Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-62-2021.pdf
PDF · 162.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Minova Bohemia s.r.o., Lihovarská 1199/10, Radvanice, 716 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 633 21 238, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Minova Bohemia s.r.o., organizačná zložka, Dlhá 923/88B, 010 09 Žilina, IČO: 36 436 267, zastúpeného Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou, Krížna 38, 811 07 Bratislava, IČO: 37 445 863, proti žalovanému: Podzemní stavby KOSPER, a.s., Žižkova 695/18, Kunratice, 148 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 267 26 963, zastúpenému JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 959 181, v konaní o zaplatenie 29.235,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13Cb/127/2017-256 zo dňa 27. februára 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13Cb/127/2017-256 zo dňa 27. februára 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.235,88 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.235,88 eur od 17.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej. III. Štátu priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 29.235,88 eur s príslušenstvom titulom ceny za vykonanie diela. V žalobe uviedol, že žalovaný si u neho objednávkou č. 080315/01 zo dňa 8.3.2016 objednal dielo - stavebné práce, ktorými by sa obmedzil prítok vody do stavebnej jamy na stavbe „Zochova“ v Bratislave pomocou injekčných zavrtávacích kotiev a chemickej injektáže PUR živicami za podmienok uvedených v objednávke. Doručením predmetnej objednávky žalobcovi dňa 9.3.2016 došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej vykonal pre žalovaného dielo v období od 10.3.2016 do 24.3.2016. Dielo bolo v stavebnom denníku žalovaným odsúhlasené. Na zaplatenie ceny za vykonanie diela vo výške 29.235,88 eur vyzval žalovaného faktúrou č. 1410160030 splatnou dňa 16.5.2016. Žalovaný mu cenu diela v lehote splatnosti nezaplatil a nespravil tak ani na základe upomienok.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti európskemu platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I. Poukázal, že v liste zo dňa 10.5.2016 si uplatnil nároky z vád diela, ktoré spočívali v tom, že žalobca riadne nerealizoval zastavenie prítokov vody v poruchách medzi stĺpmi tryskovej injektáže na dne stavebnej jamy pomocou polyuretánových zmesí. Utesnenie nebolo zrealizované riadne, medzi stĺpmi ostali netesnosti, cez ktoré naďalej tiekla voda do stavebnej jamy. Zároveň pri zmesiach použitých žalobcom nebol dodržaný reakčný čas maximálne 7 - 8 sekúnd, v dôsledku čoho došlo k úniku injektovaného polyuretánu do už zhotoveného drenážneho systému stavebnej jamy, polyuretán zreagoval v drenážnom systéme a v studniach, čím došlo k upchatiu časti drenážneho systému. Takto upchatý drenážny systém prestal byť funkčný, nebolo možné udržať hladinu podzemnej vody pod úrovňou dna stavebnej jamy, čo zabránilo ďalšiemu postupu vo výstavbe. Nanovo tak bolo nutné vybudovať asi ? drenážneho systému stavebnej jamy. Žalovaný ďalej v liste uviedol, že v dôsledku vyššie opísaných okolností si musel objednať práce u inej spoločnosti (GME s.r.o., Vítkovická 3303, 702 00 Ostrava, Česká republika, IČO : 286 08 305), ktorá zastavila prítoky vody do jamy bez poškodenia drenážneho systému. V odpore tiež žalovaný poukázal, že žalobca mu doručil návrh uznania záväzku a dohodu o splátkovom kalendári, na ktoré odpovedal tak, že zotrval na svojich argumentoch a pre účely mimosúdneho riešenia sporu žalobcovi navrhol, že mu zaplatí polovicu fakturovanej ceny za vykonanie diela, t.j. 14.617,94 eur, na ktorú ponuku žalobca nereagoval.
4. Dňa 24.10.2017 postúpil Okresný súd Bratislava I s odkazom na §§ 13 ods. 1; 15; 41 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) spor Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ako súdu miestne príslušnému podľa § 15 ods. 2 CSP.
5. Žalobca poprel, že sa zaviazal zastaviť prítoky vody do stavebnej jamy. Dôvodil, že podľa objednávky č. 080315/01 zo dňa 8.3.2016 mal vykonať dielo, ktoré spočívalo v obmedzení prítokov vody pomocou injekčných zavrtávacích kotiev a chemickej injektáže PUR živicami, pričom materiály, ktoré mali byť pri tomto procese použité, boli špecifikované v zmluve. Na základe zmluvy o dielo vykonal pre žalovaného dohodnuté dielo v troch etapách (10. - 11.3.2016; 17. - 21.3.2016 a 22. - 24.3.2016). Rozsah prác bol zdokumentovaný v stavebnom denníku a zároveň boli práce oboma zmluvnými stranami potvrdené a odsúhlasené v súpise prevedených dodávok. Súpisy prác vrátane ich cenovej špecifikácie za žalovaného potvrdil B. L.. K., že súpis prác je svojim obsahom odovzdávajúcim protokolom preukazujúcim, že k odovzdaniu a prevzatiu diela bez vád došlo 31.3.2016. Žalovaným odsúhlasený súpis prác bol zároveň podkladom pre následnú fakturáciu ceny za vykonanie diela. Akcentoval, že v žiadnej z listín, ktoré dokumentujú vykonávanie diela sa nevyskytuje zmienka o jeho vadách, o nevhodnosti použitých materiálov, alebo nesprávnosti postupu injektáže, ktorá by zakladala dôvod na reklamáciu vykonaných prác, ako tvrdí žalovaný. Dôvodil, že žalovaný začal namietať vady diela prvý krát 10.5.2016, t.j. tesne pred splatnosťou faktúry, ktorou ho vyzval na zaplatenie ceny za vykonanie diela. S poukazom na uvedené mal za to, že dôvody reklamácie sú účelové. Vady diela nie sú ničím preukázané, sú len žalovaným tvrdené. Žalovaný si u žalobcu neuplatnil nároky z ním tvrdených vád diela. Na reklamáciu žalovaného reagoval listom, ktorým ju neuznal. Dňa 24.3.2016 boli práce ukončené a od tej doby žalobca neobdŕžal písomnú ani ústnu informáciu, že by došlo jeho činnosťou k poškodeniu drenážneho systému jamy. Argumentoval, že injektáž sa prejavuje bezprostredne po jej realizácii. Preto v prípade, ak by sa taká vada pri vykonávaní diela vyskytla, bola by identifikovateľná. Jediným dôkazom žalovaného, že dielo vykonal vadne, má byť faktúra dodávateľa GME s.r.o. pre žalovaného ako príjemcu, no táto preukazuje iba to, že GME s.r.o. vykonala pre žalovaného nejaké práce a nie, že dielo vykonané žalobcom malo vady. Dôvodil, že žalovaný mu neoznámil vady diela počas doby, po ktorú bolo dielo vykonávané (napr. uskutočnením zápisu v stavebnom denníku ), ani v čase prevzatia diela (napr. uskutočnením zápisu do súpisu prác), ale oznámil mu ich až po uplynutí šiestich týždňov po odovzdaní diela. Preto namietal, že žalovaný si neuplatnil nárok z vád diela včas. Navyše v liste zo dňa 10.5.2016 mu žalovaný neoznámil zvolený nárok z vád diela.
6. Žalovaný mal za to, že žalobcovi oznámil vady diela včas. Odsúhlasenie súpisu vykonaných prác a dodávok a podpis na poslednej strane stavebného denníka nemožno podľa neho považovať za úkony preukazujúce odovzdanie a prevzatie diela. Dôvodil, že súpisy prác boli podpisované priebežne na základe realizovaných prác a nemal dôvod ich nepodpísať, ak obsahovali špecifikáciu času vykonávania prác (odpracované hodiny) a množstvo použitého materiálu. Stavebný denník pojednáva o nasadení pracovníkov a techniky, prípadne materiálu, s tým, že ich prípadné odsúhlasenie nemôže mať za následok prevzatie diela. Zotrval na tom, že zmluvou o dielo sa žalobca zaviazal vykonať pre neho
práce, ktorými by došlo k zastaveniu prítoku vody do stavebnej jamy. Za podstatné považoval, že zrejme vplyvom nevhodne použitého materiálu došlo k znehodnoteniu drenážneho systému a k jeho zaneseniu. Ak by aj dielom bolo iba obmedzenie prítoku vody, nemohol takto znefunkčnený drenážny systém zvládnuť odvádzať pritekajúcu vodu. Kombinácia týchto dvoch okolností (nedokonalé utesnenie stavebnej jamy a znefunkčnenie drenážneho systému) je dôvodom, prečo si uplatnil vady diela a prečo musel v záujme čo najskoršieho zhotovenia diela pri ich odstránení spolupracovať so spoločnosťou GME s.r.o.. Uzavrel, že o skutočnosti, že dielo nebolo zhotovené riadne a včas svedčí i to, že hlavný zhotoviteľ mu za realizáciu diela (paženie stavebnej jamy) uhradil iba zálohovú platbu vo výške 100.000 eur a ďalšie fakturované sumy v celkovej výške istiny 474.158,25 eur, ktorá zahŕňa aj práce realizované žalobcom, ostali neuhradené.
7. Žalobca dôvodil, že proces vykonávania diela je zachytený iba v stavebnom denníku, ktorý neobsahuje žiadne výhrady žalovaného, a ktorý zástupcovia oboch strán priebežne podpisovali. Ak by mal žalovaný výhrady k vykonávaniu diela, tieto mali byť zachytené v stavebnom denníku a v troch súpisoch prevedených dodávok, ktoré boli rozdelené podľa jednotlivých etáp vykonávania diela. Iná písomná, resp. fotografická dokumentácia zachytávajúca vykonávanie diela neexistuje. Súpis prevedených dodávok bol zároveň aj preberacím protokolom, o čom svedčí skutočnosť, že ho podpisoval štatutár žalovaného B.. N. L., a tiež, že tento súpis bol podkladom pre fakturáciu. Mal za to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že súpisy prác nie je možné považovať bez ďalšieho za odovzdanie diela, mal by uviesť, kedy a akým spôsobom došlo k odovzdaniu diela, a či vôbec došlo k odovzdaniu diela. Vzhľadom k tomu, že argumentácia žalovaného v tomto smere absentuje, tvrdenia o neodovzdaní diela považoval za špekulatívne a ničím nepodložené. Dôvodil, že dielo bolo vykonané v dohodnutom čase a žalovaným bolo riadne a bez výhrad prevzaté. Počas doby vykonávania diela a ani po jej ukončení nebol informovaný o akomkoľvek probléme s drenážnym systémom, či už vo forme jeho znehodnotenia alebo zanesenia, resp. nebol žalovaným vyzvaný k prehliadke alebo na prerokovanie problému priamo na mieste.
8. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný dňa 8.3.2016 si objednal u žalobcu obmedzenie prítokov vody do stavebnej jamy na stavbe "Zochová" v Bratislave pomocou injekčných zavrtávacích kotiev a chemickej injektáže PUR pryskricami. Cena za vykonanie diela mala byť žalovanému fakturovaná mesačne, a to za skutočné a odsúhlasené množstvo vykonanej práce a materiálu s tým, že neoddeliteľnou súčasťou každej faktúry budú súpisy vykonaných prác a dodacie listy materiálov. Faktúrou č. 1410160030 splatnou dňa 16.5.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie ceny za vykonanie diela vo výške 29.235,88 eur podľa priloženého súpisu. Súpis dodávok ku dňu 31.3.2016 za žalovaného odsúhlasil Ing. N. L..
9. Zo stavebného denníka mal súd prvej inštancie preukázané, že obsahuje zápisy o prácach vykonávaných žalobcom za obdobie 10.3.2016 - 24.3.2016 s údajom o denných záznamoch zo stavby vrátane spotreby a špecifikácie materiálu použitého na diele. Zápis z každého dňa je opatrený podpisom zástupcu žalovaného. Žiaden zo zápisov neobsahuje výhradu alebo námietku vo vzťahu k prácam vykonaným žalobcom, alebo vo vzťahu k materiálu, ktorý na diele použil.
10. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že listom zo dňa 10.5.2016 žalovaný reklamoval u žalobcu práce vykonané na stavbe „Zochová“ v Bratislave. Z obsahu tohto listu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mal za to, že si u žalobcu objednal zastavenie prítokov vody v poruchách medzi stĺpmi tryskovej injektáže a v dne stavebnej jamy. Žalovaný v predmetnom liste poukázal, že pri vykonávaní diela boli žalobcom použité materiály s reakčným časom, ktorý nebol v súlade s jeho požiadavkami, čo malo za následok, že počas injektáže vykonávanej žalobcom došlo k úniku injektovaného polyuretánu do už zhotoveného drenážneho systému stavebnej jamy, pričom tento zreagoval v drenážnom systéme a v studniach. Okrem toho žalovaný v liste uviedol, že žalobcom injektovaná časť v bokoch stavebnej jamy nebola tesná, čo sa prejavilo ďalšími prítokmi pri vykopávaní a zriaďovaní nového drenážneho systému. Na uvedené opakované dotesnenie si objednal inú spoločnosť, ktorá prítoky zastavila bez poškodenia drenážneho systému. Žalovaný v závere listu žalobcovi oznámil, že prebiehajú rokovania s investorom o výške sankcie za zdržanie stavby a nákladov na vykopanie a zriadenie nového drenážneho systému s tým, že po doriešení uvedeného problému medzi ním a investorom zašle stanovisko žalobcovi ohľadne výšky škody. Na predmetný list žalobca reagoval písomnou odpoveďou zo dňa 18.5.2016, v ktorom reklamáciu žalovaného neuznal. Dôvodil, že predmetom objednávky bolo obmedzenie prítokov vody do jamy a nie ich zastavenie.
11. Zo správy zo zahraničnej pracovnej cesty zo dňa 31.10.2016 súdu prvej inštancie vyplynulo, že sa uskutočnilo stretnutie zástupcov sporových strán, na ktorom zástupca žalovaného požiadal žalobcu o zľavu z ceny diela z dôvodu, že mu vznikli náklady v súvislosti s odstraňovaním vady diela, s ktorou žalobcu oboznámil listom zo dňa 10.5.2016. Následne dňa 6.3.2017 zaslal žalobca žalovanému návrh na uznanie záväzku s dohodou o splátkovom kalendári. Žalovaný v stanovisku k predmetnému návrhu uviedol, že nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela 29.235,88 eur považuje za sporný a pochybný z dôvodu, že žalobcom dodané dielo malo vady, na ktoré ho upozornil listom zo dňa 10.5.2016.
12. Z výpovede konateľa žalobcu B.. D. L. súd prvej inštancie zistil, že na realizáciu diela dohliadal Ing. V., ktorý ho o všetkom informoval. Reklamácia prišla od žalovaného až v máji, v priebehu vykonávania diela žalobca práce nereklamoval, nekontaktoval ho a nepožadoval zľavu z ceny za vykonanie diela alebo opravu diela. Popísal proces vykonávania injektáže a uzavrel, že práce, ktoré žalobca vykonal, boli riadne zaznamenané, súpis bol podpísaný oboma stranami, pričom až doposiaľ nemal vedomosť o tom, že od 1.4.2016 do 7.4.2016 vykonala pre žalovaného stabilizačné a tesniace práce spoločnosť GME s.r.o..
13. Konateľ žalovaného Ing. N. L. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že u žalobcu si žalovaný objednal dotesnenie stavebnej jamy na stavbe „Zochova“ v Bratislave. Po dokončení injektáži, keď sa zdalo, že všetko je v poriadku, bol mu v kancelárii predložený súpis prác, v ktorom skontroloval rozsah prác a použitého materiálu a súpis podpísal. V čase podpisu súpisu prác nemal vedomosť o vadách, to žalovaný zistil až následne, keď investor odmietol dielo prevziať, pretože na dne jamy bola stále voda, z ktorého dôvodu sa nemohlo betónovať. Bolo to v období koncom marca, začiatkom apríla. Skúmali preto problém, pričom zistili, že drenážny systém bol zanesený polyuretánom. Keďže investor odmietol dielo prevziať, museli celý drenážny systém vykopať a nainštalovať nový. Telefonicky konzultovali tento problém s pracovníkmi žalobcu, čakali od žalobcu návrhy na riešenie vzniknutého problému, ale vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v časovom strese a žalobca nerešpektoval požiadavku ohľadom reakčného času, žalovaný kontaktoval spoločnosť GME s.r.o., ktorá po oboznámení sa s problémom vykonala injektáž polyuretánom s reakčným časom do 5 sekúnd bez toho, aby tento stekal do drenážneho systému. Konateľ žalovaného uviedol, že na tento proces osobne dohliadal, kontroloval ho a na základe vyššie opísaných zistení žalovaný reklamoval dielo v čase, keď práce ešte prebiehali. Žalobca sa nedostavil na stavbu aby videl, v čom je problém, nárokoval si ale zaplatenie ceny za práce, ktoré vykonal. Záverom konateľ žalovaného uviedol, že súpis prác síce podpísal, ale odovzdávací protokol nie, preto dielo považuje za neodovzdané.
14. Svedok B.. Q. V. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že na stavbe „Zochova“ v Bratislave bol riaditeľ divízie, ktorá mala na starosti injektáž. Po prijatí objednávky žalobca vyslal do Bratislavy pracovnú skupinu pod vedením skúseného zamestnanca s tým, že na stavbe vykonával dohľad Ing. L., ktorý určoval miesta, ktoré sa budú plniť injektážou prioritne. Práce prebiehali v troch etapách v marci 2016. V závere poslednej etapy bolo dno stavebnej jamy prehĺbené, čím došlo k zhoršeniu situácie, otvárali sa komunikačné cesty pre vodu a s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli voľné priestory za dočasnou výstužou stien. Navrhol preto žalovanému doplnenie technológie tak, aby sa prioritne vyplňovali voľné priestory a následne obmedzovali prítoky vody chemickou injektážou. Tento návrh žalovaný neprijal. Svedok vypovedal, že následne vypracoval súpisy vykonaných prác, ktoré za žalovaného potvrdil Ing. N. L.. Stavebný denník denne odsúhlasoval B.. L..
15. Svedok Ing. D. V. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že v čase realizácie zákazky vykonával pre žalovaného funkciu výrobného riaditeľa. Pri stavebnej jame na stavbe „Zochová“ bolo úlohou žalobcu eliminovať prítoky vody na čerpateľné množstvo, čo sa žalobcovi podarilo len čiastočne, pretože celá jeho práca prebiehala veľmi neprofesionálne. Svedok uviedol, že osobne bol pri výkone prác a upozorňoval pracovníkov žalobcu na to, že reakčné časy sú pomalé, aby zmes neliali priamo ale postupne, aby použili urýchľovače, predhrev a pod. Nedostatky v práci žalobcu riešil ústne a telefonicky predovšetkým B.. L., pričom B.. V. bol ochotný riešiť tieto problémy, ale u pracovníkov, ktorých mal k dispozícií bolo vidieť, že to technicky nie sú schopní zvládnuť.
16. Svedok B.. B. L. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že na spornej stavbe pracoval ako stavbyvedúci. Úlohou žalobcu bolo zamedziť prietokom vody do stavebnej jamy. Svedok vypovedal, že výhrady voči práci žalobcu do stavebného denníka nezaznamenal, pretože v danom čase to ani
nebolo možné, nakoľko keď ich vytýkal B.. V., tento sa s ostatnými pracovníkmi snažil problém odstrániť. V dobrej viere, že dôjde k náprave, preto nič v stavebnom denníku nezaznamenal. To, že došlo k upchatiu systému, sa zistilo až po ukončení injektáže. Keď žalobca ukončil práce, bolo vidieť, že systém nefunguje.
17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 19 ods. 2, 3 nariadenia ES č. 593/2009 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Ďalej podľa §§ 536 ods. 1, 2; 546 ods. 1; 550; 554 ods. 1, 3, 6; 560; 562 ods. 1, 2, 3; 428 ods. 1, 2; 436 ods. 1, 2, 3; 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu vymedzenia pojmu zmluvy o dielo, ceny za dielo, spôsobu vykonávania diela, vykonania diela, vád diela, prehliadky diela, notifikačnej povinnosti, vád tovaru ako porušenia zmluvy podstatným spôsobom, nárokov z vád pri nepodstatnom porušení zmluvy.
18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko obsahom objednávky nebola dohoda strán o právnom poriadku, zmluvný vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa právneho poriadku, s ktorým má najužšiu väzbu. Týmto je podľa súdu prvej inštancie právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko dielo bolo realizované v Slovenskej republike v Bratislave pre objednávateľa, ktorým bola organizačná zložka žalovaného so sídlom v Slovenskej republike v Smižanoch. S poukazom na uvedené vec právne posudzoval podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
19. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonanie diela, pričom medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo ani cena za vykonanie diela. Spornou bola otázka, čo bolo dielom, ďalej prevzatie a odovzdanie diela, reklamácia vád diela, ako aj celá výška uplatneného nároku, nakoľko žalovaný odmietal zaplatiť celú žalovanú sumu.
20. Pokiaľ ide spornú otázku čo bolo dielom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že dielom bolo obmedzenie prítokov vody do stavebnej jamy, čo mal preukázané jednak znením objednávky, ako aj výpoveďou svedka Ing. V., z ktorej vyplynulo, že úlohou žalobcu bolo eliminovať prítok vody na čerpateľné množstvo. Dôvodil, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že dielom bolo zastavenie prítoku vody, ako im tvrdil žalovaný v liste zo dňa 10.5.2016 a v stanovisku k splátkovému kalendáru.
21. K prevzatiu a odovzdaniu diela súd prvej inštancie uviedol, že písomná objednávka, ktorá je svojim obsahom zmluvou o dielo, v bode IV., ktorý upravuje platobné podmienky, obsahuje údaje ohľadom odsúhlaseného množstva vykonanej práce a materiálu. Argumentoval, že neoddeliteľnou súčasťou faktúry mal byť takýto súpis s tým, že fakturovať sa mali skutočné a objednávateľom odsúhlasené množstvo práce a materiálu. Vychádzajúc z tejto dohody zmluvných strán mal súd prvej inštancie za to, že súpis vykonaných prác za marec 2016, ktorý je podpísaný zástupcami oboch zmluvných strán, zodpovedá potvrdeniu o prevzatí diela. Poukázal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany dohodli, že o odovzdaní diela sa spíše zápisnica, resp. špeciálny protokol. K tejto otázke uzavrel, že je rozumné predpokladať, že pokiaľ má byť stranami odsúhlasený súpis vykonaných prác a materiálu podkladom pre fakturáciu, môže dôjsť k tejto fakturácii až po odovzdaní a prevzatí týchto prác.
22. Pokiaľ ide o vady diela, z listu žalovaného zo dňa 10.5.2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ním reklamoval vady a opísal, čo považuje za vady diela. Uvedený list však podľa súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti včasnej a riadnej reklamácie v zmysle Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o včasnosť, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by akékoľvek nedostatky boli zaznamenané, či už v stavebnom denníku, alebo v súpise vykonaných prác, resp. v inej komunikácii medzi stranami. Ďalej poukázal, že z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť GME s.r.o. mala nastúpiť na opravu údajných vadných prác bezprostredne po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Z objednávky spoločnosti GME s.r.o. mal súd prvej inštancie preukázané, že táto bola dňa 31.3.2016, práce mala GME s.r.o. vykonávať od 1.4.2016 do 7.4.2016. Žalobca ukončil práce dňa 24.3.2016, následne dňa 31.3.2016 mu žalovaný potvrdil súpis vykonaných prác a materiálu bez výhrad, pričom v rovnaký deň (31.3.2016) si už žalovaný objednal práce u spoločnosti GME s.r.o., ktorá s nimi začala 1.4.2016. Podľa súdu prvej inštancie mal vzhľadom na uvedené žalovaný už v tom čase vedomosť, že dielo má vady, no napriek tomu v konaní nepreukázal, že by v tomto čase upozornil žalobcu na vady diela, že by ho vyzval na ich opravu, resp. že by si nárokoval zľavu z ceny za vykonanie diela. Až listom zo dňa 10.5.2016 reklamoval práce žalobcu, pričom v tomto termíne už vady, ktoré mal údajne žalobca spôsobiť, mali byť odstránené prostredníctvom prác vykonaných spoločnosťou GME s.r.o. Súd prvej inštancie uviedol, že Obchodný zákonník v § 562 ods. 2 ukladá povinnosť oznámenia vád bez zbytočného odkladu po ich zistení. Ak
žalovaný objednával u spoločnosti GME s.r.o. práce, ktorými by došlo k odstráneniu vád diela už dňa 31.3.2016, bolo povinnosťou žalovaného vtedy oznámiť vady diela žalobcovi. S poukazom na uvedené nepovažoval oznámenie vád diela listom žalovaného zo dňa 10.5.2016 za oznámenie vykonané v lehote bez zbytočného odkladu.
23. Okrem toho, že uplatnenie nároku z vád diela súd prvej inštancie nepovažoval za včasné, mal za to, že nebolo ani riadne, nakoľko z listu zo dňa 10.5.2016, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi nevyplýva žiadna voľba nároku z vád diela. Žalovaný len v závere predmetného listu uvádza, že zašle žalobcovi svoje stanovisko k výške škody. Poukázal, že škoda je odlišným nárokom, a pokiaľ ide o nárok z vád diela, Obchodný zákonník uvádza, aké možnosti voľby si je možné uplatniť, pričom žalovaný si neuplatnil žiadnu možnosť voľby. Zo správy o rokovaní medzi stranami zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že žalovaný požadoval zľavu z ceny za vykonanie diela, avšak žiadne nasledujúce úkony už v tomto smere nezrealizoval.
24. Z dôvodov uvedených v odsekoch 18. - 23. tohto rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že dielo, ktoré pre neho vykonal žalobca, malo vady a rovnako nepreukázal ani riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád diela. Pokiaľ ide o nárok žalobcu, tento mal preukázaný objednávkou, súpisom prác a stavebným denníkom. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 29.235,88 eur (cena za vykonanie diela) spolu s úrokmi z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
25. O nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
26. Pokiaľ ide o trovy štátu, súd prvej inštancie uviedol, že štát nie je stranou sporu a nenesie zodpovednosť za úspech, resp. neúspech vo veci, preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu voči stranám sporu, za ktoré tieto trovy platil, vychádzal z toho, že každá zo strán znáša tieto trovy podľa pomeru svojho úspechu. Na základe návrhu strán boli predvolaní svedkovia a ani jedna zo strán nezložila preddavok na trovy tohto dôkazu. Svedkovia si uplatnili svedočné, ktoré im bolo priznané a vyplatené z prostriedkov štátu. Keďže to bol žalovaný, kto mal v konaní neúspech v plnom rozsahu, zaviazal ho súd nahradiť štátu trovy konania.
27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
28. Žalovaný v odvolaní namietal, že o žalobe rozhodol miestne nepríslušný súd. Dôvodil, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I, ktorý vydal aj európsky platobný rozkaz. Proti európskemu platobnému rozkazu podal odpor a následne Okresný súd Bratislava I postúpil spor Okresnému súdu Spišská Nová Ves ako súdu miestne príslušnému. Poukázal, že súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (§ 41 CSP) a tiež, že miestne príslušným súdom na rozhodnutie vo veci bol Okresný súd Spišská Nová Ves. Dôvodil však, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava I, ktorý síce nebol miestne príslušným súdom, no žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti nevzniesol, preto príslušným na rozhodnutie mal byť Okresný súd Bratislava I. Uviedol, že prvý úkon, ktorý žalovaný vo veci vykonal, bol formulárový odpor proti európskemu platobnému rozkazu, ku ktorému pripojil aj osobitnú listinu označenú v názve ako „Odôvodnenie odporu proti Európskemu platobnému rozkazu a Námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I“, avšak jej obsahom nebola námietka miestnej nepríslušnosti. Na žiadnom mieste predmetného podania (okrem jeho označenia) námietka miestnej nepríslušnosti vznesená ani
odôvodnená nebola. Argumentoval, že právny úkon sa má vykladať podľa jeho obsahu a nie podľa názvu. Skutočnosť, že názov podania obsahoval aj spojenie „Námietka miestnej nepríslušnosti“ označil za zrejmú nesprávnosť. Tvrdil, že žalovaný mal záujem, aby vec prejednal Okresný súd Bratislava I, keďže strany sporu sú zahraničnými právnickými osobami, právna zástupkyňa žalobcu je z Bratislavy, z ktorých dôvodov nemal záujem navyšovať trovy konania na strane žalobcu.
29. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobu podával inak označený subjekt, ako je označený žalobca v napadnutom rozsudku. Dôvodil, že žalobca v Slovenskej republike koná prostredníctvom svojej organizačnej zložky, a i keď sa stále jedná o rovnaký subjekt založený a existujúci podľa práva Českej republiky, bolo potrebné, aby súd rozhodoval o žalobe tak, ako bola podaná, teda aj s takým označením strán sporu, ako ich označil žalobca v žalobe. V tomto prípade nejde iba o zrejmú nesprávnosť pri označovaní subjektu, ktorú by mohol súd prvej inštancie napraviť opravným uznesením. Ide o rozhodnutie o nároku subjektu, za ktorý je oprávnená konať iná osoba, ako konala za žalobcu, preto nemohli byť ani splnené procesné podmienky. Z obchodného registra vyplýva, že žalobca mal v čase vykonávania diela aj v čase začatia konania zriadenú v Slovenskej republike svoju organizačnú zložku Minova Bohemia s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Dlhá 923/88B, Žilina, IČO: 36 436 267. Prostredníctvom tejto organizačnej zložky mal žalobca so žalovaným aj dohodnúť vykonanie diela, táto organizačná zložka je uvedená na objednávke, na súpisoch prác, vystavila faktúru na cenu za vykonanie diela. Vedúcim tejto organizačnej zložky je B.. D. L.. Ing. D. L., ktorý v konaní vystupoval ako konateľ žalobcu, nebol vedúcim organizačnej zložky ani v čase vykonávania diela. Napriek tomu súd prvej inštancie s ním konal ako so štatutárnym zástupcom žalobcu. Poukázal, že podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka je vedúci organizačnej zložky, ktorý je zapísaný do obchodného registra, splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. V danom prípade sa celkom jednoznačne jednalo o podnikanie zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky, ako to vyplýva z § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za okolností predpokladaných Obchodným zákonníkom v § 23 je vylúčené, aby žalobca na území Slovenskej republiky podnikal bez toho, aby mal na území Slovenskej republiky umiestnenú organizačnú zložku. Preto je aj vylúčené, aby za žalobcu vykonával úkony niekto iný, ako vedúci organizačnej zložky žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že neboli splnené procesné podmienky konania, na ktoré je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti a konanie mal zastaviť. Navyše, tým že súd prvej inštancie rozhodoval o nároku zahraničnej osoby bez toho, aby zohľadnil to, že môže na území Slovenskej republiky podnikať len vtedy, ak má na území Slovenskej republiky umiestnenú organizačnú zložku, založil inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci. Toto nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s touto vadou konania je dané v tom, že súd sa nezaoberal tým, či za žalobcu konala oprávnená osoba, a to nielen v konaní pred súdom, ale najmä pri vykonávaní diela.
30. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonanie diela, žalovaný argumentoval, že žalobca síce tvrdil, že dielo riadne a včas vykonal a že ho žalovanému odovzdal, no tieto tvrdenia nepreukázal. Opieral ich síce o zápisy v stavebnom denníku, ktoré denne potvrdzoval aj stavbyvedúci žalovaného a o podpísané súpisy prác a dodávok, nepredložil ale odovzdávací protokol. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdil, že žalobca dielo nezhotovil riadne a včas a nikdy mu ho neodovzdal. Preto nemá ani nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela. Uviedol, že dielo, ktoré mal žalobca vykonať, spočívalo v utesnení prítokov vody do stavebnej jamy, a to tak, aby bolo možné na dne stavebnej jamy vykonať betonáž. Žalobca mal zhotoviť také dotesnenie stien stavebnej jamy, aby boli prítoky vody do jamy obmedzené na množstvo, ktoré bude čerpateľné vyhotovenými studňami. Ak by žalobca vykonával dielo podľa požiadaviek a pokynov žalovaného, k znefunkčneniu drenážneho systému by nedošlo. Injektážne zmesi s takým reakčným časom, ako od žalobcu požadoval žalovaný, žalovaný nikdy nedodal, použili ich až spoločnosti, ktoré následne stavebnú jamu utesnili (Amteko s.r.o. a GME s.r.o.).
31. Ďalej žalovaný tvrdil, že dielo od žalobcu neprevzal a žalobca nepodnikol ani nijaký pokus o odovzdanie diela. Podpis súpisov prác nemožno považovať za odovzdanie a prevzatie diela. Mal za to, že žalobca sa ani nepokúsil dielo odovzdať, lebo mal vedomosť o tom, že dielo nezhotovil riadne a včas. Navyše, za zhotovenie diela riadne a včas nemožno považovať takú realizáciu diela, pri ktorej by žalobca znehodnotil inú podstatnú časť diela, v tomto prípade drenážny systém. Poukázal, že podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste. Nakoľko k odovzdaniu diela nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by žalovaný uplatnil nároky z vád diela oneskorene, resp. že by nevykonal
voľbu z nárokov, ktoré mu zákon priznáva. Dôvodil, že nie je možné považovať za správny záver súdu prvej inštancie, že je rozumné predpokladať, že pokiaľ má byť stranami odsúhlasený súpis vykonaných prác a materiálu podkladom k fakturácii, môže k tejto fakturácii dôjsť až po odovzdaní a prevzatí týchto prác. Tu sa nejedná o právny záver, iba o rozumný predpoklad, ktorý ale nemá oporu ani v zákone, ani v dohode medzi stranami sporu.
32. Zároveň považoval žalovaný za neopodstatnený aj záver súdu prvej inštancie, že v liste zo dňa 10.5.2016, ktorý adresoval žalobcovi, absentuje voľba nároku z vád diela. Argumentoval, že vzhľadom na to, že dielo nebolo ani ku dňu spísania tohto listu odovzdané a prevzaté, nemohol list obsahovať voľbu nárokov z vád diela. V konaní sa nebránil tým, že si uplatňoval niektorý z nárokov z vád diela. Tvrdil, že žalobca dielo nezhotovil riadne a včas, že dielo neodovzdal, a že on dielo neprevzal. Zároveň tvrdil a preukazoval, prečo dielo nebolo zhotovené (najmä v dôsledku použitia zmesí s nesprávnym reakčným časom) riadne a včas. Uzavrel, že na mieste nie je ani aplikácia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela v tam uvedených lehotách. Akcentoval, že si neuplatňoval voči žalobcovi nároky z vád diela.
33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný k odvolacím dôvodom, ktoré označil, neuvádza skutočnosti, ktorými by tieto odvolacie dôvody boli naplnené, t. j. v odvolaní absentuje, v čom konkrétne spočíva pochybenie súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Žalovaný len dopĺňa skutkové tvrdenia, avšak neuvádza, v čom konkrétne spočíva iná vada konania, resp. v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody sú z väčšej časti len formálneho charakteru.
34. Pokiaľ ide o nesplnenie procesných podmienok, tento odvolací dôvod nie je podľa žalobcu daný. K tvrdeniu žalovaného, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd, pretože nevzniesol námietku miestnej nepríslušnosti uviedol, že z prvého podania žalovaného vo veci je nepochybné, že ho označil ako „Námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I“. Žalovaný si musel byť vedomý právnych účinkov s týmto právnym úkonom spojených a takto vnesenú námietku miestnej nepríslušnosti nemal súd ako inak vyhodnotiť iba tak, že vec postúpil miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný zastúpený advokátom namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava I pri prvom úkone vo veci je nepochybné, že tak robil vedome, s cieľom dosiahnuť postúpenie veci na miestne príslušný súd. Nejedná sa o zrejmú nesprávnosť ako tvrdí žalovaný. Uzavrel, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom sporu, tak hľadá odvolacie dôvody, pričom vyššie uvedený dôvod je zjavne účelový.
35. Žalobca poukázal, že ďalší odvolací dôvod, ktorý žalovaný v odvolaní uvádza je, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný k nemu argumentoval, že žalobu podával inak označený subjekt ako je označený žalobca v napadnutom rozsudku, že žalobca koná v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky, že nejde o zrejmú nesprávnosť pri označovaní subjektu, za ktorý je oprávnená konať iná osoba, ako konala za žalobcu, a preto nemohli byť splnené procesné podmienky. V nadväznosti na uvedené ďalej uviedol, že za organizačnú zložku žalobcu v čase realizácie diela pre žalovaného konal Ing. D. L., ktorý v konaní nebol vypočutý, a ktorý neudelil plnú moc na zastupovanie zástupkyni žalobcu, nepodpísal žalobu. Navyše súd prvej inštancie konal ako so štatutárnym zástupcom žalobcu, pričom mal konať s vedúcim organizačnej zložky a z uvedeného dôvodu neboli splnené procesné podmienky konania a súd prvej inštancie mal konanie zastaviť. Žalobca dôvodil, že žalobu podávala Minova Bohemia, s.r.o., so sídlom Lihovarská 1199/10, Ostrava Radvanice, Česká republika, IČO : 633 21 238, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Minova Bohemia s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Dlhá 923/88B, 010 09 Žilina, IČO : 36 436 267, teda subjekt žalobcu - právnickej osoby je identický so subjektom označeným v napadnutom rozhodnutí. V napadnutom rozhodnutí len absentuje označenie organizačnej zložky podniku, prostredníctvom ktorej žalobca koná na území Slovenskej republiky. Bolo nepochybné, že žalobcom je zahraničná právnická osoba, ktorá mala právnu subjektivitu a z toho vyplývajúcu procesnú subjektivitu (právo byť účastníkom súdneho konania podľa § 61 CSP) a procesnú spôsobilosť (vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti podľa § 67 CSP). Argumentoval, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby a s jej zápisom do obchodného registra nie je spojený vznik jej právnej subjektivity. Zápisom do obchodného registra sa
organizačná zložka nestáva samostatným subjektom práva. Námietku žalovaného, že B.. L. v konaní nebol vypočutý, označil za irelevantnú z dôvodu, že jeho vypočutie ako dôkaz nik nenavrhol.
36. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný taktiež v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP uvádza, že súd sa nezaoberal tým, či za žalobcu konala oprávnená osoba, a to nielen v konaní pred súdom, ale najmä pri realizácii samotného sporného diela (zmluvné vzťahy, realizácia diela ako aj následné úkony) s tým, že uvedené mohlo mať vplyv na správnosť právneho posúdenia veci. Dôvodil, že žalovaný vyššie uvedené skutočnosti v konaní nikdy netvrdil, procesné postavenie žalobcu a uzavretie zmluvy o dielo nerozporoval a preto nebol dôvod, aby sa s týmito skutočnosťami súd z vlastnej iniciatívy zaoberal. Žalobca citoval § 366 CSP a s poukazom na predmetné ustanovenie uzavrel, že nakoľko sa nejedná o novú skutočnosť, ktorú žalovaný nemohol použiť doteraz bez svojej viny, súd by na uvedené tvrdenia nemal prihliadať.
37. Žalobca tiež akcentoval, že žalovaný počas celej doby vykonávania diela nenamietal jeho vadnosť, v žiadnom z písomných dôkazov nie je zmienka o vadnosti použitých materiálov, resp. vadnosť diela ako takého. V prípade, ak by žalovaným namietané vady reálne existovali, mal byť s ich výskytom žalobca konfrontovaný priamo na stavbe, k čomu ale nedošlo. Vzhľadom na to, že žalovaný neurobil nijaký faktický úkon v reálnom čase, ktorý by sa s prihliadnutím na všetky okolnosti od neho očakával, ale robil tak až s časovým odstupom, nie je možné jeho konanie vyhodnotiť inak ako špekulatívne a účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy.
38. Tvrdenia žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu diela sú podľa žalobcu bez logiky z dôvodu, že nie je zrejmé, že ak žalobca neodovzdal dielo žalovanému, ako potom mohol žalovaný (neodovzdané) dielo odovzdať investorovi - spoločnosti FR1, a.s.. Navyše žalovaný odovzdal dielo investorovi presne takým istým spôsobom ako mu dielo odovzdal žalobca - súpisom vykonaných prác (uvedená skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 26Cb/302/2016, ktorým uložil spoločnosti FR 1, a.s. zaplatiť žalovanému 97.945 eur s prísl. titulom neuhradenej časti ceny za dielo na stavbe Zochova 10 v Bratislave). Dôvodil, že strany si v zmluve o dielo nedohodli, že proces preberania diela bude realizovaný preberacím protokolom, resp. zápisnicou. Odovzdanie diela súpisom prác bol prostriedkom obvyklým pri pomocných prácach na realizácii stavby, o aké sa v danom prípade jednalo, a navyše ho podpísal za žalovaného konateľ Ing. N. L.. V prípade, ak chcel žalovaný pri odovzdaní diela postupovať spôsobom upraveným v § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka, nič mu nebránilo požiadať žalobcu o spísanie zápisnice o odovzdaní diela, ktorú by podpísali obe strany. Keďže žalobca dielo žalovanému odovzdal, nebol povinný ďalej vyzývať žalovaného na prevzatie diela. V kontexte vyššie uvedeného považoval závery súdu prvej inštancie, že súpis vykonaných prác za mesiac marec podpísaný oboma zmluvnými stranami zodpovedá potvrdeniu o prevzatí diela, a že nebolo preukázané, že by sa strany v objednávke dohodli na tom, že o odovzdaní diela sa spíše zápisnica alebo špeciálny protokol, za vecne správne.
39. Záverom sa žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril k tvrdeniam žalovaného ohľadne nesprávne zvoleného technologického postupu žalobcu pri vykonávaní diela a z toho vyplývajúcej potreby riešiť spôsobené technologické problémy spoluprácou so spoločnosťami Amteko s.r.o. a GME s.r.o.
40. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu spolu s výzvou na vyjadrenie mu bolo doručené dňa 15.6.2020.
41. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
42. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
43. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
44. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či boli splnené procesné podmienky, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
45. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.
46. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:
47. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli splnené procesné podmienky):
48. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
49. Procesné podmienky predstavujú zákonné a objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný v odvolaní primárne namietal, že nebola splnená procesná podmienka na strane súdu, konkrétne jeho miestna príslušnosť. Dôvodil, že žaloba bola podaná na Okresný súd Bratislava I, ktorý postúpil spor Okresnému súdu Spišská Nová Ves, no miestnu príslušnosť skúmal bez toho, aby ju žalovaný namietal pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.
50. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
51. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
52. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podal proti európskemu platobnému rozkazu odpor a zároveň predmetné podanie označil aj ako „Námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I“. Je pravdou, že žalovaný bližšie neodôvodnil miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava I. No vzhľadom k tomu, že na konanie v prvej inštancii bol miestne príslušným súdom podľa § 15 ods. 2 CSP Okresný súd Spišská Nová Ves (v jeho obvode bola umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá bola žalovaná), Okresný súd Bratislava I postupoval správne, keď predmetné podanie vyhodnotil aj ako námietku miestnej nepríslušnosti a vec postúpil Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že Civilný sporový poriadok neustanovuje osobitné náležitosti námietky miestnej nepríslušnosti. Pokiaľ žalovaný pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, namieta miestnu nepríslušnosť súdu, nedá sa takýto úkon vyhodnoť inak, ako tak, že ním žalovaný sleduje, aby bol spor bezodkladne postúpený bez rozhodnutia príslušnému súdu. Obranu žalovaného, že označenie podania ako námietky miestnej nepríslušnosti je len zrejmou nesprávnosťou vyhodnotil odvolací súd ako účelové. Za stavu, keď Okresný súd Bratislava I nebol miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii, mal žalovaný predpokladať, že pokiaľ pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, namietne jeho miestnu nepríslušnosť, bude táto Okresným súdom Bratislava I skúmaná.
53. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP ďalej žalovaný uviedol, že žalobu podával inak označený subjekt, ako je označený žalobca v napadnutom rozsudku a tiež, že žalobca koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky. S poukazom na uvedené dôvodil, že
za organizačnú zložku žalobcu v čase vykonávania diela konal Ing. D. L., ktorý v konaní nebol vypočutý, a ktorý neudelil právnej zástupkyni žalobcu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní a ani nepodpísal žalobu. V nadväznosti na to ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie tým, že rozhodoval o nároku zahraničnej osoby bez toho, aby zohľadnil, že môže na území Slovenskej republiky podnikať výhradne vtedy, ak tu má umiestnenú organizačnú zložku, založil inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s touto vadou konania je podľa žalovaného dané v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, či za žalobcu konala oprávnená osoba, a to nielen v konaní pred súdom, ale najmä pri vykonávaní diela. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaného odvolací súd uvádza:
54. Žalobca ako zahraničná osoba má na území Slovenskej republike umiestnenú svoju organizačnú zložku (Minova Bohemia s.r.o., organizačná zložka, Dlhá 923/88B, 010 09 Žilina, IČO : 36 436 267), prostredníctvom ktorej tu podniká. Táto organizačná zložka žalobcu, i keď je zapísaná v obchodnom registri, nie je samostatnou právnickou osobou. Napriek tomu, že sa k nej viažu daňové a evidenčné povinnosti ako k samostatným právnickým osobám, je len organizačnou štruktúrou zahraničného podnikateľa. Nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti, nemá procesnú subjektivitu a nemôže byť ani stranou v civilnom sporovom konaní. Spôsob označenia žalobcu v žalobe a v napadnutom rozhodnutí je preto správny, keďže nositeľom práv a povinností zo zmluvy o dielo bola zahraničná osoba Minova Bohemia s.r.o., Lihovarská 1199/10, Radvanice, 716 00 Ostrava, Česká republika, IČO : 633 21 238. Zároveň platí, že ak je v žalobe pri označení úplného obchodného názvu podniku uvedená aj organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod pre zastavenie konania (R 57/1996).
55. To, že v danom prípade vznikol spor z činnosti organizačnej zložky má z procesného hľadiska význam iba pri určovaní miestnej príslušnosti (§ 15 ods. 2 CSP). Odvolací súd navyše dodáva, že skutočnosť, že organizačná zložka nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony sa prejavuje aj pri označovaní zmluvných strán. Do zmluvného vzťahu tak vstupuje zahraničný podnikateľ a nie organizačná zložka. Zároveň platí, že zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene, a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou (R 13/2003).
56. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodoval o nároku zahraničnej osoby bez toho, aby zohľadnil, že môže na území Slovenskej republiky podnikať výhradne vtedy, ak tu má umiestnenú organizačnú zložku, čím založil inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd dospel k záveru, že táto rovnako nie je dôvodná. Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení Obchodného zákonníka za účelom podnikania podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama slovenská právnická osoba založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej právnickej osoby, pokiaľ Obchodný zákonník jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa (§ 24 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ako teda vyplýva z ust. § 24 ods. 1 Obchodného zákonníka, zahraničné právnické osoby sa na podnikaní tuzemských právnických osôb môžu podieľať rôznymi spôsobmi a ich podnikanie nie je viazané výhradne na podmienku, že majú v tuzemsku umiestnenú organizačnú zložku, ako tvrdí žalovaný.
57. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul Ing. D. L., ktorý v čase vykonávania diela konal za organizačnú zložku žalobcu, odvolací súd poukazuje, že vykonanie takého dôkazu sporové strany nenavrhli. A keďže sa jedená o dôkaz podľa § 185 ods. 2, 3 CSP, súd prvej inštancie tento dôkaz bez návrhu vykonať nemohol. K ďalšej námietke, že súd prvej inštancie konal s Ing. D. L. ako s konateľom žalobcu odvolací súd uvádza, že tento v čase vykonávania diela aj v čase konania pred súdom prvej inštancie bol konateľom zahraničnej osoby, s ktorou z dôvodov uvedených v odsekoch 54. a 55. tohto rozsudku súd prvej inštancie správne konal ako so žalobcom.
58. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), tento žalovaný založil na tvrdení, že voči žalobcovi si neuplatňoval nároky z vád diela, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Dôvodil, že zápisy v stavebnom denníku, ktoré denne potvrdzoval aj jeho stavbyvedúci a súpisy prác a dodávok, ktoré
sám odsúhlasil, nepreukazujú, že mu žalobca dielo odovzdal, nakoľko žalobca nepredložil odovzdávací protokol.
59. Úvodom odvolací súd k niektorým tvrdeniam žalovaného, o ktoré opiera odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uvádza, že nie je pravdou, že žalovaný svoju procesnú obranu nezakladal na tvrdení, že dielo malo vady. Z odporu proti európskemu platobnému rozkazu, ako aj ďalších jeho podaní vyplýva, že procesnú obranu až do výpovede konateľa žalovaného Ing. N. L. koncentroval práve v rovine, že dielo malo vady, ktoré boli spôsobené nesprávnym vykonaním injektáže polyuretánovou zmesou s nevhodnou dĺžkou reakčného času. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď sa vysporiadal s procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa oznámenia vád a voľby nároku a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný neoznámil žalobcovi vady diela včas a ani riadne nevykonal voľbu nároku.
60. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mu dielo protokolárne neodovzdal odvolací súd uvádza:
61. Obchodný zákonník pre odovzdanie a prevzatie diela nepredpisuje žiadnu formu a ponecháva na dohode zmluvných strán, ako si v tomto smere usporiadajú vzájomné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o termín „protokolárne odovzdanie diela“, tento nemožno vykladať inak, ako tak, že podmienkou odovzdania a prevzatia diela je zápisnica o odovzdaní predmetu diela podpísaná oboma zmluvnými stranami. K spísaniu zápisnice o odovzdaní predmetu diela dochádza vtedy, ak sa zmluvné strany na tom výslovne dohodli, alebo ak o to požiada ktorákoľvek strana. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sporové strany odovzdanie diela v objednávke č. 080315/01 zo dňa 8.3.2016, ktorá je zmluvou o dielo, nepodmienili vyhotovením zápisnice o odovzdaní predmetu diela, resp. jeho protokolárnym odovzdaním. Odvolací súd pritom poukazuje nato, že Obchodný zákonník neustanovuje, že podmienkou odovzdania predmetu diela je existencia zápisnice alebo odovzdávacieho protokolu o takomto úkone. Vzhľadom k tomu, že strany sporu sa v zmluve nedohodli na protokolárnom odovzdaní predmetu diela, a navyše žalovaným nebolo preukázané (a dokonca ani tvrdené), že požiadal žalobcu, aby sa o odovzdaní predmetu diela spísala zápisnica, resp. odovzdávací protokol, vyhotovenie protokolu o odovzdaní diela nebolo podmienkou jeho odovzdania. Súpis vykonaných prác a materiálu, ktorý mal byť podkladom pre fakturáciu navyše žalovaný bez výhrad a námietok odsúhlasil.
62. Z dôvodov uvedených v odsekoch 48. až 61. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že v konaní boli splnené podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť, vrátane miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie. Odvolacím súdom nebolo zistené, aby súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Rovnako nebolo odvolacím súdom zistené, že konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil aj skutkový stav. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že vyhotovenie protokolu o odovzdaní diela nebolo medzi stranami sporu v zmluve o dielo dohodnuté zodpovedá vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Právne závery súdu prvej inštancie, že žalovaný neoznámil žalobcovi vady diela včas a že riadne nevykonal voľbu nároku sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
63. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu a trov štátu ako vecne správny.
64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).