Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/147/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej

veci žalobcu I., zastúpeného JUDr. T., proti žalovanému A., zastúpenému JUDr. Š.,

o zaplatenie 200 000,-- Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2006 č. k. -166, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 16 743,--

Sk na účet právneho zástupcu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 12 710,--

Sk na účet právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 100 000,-- Sk odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

Žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 200 000,-- Sk titulom

zadosťučinenia z dôvodu nekalosúťažného konania, ktorého sa dopustil žalovaný tým, že

zorganizoval podujatie 3. Košická módna show a 4. Košická módna show bez účasti žalobcu.

Podujatie 1. Košická módna show a 2. Košická módna show zorganizoval žalobca

v spolupráci so žalovaným.

Ustanovenie obsahuje generálnu klauzulu

všeobecne vymedzujúcu konanie nekalej súťaže, na ktorú v odseku 2 nadväzuje

demonštratívny výpočet niektorých typických podstát konania nekalej súťaže. Prvým

pojmovým znakom nekalej súťaže je, že musí ísť o konanie súťažiteľov v hospodárskej súťaži

a druhým, že musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a môže privodiť ujmu

inému súťažiteľovi.

V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným existuje vzťah medzi súťažiteľmi,

ktorú skutočnosť konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom

rozhodnutí.

Súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná

zorganizovala podujatia totožného charakteru, aké predtým organizoval žalobca, práve

s využitím informácií, získaných od žalobcu.

Podľa parazitovaním je využívanie povesti podniku,

výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo

cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ nedosiahol.

Typickým príkladom parazity súťaže je propaganda súťažiteľa, že jeho služby

zorganizovania hore uvedených podujatí sa kvalitou vyrovnajú už osvedčeným

a spotrebiteľskej verejnosti známym označením služieb iného podnikateľa, v danom prípade

žalobcu. Parazitovanie na povesti podľa , viaže zákon

na podmienku, aby išlo o konanie, ktorého cieľom je získať týmto konaním pre výsledky

vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Pokiaľ

táto podmienka nebola splnená, nemožno konanie postihovať podľa § 48 Obchodného

zákonníka.

Súd prvého stupňa v konaní skúmal, či bola naplnená skutková podstata § 48

a dospel k záveru, že konanie žalovanej smerovalo k tomu, aby

konaním, a to konkrétne zorganizovaním uvedených podujatí získala prospech, ktorý by inak

nedosiahla, ak by neorganizovala podujatia pod názvom 3. Košická módna show

a 4. Košická módna show.

Podľa osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou

porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal

a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže

poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobca si v súlade s ustanovením uplatnil nárok

na primerané zadosťučinenie vo výške 200 000,-- Sk. Podľa

jedná sa o nárok, ktorý možno uplatniť aj v peniazoch, pričom ide o objektívny nárok, ktorý

sa neviaže na splnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok. Primerané zadosťučinenie je

právnym prostriedkom ochrany proti nekalej súťaži a má slúžiť k náprave majetkových újm,

ideálnych nehmotných, ku ktorým by nedošlo, ak by nebolo nekalosúťažného konania. To

platí aj pre niektoré formy parazitného jednania, ktoré je možné posúdiť podľa generálnej

klauzuly, uvedenej v .

Primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, ktorého sa žalobca domáhal, pomáha

uplatniť zásadu procesnej ekonómie a tiež prekonať dôkaznú núdzu, v ktorej sa ľahko ocitne

žalobca, domáhajúci sa náhrady škody, spôsobnej nekalou súťažou. Z uvedených hľadísk

bolo preto potrebné zvážiť výšku primeraného zadosťučinenia, uplatneného žalobcom. Súd

po dôkladnom vyhodnotení konania žalovaného, berúc v úvahu uvedené hľadiská, dospel

k záveru, že v danom prípade výška primeraného zadosťučinenia zodpovedá sume 100 000,--

Sk, čo predstavuje 50% z uplatnenej sumy. Z uvedených dôvodov súd návrhu vo výške

100 000,-- Sk vyhovel. V prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol.

Vzhľadom na výsledok v spore súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odôvodnení odvolania vyslovil

domnienku, že rozhodnutie je v časti primeraného zadosťučinenia nepreskúmateľné a že súd

prvého stupňa mal vec posúdiť podľa . Uviedol, že

žalovaná sa preukázateľne dopustila nekalosúťažného konania, a ak sa podnikateľský subjekt

dopustí konania, ktoré nepožíva zákonnú ochranu, ten, proti komu takéto konanie smeruje,

má právo na uplatnenie právnych prostriedkov ochrany, medzi ktoré sa zaraďuje primerané

zadosťučinenie. Zákon síce presne nevymedzuje konkrétne pravidlá pre určenie primeranosti

zadosťučinenia, ale malo by zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Žalobca ďalej popísal

skutkový stav, uvedený v žalobe a vo svojich ústnych a písomných podaniach, pričom

zdôraznil, že žalovaná si uľahčila začiatky svojho podnikania na úkor žalobcu a využila jeho

dobrú povesť, ktorú mal v súvislosti s organizovaním módnych show. Pre činnosť žalobcu

ako súťažiteľa vytvorila zábrany, pre ktoré už od roku 1997 v tejto oblasti nepodniká. Trval

na uplatnenej výške nároku 200 000,-- Sk ako primeraného zadosťučinenia. Žalobca tiež

nesúhlasil s rozhodnutím o náhrade trov konania, pričom uviedol, že mu mali byť priznané

vo výške 54 784,-- Sk. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu

vyhovieť.

Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Navrhol žalobu v celom rozsahu

zamietnuť a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a to najmä svedecké výpovede

bývalých spolupracovníkov žalovanej a žalobcu, ktoré mohli zásadným spôsobom napomôcť

k zisteniu skutkového stavu veci (L., Mgr. A.).

Súd prvého stupňa podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj keď je veľmi obtiažne z rozsudku určiť a preskúmať,

z čoho súd pri svojom závere vychádzal, pretože v zdôvodnení rozsudku sa vôbec neuvádza,

z a kých dôkazov súd vychádzal, aké úvahy ho viedli k takému záveru, a prečo navrhované

dôkazy žalovaným nevykonal.

Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy, predložené žalobcom. Suma

100 000,-- Sk, ktorá bola určená ako primerané zadosťučinenie, ktorú je žalovaný povinný

v zmysle tohto rozsudku žalobcovi uhradiť, bola súdom určená na základe dôkazu,

predloženého žalobcom, ktorý bol jeho súkromný odhad zisku, ktorý by mal v prípade, ak by

v organizovaných podujatiach pokračoval. Ak zoberieme do úvahy, že posledné podujatie,

organizované žalobcom a žalovaným spoločne, skončilo neúspechom a veľkou finančnou

stratou, nie je mu zrejmé, o čo sa opieral žalobca v ním predloženom odhade budúcich ziskov.

Je faktom, že 3. Košická módna show, na spoluorganizovaní ktorej sa už žalobca z dôvodov

uvedených vyššie nezúčastnil, sa pod vedením žalovaného skončila úspechom, avšak z jeho

ďalšieho úspešného podnikania v tejto oblasti nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať

domnienku, že by rovnako úspešným spôsobom v tomto druhu podnikania pokračoval aj

žalobca. Žalobca v celom konaní nedokázal relevantne zdôvodniť výšku sumy, ktorú

požadoval ako zadosťučinenie, ktorú opieral len o svoj subjektívny odhad možných budúcich

ziskov, bez podloženia relevantnými dôkazmi, ako napr. sponzorskými, reklamnými a inými

zmluvami. Súd neopodstatnene tomuto subjektívnemu názoru žalobcu dal neprimeranú

dôležitosť, keďže aj na jeho základe žalobcovi priznal 50% ním požadovanej sumy.

Mal za to, že žalovaný v priebehu konania dostatočne preukázal svoj aktívny podiel

na organizovaní uvedených akcií a vyvrátil tvrdenie žalobcu o tom, že na organizovaní týchto

akcií sa žalovaný žiadnym závažnejším spôsobom nepodieľal a výlučným organizátorom

týchto akcií bol žalobca. Práve naopak bolo dostatočne preukázané, že žalovaný vystupoval

navonok voči tretím osobám ako organizátor a že bol týmito tretími osobami ako organizátor

aj akceptovaný. Išlo najmä o listinné dôkazy z obdobia organizovania 2. Košickej módnej

show, najmä predložené tzv. „sponzorské zmluvy“, ktoré boli uzatvárané medzi agentúrou

žalovaného a rôznymi podnikateľskými subjektami, na základe ktorých boli agentúre D.,

patriacej žalovanému, poskytované finančné prostriedky za účelom propagácie a reklamy

pre uvedené spoločnosti na podujatí 2. Košickej módnej show. Rovnako boli súdu predložené

faktúry a výdavkové lístky, týkajúce sa 2. Košickej módnej show, vystavené agentúrou D.

tretím osobám, z ktorých je zrejmý aktívny podiel žalovaného na organizovaní týchto akcií.

Na tieto a ďalšie dôkazy nebolo v rozsudku vôbec prihliadané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací podľa § 10

ods. 2 , po nariadení pojednávania prejednal vec v napadnutom rozsahu a z uvedených

dôvodov podľa a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú

dôvodné. Predmetom konania je žaloba o peňažné plnenie, ktorú žalobca oprel o súťažné

právo ( a ).

Súd prvého stupňa tejto žalobe v časti o zaplatenie 100 000,-- Sk ako primeraného

zadosťučinenia vyhovel na základe (jednej zo skutkových

podstát nekalej súťaže) a vo zvyšku, t. j. o zaplatenie 100 000,-- Sk žalobu zamietol.

Podľa generálnej klauzuly, obsiahnutej v , nekalou

súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je

spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Žalovaný počas odvolacieho konania namietal naplnenie znakov tohto deliktného

konania. Pojmy hospodárska súťaž a súťažiteľ ustanovenia o nekalej súťaži nevymedzujú,

preto ich obsah tvorí teória a súdna judikatúra. Súčasná judikatúra súdov sa prikláňa

k širšiemu pojatiu týchto pojmov. So zreteľom na vznesené námietky odvolací súd poukazuje

na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a definíciu,

podľa ktorej sa hospodárska súťaž poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych

subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech. Pod dobré mravy súťaže

sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť

závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory,

obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito

konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí

keď ujma potencionálne hrozí, nemusí nastať.

Nesporným je, že žalobca aj žalovaný organizovali rovnaký druh podujatia pod

názvom Košická módna show. Zo zmlúv, založených v spise a výpovedí účastníkov konania

vyplýva, že organizátorom prvých dvoch podujatí (1. Košická módna show a 2. Košická

módna show) bol žalobca. Podľa výpovede žalovaného po neúspešnej 2. Košickej módnej

show oznámil, že 3. Košickú módnu show bude robiť sám, pričom sa k nemu pridal pán M..

Uvedený ročník organizovali oni dvaja pod záštitou primátora. Žalovaný v organizovaní

módnych show pokračoval aj v ďalších rokoch s tým, že po zaregistrovaní ochrannej známky

Košická módna show pre žalobcu v roku 2000 boli podujatia organizované pod iným názvom.

Žalovaný prevádzkoval rovnaký druh podujatia pod označením Košická módna show, ktorú

ako prvý pod týmto názvom organizoval žalobca, bez súhlasu žalobcu. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu užívaním tohto označenia a sčasti aj využitím know how, obsahom ktorého

je spôsob organizovania show a kontakt na jednotlivé osoby, žalovaný získal neoprávnenú

výhodu oproti iným súťažiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nielenže bolo

schopné, ale aj privodilo ujmu žalobcovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu

nekalosúťažného konania, upraveného v , preto súd prvého

stupňa postupoval správne, keď žalobcovi priznal nárok, vyplývajúci z § 53 Obchodného

zákonníka, t. j. primerané zadosťučinenie.

V súvislosti s priznanou výškou primeraného zadosťučinenia, voči ktorej sa odvolali

obidvaja účastníci, je potrebné uviesť, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom

objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok a je

kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel. Je vyrovnaním ujmy a určitou

sankciou za nekalosúťažné konanie. Primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia

netreba (ani nemožno) preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie.

Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. V prejednávanej veci zásah

do nemateriálnej sféry mal u žalobcu dôsledky v jeho majetkovej sfére, pretože bol nútený

upustiť od organizovania Košickej módnej show. Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá

odvolací súd považuje výšku primeraného zadosťučinenia, stanovenú súdom, za správnu.

Žalobca sa neuspokojil tiež s rozhodnutím, ktorým súd prvého stupňa, vzhľadom

na výsledok v spore, náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol úspešný v 50% sporu (uplatnil si nárok na zaplatenie 200 000,– Sk a súd žalobe

vyhovel v sume 100 000,– Sk). Neúspech žalobcu predstavuje presne polovicu, nie je

nepatrný a keďže rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku, ani

od špeciálnej úvahy súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie

a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu a po doplnení

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil podľa

Odvolanie podali žalobca aj žalovaný. Nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní

a každý z nich je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania (§ 224

ods. 1 v spojení s ). Účastníci uplatnený nárok na náhradu trov odvolacieho

konania vyčíslili vo svojich písomných podaniach. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia advokátom za úkon právnej služby (podanie odvolania) 6 650,-- Sk plus paušálna

náhrada výdavkov 160,-- Sk a náhradu súdneho poplatku za odvolanie 6 000,-- Sk. Odvolacie

trovy žalobcu tak predstavujú celkom 12 710,-- Sk. Žalovaný si trovy odvolacieho konania

vyčíslil sumou 16 743,-- Sk, ktorá pozostáva z právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon

právnej služby (účasť na pojednávaní 16.10.2008) 6 650,-- Sk, DPH 19% v sume 1 263,-- Sk,

paušálnej náhrady výdavkov 190,-- Sk, náhrady cestovného (Bratislava - Košice a späť

osobným autom) 8 640,-- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. októbra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu