Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: Ing. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28664-2/2019-BA zo dňa 18.01.2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 28664-2/2019-BA zo dňa 18.01.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-027171-CA04/2018 zo dňa 23.10.2018 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie.

II. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala rozhodnutie č. 200-027171-CA04/2018 zo dňa 23.10.2018, ktorým rozhodla, že podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) žalobca nemá nárok na materské v období od 10. septembra 2018 do skončenia dôvodu na jej poskytovanie. Správny orgán prvého stupňa dôvodil nepriznanie uplatneného nároku na materské skutočnosťou, že žalobca nespĺňa podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa podľa ZSP, pretože žalobcovi bola na účely prevzatia starostlivosti o dieža poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Pobočka žalovanej ustálila skutkové závery na základe zistených skutočností, že žalobca si v období od 10.09.2018 uplatnil nárok na materské ako iný poistenec predložením žiadosti o materské č. B0783464 z dôvodu starostlivosti o syna narodeného 13.09.2017, z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa CS s.r.o., Strojárenská 5487, Trnava, ktoré trvá od 01.07.2012, pričom zamestnávateľ registračným listom fyzickej osoby zo dňa 07.09.2018 oznámil začiatok čerpania rodičovskej dovolenky žalobcu od 10.09.2018. V nadväznosti na uvedené pobočka žalovanej konštatovala, že dňa 16.08.2018 zamestnávateľ a žalobca ako zmluvné strany uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah s nástupom od 10.09.2018, aby žalobca mohol pokračovať a aj pokračoval vo výkone práce u daného zamestnávateľa. nová pracovná zmluva je podľa názoru rozhodujúceho orgánu sociálneho poistenia uzatvorená presne na obdobie poskytnutej rodičovskej dovolenky od 10.09.2018 do 24.03.2019, pričom miesto výkonu práce je Strojárenská 5487, Trnava, dohodnutá dĺžka pracovného času je 40 hodín týždenne a odmena je v porovnateľnej výške ako dosahované príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy. Na základe takto zisteného skutočného stavu správny orgán prvého stupňa

prijal záver, že žalobca ako otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, a preto nespĺňa podmienky zákona o sociálnom poistení na priznanie nároku na materské podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona.

2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa vo veci nepriznania nároku na materské podal žalobca odvolanie, ktorým namietal vecnú a skutkovú nesprávnosť rozhodnutia pobočky žalovanej. K podanému odvolaniu predložil zmluvu o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.11.2018, z ktorej je zrejmé, že zmluva je na kratší pracovný čas s nižším vymeriavacím základom. Zároveň v odvolaní uviedol, že matka dieťaťa nastúpila dňa 10.09.2018 do práce, preto musel prevziať starostlivosť o dieťa, čim sú splnené všetky podmienky nároku na materské, ktoré žiadal v odvolaní priznať.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 28664-2/2019-BA zo dňa 18.01.2019 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-027171-CA04/2018 zo dňa 23.10.2018 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 24.01.2019. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi orgánu sociálneho poistenia prvého stupňa. Okrem podkladov predložených v administratívnom konaní prvého stupňa žalovaná v odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa uviedla aj k odvolaniu predloženú dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2018, z ktorej vyplýva, že až s účinnosťou od 01.11.2018 je dohodnutá dĺžka pracovného času žalobcu na 20 hodím týždenne a dohodnutá mzda je 800,- Eur mesačne. Zároveň žalovaná v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotila údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že matka dieťaťa nastúpila od 10.09.2018 po čerpaní rodičovskej dovolenky opäť k zamestnávateľovi CS, s.r.o., u ktorého je žalobca konateľom a spoločníkom. V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že všeobecné aj osobitné podmienky nároku na materské sa u iného poistenca posudzujú ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, napríklad aj podmienka 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa so starostlivosti. Ak ju iný poistenec splní v neskoršom časovom období (po prevzatí dieťaťa do starostlivosti), neprihliada sa viac na túto skutočnosť.

4. S poukazom na zákonom stanovené všeobecné a osobitné podmienky poskytovania materského ako nemocenskej dávky podľa ustanovení § 30, § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a s poukazom na účel jeho poskytovania, ktorým je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa, žalovaná dôvodila, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu je splnená, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti, čo znamená, že odo dňa prevzatia už nebude starostlivosť dieťaťu poskytovať matka, ktorá sa zaradila do pracovného pomeru, ale túto starostlivosť prevezme otec. Podľa názoru žalovanej podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie je splnená, ak sa o dieťa stará iná osoba alebo predškolské zariadenie a v takom prípade je prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca len formálne (fiktívne). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak iná osoby alebo predškolské zariadenie poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ani nie je za takej situácie naplnený účel sledovaný zákonom pri úprave poskytovania materského inému poistencovi. Ohľadom vyhodnocovania zisteného skutočného stavu veci pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení pre účely rozhodovania o uplatnenej nemocenskej dávke žalovaná uviedla, že pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, súvisiace s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti, so zreteľom na účel sledovaný zákonom.

5. V súvislosti s posudzovaním fiktívnosti, resp. formálnosti deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalovaná poukázala na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 17473/2018-M_ODSP43953/2018 zo dňa 10.09.2018, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že v obdobných prípadoch ako v prípade žalobcu, zamestnanec uzatvorením ďalšieho pracovného pomeru, ktorý vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer, uzatvoril pracovnú zmluvu len formálne za účelom čerpania dávky materské. Samotné uzavretie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské, ale predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu

starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku.

6. Žalovaná v rámci odvolacieho konania skutkový stav, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, vyhodnotila prijatím záveru, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne (Rodičovská dohoda doručená pobočke dňa 07.09.2018), a preto žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) ZSP v znení účinnom do 31.12.2018. Ďalej žalovaná v nadväznosti na uvedené prijala záver, že žalobca sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa, fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti a následne mu ju ani neposkytoval, pričom naďalej po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonával pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku. V súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení zákona, upravujúcich podmienky poskytovania nároku na materské inému poistencovi, na zistený skutkový stav v danom prípade žalovaná s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky poukázala na potrebu výkladu textu právneho predpisu podľa jeho zmyslu a účelu. Zároveň zdôraznila, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému sociálneho poistenia. Žalovaná vyhodnotila konanie žalobcu ako účelové, ktorého cieľom je čerpanie materského. Odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa zmeny dĺžky pracovného času a zníženia mzdy od 01.11.2018, žalovaná neakceptovala s odôvodnením, že žalobca nespĺňal podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti ku dňu 10.09.2018, od ktorého si uplatňuje nárok na materské.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalobca zrekapituloval skutkové okolnosti predchádzajúce podaniu žiadosti o priznanie materského a vydaniu napádaných administratívnych rozhodnutí. Namietal, že mu nebol priznaný nárok na nemocenskú dávku materské napriek tomu, že predložil všetky zákonom požadované doklady a splnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie predmetného nároku. Vyjadril nesúhlas s tvrdením orgánov sociálneho poistenia oboch stupňov, že žalobca ako otec dieťaťa neprevzal starostlivosť o maloletého syna, resp. že túto prevzal len fiktívne, pričom správne orgány v rámci administratívneho konania túto skutočnosť žiadnym spôsobom neskúmali a ani nepreukázali. Žalobca mal za to, že nárok na dávku mu vznikol po dohode s matkou o tom, že preberá dieťa do starostlivosti po dovŕšení jedného roka veku dieťaťa, keď matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok na toto dieťa, žalobca je nemocensky poistený a uzatvoril nový pracovný pomer na inú prácu, teda zmenil charakter práce tak, aby sa mohol fyzicky o dieťa starať, o ktoré sa aj stará. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že odvolací orgán bez dôvodov a v rozpore so zákonom uviedol dôvod, pre ktorý mu nepriznal uplatnený nárok. Ohľadom splnenia podmienok na poskytnutie materského žalobca dal do pozornosti, že navyše od 01.11.2018 uzavrel nový pracovný vzťah na polovičný pracovný úväzok, čo odvolací orgán nevzal do úvahy a vôbec túto skutočnosť neskúmal. Zároveň žalobca uviedol, že dokázal zabezpečiť starostlivosť o dieťa aj pri plnom pracovnom pomere, keď prácu vykonával doma, pretože pracuje ako projektový manažér a táto pozícia v jeho zamestnaní mu umožňuje vykonávať prácu aj v domácom prostredí a tak pracoval až do príchodu matky z práce a potom vykonával prácu vo firme alebo mimo domova. Žalovaný namietal, že toto žalovaná správny orgán nijako neskúmal, nevykonal žiadne dokazovanie, teda nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca mal za to, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti bola zachovaná a nie je možné hovoriť o formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti, ako to konštatovala žalovaná. Žalobca namietal, že žalovaná neuviedla, kto zabezpečoval starostlivosť o dieťa, keď v rozhodnutí tvrdila, že matka dieťaťa síce nastúpila do práce, avšak je preukázané, že žalobca tiež neposkytoval starostlivosť dieťaťu, keďže vykonával pracovnú činnosť v plnom pracovnom rozsahu takmer dva mesiace.

9. Zároveň žalobca namietal nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, pretože ani jeden z konajúcich správnych orgánov jasne a zrozumiteľne v odôvodnení svojich rozhodnutí nezdôvodnili fiktívnosť prevzatia starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

10. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Žalovaná zopakovala skutkové a právne dôvody nepriznania žalobcom uplatneného nároku na nemocenskú dávku materské a zotrvala na tvrdení zákonnosti napádaných rozhodnutí oboch stupňov ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, pričom poukázala na motív žalobcu pri uplatnení nároku na dávku v maximálnej zákonom stanovenej výške popri vykonávaní zárobkovej činnosti bez zmeny dĺžky pracovného času, či výšky mzdy. Zároveň dala do pozornosti, že podľa údajov z obchodného registra je žalobca jedným z dvoch konateľov obchodnej spoločnosti CS, s.r.o., v ktorej u žalobcu od roku 2012 (na základe pracovnej zmluvy s uvedenou obchodnou spoločnosťou zo dňa 01.07.2012) trvá povinné nemocenské poistenie zamestnanca a z tohto poisteného vzťahu bol uplatnený predmetný nárok na materské. 12. Ohľadom žalobcom namietaného nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu žalovanou na základe ním predložených listinných dôkazov k preukázaniu vzniku nároku na uplatnenú nemocenskú dávku, žalovaná konštatovala, že žalobca na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil rodičovskú dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca. V tejto súvislosti žalovaná dôvodila vyhodnotenie tohto dôkazu tvrdením, že takáto dohoda samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Vo vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na pracovnú zmluvu žalobcu uzavretú s jeho vyššie uvedeným pôvodným zamestnávateľom zo dňa 16.08.2018, na základe ktorej bol dohodnutý týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín a mesačná mzda porovnateľná so mzdou na základe predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (1 600,- Eur), žalovaná dôvodila, že pokiaľ je otec dieťaťa aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe dohody rodičov naďalej preukázateľne rovnako pracovne vyťažený, než pred jeho prevzatím do svojej starostlivosti, nemožno uzavrieť, že ide o skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti a skutočný výkon starostlivosti oň zo strany otca (žalobcu). Žalovaná zotrvala na skutkovom závere, že u žalobcu nemohlo dôjsť ku skutočnému poskytovaniu starostlivosti o dieťa za súčasného výkonu inej zárobkovej činnosti s počtom odpracovaných 40 hodín týždenne a dosahovanie obdobného, porovnateľného vymeriavacieho základu na platenie poistného ako žalobca dosahoval pred formálnym prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti. 13. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalovaná trvá na správnosti skutkového záveru, že formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku a rovnako formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa žalobca stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v prípade žalobcu nedošlo ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia v zmysle § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. 14. K námietke smerujúcej proti nedostatočne zistenému skutočného stavu žalovanou pre účely posúdenia splnenia podmienok na vznik nároku na priznanie uplatnenej dávky žalovaná uviedla, že v administratívnom konaní za účelom zabezpečenia podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci postupovala podľa ustanovenia § 195 ods. 1 ZSP a získané dôkazy vyhodnotila v súlade s ustanovením § 196 ods. 1 a 7 ZSP, ako to dokladuje aj obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej. 15. V reakcii na námietku žalobcu napádajúcu, že správny orgán nevzal do úvahy a neskúmal uzavretie nového pracovného vzťahu medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom od 01.11.2018 na polovičný pracovný úväzok, žalovaná citáciou poukázala na obsah odôvodnenia rozhodnutia druhého stupňa, kde v súvislosti so spomenutou dodatočne predloženou dohodou o zmene pracovnej zmluvy konštatovala, že všeobecné aj osobitné podmienky nároku na materské sa u iného poistenca posudzujú ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Napríklad aj podmienka 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Ak ju iný poistenec splní v neskoršom časovom období (po prevzatí dieťaťa do starostlivosti), neprihliada sa viac na túto skutočnosť. Zároveň žalovaná dala do pozornosti, že v závere odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia sa žalovaná vysporiadala s predmetnou námietkou, keď uviedla, že námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní týkajúca sa zmeny dĺžky pracovného času a zníženia mzdy od 1. novembra 2018 nebola akceptovaná, nakoľko navrhovateľ nespĺňal podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti ku dňu 10. septembra 2018, od ktorého si uplatňuje nárok na materské. 16. K námietke žalobcu, že hoci správny orgán konštatoval nástup do práce u oboch rodičov dieťaťa, neuviedol avšak, kto zabezpečoval starostlivosť dieťaťu, keď ju nezabezpečoval ani jeden z rodičov,

žalovaná uviedla, že povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Avšak samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské. V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že nie je povinná skúmať, kto sa o dieťa stará, či si rodičia plnia rodičovské povinnosti, táto úloha prislúcha inej inštitúcii. Žalovaná dodala, na účely nároku na materské šetrila podmienku skutočného prevzatia starostlivosti otcom dieťaťa a následného skutočného poskytovania tejto starostlivosti, ktorú vyhodnotila v prípade žalobcu na základe všetkých skutočnosti uvedených v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, za nesplnenú. 17. Vo vzťahu k vytýkanému nedostatočne zistenému skutkového stavu pred vydaním napadnutého rozhodnutia ohľadom možnosti žalobcu vykonávať prácu projektového manažéra aj v domácom prostredí žalovaná dôvodila, že žalobca túto skutočnosť v odvolaní ani v priebehu prvostupňového konania neuviedol a taktiež uvedená skutočnosť nevyplývala ani z jednej z predložených zmlúv zo dňa 1. júla 2012 a zo dňa 16. augusta 2018 a ani z priložených pracovných náplní zo dňa 1. júla 2012 a zo dňa 10. septembra 2018 a ani z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. novembra 2018, ktorú žalobca pripojil k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu prvého stupňa. 18. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na povinnosť žalobcu ako účastníka konania o priznanie uplatnenej dávky navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktorá mu vyplýva z ustanovenia ZSP. Ďalej žalovaná pokračovala citáciou zvyšku citovaného ustanovenia zákona, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že napriek žalobcom uvádzanej skutočnosti ohľadom vykonávania práce z domu a striedania sa partnerov pri dieťati, považuje žalovaná konanie žalobcu súvisiace s prevzatím dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti dieťaťu za účelové. 19. Účelovosť konania žalobcu žalovaná vzhliadla v cieli sledovaného žalobcom, a to dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Uvedený záver žalovaná odvodila z vyhodnotenia preukázaných skutočností, že žalobca formálne prevzal do starostlivosti dieťa uzatvorením rodičovskej dohody k výplate materského inému poistencovi, pričom niekoľko dní pred týmto úkonom, dňa 16. augusta 2018, sa dohodol so svojím zamestnávateľom CS, s.r.o. na vzniku nového pracovného pomeru od 10. septembra 2018, uzatvorením pracovnej zmluvy na pracovnú pozíciu projektový manažér, v stanovenej pracovnej dobe 40 hodín týždenne, s dohodnutou mzdou vo výške 1 600 Eur mesačne. Následne po doručení prvostupňového rozhodnutia pobočky dňa 31. októbra 2018, v ktorom je odôvodnené neprevzatie starostlivosti o dieťa dosahovaním príjmu v porovnateľnej výške ako z predchádzajúcej pracovnej zmluvy a zároveň bez úpravy pracovného času, uzavrel žalobca s tým istým zamestnávateľom CS, s.r.o. Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. novembra 2018 (priloženú k odvolaniu), podľa ktorej má od 1. novembra 2018 zníženú mzdu a pracovný čas. Tieto právne úkony možno podľa názoru žalovanej jednoznačne hodnotiť ako formálne, ktorých cieľom bolo splnenie podmienok nároku na materské. Uvedené dokazuje aj skutočnosť personálneho prepojenia medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom, a to v osobe samotného žalobcu, keďže žalobca je v obchodnej spoločnosti CS, s.r.o. jedným z dvoch konateľov. Hoci žalobca ako fyzická osoba a jeho zamestnávateľ ako právnická osoba sú dve samostatné entity, je možné konštatovať, že vo vzťahu k vôľovej náležitosti právnych úkonov žalobcu ako zamestnanca a jeho zamestnávateľa ide o prejav vôle sledujúci zámer tej istej osoby. Z okolností prípadu jednoznačne žalovanej vyplýva, že zámerom bolo formálne zabezpečiť splnenie podmienok nároku na materské bez toho, aby došlo k strate príjmu žalobcu zo zamestnania a práve za týmto účelom sa žalobca so svojím zamestnávateľom dohodol na čerpaní rodičovskej dovolenky z pracovnoprávneho vzťahu trvajúceho od 1. júla 2012 a súčasne na uzatvorení novej pracovnej zmluvy. U žalobcu preukázateľne nedošlo k strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Preto možno konštatovať, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2018 a v prípade žalobcu priznanie nároku na materské by bolo v príkrom rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení. 20. Žalobca replikou na vyjadrenie žalovanej k obsahu žaloby v lehote určenej správnym súdom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 24. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa . 25. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 27. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 30. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 31. Podľa zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 32. Podľa zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a .

33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

34. Podľa § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

35. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 36. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

37. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

38. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

39. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), za splnenia podmienok podľa vo veci rozhodol na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 41. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby a rovnako žalovaná sa pridržiavala svojho vyjadrenia k obsahu žaloby, zopakujúc, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia veci. 42. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia podkladov poskytnutých žalobcom pre posúdenie vzniku jeho nároku na uplatnené materské žalovanou a z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci vo vzťahu k žalovanou spochybňovanému reálnemu prevzatiu a poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu, ktorú mal žalobca na základe dohody s matkou dieťaťa prevziať, ako aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia tvrdenej fiktívnosti žalobcom deklarovanej starostlivosti o dieťa podľa zákona o sociálnom poistení. 43. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 44. Z obsahu rozhodnutia druhého stupňa vyplýva, že žalovaná nepriznanie nároku na uplatnenú nemocenskú dávku postavila na dvoch podstatných dôvodoch, a to na nesplnení podmienky reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa a zákona o sociálnom poistení a na nesplnení podmienky naplnenia kompenzačného účelu predmetnej nemocenskej dávky, predpokladaného ustanovením zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že žalobca neutrpel stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, keďže na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.2018 mu vzniklo odo dňa 10.09.2018, od ktorého si žalobca uplatnil aj nárok na materské, nové nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa s tým istým rozsahom pracovného času (40 hodín týždenne) a za porovnateľných mzdových podmienok (1 600,- Eur mesačne), ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky u toho istého zamestnávateľa, u ktorého mu trvalo od 01.07.2012 povinné nemocenské poistenie zamestnanca, z ktorého bol uplatnený predmetný nárok na nemocenskú dávku materské. 45. Uvedené posúdenie a vyhodnotenie zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na materské žalovanou by bolo v súlade s požiadavkou zákona na kumulatívne splnenie podmienok podľa

ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. d) ZSP v spojení s § 2 písm. a) ZSP v nadväznosti na aplikáciu zásady materiálnej pravdy (§ 195 ods. 1 až 3 v spojení s § 209 ods. 1 ZSP) a na zachovanie požiadavky § 196 ods. 6 in fine ZSP (podľa ktorého je organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci), ak by v prejednávanom prípade vychádzalo zo skutočného stavu veci, existujúceho v čase vydania rozhodnutia druhého stupňa. 46. Žalovaná správne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti iného poistenca musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, ako uviedla žalovaná „..., t. j. otec musí naďalej poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka.“ V tomto kontexte však žalovaná dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci nevykonala. 47. Z ustanovenia § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že iný poistenec, v tomto prípade otec dieťaťa, pre účely priznania materského nesmie v priebehu poskytovania starostlivosti o dieťa dosahovať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatnil nárok na materské. To však nevylučuje možnosť dosahovať príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského poistenia, pričom súčasne, okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku reálneho zabezpečovania starostlivosti tomuto dieťaťu. 48. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane a každý prípad si vyžaduje individuálne skúmanie splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na predmetný druh nemocenskej dávky. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Samozrejme, je potrebné mať na zreteli, že nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, a preto Sociálna poisťovňa je oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti iného poistenca je realizovateľná (s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ktoré sú tvorené aj možnosťami poskytovania starostlivosti dieťaťu v priebehu výkonu práce v domácom prostredí zamestnanca alebo pri výkone práce na čiastočný úväzok) a či sa aj reálne táto dohoda rodičov napĺňa. V rámci spoľahlivého zisťovania presného a úplného skutočného stavu veci sa zo strany orgánu sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný zákonom. 49. Ohľadom skutkového záveru žalovanej o fiktívnosti deklarovaného prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania, možno konštatovať, že k tomuto záveru žalovaná dospela na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, vychádzajúc pri jeho vyhodnotení len z obsahu predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.2018, ktorú žalovaná posudzovala vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcim pracovnoprávnym vzťahom žalobcu u toho istého zamestnávateľa a ich vzájomného personálneho prepojenia v osobe žalobcu. 50. Orgány sociálneho poistenia oboch stupňov pri vyhodnotení podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci uplatneného nároku pochybnosti o skutočnom prevzatí starostlivosti o dieťa žalobcom v štádiu dokazovania neodstránili alebo opodstatnenosť/objektívnosť vzniknutých pochybností nepotvrdili s využitím súčinnosti s účastníkom konania, prípadne v súčinnosti s inými osobami (zamestnávateľom poistenca), ktoré by mohli prispieť k objasneniu skutočného stavu veci pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie nároku na nemocenskú dávku. Len na základe obsahu pracovnej zmluvy prijať jednoznačný záver o tom, že poistenec nemôže poskytovať starostlivosť dieťaťu z dôvodu výkonu zamestnania, je možné len v prípadoch, ak z obsahu pracovnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že poistenec v postavení zamestnanca dohodnutú pracovnú náplň alebo predmet jeho pracovnej činnosti nemôže vykonávať v domácom prostredí, s možnosťou jej organizovania po dohode so zamestnávateľom tak, aby bolo možné poskytnúť potrebnú starostlivosť dieťaťu. Existujú povolania, pri ktorých uvedený spôsob výkonu pracovnej činnosti zo samej ich podstaty nie je možný, napríklad u profesií a zamestnaní, ktoré sú vykonávané v dvanásťhodinových smenách a sú viazané na určité miesto (výrobnú halu, dielňu, sídlo zamestnávateľa a podobne). Sú však aj zamestnania, kde je možné po dohode so zamestnávateľom vykonávať časť prace v domácom prostredí a spôsobom, ktorý by umožňoval zároveň poskytovať adekvátnu starostlivosť dieťaťu, ktorú mu poskytovala matka pred odovzdaním dieťaťa do starostlivosti otca.

51. Preto, ak bol zistený pri vyhodnotení listinných dôkazov predložených žalobcom rozpor v ich obsahu so skutočnosťou ním tvrdenou, bolo potrebné, aby konajúce orgány sociálneho poistenia buď v konaní prvého stupňa alebo v konaní druhého stupňa v rámci odstraňovania vád alebo doplnenia konania odvolacím orgánom (§ 218 ods. 1 ZSP), minimálne s využitím inštitútu výpovede účastníka konania, príp. zamestnávateľa poistenca, preverili tvrdenie o možnosti poskytovania starostlivosti dieťaťu žalobcom za súčasného dodržania podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Až po doplnení dokazovania za účelom odstránenia rozporov v predložených dôkazoch s tvrdeniami navrhovateľa o priznanie materského, kde sa naň vzťahuje povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení (§ 196 ods. 6 veta prvá ZSP), možno zo strany konajúceho správneho orgánu vyhodnotiť pravdivosť tvrdení uvádzaných účastníkom správneho konania, čo tvorí aj obligatórnu súčasť odôvodnenia rozhodnutia formou úvahy o hodnotení dôkazov za účelom zistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie vo veci samej (§ 209 ods. 1 a 4 ZSP). Uvádzaný postup za účelom presného, úplného a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, existujúceho v čase vydania administratívnych rozhodnutí, správne orgány oboch stupňov však nedodržali. 52. Pokiaľ ide o otázku naplnenia kompenzačného účelu prípadným poskytnutím požadovanej nemocenskej dávky, žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí správne vyložila účel materského poskytovaného z nemocenského poistenia, ktorým je kompenzovanie straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorým dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca podľa § 49 ods. 1 ZSP). Vo vzťahu k materskému, ako dávky poskytovanej z nemocenského poistenia, zákonodarca predpokladá stratu alebo zníženie príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti iným poistencom (§ 2 písm. a/ ZSP). 53. Z obsahu rozhodnutia druhého stupňa vyplýva, že žalovaná v čase jeho vydania vo vzťahu k naplneniu kompenzačnej podmienky uplatňovaného materského (§ 2 písm. a/ ZSP) vychádzala zo skutočnosti, že žalobca má na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.2018 dojednaný plný pracovný úväzok na 40 hodín týždenne so mzdou 1 600,- Eur mesačne, ktorá bola porovnateľná so mzdou pôvodne dohodnutou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2012 (napr. vymeriavací základ poistenca na poistné 1 762,46 Eur/september 2018, 1 750,00 Eur/október 2018), zakladajúcou nemocenské poistenie, z ktorého si žalobca uplatňoval spornú nemocenskú dávku materské. 54. Avšak v prejednávanom prípade žalobca k podanému odvolaniu predložil dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2018, v zmysle ktorej bol medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom dohodnutý polovičný pracovný úväzok v rozsahu 20 hodín týždenne, s o polovicu nižšou mzdou 800,- Eur mesačne, ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve zo dňa 16.08.2018. Na základe tejto dohody už boli zmenené životné podmienky poistenca v postavení zamestnanca predpokladané ustanovením § 2 písm. a) ZSP tým, že v dôsledku zníženia pracovného úväzku došlo aj k zníženiu jeho príjmu zo závislej činnosti. 55. Uvedenú zmenu dĺžky pracovného času a mzdy na polovicu žalovaná pre posúdenie podmienok na uplatnený nárok nemocenskej dávky neakceptovala s odôvodnením, že navrhovateľ nespĺňal podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti ku dňu 10. septembra 2018, od ktorého si uplatňoval nárok na materské, pričom všeobecné aj osobitné podmienky nároku na materské sa u iného poistenca posudzujú ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti (napr. ako podmienka 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. 56. S uvedeným formálnym vyhodnotením predloženého dôkazu v nadväznosti na formálne právne posúdenie splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na materské sa nemožno stotožniť, predovšetkým vo vzťahu k podmienke reálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a k podmienke zníženia príjmu poistenca. 57. V danom prípade otázka splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti nebola sporná a táto by bola splnená aj v prípade, ak by žalovaná na základe doplneného dokazovania v rámci odvolacieho konania dospela k záveru, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti žalobcom došlo až od 01.11.2018. 58. Zároveň je možné súhlasiť so všeobecným tvrdením žalovanej, že podmienka 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, avšak to nevylučuje, aby na základe presne, úplne a spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci pre účely vydania rozhodnutia, bol čas prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenca určený odlišne, ako ho označil žiadateľ o nemocenskú dávku, a to za súčasného skúmania, či došlo k splneniu všetkých všeobecných a osobitných podmienok na priznanie materského inému poistencovi.

59. Tvrdením žiadateľa o dátume vzniku ním uplatňovaného nároku na nemocenskú dávku alebo jeho tvrdením o dátume prevzatia starostlivosti o dieťa, nie je Sociálna poisťovňa viazaná, a preto toto tvrdenie podlieha verifikácii formou vedenia dokazovania (§ 196 ZSP) zo strany konajúcej organizačnej zložky žalovanej, a to aj s využitím súčinnosti účastníka konania alebo súčinnosti iných osôb, ktorých podklady alebo svedectvo môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. 60. Preto bolo povinnosťou žalovanej v rámci odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia zaoberať sa žalobcom predloženou dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2018, doplniť dokazovanie vo vzťahu k sporným otázkam fiktívnosti prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcom, jej reálneho poskytovania ako aj naplnenia kompenzačného účelu predmetnej nemocenskej dávky (§ 218 ods. 1 SZP), a to za účelom vydania rozhodnutia vychádzajúceho zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci (§ 209 ZSP v spojení s § 195 a § 196 ZSP) a v nadväznosti na vykonané dokazovania a vyhodnotenie zisteného skutočného stavu existujúceho v čase rozhodovania žalovanej vyhodnotiť splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na materské. 61. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušil podľa a v spojení s a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie v naznačenom smere ( ). 62. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si ich výslovne neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu boli nejaké vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti ( v spojení s o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).