Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-30-2020.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matka: C. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXX, prechodne bytom M. R. R. XXX/X, W., zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otec: J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, P., t. č. bytom B. X, P. - E., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/11/2019-212 zo dňa 27. februára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom (II.) m e n í tak, že na zameškanom výživnom za obdobie od 01. 09. 2018 do 29. 02. 2020 v sume 2 160,- eur p o v o ľ u j e otcovi splátky po 20,- eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletú T. v sume 220,- eur mesačne od 01. 09. 2018 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Otcovi zároveň uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na výživnom v sume 2 160,- eur do 15. dní od doručenia rozsudku a vo zvyšku návrh matky zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Čadca 10P/92/2012-153 zo dňa 28. 08. 2014) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Prihliadol v prvom rade na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletej, keďže táto je v súčasnosti študentkou strednej školy, čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie jej potrieb, a to nielen v dôsledku fyzického vyspievania, ale aj v súvislosti so zvýšením nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. Zároveň konštatoval, že majetkové pomery povinného rodiča (nielen príjem z pracovného pomeru) umožňuje otcovi plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu ako ju určil vo výrokovej časti rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu ako ju určil súd prvej inštancie. K pochybeniu zo strany súdu podľa jeho názoru došlo v tom, že vychádzal viac menej z fiktívneho zárobku, ktorý v žiadnom prípade nemôže dosiahnuť vzhľadom na situáciu na trhu práce v regióne, v ktorom žije. Stanoviť výšku výživného
podľa výšky potencionálneho príjmu tabuľkovým systémom podľa príjmu povinného rodiča a počtu vyživovacích povinností je podľa jeho názoru neprípustné, lebo výživné je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne podľa základných pravidiel, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, čo priamo vylučuje použitie akýchkoľvek tabuliek, či percent. Náhrada výdavkov maloletej dcéry sa môže pohybovať iba v rozsahu, v ktorom to príjem povinnej osoby dovoľuje, tak aby povinný rodič mohol túto povinnosť objektívne plniť.
3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa jej názoru pri rozhodovaní prihliadol len na bežný príjem povinnej osoby, ako i jeho majetkové pomery, na základe čoho dospel k záveru, že výživné v rozsahu 220,- eur je primerané. Podľa jej názoru taktiež správne prihliadol na ostatné majetkové pomery otca, najmä nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko podielové spoluvlastníctvo neznamená, že predmetný podiel nemá žiadnu hodnotu, je nepredajný a pod. Aj napriek tomu, že otec disponuje vlastníckym právom k viacerým nehnuteľnostiam, súd sa v tomto prípade zaoberal len jednou nehnuteľnosťou, a to práve tou, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a prihliadol na podobné pozemky v danej lokalite, ktoré sa ponúkajú za cenu vo výške 124,- eur až 168,- eur za 1 m2. Za dôležitú skutočnosť považovala i to, že od rozhodnutia súdu otec uhradil do rúk exekútora priznané výživné vo výške 220,- eur, čím potvrdil jeho možnosti a schopnosti plniť takéto výživné i v budúcnosti.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi platiť zvýšené výživné vo výške 220,- eur (I.) ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
5. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak medzi účastníkmi dôjde k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť svoj účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), a to v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale aj na strane povinného v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia príjmu z pracovnej činnosti, zmenou okruhu vyživovaných osôb a pod. Súd rozhodujúci o zmene vyživovacej povinnosti v takomto prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by došlo k neprípustnej reparácii už právoplatného rozhodnutia, ale jeho povinnosťou je prihliadať iba na zmeny, ktoré tu nastali od pôvodného rozhodnutia
6. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. Výrazná zmena pomerov nastala najmä na strane maloletej dcéry, ktorá je aj v súčasnosti študentkou 6. ročníka 8. ročného gymnázia, čo zodpovedá 1. ročníku strednej školy, s čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie jej základných potrieb spojených s prípravou na budúce povolanie. Nepochybne je potrebné prihliadnuť aj na zvýšenie nákladov v súvislosti s fyzickým vyspievaním dieťaťa, keďže od poslednej úpravy uplynula doba 6 rokov a pôvodne určené výživné už v žiadnom prípade nemôže postačovať na pokrytie bežných životných potrieb dieťaťa.
7. Aj keď sa možno stotožniť s názorom otca, že súd pri rozhodovaní nemôže vychádzať z fiktívneho príjmu rodičov bez toho, aby prihliadol na konkrétne okolnosti na trhu práce v tom ktorom regióne, s prihliadnutím na ostatné majetkové pomery (okrem príjmu z pracovnej činnosti), tak ako ich vyhodnotil správne i súd prvej inštancie, dospel aj odvolací súd k presvedčeniu, že výživné v rozsahu 220,- eur zo strany otca je v tomto prípade primerané, a preto rozhodnutie v tejto časti ako vecne správne potvrdil. Tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia pri vyhodnotení ostatných majetkových pomerov otca, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). V situácii, kedy zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá rodičovi bez ohľadu na jeho schopnosti (t. j. i rodičovi objektívne nezamestnanému, bez akéhokoľvek príjmu) plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa (t. j. i dieťa bezprostredne po narodení), je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu výživné v sume ako ho určil súd prvej inštancie na dieťa vo veku 17 rokov, ktoré študuje na strednej škole, považovať za minimálne postačujúce na pokrytie základných životných potrieb.
8. Pri rozhodovaní o zameškanom výživnom odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie poskytol otcovi možnosť splátok, keďže výška výživného v tomto prípade závisela od rozhodnutia súdu a plnenie zameškaného výživného v splátkach po 20,- eur i s prihliadnutím na samotnú výšku výživného nemôže spôsobiť maloletému dieťaťu ohrozenie zabezpečenia základných životných potrieb.
9. V konaniach, ktoré možno začať bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, a preto v takomto prípade nie je potrebné ani návrh vo zvyšku zamietať. Aj keď súd v tomto prípade nad rámec návrh zamietol, tento nedostatok nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd aj v tejto časti rozhodnutie potvrdil.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil, okrem výnimiek uvedených v § 53 až § 55 tohto zákona. Keďže táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že o nej nerozhodoval, lebo je potrebné mať za to, že nevzhliadol dôvody v ust. § 53 až § 55 CMP, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).