Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/60/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: B.. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28664-2/2019-BA zo dňa 18.01.2019, na základe kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -43 zo dňa 27.02.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -43 zo dňa 27.02.2020 podľa a v spojení s (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 28664-2/2019-BA zo dňa 18.01.2019, ako aj rozhodnutie pobočky žalovanej v Trnave č. 200-027171-CA04/2018 zo dňa 23.10.2018 a vec vrátil pobočke na ďalšie konanie, pričom žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-027171-CA04/2018 zo dňa 23.10.2018, podľa ktorého žalobca nemá nárok na materské v období od 10. septembra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.

2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hoci žalovaná správne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že o sociálnom poistení nevylučuje vykonávanie práce v inom pracovnoprávnom vzťahu, ako v tom, z ktorého bol uplatnený nárok na materské (v prípade zachovania podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti iného poistenca), ale v tomto kontexte žalovaná dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci nevykonala. Zdôraznil, že každý prípad si vyžaduje individuálne skúmanie splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na predmetný druh nemocenskej dávky. Podľa názoru krajského súdu nemožno akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, z dôvodu ktorého je Sociálna poisťovňa oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti iného poistenca je realizovateľná a či sa táto dohoda rodičov aj reálne napĺňa. V rámci spoľahlivého zisťovania presného a úplného skutočného stavu veci, orgán sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný zákonom.

3. Krajský súd skonštatoval, že k skutkovému záveru ohľadom fiktívnosti deklarovaného prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom a fiktívnosti jeho následného poskytovania, žalovaná dospela na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci vychádzajúc len z obsahu pracovnej zmluvy žalobcu zo 16.08.2018, ktorú žalovaná posudzovala vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcim pracovnoprávnym vzťahom žalobcu u toho istého zamestnávateľa a ich vzájomného personálneho prepojenia v osobe žalobcu.

4. Krajský súd orgánom sociálneho poistenia oboch stupňov vytkol, že pri vyhodnotení podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci pochybnosti o skutočnom prevzatí starostlivosti o dieťa žalobcom v štádiu dokazovania neodstránili a opodstatnenosť, resp. objektívnosť vzniknutých pochybností nepotvrdili s využitím súčinnosti s účastníkom konania, prípadne v súčinnosti s inými osobami (zamestnávateľom žalobcu), ktoré by mohli prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Dôvodil, že ak bol pri vyhodnotení listinných dôkazov predložených žalobcom zistený rozpor v ich obsahu so skutočnosťou žalobcom tvrdenou (ohľadom možnosti poskytovania starostlivosti dieťaťu za súčasného dodržania podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve), bolo potrebné, aby konajúce orgány sociálneho poistenia preverili tvrdenie žalobcu v rámci odstraňovania vád s využitím inštitútu výpovede účastníka konania, prípadne zamestnávateľa poistenca. Až po doplnení dokazovania môže správny orgán vyhodnotiť pravdivosť tvrdení uvádzaných účastníkom správneho konania, čo tvorí aj obligatórnu súčasť odôvodnenia rozhodnutia formou úvahy o hodnotení dôkazov za účelom zistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie. Uvádzaný postup za účelom presného, úplného a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci existujúceho v čase vydania administratívnych rozhodnutí, podľa názoru krajského súdu, správne orgány oboch stupňov však nedodržali.

5. Krajský súd poukázal na dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2018, v zmysle ktorej bol medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom dohodnutý polovičný pracovný úväzok v rozsahu 20 hodín týždenne, s o polovicu nižšou mzdou (800,- eur mesačne), než ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve zo dňa 16.08.2018, čím došlo k zmene životných podmienok žalobcu ako poistenca v postavení zamestnanca predpokladané ustanovením o sociálnom poistení tým, že v dôsledku zníženia pracovného úväzku došlo aj k zníženiu jeho príjmu zo závislej činnosti. Žalovanej vytkol, že zmenu dĺžky pracovného času a mzdy na polovicu pre posúdenie podmienok na uplatnený nárok nemocenskej dávky neakceptovala s odôvodnením, že navrhovateľ nespĺňal podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti ku dňu 10.09.2018, od ktorého si uplatňoval nárok na materské tvrdiac, že všeobecné aj osobitné podmienky nároku na materské sa u iného poistenca posudzujú ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Takéto vyhodnotenie dôkazu krajský súd označil za formálne a nestotožnil sa s ním.

6. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa . Konanie žalobcu označila za účelové z dôvodu, že spočívalo nielen v manipulácii s uzavretím nového pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou, v ktorej je sám žalobca jedným z dvoch konateľov popri čerpaní rodičovskej dovolenky s tým istým zamestnávateľom, ale najmä v manipulácii s uzavretím dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2018 po doručení prvostupňového rozhodnutia pobočky, v ktorej si de facto sám žalobca znížil vymeriavací základ a rozsah časového výkonu práce tak, aby splnil podmienku starostlivosti o dieťa na účely vzniku nároku na materské. Z uvedeného dôvodu nepovažovala dokazovanie, napr. výsluchom účastníka konania, resp. zamestnávateľa za opodstatnené, pričom o skutočnom zaradení sa matky dieťaťa späť do pracovného procesu prejavila pochybnosti, keďže matka dieťaťa začala vykonávať prácu práve u zamestnávateľa, kde je jedným z dvoch konateľov žalobca. Nesprávne právne posúdenie videla žalovaná v nesprávnom vyhodnotení záveru o čase prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Argumentovala, že dátum prevzatia starostlivosti si určuje iný poistenec (žalobca) sám na žiadosti o materské a k tomuto dátumu Sociálna poisťovňa posudzuje, či došlo k skutočnému poskytovaniu (prevzatiu) starostlivosti o dieťa, ako aj všetky ostatné zákonné podmienky nároku na materské.

7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v žalobe a má za to, že splnil zákonom stanovené podmienky a jeho nárok na materské je dôvodný, oprávnený a spravodlivý, bez akéhokoľvek úmyslu zneužiť systém. Navrhol preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol ako nedôvodnú.

8. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , Slovenskej republiky (ďalej aj „“) začne činnosť 1. augusta 2021.

9. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

10. Podľa rozhoduje o kasačných sťažnostiach.

11. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Slovenskej republiky.

12. , ako súd kasačný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania ( ), pričom zistil, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

13. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (24.01.2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

14. Podľa o sociálnom poistení z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

15. Podľa o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

16. Podľa o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

17. Podľa o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

18. Podľa o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

19. Podľa o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

20. Podľa o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. 21. Podľa o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

22. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov.

23. V konaní nebolo sporným, že žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava dňa 07.09.2018, požiadal žalobca ako iný poistenec o materské od 10.09.2018 tvrdiac, že od tohto dňa prevzal dieťa (mal. G. R.) do starostlivosti s tým, že naposledy pracoval u zamestnávateľa CS, s.r.o., Trnava. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že matka dieťaťa ku dňu 10.09.2018 požiadala o odňatie rodičovského príspevku na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a nastúpila do práce taktiež k zamestnávateľovi CS, s.r.o. Trnava. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobcovi vzniklo od 10.09.2018 nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa (CS, s.r.o., Trnava) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.2018 s rovnakým rozsahom pracovného času a za porovnateľných mzdových podmienok ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky.

24. Prvostupňový orgán sociálneho poistenia nepriznanie nároku na materské od 10.09.2018 odôvodnil tým, že z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žiadateľ o dávku nesplnil podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa. Dôvodil tým, že aj keď za účelom prevzatia starostlivosti o dieťa bola žalobcovi poskytnutá rodičovská dovolenka, žalobca vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ v porovnateľnej výške, ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil, pričom nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa a reálne zabezpečovať tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia starostlivosti zabezpečovala matka. Dospel k záveru, že žalobca na rodičovskú dovolenku nastúpil len formálne za účelom čerpania dávky materské. Z uvedených dôvodov otca dieťaťa nepovažoval za iného poistenca. Odvolací orgán sociálneho poistenia sa so závermi pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave stotožnil a konštatoval, že k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca od 10.09.2018, t.j. od dátumu tvrdeného prevzatia starostlivosti o dieťa (a dňa nástupu na rodičovskú dovolenku) nedošlo.

25. Z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava odvolanie, z ktorého vyplýva, že v dôsledku nevyhovenia jeho žiadosti o materské a v kontexte dôvodov uvedených v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, uzatvoril dňa 01.11.2018 dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.2018 zdôrazniac, že mu bol určený už kratší pracovný čas s nižším vymeriavacím základom. Požadoval preto zmenu prvostupňového rozhodnutia zo dňa 23.10.2018 a priznania nároku na materské.

26. Je potrebné poznamenať, že k záveru prvostupňového orgánu sociálneho poistenia, že žiadateľovi (žalobcovi) nárok na dávku materské k 10.09.2018 nevznikol, nemal výhrady ani odvolací orgán a ani krajský súd. Tento záver ako správny hodnotí aj kasačný súd a nad rámec argumentov správnych orgánov a krajského súdu k podmienke prevzatia dieťaťa do starostlivosti v zmysle ustanovenia o sociálnom poistení pripomína, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a strata príjmu ako jej dôsledok.

27. V danom prípade kasačný súd považoval za dôvodné, aby sa správne orgány pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na materské, osobitne v rámci správnej úvahy vysporiadali (v záujme zachovania účelu nemocenského poistenia) aj s tým, či je možné, aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že počnúc dňom prevzatia starostlivosti o dieťa uzatvoril nový pracovný pomer s tým istým zamestnávateľom s týždenným úväzkom 40 hodín a obdobnou mesačnou mzdou, pričom ide o pracovný pomer na dobu určitú - do 24.03.2019, ktorá doba zodpovedá obdobiu 28 týždňov od vzniku nároku na materské.

28. Závery správnych orgánov, že v danom prípade a za daných okolností otec dieťaťa vykonávajúci zárobkovú činnosť naďalej, s rovnakým pracovným úväzkom a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky, starostlivosť o dieťa ku dňu 10.09.2018 prevzal len formálne (fiktívne), z ktorého dôvodu nemôže byť považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, pričom zároveň nedošlo ani k naplneniu kompenzačnej funkcie materského (t.j. k strate príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku), korešponduje zistenému skutkovému stavu.

29. Javí sa, že opodstatnenosť dôvodov a argumentácie prvostupňového správneho orgánu uznal aj samotný žalobca (žiadateľ o dávku), ktorý až po oboznámení sa s dôvodmi zamietnutia jeho žiadosti o materské, realizoval zmenu svojej životnej situácie (dohodou o zmene pracovnej zmluvy účinnej od 01.11.2018) predpokladajúc, že tým odstránil dôvody, pre ktoré mu materské priznané nebolo.

30. Zároveň je však potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že pokiaľ žalovaná ako odvolací orgán sociálneho poistenia neprihliadla na zmenu životných pomerov žalobcu od 01.11.2018 a nezaoberala sa predloženou dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.2018, ktorou žalobca deklaroval zmenu svojich pomerov, pochybila. Krajský súd správne skonštatoval, že žalovaná bola povinná sa dohodou o zmene pracovnej činnosti zaoberať s poukazom na ustanovenie o sociálnom poistení, podľa ktorého má odvolací orgán povinnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu s možnosťou doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.

31. Pokým o nároku žalobcu na materské ako na dávku nemocenského poistenia nebolo právoplatne rozhodnuté, je stále potrebné aplikovať vetu prvú o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň, podľa o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

32. Pokiaľ sa žalovaná žalobcom tvrdenou zmenou jeho pracovného pomeru, ktorá zmena nastala v priebehu toho istého správneho konania, a teda pred vydaním jej rozhodnutia ako odvolacieho orgánu, nezaoberala, má to za následok, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, hoci správne konanie pred oboma stupňami správnych orgánov tvorí jeden celok.

33. Jednou z podmienok pre vznik nároku na dávku a jej výplatu je aj podanie žiadosti. V administratívnom spise sa takáto žiadosť navrhovateľa nachádza a obsahuje aj dátum, od ktorého navrhovateľ dávku žiada priznať. Ak žalovaná zastáva názor, že počnúc odo dňa, od ktorého žalobca dávku žiadal (pôvodne) priznať, podmienky pre vznik nároku na materské naďalej (napriek tvrdenej následnej zmene pomerov) nespĺňa, žalovaná má povinnosť vysvetliť, prečo a z akých právnych dôvodov ani tvrdená zmena pomerov nemá vplyv na jej právny záver. Ak však zistí, že medzičasom (v priebehu ešte neukončeného administratívneho konania) došlo k splneniu podmienok na dávku a jej výplatu, je jej povinnosťou priznať dávku odo dňa, kedy žiadateľ o dávku podmienky pre priznanie dávky skutočne splnil a vo zvyšku je oprávnená žiadosť žiadateľa zamietnuť. Nemôže však vyžadovať, aby žiadateľ podal novú žiadosť odo dňa zmeny pomerov, ktorá u neho nastala, lebo konanie o jeho už podanej žiadosti nebolo stále právoplatne ukončené. Z dôvodu (tvrdenej) zmeny pomerov, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, avšak v priebehu jedného a toho istého administratívneho konania, bola žalovaná, ako odvolací správny orgán, povinná zaoberať sa skutočnosťami uvádzanými žiadateľom o dávku a tieto náležite a vecne vyhodnotiť, obzvlášť v

kontexte záveru, či žiadateľ o dávku podmienky nároku na dávku v dôsledku zmeny pomerov nesplnil k neskoršiemu dátumu, než od ktorého si nemocenskú dávku pôvodne uplatnil.

34. Mylná je preto domnienka žalovanej, že na možnú zmenu pomerov na strane žalobcu po dni uplatnenia nároku (ale stále v priebehu toho istého správneho konania, t.j. pred právoplatným rozhodnutím vo veci žalobcu), nebola povinná prihliadať. Výklad, ktorý žalovaná uplatňuje, by vo všeobecnosti viedol k vzniku situácií, že poistencom, ktorí podmienky nároku na dávku nemocenského poistenia v priebehu jedného a toho istého administratívneho konania reálne splnili (hoci od neskoršieho dátumu, než si svojou žiadosťou uplatnili), by nárok na dávku odoprela, čo nemožno akceptovať s poukazom na už citované ustanovenie o sociálnom poistení, ktoré je jedným zo spoločných ustanovení vzťahujúcich sa nielen na dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti, ale aj na nemocenské dávky (siedma hlava prvej časti tohto zákona).

35. Pokiaľ žiadateľ o dávku pri uplatnení nároku na dávku reálne prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti ku dňu uplatnenia nároku na dávku (v zmysle dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti) nepreukázal, čo je aj prípad žalobcu, ale tvrdí a prikladá dôkazy, že táto skutočnosť (reálna zmena jeho pomerov) nastala dodatočne, k inému (neskoršiemu dátumu), ale stále v rámci prebiehajúceho toho istého administratívneho konania, žalovaná je povinná sa týmito tvrdeniami zaoberať a vyhodnotiť ich.

36. Obavy žalovanej, že z dôvodu viazania doby poskytovania materského inému poistencovi na deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské by došlo k nemožnosti výkonu zákona, kasačný súd nezdieľa. Dáva do pozornosti ustanovenie o sociálnom poistení v kontexte podmienky ukončenia starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov a započítania takého obdobia do celkovej doby trvania nároku na dávku.

37. Kasačný súd zdôrazňuje, že vyhodnocovanie otázky, či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, ako aj k faktickej zmene v starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto druhým rodičom, je zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité, nakoľko zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa. Kasačný súd sa plne stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti (v danom prípade otec), je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná, ako aj s argumentom, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí starať osobne.

38. Z rozhodnutí týkajúcich sa problematiky materského otcov kasačný súd poukazuje napríklad na rozhodnutie vydané ešte na správnom kolégiu najvyššieho súdu dňa 26.05.2021 pod sp. zn. , kde kasačný súd vyslovil názor, že „je potrebné v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom, ktoré si uplatňuje iný poistenec, posudzovať jednak, či iný poistenec skutočne poskytuje malol. dieťaťu starostlivosť v požadovanom rozsahu s tým, že nie je možné, aby sa o dieťa starala iná fyzická či právnická osoba a ďalej je potrebné skúmať, či v dôsledku tejto osobnej starostlivosti o dieťa vznikla poistencovi strata alebo zníženie jeho príjmu oproti stavu pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné dokazovanie zamerať na zistenie zmeny statusu tohto poistenca pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a potom po prevzatí, a to jednak z pohľadu, či po prevzatí dieťaťa skutočne dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť on sám, čoho ukazovateľom je, či došlo k zmene jeho pracovnej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež sa zamerať na zistenie, či došlo v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou k strate alebo zníženiu jeho príjmu, teda či došlo k zmene jeho príjmu v porovnaní s príjmom dosahovaným v predchádzajúcom zamestnaní.“

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko sťažovateľka v konaní nemala úspech ( ) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu v kasačnom konaní žiadne trovy nevznikli.

41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.