Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)77d/377626.598d0f.pdf
PDF · 135.85 KB
No categories available
3Obo/147/2007
Najvyšší súd 3 Obo 147/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej
veci žalobcu I., zastúpeného JUDr. T., proti žalovanému A., zastúpenému JUDr. Š.,
o zaplatenie 200 000,-- Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2006 č. k. 10Cb/528/2000-166, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 16 743,--
Sk na účet právneho zástupcu.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 12 710,--
Sk na účet právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 100 000,-- Sk odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 200 000,-- Sk titulom
zadosťučinenia z dôvodu nekalosúťažného konania, ktorého sa dopustil žalovaný tým, že
zorganizoval podujatie 3. Košická módna show a 4. Košická módna show bez účasti žalobcu.
Podujatie 1. Košická módna show a 2. Košická módna show zorganizoval žalobca
v spolupráci so žalovaným.
Ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka obsahuje generálnu klauzulu
všeobecne vymedzujúcu konanie nekalej súťaže, na ktorú v odseku 2 nadväzuje
demonštratívny výpočet niektorých typických podstát konania nekalej súťaže. Prvým
pojmovým znakom nekalej súťaže je, že musí ísť o konanie súťažiteľov v hospodárskej súťaži
a druhým, že musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a môže privodiť ujmu
inému súťažiteľovi.
V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným existuje vzťah medzi súťažiteľmi,
ktorú skutočnosť konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí.
Súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná
zorganizovala podujatia totožného charakteru, aké predtým organizoval žalobca, práve
s využitím informácií, získaných od žalobcu.
Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku,
výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo
cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ nedosiahol.
Typickým príkladom parazity súťaže je propaganda súťažiteľa, že jeho služby
zorganizovania hore uvedených podujatí sa kvalitou vyrovnajú už osvedčeným
a spotrebiteľskej verejnosti známym označením služieb iného podnikateľa, v danom prípade
žalobcu. Parazitovanie na povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka, viaže zákon
na podmienku, aby išlo o konanie, ktorého cieľom je získať týmto konaním pre výsledky
vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Pokiaľ
táto podmienka nebola splnená, nemožno konanie postihovať podľa § 48 Obchodného
zákonníka.
Súd prvého stupňa v konaní skúmal, či bola naplnená skutková podstata § 48
Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že konanie žalovanej smerovalo k tomu, aby
konaním, a to konkrétne zorganizovaním uvedených podujatí získala prospech, ktorý by inak
nedosiahla, ak by neorganizovala podujatia pod názvom 3. Košická módna show
a 4. Košická módna show.
Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou
porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal
a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže
poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca si v súlade s ustanovením § 53 Obchodného zákonníka uplatnil nárok
na primerané zadosťučinenie vo výške 200 000,-- Sk. Podľa § 53 Obchodného zákonníka
jedná sa o nárok, ktorý možno uplatniť aj v peniazoch, pričom ide o objektívny nárok, ktorý
sa neviaže na splnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok. Primerané zadosťučinenie je
právnym prostriedkom ochrany proti nekalej súťaži a má slúžiť k náprave majetkových újm,
ideálnych nehmotných, ku ktorým by nedošlo, ak by nebolo nekalosúťažného konania. To
platí aj pre niektoré formy parazitného jednania, ktoré je možné posúdiť podľa generálnej
klauzuly, uvedenej v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, ktorého sa žalobca domáhal, pomáha
uplatniť zásadu procesnej ekonómie a tiež prekonať dôkaznú núdzu, v ktorej sa ľahko ocitne
žalobca, domáhajúci sa náhrady škody, spôsobnej nekalou súťažou. Z uvedených hľadísk
bolo preto potrebné zvážiť výšku primeraného zadosťučinenia, uplatneného žalobcom. Súd
po dôkladnom vyhodnotení konania žalovaného, berúc v úvahu uvedené hľadiská, dospel
k záveru, že v danom prípade výška primeraného zadosťučinenia zodpovedá sume 100 000,--
Sk, čo predstavuje 50% z uplatnenej sumy. Z uvedených dôvodov súd návrhu vo výške
100 000,-- Sk vyhovel. V prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol.
Vzhľadom na výsledok v spore súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odôvodnení odvolania vyslovil
domnienku, že rozhodnutie je v časti primeraného zadosťučinenia nepreskúmateľné a že súd
prvého stupňa mal vec posúdiť podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že
žalovaná sa preukázateľne dopustila nekalosúťažného konania, a ak sa podnikateľský subjekt
dopustí konania, ktoré nepožíva zákonnú ochranu, ten, proti komu takéto konanie smeruje,
má právo na uplatnenie právnych prostriedkov ochrany, medzi ktoré sa zaraďuje primerané
zadosťučinenie. Zákon síce presne nevymedzuje konkrétne pravidlá pre určenie primeranosti
zadosťučinenia, ale malo by zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Žalobca ďalej popísal
skutkový stav, uvedený v žalobe a vo svojich ústnych a písomných podaniach, pričom
zdôraznil, že žalovaná si uľahčila začiatky svojho podnikania na úkor žalobcu a využila jeho
dobrú povesť, ktorú mal v súvislosti s organizovaním módnych show. Pre činnosť žalobcu
ako súťažiteľa vytvorila zábrany, pre ktoré už od roku 1997 v tejto oblasti nepodniká. Trval
na uplatnenej výške nároku 200 000,-- Sk ako primeraného zadosťučinenia. Žalobca tiež
nesúhlasil s rozhodnutím o náhrade trov konania, pričom uviedol, že mu mali byť priznané
vo výške 54 784,-- Sk. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.
Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a to najmä svedecké výpovede
bývalých spolupracovníkov žalovanej a žalobcu, ktoré mohli zásadným spôsobom napomôcť
k zisteniu skutkového stavu veci (L., Mgr. A.).
Súd prvého stupňa podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj keď je veľmi obtiažne z rozsudku určiť a preskúmať,
z čoho súd pri svojom závere vychádzal, pretože v zdôvodnení rozsudku sa vôbec neuvádza,
z a kých dôkazov súd vychádzal, aké úvahy ho viedli k takému záveru, a prečo navrhované
dôkazy žalovaným nevykonal.
Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy, predložené žalobcom. Suma
100 000,-- Sk, ktorá bola určená ako primerané zadosťučinenie, ktorú je žalovaný povinný
v zmysle tohto rozsudku žalobcovi uhradiť, bola súdom určená na základe dôkazu,
predloženého žalobcom, ktorý bol jeho súkromný odhad zisku, ktorý by mal v prípade, ak by
v organizovaných podujatiach pokračoval. Ak zoberieme do úvahy, že posledné podujatie,
organizované žalobcom a žalovaným spoločne, skončilo neúspechom a veľkou finančnou
stratou, nie je mu zrejmé, o čo sa opieral žalobca v ním predloženom odhade budúcich ziskov.
Je faktom, že 3. Košická módna show, na spoluorganizovaní ktorej sa už žalobca z dôvodov
uvedených vyššie nezúčastnil, sa pod vedením žalovaného skončila úspechom, avšak z jeho
ďalšieho úspešného podnikania v tejto oblasti nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať
domnienku, že by rovnako úspešným spôsobom v tomto druhu podnikania pokračoval aj
žalobca. Žalobca v celom konaní nedokázal relevantne zdôvodniť výšku sumy, ktorú
požadoval ako zadosťučinenie, ktorú opieral len o svoj subjektívny odhad možných budúcich
ziskov, bez podloženia relevantnými dôkazmi, ako napr. sponzorskými, reklamnými a inými
zmluvami. Súd neopodstatnene tomuto subjektívnemu názoru žalobcu dal neprimeranú
dôležitosť, keďže aj na jeho základe žalobcovi priznal 50% ním požadovanej sumy.
Mal za to, že žalovaný v priebehu konania dostatočne preukázal svoj aktívny podiel
na organizovaní uvedených akcií a vyvrátil tvrdenie žalobcu o tom, že na organizovaní týchto
akcií sa žalovaný žiadnym závažnejším spôsobom nepodieľal a výlučným organizátorom
týchto akcií bol žalobca. Práve naopak bolo dostatočne preukázané, že žalovaný vystupoval
navonok voči tretím osobám ako organizátor a že bol týmito tretími osobami ako organizátor
aj akceptovaný. Išlo najmä o listinné dôkazy z obdobia organizovania 2. Košickej módnej
show, najmä predložené tzv. „sponzorské zmluvy“, ktoré boli uzatvárané medzi agentúrou
žalovaného a rôznymi podnikateľskými subjektami, na základe ktorých boli agentúre D.,
patriacej žalovanému, poskytované finančné prostriedky za účelom propagácie a reklamy
pre uvedené spoločnosti na podujatí 2. Košickej módnej show. Rovnako boli súdu predložené
faktúry a výdavkové lístky, týkajúce sa 2. Košickej módnej show, vystavené agentúrou D.
tretím osobám, z ktorých je zrejmý aktívny podiel žalovaného na organizovaní týchto akcií.
Na tieto a ďalšie dôkazy nebolo v rozsudku vôbec prihliadané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací podľa § 10
ods. 2 O.s.p., po nariadení pojednávania prejednal vec v napadnutom rozsahu a z uvedených
dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú
dôvodné. Predmetom konania je žaloba o peňažné plnenie, ktorú žalobca oprel o súťažné
právo (§ 44 a § 53 Obchodného zákonníka).
Súd prvého stupňa tejto žalobe v časti o zaplatenie 100 000,-- Sk ako primeraného
zadosťučinenia vyhovel na základe § 48 Obchodného zákonníka (jednej zo skutkových
podstát nekalej súťaže) a vo zvyšku, t. j. o zaplatenie 100 000,-- Sk žalobu zamietol.
Podľa generálnej klauzuly, obsiahnutej v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou
súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Žalovaný počas odvolacieho konania namietal naplnenie znakov tohto deliktného
konania. Pojmy hospodárska súťaž a súťažiteľ ustanovenia o nekalej súťaži nevymedzujú,
preto ich obsah tvorí teória a súdna judikatúra. Súčasná judikatúra súdov sa prikláňa
k širšiemu pojatiu týchto pojmov. So zreteľom na vznesené námietky odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a definíciu,
podľa ktorej sa hospodárska súťaž poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych
subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech. Pod dobré mravy súťaže
sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť
závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory,
obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito
konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí
keď ujma potencionálne hrozí, nemusí nastať.
Nesporným je, že žalobca aj žalovaný organizovali rovnaký druh podujatia pod
názvom Košická módna show. Zo zmlúv, založených v spise a výpovedí účastníkov konania
vyplýva, že organizátorom prvých dvoch podujatí (1. Košická módna show a 2. Košická
módna show) bol žalobca. Podľa výpovede žalovaného po neúspešnej 2. Košickej módnej
show oznámil, že 3. Košickú módnu show bude robiť sám, pričom sa k nemu pridal pán M..
Uvedený ročník organizovali oni dvaja pod záštitou primátora. Žalovaný v organizovaní
módnych show pokračoval aj v ďalších rokoch s tým, že po zaregistrovaní ochrannej známky
Košická módna show pre žalobcu v roku 2000 boli podujatia organizované pod iným názvom.
Žalovaný prevádzkoval rovnaký druh podujatia pod označením Košická módna show, ktorú
ako prvý pod týmto názvom organizoval žalobca, bez súhlasu žalobcu. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu užívaním tohto označenia a sčasti aj využitím know how, obsahom ktorého
je spôsob organizovania show a kontakt na jednotlivé osoby, žalovaný získal neoprávnenú
výhodu oproti iným súťažiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nielenže bolo
schopné, ale aj privodilo ujmu žalobcovi.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu
nekalosúťažného konania, upraveného v § 44 Obchodného zákonníka, preto súd prvého
stupňa postupoval správne, keď žalobcovi priznal nárok, vyplývajúci z § 53 Obchodného
zákonníka, t. j. primerané zadosťučinenie.
V súvislosti s priznanou výškou primeraného zadosťučinenia, voči ktorej sa odvolali
obidvaja účastníci, je potrebné uviesť, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom
objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok a je
kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel. Je vyrovnaním ujmy a určitou
sankciou za nekalosúťažné konanie. Primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia
netreba (ani nemožno) preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie.
Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. V prejednávanej veci zásah
do nemateriálnej sféry mal u žalobcu dôsledky v jeho majetkovej sfére, pretože bol nútený
upustiť od organizovania Košickej módnej show. Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá
odvolací súd považuje výšku primeraného zadosťučinenia, stanovenú súdom, za správnu.
Žalobca sa neuspokojil tiež s rozhodnutím, ktorým súd prvého stupňa, vzhľadom
na výsledok v spore, náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol úspešný v 50% sporu (uplatnil si nárok na zaplatenie 200 000,– Sk a súd žalobe
vyhovel v sume 100 000,– Sk). Neúspech žalobcu predstavuje presne polovicu, nie je
nepatrný a keďže rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku, ani
od špeciálnej úvahy súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu a po doplnení
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 O.s.p.
Odvolanie podali žalobca aj žalovaný. Nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní
a každý z nich je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania (§ 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Účastníci uplatnený nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vyčíslili vo svojich písomných podaniach. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia advokátom za úkon právnej služby (podanie odvolania) 6 650,-- Sk plus paušálna
náhrada výdavkov 160,-- Sk a náhradu súdneho poplatku za odvolanie 6 000,-- Sk. Odvolacie
trovy žalobcu tak predstavujú celkom 12 710,-- Sk. Žalovaný si trovy odvolacieho konania
vyčíslil sumou 16 743,-- Sk, ktorá pozostáva z právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon
právnej služby (účasť na pojednávaní 16.10.2008) 6 650,-- Sk, DPH 19% v sume 1 263,-- Sk,
paušálnej náhrady výdavkov 190,-- Sk, náhrady cestovného (Bratislava - Košice a späť
osobným autom) 8 640,-- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. októbra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu