzovať, že nad rámec výživného maloletej neprispieva a neprejavuje o ňu osobný záujem, a to bez ohľadu na to, že uvedená okolnosť môže byť spôsobená veľkými rozpormi medzi rodičmi, vychádzajúci zrejme z minulosti. Nemení to nič na okolnosti, že maloleté dieťa nemôže za uvedené niesť zodpovednosť a výživné je jeho osobným právom. Matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, ktorá je vzhľadom na vek maloletej a jej záujmy ešte dosť intenzívna, ako aj zabezpečovaním bytových potrieb dieťaťa.

32) Vo zvyšnej časti bol návrh matky zamietnutý.

33) Výživné súd zvýšil od septembra 2018, t. j. od mesiaca, v ktorom matka návrh podala. Už v tom čase boli totiž pomery účastníkom zmenené. Osobitné okolnosti pre to, aby súd z úradnej moci zvýšil výživné na maloletú pred podaním návrhu, súd nezistil.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

34) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35) Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie od 1. 9. 2018 do 29. 2. 2020 mu vznikol nedoplatok 2.160 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 100 € a zvýšeným výživným 220 € za uplynulé obdobie 18 mesiacov. Tento je otec povinný uhradiť do 15 dní od doručenia rozsudku k rukám matky. Vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu, ktorá pri už zročnom výživnom vylučuje plnenie v splátkach, ako i na výšku nedoplatku, súd otca zaviazal na jeho úhradu jednorazovo, v 15-dňovej lehote, pretože otec má (v úschove u súdneho exekútora) prostriedky na takéto jednorazové plnenie. Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, t. j. bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov podá voči rozsudku odvolanie, a to aj vo vzťahu k prípadnému nedoplatku za už zročné obdobie. 37) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť. 38) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania ( a ), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.