Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-127-2017.pdf
PDF · 177.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu Minova Bohemia s.r.o., Lihovarská 1199/10, Radvanice, Ostrava, ČR, IČO: 633 21 238 právne zastúpený: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, Bratislava proti žalovanému : Podzemní stavby KOSPER, a.s., Ječná 505/2, Praha 2, ČR, IČO: 267 26 963 vo veci organizačnej zložky Podzemní stavby KOSPER, a.s., organizačná zložka so sídlom Mlynská 1214/2, Smižany, IČO: 35 555 441, právne zastúpený JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 29.235,88 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 29.235,88€ s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 29.235,88€ od 17.05.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
III. Štát má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.06.2017 doručil žalobca žalobný návrh, ktorým žiadal, aby súd vydal európsky platobný rozkaz a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 29.235,88 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 29.235,88 € od 17.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. a nakoľko žalobca aj žalovaný si výslovne nezvolili rozhodujúce právo, ktorým sa má spravovať ich zmluvný záväzkový vzťah, je potrebné právny vzťah medzi nimi založený zmluvou o dielo posudzovať podľa § 10 ods. 2 písmeno a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednávkou č. 080315/01 zo dňa 08.03.2016, doručenou žalobcovi dňa 09.03.2016 objednal vykonanie realizácie obmedzenia prítoku vody do stavebnej jamy na stavbe žalobcu Zochova v Bratislave pomocou injekčných zavŕtavacích kotiev a chemickej injektáže PUR živicami za podmienok dohodnutých v predmetnej objednávke, ktorá je svojou povahou a obsahom zároveň zmluvou o dielo. Doručením predmetnej objednávky dňa 09.03.2016 došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Žalobca na základe uzatvorenej zmluvy o dielo vykonal pre žalovaného objednané dielo, a to v dohodnutom čase od 10.03.2016 do 24.03.2016. Žalobcom vykonané dielo pre žalovaného na základe zmluvy o dielo je v stavebnom denníku podpísané a odsúhlasené žalovaným. Žalobca dodávku diela žalovanému po jej dokončení v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 29.235,88 € splatnou dňa 16.05.2016. Žalovaný predmetnú faktúru v lehote splatnosti neuhradil a neuhradil ju ani na základe upomienky žalobcu č.1 zo dňa 25.07.2016 a ani upomienky č.2 zo dňa 09.08.2016. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali osobné rokovania o
možnosti splácania dlžnej sumy aj formou splátkového kalendára, avšak k dohode, ktorej predmetom by bolo vzájomné odsúhlasenie splátkového kalendára nakoniec nedošlo.
2. V zmysle návrhu žalobcu vydal súd dňa 11.08.2017 európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor a námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I.
3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že celý nárok uplatnený voči jeho osobe neuznáva, pretože žalobca neopísal pravdivo všetky rozhodujúce skutočnosti. V liste zo dňa 10.5.2016 žalovaný uplatnil nároky z vád dodaného diela, ktoré spočívali v tom, že žalobca riadne nerealizoval zastavanie prítokov vody v poruchách medzi stĺpami tryskovej injektáže na dne stavebnej jamy, a to pomocou polyuretánových zmesí. Utesnenie nebolo zrealizované riadne a medzi stĺpami ostali netestnosti, cez ktoré aj naďalej tiekla voda do stavebnej jamy. Zároveň pri zmesiach použitých žalobcom nebol dodržaný reakčný čas maximálne 7 - 8 sekúnd, v dôsledku čoho došlo k úniku žalobcom injektovaného polyuretánu do už zhotoveného drenážneho systému stavebnej jamy a tento polyuretán zreagoval v drenážnom systéme a v studniach, čím došlo k upchatiu časti drenážneho systému. Takto upchatý drenážny systém prestal byť funkčný, nebolo možné udržať hladinu podzemnej vody pod úrovňou dna stavebnej jamy, čo zabránilo ďalšiemu postupu vo výstavbe. Nanovo tak bolo nutné vybudovať asi 1/3 celého drenážneho systému stavebnej jamy. Následne musel žalovaný objednať inú spoločnosť ( GME, s.r.o., IČO 286 083 05, Vítkovická 3303, areál dolu Hlubina, 702 00 Ostrava), ktorá pomocou iných injekčných hmôt s nastavenými reakčnými časmi injektážou v malých dávkach cez viac vrtov bez problémov uvedené prítoky vody zastavila bez poškodenia drenážneho systému. Žalobca doručoval žalovanému návrhy Uznania záväzku a dohody o splátkovom kalendári, na ktoré žalovaný reagoval prípisom zo dňa 15.3.2017, kde zotrval na svojich argumentoch, pre účely mimosúdneho vyriešenia sporu navrhol urovnanie v tom zmysle, že žalovaný by zaplatil jednu polovicu fakturovanej sumy, teda čiastku 14.617,94 €, a to v deň podpisu dohody o urovnaní. Na túto ponuku žalobca nereagoval. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že faktúra, ktorú vystavila spoločnosť GME, s.r.o. na sumu 8.496,30 € za tie práce, ktoré mal pôvodne realizovať žalobca, bola v celom rozsahu uhradená. Žalobu tak vo vzťahu k svojej osobe navrhoval zamietnuť. Okrem toho žalovaný namietal žalobcom uvádzané rozhodné právo, ktorým sa má riadiť záväzkový vzťah s poukazom, že podľa jeho názoru sa jedná o obchodný vzťah dvoch spoločností so sídlom v Českej republike , ktoré ale obe podnikajú aj na území Slovenska prostredníctvom svojich organizačných zložiek a dodanie diela sa realizovalo v Bratislave.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že výslovne popiera skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v odpore, že zo strany žalobcu malo dôjsť k realizácii zastavenia prítokov vody do stavebnej jamy. Z objednávky č. XXXXXX/XX zo dňa 08.03.2016, odsúhlasenej žalovaným ako objednávateľom vyplýva, že žalobca mal žalovanému dodať dielo spočívajúce v realizácii obmedzenia prítokov vody do stavebnej jamy na stavbe "Zochova" v Bratislave pomocou injekčných zavrtávacích kotiev a chemickej injektáže PUR živicami, pričom materiály, ktoré mali byť pri injektáži použité, boli presne špecifikované v časti 2. zmluvy o dielo označenej ako "Materiál", jednalo sa o materiál - PUR živica Carbo Pur WFA, Carbo Add Thix (prísada), Carbostop 102, Carbo Add 102 (akcelerátor). Žalobca na základe uzatvorenej zmluvy o dielo vykonal pre žalovaného dohodnuté dielo za osobnej súčinnosti zamestnancov žalovaného, a to v 3 etapách, v dňoch 10. -11. 03. 2016, v dňoch 17. - 21. 03. 2016 a v dňoch 22. - 24. 03. 2016. Rozsah žalobcom realizovaných prác pre žalovaného je zdokumentovaný v stavebnom denníku, žalobcom vykonané práce boli obojstranne potvrdené/odsúhlasené v súpise prevedených dodávok. Súpisy prác vrátane ich cenovej špecifikácie sú zo strany žalovaného podpísané Ing. N. L.. Uvedený súpis prác je svojim obsahom odovzdávajúcim protokolom preukazujúcim, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo bez vytknutia akýchkoľvek vád medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2016. Žalovaným odsúhlasený súpis prác bol zároveň podkladom pre následnú fakturáciu zo strany žalobcu, ktorú žalobca následne voči žalovanému aj realizoval vystavením a zaslaním faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 29.235,88 €, splatnej dňa 16.05.2016. V žiadnej z vyššie uvedených listín, ktoré dokumentujú realizáciu diela žalobcom a ktoré boli vyhotovené v priebehu realizácie diela, resp. v čase jeho odovzdania žalovanému, nie je akákoľvek zmienka o vadách diela, o nevhodnosti použitých materiálov pri realizácii diela, resp. o nevhodnosti žalobcom použitého procesného postupu injektáže pri realizácii diela, ktoré mali zakladať dôvody uvádzané žalovaným v reklamácii realizovaných prác. Žalovaný začal namietať vady dodaného diela prvýkrát tesne pred splatnosťou faktúry žalobcu, splatnosť faktúry bola dňa 16.05.2016 a reklamácia je datovaná dňom 10.05.2016. Žalobca má za to, že dôvody reklamácie vád dodaného diela vytýkané žalovaným sú výlučne účelového ( fiktívneho ) charakteru a nemajú oporu v skutočnom stave veci, vady diela nie sú zo strany žalovaného ničím
preukázané, sú len tvrdené. Žalovaný si voči žalobcovi neuplatnil žiadne nároky z ním tvrdeného vadného plnenia žalobcu podľa zmluvy o dielo, pričom žalobca má za to, že všetky uvedené úkony tak žalovaný urobil v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Žalobca reagoval na žalovaným zaslanú reklamáciu prác listom zo dňa 18.05.2016, ktorým neuznal reklamáciu žalovaného a v ktorom uviedol, že všetky práce, ktoré žalobca realizoval, boli vykonané na základe požiadaviek výrobného riaditeľa žalovaného Ing. D. V. a stavbyvedúceho žalovaného Ing. B. L. a tieto boli v stavebnom denníku riadne zdokumentované a schválené. Žalobcom predložené súpisy uskutočnených prác a dodávok boli riadne žalovaným odsúhlasené. Pri realizácii injektáži v stenách stavebnej jamy v 2. a 3. etape realizovanej v dňoch 17.-21.03. 2016 a 22. - 24.03. 2016 uskutočňovali pracovníci žalovaného prehlbovanie dna stavebnej jamy, pričom žalobca upozorňoval na to, že odstraňovanie zeminy v bezprostrednej blízkosti stien stavebnej jamy zhoršuje situáciu s prítokmi vody a vznikajú tak nové a nové prítoky vody a nežiaduce voľné priestory za podzemnou stenou. Pracovníci žalovaného však aj napriek uvedenému trvali na tom, aby žalobca ďalej realizoval utesňovanie jednotlivých prítokov vody PUR živicou. V danej situácii žalobca navrhol realizovať prioritne výplňovú a tesniacu injektáž voľných priestorov živicou Wilkit Foam T a zvyšné prítoky dotesňovať polyuretánovými živicami. Tento návrh žalobcu však bol výrobným riaditeľom žalovaného Ing. D. V. odmietnutý. Dňa 24.03.2016 boli ukončené práce zo strany žalobcu, pričom od tej doby žalobca neobdŕžal žiadnu písomnú, ani ústnu informáciu, že by došlo jeho činnosťou k poškodeniu drenážneho systému jamy. Z uvedeného dôvodu bolo pre žalobcu doručenie reklamácie zo strany žalovaného prekvapivé, keďže žalovaný po viac ako šiestich týždňoch od doby ukončenia prác žalobcom popisuje, že v dôsledku činnosti žalobcu bolo nutné obnoviť 110 bm drenáží a tým došlo k zdržaniu stavby. Injektáž sa prejavuje bezprostredne, ihneď po jej realizácii na mieste a v prípade, ak by sa taká vada pri realizácii diela vyskytla, bola by identifikovateľná už v čase realizácie a dodania diela a teda jednalo by sa o vadu zjavnú. Vady injektáže neboli namietané bezprostredne po ich realizácii a neboli namietané ani v čase odovzdania diela, hoci žalovaný bol osobne prítomný pri realizácii diela prostredníctvom výrobného riaditeľa D. V., stavbyvedúceho Ing. B. L. a technického ( stavebný ) dozoru Ing. N. L.. Jediný dôkaz o tvrdenom vadnom plnení žalobcu predložený zo strany žalovaného je faktúra od spoločnosti GME, s.r.o. avšak faktúra preukazuje jedine to, že nejaké práce boli vykonané, ale nie to, že práce dodané žalobcom boli dodané vadne. Zároveň však žalovaný týmto potvrdzuje, že si žiadne nároky z tvrdeného vadného plnenia voči žalobcovi neuplatnil. Žalobca má za to, že žalovaný neoznámil žalobcovi zjavné vady dodaného diela včas, keďže ich neoznámil počas realizácie diela ( napr. uskutočnením zápisu do stavebného denníku ) a neoznámil ich ani v čase prevzatia diela od žalobcu ( napr. uskutočnením zápisu do súpisu prác), ale oznámil ich prvýkrát až po uplynutí šiestich týždňov po odovzdaní diela. Žalobca vznáša námietku oneskorenej reklamácie a namieta, že žalovaný neuplatnil svoje právo zo zjavných vád diela včas. Žalovaný v reklamácii zo dňa 10.05.2016 neuplatnil voči žalobcovi spôsob možného odstránenia vád a taktiež neoznámil žalobcovi zvolený nárok z vád dodaného diela. S poukazom na uvedené má potom žalovaný iba nárok z vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Podľa uvedenej zákonnej fikcie, pokiaľ žalovaný neuplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela, bol by žalobca pri splnení ďalších predpokladov zodpovednosti za vady povinný odstrániť vady ich opravou. Žalovaný však namiesto svojho práva požadovať od žalobcu primeranú zľavu z ceny diela, odstránil vady diela prostredníctvom tretej osoby a žalobcovi neuhradil dohodnutú cenu za dielo. Keďže žalovaný odstránil vadu diela prostredníctvom tretej osoby, zaniklo jeho právo zo zodpovednosti za vady dodaného diela voči žalobcovi, a to z dôvodu nemožnosti plnenia na strane žalobcu. Medzi žalobcom a žalovaným sa uskutočnilo dňa 31.10.2016 osobné stretnutie v Žiline za účasti zástupcu žalovaného Ing. N. L. a zo strany žalobcu za účasti Ing. Q. V. a konateľa žalobcu Ing. D. L., na ktorom zástupca žalovaného ozrejmoval zúčastneným, že je v súdnom spore s investorom stavby a žalovanému doteraz nebolo za dodané dielo zaplatené, pričom žiadal zľavu z fakturovanej sumy, a to z dôvodov technických tvrdiac, že pri realizácii injektáži došlo k únikom živice do drenážneho systému stavebnej jamy, ktoré vady aj reklamoval. Žalovaný ani v tomto prípade svoje tvrdenia ohľadom prebiehajúceho súdneho sporu s investorom žiadnym spôsobom nepreukázal. Na záver žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi českým právnym poriadkom, t. j. podľa zákona č. 82/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len "OZ ČR") v znení účinnom v čase vzniku záväzku, t. j. v znení platnom k 09.03.2016, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2018 uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom žalobcu o tom, že rozhodným hmotným právom v danej veci má byť právny poriadok Českej republiky. Obe strany sporu sú síce právnickými osobami založenými podľa právneho poriadku Českej republiky so sídlom v Českej republike, ale obe podnikajú na území Slovenska prostredníctvom svojej organizačnej
zložky. Dodanie diela sa realizovalo v Bratislave. Žalovaný považuje uplatnenie vád diela za včasné, pretože tak podpísanie súpisu vykonaných prác a dodávok, na ktoré sa žalobca odvoláva, a rovnako podpis na poslednej strane stavebného denníka nemožno považovať za odovzdanie a prevzatie diela. Súpisy prác boli podpisované priebežne na základe realizovaných prác. Žalovaný nemal dôvod nepodpísať súpisy prác, ak tieto obsahujú presne špecifikovaný čas vykonávania prác ( odpracované hodiny ) a množstvo použitého materiálu. Stavebný denník pojednáva o nasadení pracovníkov a techniky, prípadne materiálu, pričom aj prípadné odsúhlasenie týchto skutočností nemôže mať za následok prevzatie diela žalovaným. Žalovaný trvá na tom, že sa malo jednať o zastavanie prítoku vody. Ak by aj žalovaný pripustil, že by sa mohlo jednať iba o obmedzenie prítokov vody do stavebnej jamy, tak aj toto obmedzenie prítokov vody by muselo spĺňať isté kvalitatívne parametre. Nie je prípustný výklad, že za riadne zhotovenie diela by sa považovalo akékoľvek obmedzenie prítoku vody do stavebnej jamy, teda aj prakticky zanedbateľné obmedzenie. Ak by sa malo jednať o obmedzenie, potom by to muselo byť také obmedzenie prítoku vody, ktoré by prakticky znamenalo zastavenie prítoky vody, teda že prítok vody do stavebnej jamy by bol zanedbateľný. Podstatné je, že v danom prípade došlo zrejme vplyvom nevhodne použitého materiálu zo strany žalobcu k znehodnoteniu drenážneho systému stavebnej jamy a došlo k zaneseniu drenážneho systému týmto materiálom. V takom prípade, ak by aj účelom diela bolo iba obmedzenie prítoku vody do stavebnej jamy, nemohol takto znefunkčnený drenážny systém zvládnuť odvádzať pritekajúcu vodu. Práve kombinácia týchto dvoch okolností ( nedokonalé utesnenie stavebnej jamy a znefunkčnenie drenážneho systému) je dôvodom, prečo žalovaný uplatňoval vady diela a prečo musel v záujme čo najskoršieho zhotovenia diela - paženia stavebnej jamy, pri odstránení týchto vád spolupracovať so spoločnosťou GME, s.r.o.. K námietke bezprostrednému sa prejaveniu výsledkov injektáže žalovaný uvádza, že nie je pravdivá. Bolo by tomu tak iba v prípade, ak by prítoky vody do stavebnej jamy boli konštantné, teda nemenné. Prítoky vody do stavebnej jamy záviseli od viacerých faktorov, teda neboli konštantné. Jednoducho sa mohlo stať, že tesne po zrealizovaní injektáže sa mohlo javiť, že prítok vody do stavebnej jamy je zastavený, po zmene podmienok prítoku vody sa následne objavili priesaky vody do stavebnej jamy, a to v takom rozsahu, že poškodený drenážny systém ich nestíhal odviesť. Preto bolo nutné drenážny systém opraviť a prítoky vody zastaviť. Čo sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že použitý materiál - živica, bol zmluvne dohodnutým materiálom, žalovaný uvádza, že tento materiál na dosiahnutie požadovaného cieľa bol navrhnutý a nacenený žalobcom. Pokiaľ teda použitý materiál nebol vhodný, mal žalobca nevhodnosť žalovanému oznámiť a v prácach pokračovať výhradne potom, čo mu žalovaný tento pokyn dá v písomnej forme. Žalobca však nikdy žiadnym spôsobom nenamietal nevhodnosť použitého materiálu. Skutočnosť, že dielo nebolo zhotovené riadne a včas, je preukázaná aj tým, že objednávateľ diela - hlavný zhotoviteľ za realizáciu diela ( t.j. paženie stavebnej jamy), uhradil iba zálohovú časť vo výške 100.000,- € dňa 22.12.2015 a neuhradil ďalšie fakturované sumy v celkovej výške istiny 474.158,25 €, ktorá zahŕňa aj práce realizované žalobcom. Žalovaný je s hlavným zhotoviteľom v rokovaní a v súdnom spore vedenom Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 26Cb/302/2016 o vymáhanie svojich nárokov.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2018 trval na tom, že zotrváva na svojej právnej argumentácii, že záväzkový zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi hmotným právom Českej republiky. Ďalej poukázal, že priebeh a realizácia dohodnutého diela je zachytená len v riadne vedenom stavebnom denníku, bez akýchkoľvek výhrad zo strany žalovaného, ktorý bol priebežne podpisovaný, tak zástupcom žalobcu ako aj zástupcom žalovaného. V prípade, ak by mal žalovaný výhrady k realizácii diela, tieto mali byť zachytené v stavebnom denníku, a troch súpisoch prevedených dodávok, ktoré boli rozdelené podľa jednotlivých etáp realizácie diela, ktoré sú taktiež podpísané, tak zástupcom žalobcu ako aj zástupcom žalovaného bez akýchkoľvek výhrad. Iná písomná, resp. fotografická dokumentácia zachytávajúca realizáciu žalobcom objednaného diela okrem vyššie uvedených neexistuje, pričom súpis prevedených dodávok bol zároveň aj preberacím protokolom, o čom svedčí aj skutočnosť, že tento podpisoval sám predseda predstavenstva žalovaného ( Ing. L. ) a tento bol zároveň podkladom pre fakturáciu žalobcu. Ak žalovaný tvrdí, že súpisy prác nie je možné považovať bez ďalšieho za odovzdanie diela, tak by mal uviesť, kedy a akým spôsobom teda došlo k odovzdaniu diela a či vôbec došlo k odovzdaniu diela. Vzhľadom k tomu, že argumentácia žalovaného v tomto smere v jeho vyjadrení absentuje, žalobca považuje tvrdenia žalovaného o neodovzdaní diela za výlučne špekulatívne, ničím nepodložené tvrdenia a tieto tvrdenia popiera v celom rozsahu. Práce boli vykonávané na "živej" stavbe. Po zainjektovaní priesakov na danej úrovni dna stavebnej jamy sa ďalej pokračovalo v hĺbení stavebnej jamy. Ďalšie hĺbenie stavebnej jamy prirodzeným spôsobom spôsobovalo nové priesaky, čo bol očakávaný stav. Žalobca realizoval žalovaným objednané dielo v 3 časových etapách, kedy boli vždy aktuálne priesaky v stavebnej jame zastavené, pričom o uvedenej
skutočnosti svedčí aj súpis vykonaných prác a dodávok, ktorý bol podpisovaný priebežne v čase realizácie každej príslušnej časovej etapy realizácie diela. Objednané dielo bolo realizované žalobcom v dohodnutom časovom priestore, pričom v tomto časovom priestore bolo žalovaným riadne a bez výhrad prevzaté. Nakoľko po dodaní prác žalobcom sa ďalej pokračovalo v hĺbení stavebnej jamy, vznikali nové priesaky, ktorých injektáž však už nebola predmetom zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Ďalšími prácami realizovanými avšak už tretími subjektmi na hĺbení stavebnej jamy dochádzalo k zmene režimu podzemných vôd, čo sa prejavilo vznikom nových priesakov, čo je očakávaný jav pri hĺbení stavebných jám. Súpis vykonaných prác a dodávok bol podpisovaný v čase realizácie danej časti prác, kedy boli existujúce priesaky zastavené. Neskoršie uplatnenie vád diela je čistá špekulácia a nie je možné prakticky tieto vady preukázať, nakoľko hĺbenie stavebnej jamy sa už v tom čase nachádzalo v zmenenom stave. Prehlbovaním dna stavebnej jamy v blízkosti stien stavebnej jamy vznikali nové a nové prítoky vody a takisto vznikali voľné priestory za pažiacou konštrukciou steny. Paženie stavebnej jamy sa realizuje vopred, t.j. časovo pred začatím hĺbenia stavebnej jamy aj pred samotnou realizáciou injektážnych prác. Paženie stavebnej jamy v tomto konkrétnom prípade znamenalo realizáciu oceľobetónovej pažiacej steny až pod zamýšľané dno stavebnej jamy navôkol pôdorysu budúcej stavebnej jamy, t.j. paženie stavebnej jamy bolo už zrealizované pred začatím hĺbenia stavebnej jamy, preto žalobca nemohol zabrániť svojou činnosťou realizácii paženia. Účelom budovania pažiacej steny je hlavne statická stabilizácia okolitého terénu, zabránenie prieniku okolitého spravidla zeminového materiálu a prípadne okolitých objektov do priestoru stavebnej jamy. Žalobca počas celej doby realizácie diela a ani po jej ukončení, nebol zo strany žalovaného informovaný o akomkoľvek probléme s drenážnym systémom, či už vo forme znehodnotenia alebo zanesenia drenážneho systému, resp. nebol žalovaným vyzvaný k prehliadke alebo na prerokovanie problému priamo v mieste dodanie, t.j. žalobca v celom rozsahu popiera uvedené skutkové tvrdenia žalovaného, nakoľko tieto sa nezakladajú na pravde a sú výlučne špekulatívneho charakteru. Tvrdenia žalovaného ohľadom spoločnosti GME, s.r.o. žalobca považuje za irelevantné a vzhľadom na predmet tohto konania za právne bezvýznamné s poukazom na skutočnosť, že žalovaný opätovne nepredložil žiadny dôkaz týkajúci sa realizácie akýchkoľvek prác na stavbe diela zo strany menovanej spoločnosti a opätovne bez bližšej špecifikácie žalovaným tvrdených okolností, aké práce, kedy a v akom rozsahu mala poskytovať menovaná spoločnosť. Práce na injektážach prítokov do rozostavanej stavebnej jamy sa môžu prejaviť len bezprostredne po vykonaní injektáže, nakoľko, sa jedná o "živú" stavbu, čo v praxi znamená, že po vykonaní injektáže sa ďalej pokračuje v hĺbení stavebnej jamy, čo spôsobuje vznik nových priesakov. Žalobca drenážny systém žalovaného pri realizácii diela nepoškodil, avšak vychádzajúc výlučne len z tvrdení žalovaného, ani opravený drenážny systému prítoky vody nebol schopný odviesť a nové prítoky vody bolo potrebné zastaviť chemickou injektážou, čo však už nebolo predmetom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom navrhnutý a použitý materiál a žalovaným objednaný materiál sa na injektáže stavebných jám úspešne používa už viac ako 20 rokov, vyznievajú tvrdenia žalovaného vo vyššie uvedenom smere absurdne, opätovne produkované výlučne do tohto konania a v snahe vyhnúť sa zaplateniu ceny za riadne dodané dielo. Žalobca navrhuje, aby tunajší súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky v zmysle žalobného petitu.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde za účelom zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia, výsluch strán sporu, výsluch svedkov Ing. D. V., Ing. B. L. a Ing. Q. V., listinné dôkazy, a to objednávku č. XXXXXX/XX, stavebný denník, súpis prevedených dodávok za mesiac marec 2016, faktúru na sumu 29.235,88€, upomienky, vzájomnú korešpondenciu so žalovaným.
8. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia, výsluch konateľa žalovaného, výsluch svedkov B.. D. V. a Ing. B. L., listinné dôkazy, a to reklamáciu realizovaných prác na stavbe Zochova s odpoveďou žalobcu na túto reklamáciu, stanovisko k návrhu na uznanie záväzku s dohodou o splátkovom kalendári, výzvu investora na zaplatenie, faktúru č. XXXXXXX na sumu 8.954,75€, faktúru č. XXXXXXX na sumu 7.108,12€, faktúru č. XXXXXX na sumu 8.496,30€ s objednávkou, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/302/2016, technické a dodacie listy.
9. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom na pojednávaní dňa 05.03.2019 ohľadom zdokladovania majetkových pomerov žalovaného výstupom z účtovníctva ku dňu 31.12.2016 až 2018 ako aj predloženie účtovných závierok z rokov 2016 - 2016 , ktorý mal byť vykonaný z dôvodu obavy žalobcu o ohrozenie výkonu pohľadávky. Tento dôkaz súd nepovažoval za nutný vykonať pre zistenie skutkového stavu rozhodného pre posúdenie veci, nakoľko majetkové pomery žalovaného a
možné ohrozenie výkonu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, nemalo podľa názoru súdu súvis prejednávanou vecou.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.05.2019 predložil súdu krátkou cestou návrhy na doplnenie dokazovania listinami, a to výpismi z účtu, výpismi z denných záznamov stavby, fotodokumentáciu stavebnej jamy, ku ktorým však súd neprihliadol z dôvodu ich oneskoreného predloženie bez vážnych dôvodov. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že tieto dôkazy predložil včas, pretože nimi reagoval na námietky žalobcu o tom, že objednávky ani doklady o zaplatení faktúr neboli predložené, nakoľko mal súd za to, že v rámci kontradiktórnosti konania a preukazovania skutkových tvrdení sú strany povinné predložiť včas dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a nie čakať na námietky podané stranou čo všetko zdokladované nebolo a následne na to reagovať. Zároveň súd poukazuje, že uvedené dôkazy mal žalovaný k dispozícii už od roku 2016, preto nie je súdu zrejmé, prečo ich nepredložil súčasne so svojimi vyjadreniami k žalobe, kde ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia ohľadom spolupráce s firmou GME s.r.o. Na rozdiel od predchádzajúcich dôkazov, súd pripustil vykonanie dôkazov predložených na pojednávaní dňa 09.01.2020, a to technické a dodacie listy Amteko, nakoľko uvedené dôkazy vyplynuli z výpovede svedka Ing. V. na danom pojednávaní a mal ich k dispozícii svedok, nie žalovaný.
11. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, a to výsluch svedkov C. F. ( konateľ spoločnosti Implement s.r.o. ), ktorý sa mal vyjadriť k odstraňovaniu vád drenážneho systému ako aj svedka Dr. Ing. C. R. ( konateľ spoločnosti GME s.r.o. ), ktorý mal realizovať utesnenie stavebnej jamy po žalobcovi a mal sa vyjadriť k nedostatočnému utesneniu stavebnej jamy žalobcom a k rozsahu zrealizovaného diela. Keďže v tomto konaní bolo sporné, či si žalovaný riadne a včas uplatnil nároky z vád diela, výpoveď týchto svedkov súd nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko sa mali vyjadrovať k činnostiam odstraňovania údajných vád žalobcu, pričom pre rozhodnutie súdu bolo potrebné zistiť skutkový stav ohľadom toho, či reklamácia žalovaného bola riadna a včasná.
12. Z výpovede konateľa žalobcu Ing. D. L.Č. súd zistil, že tvrdenia žalovaného považuje za výhovorky. Aj keď nebol pri podpisovaní objednávky, ani osobne na stavbe, na realizáciu diela dohliadal Ing. V., ktorý ho o všetkom informoval a s ktorým všetko konzultoval. Postoj žalovaného je pre neho prekvapivý aj preto, lebo na pracovnom stretnutí s Ing. L. vyplynulo, že žalovaný má jediný problém s investorom stavby a nie so žalobcom. Reklamácia prišla od žalovaného až v máji, čo následne riešil s Ing. V., inak v priebehu realizácie diela nebola podaná žiadna reklamácia, zo strany žalovaného ho nikto nekontaktoval a nepožadoval zľavu, či opravu. Poukázal, že spoločnosť žalobcu je špecialistom na kotvenie a injektáž a s materiálom, ktorý použili na diele pre žalovaného, majú dlhoročné výborné skúsenosti. Z technickej stránky sa pri diele jednalo o injektáž polyuretánovými živicami v určitých vytypovaných miestach pomocou injektážnych tyčí, kde sa efekt zastavenia vody prejavuje vo veľmi krátkom časovom horizonte niekoľkých minút, preto námietky žalovaného, že dôvod pretekania zistil neskôr považoval z technického hľadiska za úplne nemožné, pretože ak injektáž funguje správne, nedochádza k pretekaniu a výsledok sa ukáže hneď, objednávateľ vidí na mieste, či sa efekt dostavil alebo nedostavil. V žiadnom prípade nesúhlasil s tým, že odovzdali dielo nedokončené alebo vadné. K procesu diela uviedol, že jama sa kope do hĺbky postupne, pričom súčasťou tohto hĺbenia sú podľa potreby aj tesniace práce proti vode. Tieto tesniace práce sa môžu vykonávať postupne, podľa toho ako sa jama hĺbi. Jednalo sa o živú stavbu, kde sa práce vykonávajú podľa aktuálneho stavu. Všetky práce boli riadne zaznamenané a súpis podpísaný oboma stranami, pričom až teraz sa dozvedá, že od 01.04. do 07.04. boli žalovanému fakturované spoločnosťou GME s.r.o. stabilizačné a tesniace práce. V rámci zachovania slušných vzťahov sa snažili zo žalovaným dohodnúť, ale vzhľadom k tomu, že tieto pokusy boli neúspešné, výsledkom je podaná žaloba.
13. Z výpovede konateľa žalovaného Ing. N. L. súd zistil, že u žalobcu si objednali dotesnenie stavebnej jamy na stavbe Zochova v Bratislave, kde im pri prácach tesniacej steny pomedzi stĺpy pretekala voda, preto žalobcu žiadali o dotesnenie medzi stĺpmi a pod základovou špárou stavebnej jamy, čo vysvetlil Ing. V. pri osobnom stretnutí. Zároveň Ing. V. upozornil na to, aby použili materiály s maximálne rýchlym reakčným časom, aby nedošlo k zaneseniu drenážneho systému. Počas realizácie diela bol na stavbe asi dvakrát, inak sa stavba realizovala pod dohľadom Ing. L., Ing. V.N. a Ing. M.. Po dokončení injektáži, keď sa zdalo, že všetko je v poriadku, mu bol v kancelárii predložený súpis prác, v ktorom skontroloval rozsah prác a použitého materiálu a súpis podpísal. V čase podpisu súpisu prác nemal vedomosť o vadách, to zistili až následne , keď investor odmietol dielo prevziať, pretože na dne jamy bola stále
voda a že preto sa nemôže betónovať. Bolo to v období koncom marca, začiatkom apríla. Skúmali preto problém, pretože pred tým aj keď z bokov tieklo, dno bolo suché. Nainštalovali ďalšie čerpadlo a zistili, že celý drenážny systém bol zanesený polyuretánom. Keďže investor odmietol dielo prevziať, museli celý drenážny systém vykopať a nainštalovať nový. Telefonicky konzultovali problém s pracovníkmi žalobcu, čakali od neho spôsob riešenia vady, ale vzhľadom k tomu, že boli v časovom strese, nemohli dlho čakať. Firma žalobcu nerešpektovala požiadavku ohľadom reakčného času, preto zavolal Ing. R. z firmy GME s.r.o. , ktorý po ohliadnutí uviedol, že jednou z chýb bolo zle nastavenie reakčného času, nakoľko reakčný čas musí byť do 5 sekúnd. Následne firma GME s.r.o. prišla na stavbu, urobili pokus, doniesli iný typ čerpadiel s ohrevom a bez problémov vykonali injektáž s tým, že polyuretán reagoval do 5 sekúnd a nestekal do drenážneho systému. Vykonali dotesnenie a doinštalovali nový drenážny systém. Osobne na to dohliadal a kontroloval a na základe týchto zistení potom napísali reklamáciu žalobcovi v čase, keď práce ešte prebiehali. Žalobca neprišiel aby videl, čo je problém, nárokoval si zaplatenie za svoju prácu, k čomu mu tvrdil, že súpis prác síce podpísal, ale žiaden odovzdávací protokol nie, preto dielo žalobcu považoval za neodovzdané. Žalovanému vznikli náklady spojené s opravou, bežal mu čas, preto má za to, že žalobca čiastočne nesie zodpovednosť za zdržanie stavby.
14. Z výpovede svedka Ing. Q. V. súd zistil, že na stavbe Zochova v Bratislave bol riaditeľ divízie, ktorá mala na starosti injektáž. Pri osobnom stretnutí s Ing. L. a Ing. V. mu bol ukázaný problém s pretekajúcou vodou a od neho chceli , aby obmedzil alebo znížil tento prítok v defektných miestach. Stavebná jama bola vo výstavbe, preto cieľom bolo znížiť prítoky vody v priebehu výstavby , aby sa nevyvolali frakcie, aby nedošlo k zhoršovanie situácie. Injektážne práce sú sprevádzajúce činnosti. Dohodli sa, že pripraví cenovú ponuku s tým, že išlo o cenovú ponuku, kde konečná cena viedla k vyúčtovaniu na základe súpisu prác po odsúhlasení oboch strán. Po objednávke vyslal do Bratislavy pracovnú skupinu pod vedením skúseného zamestnanca s tým, že na stavbe vykonával dohľad Ing. L., ktorý určoval miesta, ktoré sa budú plniť injektážou prioritne. Práce prebiehali v 3 etapách v marci 2016, v závere poslednej etapy bolo dno stavebnej jamy prehĺbené, čím došlo k zhoršeniu situácie, otvárali sa komunikačné cesty pre vodu a s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli voľné priestory za dočasnou výstužou stien. Navrhol preto doplnenie technológie tak, aby sa prioritne vyplňovali voľné priestory a následne obmedzovali prítoky vody chemickou injektážou. Tento návrh nebol prijatý , preto sa Ing. V. dohodli na ukončení práce. Následne vypracoval súpisy vykonaných prác, ktoré B.. L. potvrdil. Súpis vykonaných prác sa realizuje na základe stavebného denníka, kde sa zapisuje spotreba materiálu a vykonané práce. Stavebný denník denne odsúhlasoval Ing. L.Á.. Po tom, čo boli podpísané a odsúhlasené súpisy vykonaných prác, žalovaný ich žiadnym spôsobom neoslovil až v máji, kedy prišiel reklamačný list, na ktorý zaslal odpoveď , pričom reklamáciu neakceptoval. Poukázal, že počas práce na diele im neboli vytýkané žiadne nedostatky, akurát Ing. L. požadoval použitie hmoty, živice, ktorá ma veľmi krátky reakčný čas. Bolo požadovaných 5,7 sekúnd, ale to nie sú hmoty, ktoré podľa jeho odborných skúseností sú vhodné na znižovanie prítoku vody. Bol tiež názoru, že ak by došlo k upchatiu drenážneho systému, tak sa to musí prejaviť do niekoľko hodín, pretože ak by došlo úniku živice do drenážneho systému, tak by to zapchávalo čerpadlo a objavilo sa by to hneď.
15. Z výpovede svedka Ing. D. V. súd zistil, že v čase zákazky vykonával pre žalovaného funkciu výrobného riaditeľa a mal na starosti stavby aj výrobu. Pracovný pomer u žalovaného ukončil k marcu 2016, od 09. mája už pracoval pre inú spoločnosť. Pri stavebnej jame na stavbe Zochová bolo úlohou žalobcu eliminovať prítoky vody na čerpateľné množstvo, čo sa žalobcovi podarilo len čiastočne, pretože celá jeho práca prebiehala veľmi neprofesionálne. Jedine Ing. V. vedel a rozumel čo robí, jeho ľudia však pracovali zle, na čo ich aj upozorňovali. Osobne bol pri tejto práci a upozorňovali pracovníkov žalobcu na to, že reakčné časy sú pomalé. Opakovane im vravel, aby zmes neliali priamo, ale postupne, aby použili urýchľovače, predhrev, avšak oni robili stále po svojom a stále len odchádzali po novú zmes, pretože im došiel materiál. Následne, keď už firma žalobcu zo stavby odišla, malo sa betónovať, avšak predtým bolo potrebné urobiť tlakovú skúšku pri ktorej znižovali hladinu vody v jame a pri odčerpávaní sa zistilo, že systém je upchatý. Prítok vody bol do jamy stále a polyuretán, ktorý použil žalobca, upchával drenážny systém. Keďže potrebovali hladinu vody znížiť a pritekanie zastaviť, zavolali si k tomu ďalšie firmy R. a Amteko, ktorým sa podarilo zamedziť prístup vody, použili urýchľovače a kratšie reakčné časy. Nedostatky v práci žalobcu riešil ústne a telefonicky predovšetkým Ing. L., pričom Ing. V. bol ochotný riešiť tieto problémy, ale u pracovníkov, ktorých mal k dispozícií, bolo vidieť, že to technicky nie sú schopní urobiť. Mal za to, že k upchatiu systému došlo preto, lebo materiál, ktorý pracovníci žalobcu používali, systémom len pretekal a vyhnúť sa upchatiu drenážneho systému bolo možné použitím urýchľovačov, tak ako ich použila firma Amteko, kde reakčný čas bol 3 - 5 sekúnd a nie 10 a viac sekúnd
ako to bolo u materiálov používaných žalobcom. Zo 6 studní boli zanesené 2 studne, takže drenážny systém bol v rozsahu 30 - 40 % nefunkčný. Toto znefunkčnenie mal podľa svedka spôsobiť žalobca, pretože firma žalobcu robila v určitej časti jamy a firma R. zas v inej časti a keď prechádzali miesta, ktoré boli upchané, došli k záveru, že je to miesto, kde robil Ing. V.. Prvú injektáž robila firma žalobcu a keďže som s ich prácou nebol spokojný, zavolali firmu GME s.r.o., ktorí tiež robili injektáž.
16. Z výpovede svedka Ing. B. L. súd zistil, že na predmetnej stavbe bol v pozícii stavbyvedúceho. Išlo o technicky náročnú stavbu a keďže do stavebnej jamy pritekala voda, bola oslovená firma žalobcu. Vytvárala sa sieť drenáži a studní, do ktorej sa voda z prítoku aj zo stavebnej jamy mala čerpať, aby sa následne mohla vykonať tlaková skúška a položiť betónová základová doska. Vody do jamy tieklo dosť, pričom firma žalobcu mala zamedziť týmto prietokom. Pracovníci žalobcu na stavbu nastúpili, aj sa snažili prietokom zamedziť, nosili tam stále nejaký materiál, avšak problém sa nepodarilo vyriešiť, prítok sa nepodarilo utesniť ani spomaliť. Celú hmotu vyplavovalo naspäť von. K reagovaniu došlo mimo miesta, kde by to reagovať malo. Následne museli systém čistiť a menšiu polovicu znova vykopať a nanovo spraviť. Okrem firmy žalobcu tam následne robili aj iné firmy, ktorých názvy si ale nespomína. Mal za to, že výhrady voči práci žalobcu do stavebného denníka nezaznamenal, pretože v danom čase to ani nebolo možné, nakoľko keď vytýkal Ing. V., že hmota sa vyplavuje vonku, aby to urobil tak, aby to dobre reagovalo, Ing. V. aj s jeho pracovníkmi sa snažili problém odstrániť. V dobrej viere, že dôjde k náprave preto nič v stavebnom denníku nezaznamenal. To, že došlo k upchatiu systému sa zistilo až následne, keď už bola injektáž skončená. Keď na diele skončila firma žalobcu, bolo vidieť, že systém nefunguje, tak zisťovali príčiny, muselo dôjsť k odkopaniu pri ktorom sa zistilo, že systém je zanesený.
17. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že dňa 08.03.2016 bola medzi stranami sporu uzavretá objednávka č. 080315/01, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu prevedenie obmedzenia prítokov vody do stavebnej jamy na stavbe " Zochová " v Bratislave pomocou injekčných zavrtávacích kotiev a chemickej injektáže PUR pryskricami. Termín práce mal byť po dohode s výrobným riaditeľom B.. V.. Objednávka obsahuje cenu práce, označenie materiálu s množstvom i cenou ako aj ďalšie podmienky spolupráce. V zmysle platobných podmienok uvedených v objednávke bude cena objednávateľovi fakturovaná mesačne, a to za skutočné a objednávateľom odsúhlasené množstvo vykonanej práce a materiálu s tým, že neoddeliteľnou súčasťou každej faktúry budú súpisy vykonaných prác a dodacie listy materiálov. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 29.235,88€ splatnú 16.05.2016 ktorou boli žalovanému fakturované stavebné práce za 03/16 na stavebnej jame Zochova, Bratislava podľa priloženého súpisu. Súpis prevedených dodávok za mesiac marec 2016 je podpísaný k dátumu 31.03.2016, a to za žalobcu Ing. V. a za žalovaného B.. L.. Súpis obsahuje údaje o počte hodín a cene práce, o množstve, druhu a cene použitého materiálu ako aj údaj o doprave. Podľa súpisu boli práce realizované v termíne 10.-11.03.2016, potom 17. -21.03.2016 a 22.-24.03.2016.
18. Zápisy v stavebnom denníku sa týkajú obdobia od 10.03.2016 do 24.03.2016. Obsahuje údaje o dni, kedy sa zápis realizoval s popisom denných záznamov zo stavby vrátane spotreby špecifikácie použitého materiálu. Zápis z každého dňa je podpísaný zástupcom žalovaného. Žiaden zo zápisov neobsahuje údaj s výhradou alebo námietkou voči práci žalobcu či materiálu použitého žalobcom.
19. Listom zo dňa 10.05.2016 žalovaný reklamoval u žalobcu práce realizované na stavbe Zochová, Bratislava. Z obsahu tohto listu súd zistil že žalovaný mal za to, že objednávka znela na zastavenie prítokov vody v poruchách medzi stĺpmi tryskovej injektáže a v dne stavebnej jamy. Poukázal, že pri zadávaní podmienok upozorňovali žalobcu na reakčný čas maximálne 7-8 sekúnd, pričom žalobcom použité materiály túto podmienku nespĺňali a počas žalobcom realizovanej injektáže došlo k úniku injektovaného polyuretánu do už zhotoveného drenážneho systému stavebnej jamy, ktoré zreagovali v drenážnom systéme a studniach. Takto upchatý drenážny systém prestal fungovať a nebolo možné udržať hladinu vody pod úrovňou dna, čím sa zabránilo betonáži podkladových betónov a železobetónovej konštrukcie stavby. V tejto súvislosti bolo nutné cca. 1/3 jamy drenážneho systému vykopať a nanovo zriadiť v dĺžke cca. 110bm. Taktiež žalobcom injektovaná časť v bokoch stavebnej jamy nebola tesná, čo sa prejavilo ďalšími prítokmi pri vykopávaní a zriaďovaní nového drenážneho systému. Na uvedené opakované dotesnenie si preto žalovaný objednal inú spoločnosť, ktorá bez problémov prítoky zastavila bez poškodenia drenážneho systému. Žalovaný v závere poukázal, že v súčasnej dobe prebiehajú rokovania s investorom o výške sankcie za zdržanie stavby a nákladov na vykopanie a zriadenie nového drenážneho systému s tým, že po doriešení uvedeného problému medzi žalovaným a investorom zašle stanovisko žalobcovi ohľadne výšky škody.
20. Na reklamáciu žalovaného reagoval žalobca listom zo dňa 18.05.2016 v ktorom reklamáciu neuznal. Trval na tom, že predmetom objednávky bolo obmedzenie prítokov vody a nie zastavenie. Všetky práce boli robené v zmysle požiadaviek Ing. V. a Ing. L. a boli riadne schválené v stavebnom denníku ako aj odsúhlasené v súpise. Poukázal, že žalovaného upozorňoval na to, ťaženie zeminy v bezprostrednej blízkosti stien stavebnej jamy zhoršuje situáciu s prítokmi , vznikajú nové prítoky , preto navrhovali riešenie, ktoré však Ing. V. odmietol. V závere poukázal, že práce skončili po dohode dňa 24.03.2016 a od vtedy neobdŕžali žiadnu informáciu, že mali spôsobiť poškodenie drenážneho systému.
21. Upomienkami zo dňa 25.07.2016 a dňa 09.08.2016 žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
22. Emailom zo dňa 24.10.2016 žalovaný vyzval žalobcu na osobné stretnutie za účelom doriešenia vzájomných obchodno - finančných vzťahov. Podľa správy zo zahraničnej pracovnej cesty sa dňa 31.10.2016 uskutočnilo stretnutie medzi B.. L., Ing. V. a Ing. L.. Na tomto stretnutí mal Ing. L.Ň. požiadať žalobcu o zľavu , pretože mal náklady s opravou vady, ktorú reklamoval listom zo dňa 18.05.2016. Strany sa dohodli, že svoje stanoviská si predložia.
23. Emailom zo dňa 06.03.2017 bol žalovanému na základe dohody s Ing. L. zaslaný návrh na uznanie záväzku s dohodou o splátkovom kalendári. Žalovaný zaslal žalobcovi svoje stanovisko k návrhu na uznanie záväzku s dohodou o splátkovom kalendári listom zo dňa 15.03.2017 , pričom v tomto liste žalovaný uvádza, že nárok na zaplatenie sumy 29.235,88€ považuje za sporný a pochybný z dôvodu, že žalobcom dodané dielo malo vady, na ktoré ho žalovaný upozornil listom zo dňa 10.05.2016. Žalovaný vo svojom stanovisku trval, že dielo malo spočívať v zastavení prítokov vody, a nie iba obmedzenie , preto neakceptuje ani argumentáciu žalobcu v liste zo dňa 18.05.2016 ktorou žalobca reagoval na reklamáciu žalovaného. Keďže reakciou žalobcu na uplatnené vady diela bolo, že vady neuznáva, nebolo technicky možné riešiť tento stav inak ako objednaním si prác od tretej spoločnosti. Žalovaný si na odstránenie vady - zastavenie prítokov vody objednal spoločnosť GME s.r.o., ktorá práce riadne vykonala. Keďže s odstránením vád mal žalovaný náklady, navrhoval žalobcovi dohodu o urovnaní tak, že mu zaplatí sumu 14.617,94€.
24. Spoločnosť Implement s.r.o. vystavila žalovanému faktúru č. XXXXXXX na sumu 8.954,75€ splatnú 31.05.2016 , ktorou bol fakturovaný kameň. Faktúrou č. XXXXXXX na sumu 7.108,12€ splatnú 31.05.2016 boli žalovanému fakturované zemné práce. Rubová strana tejto faktúry obsahovala zmluvu, podľa obsahu ktorej sa malo jednať o práce Zochová za obdobie 14.04.2016 až 27.04.2016, práce sú presne popísané a malo ísť napríklad o vývoz zeminy, dovoz kameniva, výmenu zainjektovanej poškodenej drenáže PVC, opravu čerpacích studní .
25. Spoločnosť GME s.r.o. vystavila žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 8.496,30€ splatnú 20.05.2016 za stabilizačné a tesniace práce injektážnou technológiou GEOPUR v stavebnej jame Zochová, Bratislava. Prílohou faktúry bola Objednávka č. XXXXXX/X zo dňa 31.03.2016. Podľa objednávky boli práce podľa pracovného denníku prevedené v období od 01.04.2016 do 07.04.2016.
26. Emailom zo dňa 14.11.2019 boli Ing. V. doručené technické listy - použité materiály z adresy amteko.com. Ing. G. uviedol, že posiela technické listy k použitým pryskriciam a popisuje princíp, ako dosiahnuť rýchlosť reakcie 3-5 sekúnd od momentu zmiešania zložiek.
27. Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia ES č. 593/ 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
28. Podľa Článku 4 ods. 4 Nariadenia ES č. 593/ 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ), ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.
29. Podľa Článku 19 ods. 2 Nariadenia ES č. 593/ 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ), ak je zmluva uzavretá v rámci činností pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak
podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka.
30. Podľa Článku 19 ods. 3 Nariadenia ES č. 593/ 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ), na účely určenia obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy.
31. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami bol spor o tom, ktoré právo je potrebné aplikovať, zaoberal sa súd v prvom rade uvedenou skutočnosťou. Na posúdenie tejto otázky vychádzal súd z Nariadenia Rím I. a keďže obsahom objednávky nebola dohoda strán o právnom poriadku, mal súd za to, že najužšie väzby sú dané s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko dielo bolo realizované v Slovenskej republike v Bratislave pre objednávateľa, ktorým bola organizačná zložka žalovaného so sídlom v Slovenskej republike v Smižanoch. Právne tak vec súd posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka platného pre Slovenskú republiku ( zákon č. 513/1991 Zb. )
32. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
33. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie , montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby.
34. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
35. Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
36. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
37. Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy má dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy , že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.
38. Podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
39. Podľa § 560 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554 ); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
40. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
41. Podľa § 562 ods. 2 obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
42. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
43. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo : a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
44. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
45. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
46. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
47. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
48. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
49. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
50. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
51. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni
v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
52. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
53. Predmetom tohto sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo ani cena diela. Spornou skutočnosťou bol predmet objednávky, teda predmet diela, prevzatie a odovzdanie diela , reklamácia vád diela ako aj celá výška uplatneného nároku, nakoľko žalovaný odmietal zaplatiť celú žalovanú sumu.
54. Pokiaľ ide predmet objednávky, mal súd za to, že dokazovaním bolo preukázané, že predmetom bolo obmedzenie prítokov vody do stavebnej jamy, čo mal súd preukázané jednak znením samotnej objednávky ako aj výpoveďou svedka Ing. V., z výpovede ktorého vyplynulo, že úlohou žalobcu bolo eliminovať prítok vody na čerpateľné množstvo. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že malo ísť o zastavenie prítoku tak, ako na to poukazoval žalovaný vo svojej reklamácii ako i v liste so stanoviskom k splátkovému kalendáru.
55. K prevzatiu a odovzdaniu diela súd uvádza, že písomná objednávka, ktorá je svojim obsahom zmluvou o dielo, vo svojom bode IV, ktorý upravuje platobné podmienky, obsahuje údaje ohľadom odsúhlaseného množstva vykonanej práce a materiálu, pričom neoddeliteľnou súčasťou faktúry mal byť takýto súpis s tým, že fakturovať sa mali skutočné a objednávateľom odsúhlasené množstvo práce a materiálu. Vychádzajúc z tejto dohody zmluvných strán mal súd za to, že žalobcom predložený súpis vykonaných prác za mesiac marec 2016, ktorý je podpísaný oboma zmluvnými stranami, zodpovedá potvrdeniu o prevzatí diela. Súd nemal preukázané, že by sa strany v objednávke dohodli na tom, že o odovzdaní diela sa spíše zápisnica resp. špeciálny protokol. Je rozumné predpokladať, že pokiaľ má byť stranami odsúhlasený súpis vykonaných prác a materiálu podkladom pre fakturáciu, môže dôjsť k tejto fakturácii až po odovzdaní a prevzatí týchto prác.
56. Pokiaľ ide o reklamáciu vád, z listu žalovaného zo dňa 10.05.2016 mal súd preukázané, že tento reklamuje vady a v reklamácii opisuje, v čom vidí vadnosť žalobcovho plnenia, avšak súd má za to, že uvedený list nespĺňa náležitosti včasnej a riadnej reklamácie v zmysle Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o včasnosť, k tomu súd uvádza, že z výpovede svedkov Ing. V. a Ing. L. vyplynulo, že žalobca mal od začiatku poskytovať vadné plnenie jednak ohľadom reakčného času, použitého materiálu i technologických postupov. Tieto nedostatky mali svedkovia vidieť už v priebehu realizácie diela žalobcom v marci 2016, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by akékoľvek nedostatky boli kdekoľvek zaznamenané, či už v stavebnom denníku alebo v súpise vykonaných prác resp. v inej komunikácii medzi stranami. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že firma GME s.r.o. mala nastúpiť na opravu údajne vadnej práce žalobcu bezprostredne po ukončení spolupráce so žalobcom. Z objednávky firmy GME s.r.o. mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 31.03.2016 a práce sa mali realizovať od 01.04.2016 do 07.04.2016. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobca ukončil práce dňa 24.03.2016, následne dňa 31.03.2016 žalovaný podpísal žalobcovi súpis vykonaných prác a materiálu bez výhrad a v rovnaký deň už mal podpísať objednávku pre firmu GME s.r.o., ktorá začala s prácami nasledujúci deň , t. j. 01.04.2016, mal mať žalovaný už v týchto dňoch vedomosti o tom, že dielo žalobcu je vadné. Žalovaný však nijako nepreukázal, že by v danom období upozornil žalobcu na vady, že by ho vyzval na opravu s uvedením lehoty na opravu resp. že by si uplatnil zľavu. Až listom zo dňa 10.05.2016 podal žalovaný reklamáciu, pričom v tomto termíne už vady, ktoré mal údajne žalobca spôsobiť, mali byť odstránené za pomoci firmy GME s.r.o. Obchodný zákonník vo svojom § 562 ods. 2 ukladá povinnosť oznámenia vád bez zbytočného odkladu po ich zistení. Ak žalovaný objednával firmu GME s.r.o. na odstránenie vád žalobcu dňa 31.03.2016, bolo povinnosťou žalovaného vtedy oznámiť vady žalobcovi, preto ich oznámenie listom zo dňa 10.05.2016 súd nepovažuje za oznámenie bez zbytočného odkladu.
57. Okrem toho, že uplatnenie nárokov z vád súd nepovažoval za včasné, mal za to, že nebolo ani riadne, nakoľko z reklamácie žalovaného v liste zo dňa 10.05.2016 nevyplýva žiadna voľba nároku, žalovaný len v závere uvádza, že zašle svoje stanovisko ohľadom výšky škody. Výška škody je iný nárok a pokiaľ ide
o nárok z vady , Obchodný zákonník uvádza, aké možnosti voľby si je možné uplatniť, pričom žalovaný si neuplatnil žiadnu možnosť voľby. Zo správy o rokovaní medzi stranami zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že konateľ žalovaného požaduje zľavu, avšak žiadne nasledujúce úkony už zrealizované neboli. Z obsahu reklamácie vyplynulo, že kvôli údajne vadnej práci žalobcu bolo nutné cca. 1/3 jamy drenážneho systému vykopať a nanovo zriadiť v dĺžke cca. 110bm. Z výpovede svedka Ing. V. vyplynulo, že drenážny systém bol v dôsledku zlej práce žalobcu zanesený v rozsahu 30% - 40% . Z uvedeného je zrejmé, že ak mal žalobca vykonať dielo vadne, nejednalo sa o vadnosť celého diela, ale len časti, pričom žalovaný považoval za nedôvodnú výšku celej fakturovanej sumy, teda cenu celého diela.
58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal vadnosť diela žalobcu ako aj riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád. Naopak, nárok žalobcu mal súd preukázaný objednávkou, súpisom prevedených prác i stavebným denníkom. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalobca svoj nárok preukázal, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
59. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
60. Podľa § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
61. Žalobca si uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania. Keďže žalovaný nesplnil svoj peňažný záväzok riadne a včas, dostal sa tak po splatnosti žalobcom vystavenej faktúr do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd považoval nárok aj v tejto časti za dôvodný a vyhovel mu.
62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí , prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Pri rozhodovaní o trovách konania medzi stranami sporu vychádzal súd zo zásady úspechu. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, preto žalobca mal v konaní plný úspech, na základe čoho mu súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
67. Pokiaľ ide o trovy štátu, tu súd uvádza, že štát nie je stranou sporu a nenesenie zodpovednosť za úspech resp. neúspech vo veci, preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu voči stranám sporu, za ktoré tieto trovy platil, vychádzal súd z toho, že každá zo strán znáša tieto trovy podľa pomeru svojho úspechu. Na základe návrhu strán boli predvolaní svedkovia a ani jedna zo strán nezložila preddavok na trovy tohto dôkazu. Svedkovia si uplatnili svedočné a súd im uzneseniami uvedené svedočné aj priznal
s tým, že bolo poukázané z prostriedkov štátu. Keďže to bol žalovaný, ktorý mal v konaní neúspech v plnom rozsahu, zaviazal ho súd tieto trovy štátu nahradiť v plnom rozsahu.
68. O konkrétnej výške trov žalobcu ako aj štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.