Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_15Co-91-2019.pdf
PDF · 117.59 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/91/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XX, zast. Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, Zakvašov 1519/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 065,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 31.01.2019, č. k.: 4Csp/89/2018-95, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/89/2018 - 95 zo dňa 31.01.2019 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 065,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 065,74 eur od 21.02.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 63,50 eur na účet Okresného súdu Revúca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 065,74 eur titulom bezdôvodného obohatenia, že uvedenú sumu zaplatil žalovanému nad rámec požičaných peňažných prostriedkov zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 20.11.2013 uzavretej so žalobcom, pretože úver poskytnutý žalovaným na základe tejto zmluvy žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov. Potom žalobca bol povinný žalovanému vrátiť iba poskytnutú istinu úveru. Súd dal žalobcovi za pravdu, keď prejudiciálne preskúmal úverovú zmluvu z hľadiska jej obsahu, či sú v nej uvedené náležitostí predpísané v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v zmluve chýbajú - údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru, jednoznačný údaj o trvaní zmluvy, či dátum konečnej splatnosti úveru. Tieto údaje síce boli uvedené v tzv. Oznámení veriteľa o schválení úveru, táto listina však nebola žalobcom (dlžníkom) akceptovaná, preto tieto údaje nemožno mať za vzájomne medzi účastníkmi zmluvy písomne dohodnuté. A dojednanú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 % ročne súd posúdil ako v rozpore s dobrými mravmi a neplatnú (§ 39 0bčianskeho zákonníka). V čase uzatvorenia zmluvy úroková sadzba z úverov poskytovaných bankami na dlhšie obdobie ako 5 rokov bola 11,27 % ročne. Nedostatky obsahu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 3. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1 284,26 eur, ani to, že žalobca žalovanému k 20.02.2017 uhradil sumu 2 349,99 eur. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 1 065,74 eur z titulu bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1 (ide o plnenie prijaté bez právneho dôvodu) a § 456 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, potom v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi voči žalovanému aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. t.j. 5 % ročne zo sumy 1 065,74 eur od 21.02.2017 (odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe realizovanej žalobcom v prospech účtu žalovaného) do zaplatenia. 4. Súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalovaného vznesenú v prebiehajúcom konaní o existencii prekážky res iudicata, z dôvodu existencie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 40/11/16 zo dňa 17.10.2017 (právoplatnosť nadobudol dňa 21.02.2018 a vykonateľnosť dňa 24.02.2018). Konajúci súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o res iudicata, nakoľko konanie vedené rozhodcovským súdom pod sp. zn. 40/11/16 o zmluvnom nároku žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobca) voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovaný) na zaplatenie istiny a príslušenstva odvíjajúci sa z porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prebiehajúce konanie o vydanie zákonného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia nadobudnutého prijatím plnenia nad zákonom dovolený rozsah sa navzájom odlišujú svojím predmetom. (Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku - z uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2019). Hoci zo strany spotrebiteľa nebolo žalobou iniciované konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda nebola podaná žaloba v zákonnej lehote na súd, v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je všeobecný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovský súd v súvislosti s priznaným nárokom žalobcovi (v danej veci žalovanému) na zaplatenie istiny a príslušenstva z údajného porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa primárne zaoberal spotrebiteľskou zmluvou z hľadiska jej obligatórnych obsahových náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda, či zo strany rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku čoho by prípadný výkon rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s verejným poriadkom. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne kvality života občanov. V súvislosti so skúmaním platnosti a záväznosti rozsudku všeobecný súd neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by vstúpil do pozície oprávneného súdu a formálne rozhodcovský rozsudok zrušil. V nadväznosti na uvedené vo veci konajúci súd zistil, že rozhodcovský súd vo veci sp. zn. 40/11/16 neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a z jeho strany došlo k absencii aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, inak by aj rozhodcovský súd musel rovnako ako všeobecný súd konštatovať porušenie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 5. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku v časti istiny v sume 242,78 eur súd vec posudzoval podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola na súd podaná dňa 11.06.2018. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť okamihom, kedy sa oprávnený (žalobca) dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, čo v danom prípade je deň 26.05.2017, kedy žalobca advokátke udelil plnú moc na jeho zastupovanie v konaní po konzultácii s advokátkou. Žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil dozvedel už skôr. Objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť nezávisle od vôle žalobcu momentom, kedy fakticky došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. od uhradenia tej - ktorej splátky, ktorou žalovaný mal získať bezdôvodné obohatenie. V posudzovanom prípade trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula márne, keďže žaloba bola na súd podaná dňa 11.06.2018, t.j. viac ako tri roky po uhradení poslednej sumy žalobcom žalovanému na úhradu dlhu vo výške 78,70 eur dňa 09.03.2015. 6. Avšak skutočnosť, že námietku premlčania vzniesol dodávateľ zo spotrebiteľského vzťahu považoval súd za taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia práva na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, voči ktorému by priznanie účinkov premlčania s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávaného prípadu bolo neprimerane tvrdým postihom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že úver čerpal v súvislosti s pomocou pre svojho brata, ktorý po tom čo si v roku 2010 zobral úver prišiel o prácu, dostal sa do finančných problémov a úver nesplácal. Aby ich matka neprišla o dvojizbový byt, ktorým, bol tento úver zabezpečený, musel sa žalobca obrátiť na nebankovky, aby dokázal bratovi pomôcť a jeho úver splatiť. V roku 2017 sám prišiel o prácu, pretože v roku 2014 mal úraz a následne mu 28.02.2017 skončil pracovný pomer. Doteraz je v štádiu posudzovania invalidity. V čase keď čerpal úver v snahe pomôcť bratovi a matke mal viac ako 11 rokov stabilný príjem zo služobného pomeru vojaka. Problémy sa dostavili po jeho úraze, úver splácali ako vedeli spolu s manželkou. Manželka je v súčasnosti už súdom oddĺžená, bol vyhlásený bankrot na jej majetok. Všetky zmluvy, nielen táto, ale aj ďalšie, ktoré uzatvorili
s PROFI CREDITOM, boli uzatvorené v Revúcej. Až právnou zástupkyňou boli poučení, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti a žalobou podanou na súd sa začal domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Súd uzavrel, že žalobca (spotrebiteľ) márne plynutie premlčacej doby nezavinil, lebo skutočnosť, že plnil viac ako mal sa dozvedel až po konzultácii so svojou právnou zástupkyňou dňa 26.05.2017. A keďže žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu, že čiastku vo výške 1 065,74 eur, ktorú žalobca uplatnil v konaní titulom bezdôvodného obohatenia mu dosiaľ žalovaný nevydal, súd žalobe vyhovel. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech a od poplatku zo žaloby je oslobodený, poplatková povinnosť stíha žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, teda súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 63,50 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. 8. Proti tomuto rozsudku podľa žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 9. Postup súdu považuje za nezákonný, keď bez opory v zákone a z neho vyplývajúcej právomoci nepovažoval rozhodcovský rozsudok za relevantné rozhodnutie. Právomoc skúmať rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke priznáva právny poriadok SR len súdu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (na základe návrhu podaného na súd do 3 mesiacov od doučenia rozhodcovského rozsudku, ani jedna z týchto podmienok dodržaná nebola). Súd sa zaoberal rozhodcovským rozsudkom len v zmysle toho, či ide o prekážku rozsúdenej veci, vôbec sa nezaoberal tým, že priznané plnenie má povahu judikovaného nároku. 10. Žalovaný namieta nesprávny a nezákonný postup aj pri posúdení námietky premlčania. Záver súdu, že zo strany žalovaného má ísť o prípad zneužitia práva keď vzniesol námietku premlčania je nepreskúmateľný, nepresvedčivý, pretože v konaní neboli dokázané žiadne okolnosti po posúdení ktorých by prichádzal do úvahy záver konajúceho súdu, ktorý súdna prax pripúšťa, avšak iba za výnimočných okolností napr. uznesenie NS ČR zo dňa 31.08.2004 sp. zn. 25Cdo 2648/2003 - konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by bolo možné uvažovať z okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená, tieto okolnosti by však museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. 11. Súd dospel k nesprávnym záverom aj keď konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s odôvodnením, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti a termín splatnosti splátok. Žalovaný ohľadom náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere odkazuje na výklad uvedený v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. 12. Žalovaný z opatrnosti, hoci primárne rozporuje existenciu záväzku čo do základu, napáda aj výrok v časti o úroku z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal od 21.02.2017. Z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že subjekt je v omeškaní s plnením zásadne až od vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho veriteľ požiadal o splnenie. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz o vzniku omeškania dňa 21.02.2017. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť z vecne správnych dôvodov. Odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutkové okolnosti odlišné od tých, s ktorými sa mal súd a aj žalobca možnosť oboznámiť v predchádzajúcich vyjadreniach žalovaného a žalobca má zato, že k týmto sa už vyjadril. Poukazuje na právoplatné rozhodnutia okresných súdov v spotrebiteľských sporoch, kde účastníkom konania je priamo žalovaný (napr. rozhodnutie OS Svidník sp.zn. 2C/78/2010 zo dňa 26.10.2011 - v ktorom súd uvádza, že konanie žalovaného považuje za úmyselné, pretože použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom uvedenia ročnej úrokovej sadzby porovnať žalobcovi výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, súd zároveň konštatoval že žalovaný poskytuje úvery za neprimerane vysokú až úžernícku cenu, nesprávne vypočítal RPMN, tým nebola žalobcovi poskytnutá možnosť porovnať výhodnosť úveru oproti iným produktom. Tiež rozhodnutie OS Bratislava II sp. zn. 50C/131/2009 zo dňa 12.12.2011 - žalovaný v rozpore s dobrými mravmi dojednal výšku zmluvnej odmeny, zmluva je neplatná a neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, viď. aj ďalšie rozhodnutia). Nekalé obchodné praktiky, ako aj dôsledky absencie podstatných náležitostí zmluvy boli žalovanému vytknuté už pred uzavretím zmluvy so žalobcom t.j. pred 14.11.2013, preto žalovaný vedel, že ním predložená zmluva vykazuje nedostatky, pre ktoré ju
treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť inak ako úmyselné, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. 14. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu nereagoval. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa ust. § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. 16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky. 17. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to či boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ods. 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že sú tu dôvody na zrušenie rozsudku vydaného okresným súdom a zastavenie konania. 19. V danom prípade sa žalobou žalobca domáhal voči žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s plnením na úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože podľa názoru žalobcu poskytnutý úver z predmetnej zmluvy je treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na obranu žalovaného v konaní, bolo prvoradou úlohou súdu prednostne riešiť otázku „prekážky veci právoplatne rozhodnutej“ (res iudicata), nakoľko žalovaný dokladoval, že v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom v rozhodcovskom konaní prebiehajúcim podľa osobitného zákona o rozhodcovskom konaní resp. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd sa zaoberal nastolenou otázkou, avšak jeho závery, ktoré v tejto súvislosti prijal, odvolací súd posúdil ako chybné, potom aj výsledok rozhodnutia okresného súdu nemožno mať za správny. 20. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 21. Medzi neodstrániteľné podmienky konania, ktoré vylučujú možnosť vec znovu prejednať a o veci znova rozhodnúť patrí aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Takáto prekážka svojou povahou patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky konania, súd jej existenciu zisťuje ex offo a ak je daná, má za následok zastavenie konania podľa § § 161 ods. 2 CSP. Nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec, t. j. ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb - pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. 22. V posudzovanom prípade okresný súd k názoru, že v prípade existencie rozhodcovského rozsudku vo veci sp. zn. 40/11/16 tých istých účastníkov ako v tomto novom konaní (hoci v inom procesnom postavení) sa o prekážku res iudicata nejedná vyvodil z toho, že tieto konania sa odlišujú svojím predmetom konania, nakoľko v uvedenom rozhodcovskom konaní išlo „o nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva odvíjajúci sa z porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a prebiehajúce „nové“ konanie je konanie „o vydanie zákonného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia nadobudnutého prijatím plnenia nad zákonom dovolený rozsah“. Zároveň okresný súd mal zato, že rozhodcovský súd konajúci vo veci sp. zn. 40/11/16 „o nároku na zaplatenie istiny a príslušenstva z porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX“ (žaloba na plnenie), neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a z jeho strany došlo k absencii aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, inak by aj rozhodcovský súd musel rovnako ako všeobecný súd v tomto prebiehajúcom „novom“ konaní „o vydanie bezdôvodného obohatenia“ konštatovať porušenie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 23. Pre účely preskúmavanej veci je treba uviesť, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní. Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015 doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného
rozsudku súdu podľa ods. 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu. 24. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ bolo rozhodnuté právoplatne rozhodcovským rozsudkom, ktorým boli v rozhodcovskom konaní žalovaný S. S. (v tomto konaní žalobca) a žalovaná D. S., zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku plnenie špecifikované vo výroku rozhodcovského rozsudku, tak z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 40/11/16 zo dňa 17.10.2017 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, v Bratislave, pred rozhodcom Ing. Branislavom Bušom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2018 a vykonateľnosť dňa 24.02.2018 vyplýva, že rozhodcovský súd sa zaoberal aj posudzovaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a aj z hľadiska obsahových náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež posudzoval „rozhodcovskú zmluvu“ (ne/platnosť) od ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodovať, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku kde je uvedené, že rozhodcovská zmluva je platná, bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 258/2001 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z. a čl. 24 smernice EPaR č. 2008/48/ES. Nebola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko neuvádza spotrebiteľa do omylu, je jasne formulovaná na samostatnej listine, nenúti spotrebiteľa riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, v návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch rozhodcovského konania, jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia hlavného záväzku s ktorým súvisí, pričom spotrebiteľ mal právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu a bez dopadu na hlavný záväzok - úver, toto právo spotrebiteľ nevyužil. 25. Ďalej odvolací súd konštatuje, že zo strany žalovaného spotrebiteľa (v tomto konaní žalobca) nebolo iniciované konanie o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku - spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, svoje zákonné právo vyplývajúce mu z ust. § 45, § 46 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil. (Ust. § 45 cit. zákona pod písm. a) až l) vymenúva zákonné dôvody pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, patria medzi ne aj dôvody napadnutia platnosti rozhodcovskej zmluvy, či samotného rozhodcovského konania, tiež dôvod (písm. i)) ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohol mať vplyv na výsledok rozhodnutia (k tomu pod čiarou je odkaz napr. aj na § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č 129/2010 Z. z. ......), dôvod písm. k) - výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom SR. V zmysle ust. § 46 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby a ak je žaloba podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.) Vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok sa tak stal právoplatným a vykonateľným. 26. Zákonnú úpravu podľa zákona č. 335/2014 Z. z. umožňujúcu podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno suplovať, či obísť žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde ide o žalobu medzi tými istými účastníkmi konania, hoci v opačnom procesnom postavení (žalovaný v rozhodcovskom konaní S. S. v novom konaní má postavenie žalobcu a žalobca v rozhodcovskom konaní PROFI CREDIT v novom konaní má postavenie žalovaného), z toho istého skutku - na tom istom skutkovom základe, z toho istého zmluvnému vzťahu (t.j. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013), ktorý skutkový dej už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku „na plnenie“ (v rozhodcovskom rozsudku sp. zn. 40/11/16), pričom rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie má povahu judikovaného nároku. Rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd rozhodol, že: „Žalovaní (S. S. a D. S.) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 1 128,55 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo súm a za obdobie presne špecifikované v rozhodcovskom rozsudku, pričom tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500 eur len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 128,55 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,98 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká.“ Súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, to znamená, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej
zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s plnením na tú istú zmluvu. Tento právny záver je opodstatnený vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, iba platná rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. V praxi môže všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku pristúpiť aj k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z.). 27. Rozhodcovský rozsudok „o žalobe na plnenie“ obsahuje riešenie otázky existencie právneho vzťahu (zmluvy o úvere) - rozhodcovským rozsudkom sa rozhodlo o povinnosti plniť z tohto vzťahu a preto žalobca nemôže „žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia“ založenom na prejudiciálnom určení bezúročnosti (tej istej) zmluvy o úvere zhojiť to, čo nedosiahol v predchádzajúcom spore o plnenie. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil pre nedostatok procesných podmienok konania a konanie zastavil. 28. Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu nebolo dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného. Odvolací súd však k namietanému nesprávnemu posúdeniu premlčania dodáva, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu: „ že vznesenie námietky premlčania žalovaným (dodávateľom zo spotrebiteľského vzťahu) v posudzovanom prípade predstavuje konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi resp. je výrazom zneužitia práva na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, voči ktorému by priznanie účinkov premlčania s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávaného prípadu bolo neprimerane tvrdým postihom, pričom súd tiež konštatoval, že žalobca márne plynutie premlčacej doby nezavinil.“ Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky) a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neobmedzenú dobu vystavené nutnosti splniť svoje povinnosti. Premlčanie slúži na účel ochrany subjektov, voči ktorým sa práva nevykonávali po dlhšiu dobu a teda sa uprednostňuje záujem na udržaní existujúceho právneho stavu (keď nárok nebol z nejakého dôvodu uplatnený), ktorý pretrváva dlhší čas a zároveň sa tým sleduje účel, aby sa každý (oprávnená osoba, ktorá disponuje určitým nárokom) zaujímal o svoje práva a tieto riadne a včas uplatnil (právna zásada „práva patria bdelým“). Hoci z hľadiska vývoja aplikačnej praxe súdov je možné sledovať postupné odkláňanie sa od právneho názoru NS SR uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 148/2004, ktorým vyslovil, že „dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka“, je treba mať na zreteli, že samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania rozpor s dobrými mravmi nezakladá a aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona t.j. neznalosť plynutia premlčacích dôb (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012 (ZSR 2015). Rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti (individuálne okolnosti), ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania a zároveň tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. Postup podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou vznesenia námietky premlčania je úmysel poškodiť, či znevýhodniť stranu sporu (tzv. šikanózny výkon práva), uvedené sa vzťahuje aj na spotrebiteľské spory. Ani v spotrebiteľských sporoch nie je dôvod odchýliť sa od ustálenej judikatúry v tom smere, kde rešpektuje a vychádza zo základných princípov práva, akým sú princíp právnej istoty, zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní, zásada spravodlivosti, pri zachovaní zásady zvýšenej ochrany slabšej strany sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom spore okolnosti tohto prípadu nie sú takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali prelomenie týchto zásad, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalovaným by bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. 29. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcom iniciované konanie bolo odvolacím súdom zastavené pre nedostatok podmienok konania, preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).