Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-653-2019.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/653/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: L. E., E.. XX.XX.XXXX, I. J. E. I., S. T. XX, zast.: JUDr. Lukáš Kovanič, advokát, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.751 € takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.751 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.751 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na náhradu trov tohto konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní vedenom na tunajšom súde domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv majúce právny základ vo výsledku konania sp. zn. 10Csp/240/2018, kde súd rozsudkom zo dňa 21.05.2019, právoplatným dňa 12.07.2019 určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú dlhodobo využíval žalovaný na výkon zrážok zo mzdy na úkor žalobcu, je neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ voči žalovanému ako dodávateľovi sa úspešne domáhal svojich spotrebiteľských práv, vzniklo mu právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia 3.751 € odôvodnil žalobca tým, že žalovaný zrazil prostredníctvom zrážok zo mzdy za obdobie 08/2015 až do momentu vydania neodkladného opatrenia v spore o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy suma v celkovej výške minimálne 7.502,51 €, čo je zrejmé aj z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 25.04.2018. Nekalosť konania žalovaného a jeho vedomosť o nezákonnosti jeho postupu pri zrážkach zo mzdy napokon zvýraznila aj skutočnosť, že sám žalovaný vedomý si neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zaslal žalobcovi list zo dňa 13.06.2017, ktorým žalobcovi zaslal podpísaný návrh novej dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o uznaní dlhu zo Zmluvy s cieľom zrejmým . legalizovať si svoje nezákonné vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu na základe doterajšej neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy napadnutej žalobcom, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
3. Súd zaslal žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému na vyjadrenie dňa 02.12.2019, žalovaný si uvedenú zásielku prevzal dňa 04.12.2019, o čom svedčí doručenia na č. l .75 spisu, avšak v konaní zostal nečinný.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 27.02.2020, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ale dostavil sa jeho právny zástupca. Nedostavil sa ani žalovaným, avšak dostavil sa jeho právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu, odkázal na svoje písomné vyjadrenie a žiadal priznať náhradu trov konania. Mal za to, že boli splnené podmienky primeraného finančného zadosťučinenia a čo sa týka výšky žalovanej sumy je toho názoru, že táto je primeraná osobitnými okolnosťami daného prípade a zároveň aj plne v súlade s platnou judikatúrou. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s podanom žalobou nesúhlasí a žiadal súd aby žalobu zamietol a súčasne mu priznal náhradu trov konania. Odkázal na predošlé písomné vyjadrenia. V tomto smere mu súd odkázal, že žiadne písomné vyjadrenie do spisu nebolo doručené. Právny zástupca žalovaného na to žiadal súd o dodatočnú lehotu na vyjadrenie. Súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu, o ktorej bol žalovaný poučený, jeho návrhu nevyhovel.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadreniami sporových strán, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10Csp/240/2018 a ostatným spisovým materiálom, a na ich základe zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca sa podanou žalobou domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3.751 eur a to z toho dôvodu, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Csp/240/2018 sa úspešne, ako spotrebiteľ, domáhal ochrany svojho práva spočívajúceho v konaní o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je neplatná. V predmetnom súdnom rozhodnutí boli konštatované porušenia práva a aj výskyt neprijateľných zmluvných podmienok vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zdôrazňuje, že v danej veci bolo aj vydané neodkladné opatrenie a to uznesením sp. zn. 10Csp/240/2018 zo dňa 22.10.2018, ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu podľa uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 v prospech žalovaného a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd následne v odôvodnení rozsudku vo veci samej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v ten istý deň ako úverová zmluva v rámci toho istého právneho úkonu, teda v tomto prípade ešte žalobca, nebol a ani nemohol byť dlžníkom - teda reálne byť v omeškaní, nakoľko nenastala lehota splatnosti ani prvej splátky. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy na prvý pohľad pôsobí, že dodržiava dikciu § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ale vo svojom obsahu je neurčitá, zabezpečovaná pohľadávka nie je presne a úplne špecifikovaná. Z predmetnej dohody nevyplýva ani dĺžka obdobia, počas ktorého by malo dôjsť k zrážkam zo mzdy. Žalovaný nepreukázal individuálny charakter takejto dohody a takisto aj to, že žalobca mal možnosť pred podpisom zmluvy ovplyvniť znenie a charakter danej zmluvnej podmienky. Dlžník sa v takomto prípade nemá ako brániť, nakoľko zamestnávateľ na základe takto uzavretej predloženej dohody začne strhávať z mesačnej mzdy svojho zamestnanca dlžnú čiastku, pričom dlžník nemá žiadnu šancu pozastaviť tieto zrážky zo mzdy, len požiadať súd o neodkladné opatrenie, tak ako to bolo v tomto prípade. Žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy až po tom, čo nebol v arbitrážnom konaní úspešný, a preto sa dopustil tejto praktiky a pristúpil k zrážkam zo mzdy takýmto spôsobom, odporujúcim právnej úprave a jej zmyslu, na aký bola v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená. Uvedené dokumentuje aj neskoršia snaha žalovaného podpísať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, a to už v čase kedy k zrážkam zo mzdy reálne dochádzalo. Súd tak prijal jednoznačný záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa zákonom stanovené podmienky, zvýhodňuje veriteľa a je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ma štatút neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 Obč. zák., a preto súd rozhodol, že je absolútne neplatná.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj ako „Obč. zák.“), ďalej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákonníka (ďalej v texte aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa („ďalej ako zákon o ochrane spotrebiteľa“).
8. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
9. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia sa žalobca ako spotrebiteľ domáha toho, aby mu súd priznal primerané finančné zadosťučinenie. Z dikcie predmetného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že na úspešné uplatnenie tohto práva spotrebiteľa je potrebné splniť jednak podmienku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj inými osobitnými predpismi, ako napríklad v tomto prípade ide o zákon o spotrebiteľských úveroch ( zákon č. 129/2010 Z. z.) a v neposlednom rade aj o Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), ale aj to, či tu odôvodnene vznikol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia s ohľadom na individuálnu povahu sporu.
11. Čo sa do prvej podmienky týka, žalobca, tak ako už bolo vyššie uvedené, sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Csp/240/2018 úspešne domohol svojho práva prv v konaní o vydanie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu zrážok zo mzdy a potom vo veci samej o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, je neplatná, keď súd skonštatoval porušenie práv žalobcu a povinností žalovaného. Porušenie práva spotrebiteľa a simultánne tak povinnosti žalovaného boli jasné a zreteľne definované v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/240/2018, na ktoré sa žalobca vo svojom žalobnom návrhu odvoláva, a preto, podľa názoru súdu, postačuje na splnenie podmienky len osvedčenie žalobcu, že sa domáhal ochrany svojich práv v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a iných zákonov, čo preukázal tým, že rozsudkom sp. zn. 10Csp/240/2018 bol v konaní úspešný, bol v konaní aktívny a na základe vykonaného dokazovania tunajší súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a aj mu vyhovel. Žalobca v podanom žalobnom návrhu o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia na tieto skutočnosti poukázal. Ide o skutočnosti, ktoré už boli judikované, a teda nie je potrebné ich znova dokazovať, súd sa tak oboznámil v rámci svojej činnosti s obsahom spisového materiálu vedenom pod sp. zn. 10Csp/240/2018 v súlade s ustanovením § 186 ods. 1 CSP, z čoho potom vyplýva záver, že tieto skutočnosti považuje súd za preukázané a nesporné bez potreby bližšieho a špecifického dokazovania.
12. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
13. Otázkou tak zostáva, čo znamená primerané finančné zadosťučinenie. Predovšetkým je potrebné zhodnotiť, či žalobcovi ako spotrebiteľovi, postupom žalovaného, ako veriteľa, mohla byť spôsobená ujma, a či táto ujma reálne aj vznikla, a áno to v akom rozsahu, a či žiadaná výška zadosťučinenia je v určitom korelačnom vzťahu medzi konaním veriteľa a vzniknutou ujmou.
14. O primeranom finančnom zadosťučinení sa vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici a to v rozsudku sp. zn.: 15Co/279/2018 zo dňa 03.04.2019, v ktorom bode 14 uviedol, že v tejto súvislosti možno poukázať napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 147/2007, 6Obo302/2006, podľa ktorých napriek tomu, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok, vyplýva, že je treba mať na zreteli, že finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“ resp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý
musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť“. Inak povedané, aj keď predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľ a to, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na jeho ochranu, je treba zrozumiteľne uviesť, či a ktoré práva žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou úverovou zmluvou v danom, v konkrétnom prípade. Ako je vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade rozhodnutie okresného súdu tieto atribúty splňuje. Súd o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažoval v intenciách daného sporu a vychádzal z konkrétnych zistených skutkových okolností, prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsah nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.
15. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a je posudzovaná podľa konkrétneho prípadu. Primerané zadosťučinenie môže tvoriť náhrada za prípadnú morálnu ujmu, náhrada konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stavu a určitá satisfakcia za stav, ktorý musel spotrebiteľ trpieť. Účelom a zmyslom citovaného zákonného ustanovenia je teda odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde a bol v tomto konaní úspešný (bod 22, rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/75/2018 zo dňa 25.09.2018).
16. Na základe vyššie uvedeného súd zhodnotil to, že na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobcu zrazil žalobcovi mzdu spolu vo výške 7.502,51 € za obdobie od 08/2015 do 03/2018, čo mal súd za preukázané z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 25.04.2018. Žalobca v tomto konaní požaduje vyplatenie zadosťučinenia v sume 3.751 €, teda 50 % zo sumy, ktorú zamestnávateľ žalobcu vykonávaním zrážok zo mzdy v prospech žalovaného zrazil zo mzdy žalobcovi. Súdu sa táto suma javí ako primeraná, pretože ide o sumu, ktorá je výrazne nižšia, než o sumu, ktorú inkasoval žalovaný, pričom súd, bral do úvahy aj správanie sa žalovaného podrobne popísané v žalobnom návrhu žalobcu. Súd preto skonštatoval, že došlo k naplneniu podstaty obsahu zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal tak žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).