Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: L.. F. M., advokátka, X. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. zo dňa 25.06.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu 27.08.2018 žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného z 25.6.2018 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves č. z 22.5.2018 a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že 11.03.2018 adresovala predsedovi Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi žiadosť o sprístupnenie informácií, ktoré podmienky musia byť splnené, aby mohol byť advokát riadne a pravidelne ustanovovaný ako obhajca podľa ust. pre trestné prípady. Na žiadosť dostala odpoveď Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 20.03.2018 s obsahom oznámenia: „Ustanovenie advokátov v zmysle platného ustanovenia advokátov v zmysle platného zákona vykonávajú sudcovia, ktorí vybavujú trestnú agendu na okresnom súde.“ Žalobkyňa namieta, že na jej opakovanú žiadosť dostala 09.04.2018 odpoveď predsedu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, ktorý na jej otázky nereagoval.

3. Napokon žalobkyňa písomným podaním z 12.05.2018 žiadala o písomnú informáciu od Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi o ustanovovaní advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby, členený na zločiny a prečiny a žiadala, aby tento súd oznámil ktorí sudcovia, vykonávajúci funkciu na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi ustanovili žalobkyňu ako advokáta ex offo v trestných veciach pre potreby prípravného konania a koľkokrát vo veciach pre zločiny a prečiny v konaní pred súdom, uvádzajúc konkrétne dátumy za celý kalendárny rok 2014 až 2016 a od 01.01.2018 do 30.04.2018.

4. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi (ako správny orgán prvého stupňa) svoje rozhodnutie z 22.05.2018 odôvodnil tým, že v zmysle a sa poskytujú informácie podľa povinnou osobou v rozsahu, ktoré má táto k dispozícii, a to bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácie požadujú. Uviedol, že súdy nevedú zvláštnu evidenciu advokátov ustanovovaných za obhajcov ex offo a ani nie je možné vyhotoviť výstup zo súdneho

elektronického registra na základe žiadosti žalobkyne. Správny orgán prvého stupňa odkázal na znenie a o slobodnom prístupe k informáciám.

5. Žalobkyňa mala za to, že Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozhodnutím z 22.05.2018 žiadosti žalobkyne nevyhovel, ale jeho odpoveď i odôvodnenie sú nepreskúmateľné, nejasné, nezrozumiteľné, neurčité a vydané v rozpore so o správnom konaní. Žalobkyni bolo ním oznámené: „súdy nevedú zvláštnu evidenciu o advokátoch ustanovovaných za obhajcov ex offo, ani nie je možné vyhotoviť výstup zo súdneho elektronického registra na základe Vami žiadaných kritérií uvedených vo Vašej žiadosti.“ Žalobkyňa namieta, že 12.05.2018 vo svojej žiadosti žiadala iné, ako dostala odpoveď od Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. Mala za to, že okresný súd nepoprel vyhotovovanie internej súdnej evidencie o ustanovovaní advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby, členený na zločiny a prečiny. Žalobkyňa odpoveď okresného súdu z 22.05.2018 pokladá za vydanú v rozpore so , najmä pokiaľ ide o jeho procesnú stránku a poukázala na obsah ustanovení v a zákona o správnom konaní, ktoré upravujú podobu rozhodnutia a náležitosti rozhodnutí vydaných v správnom konaní.

6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie a namietala, že požiadala predsedu okresného súdu o písomnú informáciu, aké sú kritériá a podmienky ustanovovania advokátov ex offo podľa . Pretože s jeho odpoveďou zo dňa 20.03.2018 nebola spokojná, opätovne požiadala dňa 27.03.2018 o odpoveď, aké sú kritériá pre splnenie podmienky, aby advokát bol riadne a pravidelne ustanovovaný pre trestné prípady v rámci územného obvodu Okresného súdu Spišská Nová Ves. Naposledy listom zo dňa 12.05.2018 na tomto súde žiadala o označenie mien sudcov pre prípravné konanie, ktorí ustanovovali advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby a uviedla dátumy. Na tri žiadosti, konštatovala žalobkyňa, dostala neuspokojivé odpovede, lebo napokon v poslednom prípade nežiadala menovitý zoznam advokátov, pretože ten je verejne prístupný, ale žiadala, ktorí sudcovia v prípravnom konaní, kedy ustanovovali v označených dňoch advokáta, resp. obhajcu v zmysle za celý kalendárny rok 2014 až 2016 a od 01.01.2018 do 30.04.2018.

7. Žalobkyňa v odvolaní (aj v správnej žalobe) mala za to, že žalovaný nepoprel ustanovovanie advokátov a Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v odôvodnení rozhodnutia nevylúčil vyhotovovanie internej súdnej evidencie o ustanovovaných ex offo advokátoch pre potreby nutnej obhajoby. Podľa názoru žalobkyne opatrenia o ustanovení obhajcov ex offo majú poradové číslo, ktoré sú prideľované z internej evidencie súdu a uviedla, že aj v opatrení Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 07.03.2018 a 11.06.2018 sú tieto opatrené osobitným číslom a takýmto opatrením Okresného súdu bola i žalobkyňa sama ustanovená za obhajkyňu ex offo. Podľa žalobkyne skutočnosť, že zákon neukladá povinnosť viesť internú evidenciu, neznamená, že táto nie je vedená a na druhej strane vyjadrila presvedčenie, že takáto interná evidencia na súdoch je vedená. Uviedla, že sleduje svojim konaním, aby ustanovovanie advokátov ex offo sudcami bolo rovnomerné, vychádzajúce zo zoznamu ex offo advokátov vedených Slovenskou advokátskou komorou.

8. Žalobkyňa poukázala na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci, ktoré označila ako z 25.06.2018, kde mal tento súd vyjadriť názor, že odvolateľka sa dožadovala od povinnej osoby sprístupnenia informácie týkajúcej sa ustanovovania advokátov za obhajcov ex offo, pričom súd takúto informáciu nevylúčil z informačnej povinnosti povinnej osoby. Žalobkyňa považuje prístup žalovaného za diskriminačný, vydaný v rozpore s niektorými nálezmi Ústavného súdu SR, ktorých značky uviedla.

9. Krajský súd v Košiciach zamietol rozhodnutím z 25.06.2018 pod č. odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.05.2018 a jeho rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím Okresný súd Spišská Nová Ves zo dňa 22.05.2018 nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 12.05.2018, ktorá sa týkala označenia sudcov vykonávajúcich funkciu na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, ktorí menovite mali ustanoviť advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v trestných veciach vo veci prípravného konania a konania pred súdom, v členení pre zločiny a prečiny, za uvedené obdobia, ktoré v žiadosti označila.

10. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľka žiadala o poskytnutie informácií, ktoré na jej žiadosť povinná osoba neposkytla, čo žalobkyňa považovala za nepreskúmateľné, nejasné a

nezrozumiteľné, s označeným cieľom špekulatívne sa vyhnúť kladnému vybaveniu jej žiadosti z 12.05.2018. Na žalobkyňou formulovanú otázku preskúmal odvolací orgán existenciu informácií požadovaných žalobkyňou presne vymedzenou v jej žiadosti a konštatoval, že uvedená informácia spadá pod ustanovenia , na ktoré sa vzťahujú ustanovenia a a a a

11. S poukazom na zákonnú úpravu odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia konštatoval, že napadnuté rozhodnutie povinnej osoby je vecne správne. Stotožnil sa s jeho záverom, že oprávnené osoby môžu požadovať len také informácie a o takých skutočnostiach, ktoré povinná osoba má k dispozícii. Uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám podľa žalovaného neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podanej žiadosti neexistujú, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. Podľa neho zákon o slobodnom prístupe k informáciám pojem informácia nedefinuje, ale vo všeobecnosti je ním správa alebo údaj, ktorá je k dispozícii povinnej osobe a môže byť poskytnutá na žiadosť. Žalovaný tiež uviedol, že zo znenia zákona vyvodzuje, že nemožno poskytovať informáciu z obsahu spisov alebo ich získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať alebo vyhľadávať alebo dokonca spracovávať, ak sa v originálnej podobe v dokumentácii povinnej osoby nenachádzajú. Pokiaľ žiadateľka žiadala o sprístupnenie informácií za celý kalendárny rok 2014 až 2016 a od 01.01.2018 do 30.04.2018, podľa štatistických výkazov na okresnom súde je zaevidovaných 2618 došlých trestných vecí. Na základe kritérií, ktoré stanovila žalobkyňa vo svojej žiadosti, však povinná osoba nevedela sprístupniť výstupy zo súdneho elektronického registra. Odvolala sa na stanovisko uvedené v rozhodnutí sp.zn. z 26.02.2009, z ktorého vyplýva, že zákon o slobode informácií v žiadnom z ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do databáz a vytvárať ich, ak nie sú k dispozícii.

12. Vo vyjadrení žalovaný zo dňa 19.07.2019 zopakoval, že zotrváva na svojich skutkových zisteniach a právnom hodnotení uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na o slobodnom prístupe k informáciám. Konštatoval, že hoci má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých skutočnostiach, ktoré povinná osoba mala k dispozícii a môže ich na žiadosť poskytnúť. Zároveň povinnej osobe zákon neukladá povinnosť vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a povinná osoba nie je povinná robiť s informáciami, ktoré má k dispozícii operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií. Podľa žalovaného zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva a nemožno z neho vyvodzovať, že informáciou je poskytnutie obsahu spisu. Súčasne tiež nemá povinnosť zhromažďovať, získavať, vyhodnocovať alebo spracovávať materiály, ktoré sa v originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Pretože žalobkyňa žiadala o sprístupnenie informácií za celý kalendárny rok 2014, 2015, 2016, od 01.01.2018 do 30.04.2018, kedy podľa štatistických výkazov na správnom orgáne prvého stupňa bolo zaevidovaných 2618 došlých vecí v trestnoprávnej agende, nebolo možné vyhotoviť výstup zo súdneho elektronického registra na základe požiadaviek uvedených žalobkyňou v žiadosti. Žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie a žiadal žalobu zamietnuť. 13. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe - v replike zopakovala, že je presvedčená, že súdy vedú vrátane správneho orgánu prvého stupňa prehľad o ustanovovaní advokátov ex offo. Podľa žalobkyne to v žiadnej odpovedi správne orgány nepopreli. Žalobkyňa žiadala, aby súd nebral do úvahy vyjadrenie žalovaného z 19.07.2019 pri rozhodovaní o veci a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k z 25.06.2019, ktorý konštatoval, ako už bolo vyššie prezentované.

14. Správny súd konajúc o správnej žalobe podľa a nasl. sa oboznámil s jej obsahom i s obsahom súdneho i administratívneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves i žalovaného a po vykonaní súdneho pojednávania vo veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

15. Rozhodnutím z 25.06.2018 žalovaný rozhodol o zamietnutí odvolania žiadateľky a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.05.2018, ktorým povinná osoba - Okresný súd v Spišskej Novej Vsi nevyhovel žiadosti žalobkyne z 12.05.2018, ktorým žiadala o poskytnutie menovitého zoznamu, kedy sudcovia pre prípravné konanie vykonávajúci funkciu samosudcu alebo predsedu senátu v tejto agende ustanovili advokátov ex offo v trestných veciach pre prípravné konanie s členením pre zločiny a prečiny v žalobkyňou označených dňoch a rokoch. Z rozhodnutia žalovaného

z 25.06.2018 pod č. vyplýva, že jeho vyhotovenie žalobkyňa prevzala 28.06.2018, preto správna žaloba podaná na správny súd 17.08.2018, bola podaná včas.

16. Podľa ust. , „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“

Podľa ustanovenia „Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“

Podľa ustanovenia „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.“

Podľa ustanovenia „O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.“

Podľa ustanovenia „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“ 17. Správny súd konštatuje, že najpodstatnejším argumentom zostáva neexistencia povinností povinnej osoby, vytvárať na základe formulovanej žiadosti žalobkyne databázy a informácie, ktoré by mala poskytnúť, nie z originálnych zdrojov a vytváraných na základe prípadne zákona, ale takých, ktoré by boli vytvorené len na požiadavku žalobkyne.

18. Napadnutým rozhodnutím dôvodne žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.05.2018, ktorým povinná osoba - Okresný súd v Spišskej Novej Vsi nevyhovel žiadosti žalobkyne z 12.05.2018, ak žiadala o poskytnutie menovite sudcov pre prípravné konanie vykonávajúcich funkciu samosudcu alebo predsedu senátu v tejto agende o ustanovených advokátoch ex offo v trestných veciach pre prípravné konanie s členením pre zločiny a prečiny v označených dňoch a rokoch, ako je uvedené v bode 21 tohto rozsudku.

19. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa argumentáciu o nevyhovení žiadosti žalobkyne na sprístupnenie informácie odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona 211/2000 Z. z o verejnom prístupe k informáciám, podľa ktorého každý má právo na prístup k informácii, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácia sa sprístupní bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poskytuje. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ povinná osoba sprístupní informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupní podľa osobitného predpisu rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho oddielu a informácie o vznesení obvinenia, vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

20. Správny súd hodnotí ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobkyne, podľa ktorej jej žiadosti Okresný súd nevyhovel v rozpore so zákonom o prístupe k informáciám, pretože mu adresovala ako správnemu orgánu prvého stupňa, odôvodnenú a právne podloženú žiadosť podľa o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobkyňa žiadosťou z 12.05.2018 žiadala uviesť konkrétne a menovité informácie o tom, v ktorých prípadoch sudcovia pre prípravné konanie ustanovili advokáta ex offo ako predsedovia senátov alebo samosudcovia opatrením pre potreby nutnej obhajoby v trestných veciach v členení na prípravné konania, na zločiny a prečiny, pričom uviedla obdobia rokov od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016 a od 01.01.2018 do 30.04.2018. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ,

správny súd považuje za neopodstatnenú a stotožňuje sa s výkladom, ustanovenia .

21. Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byt' (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.

22. Podľa správneho súdu dôvodne žalovaný namietal, že takto formulovanej žiadosti žalobkyňou o sprístupnenie informácií definovaných v jej žiadosti nemohol okresný súd vyhovieť a obmedzil jej dôvodne sprístupnenie svojim rozhodnutím z 22.05.2018, lebo tieto informácie nie sú dostupné v jeho registroch s odkazom na to, že ide o obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016 a od 01.01.2018 do 30.04.2018, za ktoré bolo podľa štatistických výkazov na správnom orgáne prvého stupňa zaevidovaných 2618 došlých vecí v trestnoprávnej agende.

23. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, z obsahu jej správnej žaloby, podľa ktorej správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali nezákonne, ak jej nesprístupnili na jej žiadosť požadovanú informáciu, ktorú formulovala vo svojej žiadosti z 12.05.2018. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným v otázke hodnotenia informácií poskytovaných žalobkyňou ako takých, ktoré sú neznámymi skutočnosťami, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii, musela by ich spracovať a s odkazom na text zákona o slobodnom prístupe k informáciám, jej zákon neukladá povinnosť vytvárať informácie na základe žalobkyňou formulovanej žiadosti, ak tieto neexistujú v čase podania žiadosti a povinná osoba ich nemá k dispozícii a musela by ich pre tento prípad spracovať alebo vyhľadávať.

24. Vychádzajúc z požiadaviek žalobkyne by bolo potrebné zhromaždiť a vyhodnotiť takéto informácie z trestných spisov Okresného súdu Spišskej Novej Vsi o jednotlivých súdnych veciach alebo o jednotlivých trestných veciach, ktoré by mohli znamenať zhromažďovanie ich mien, ako i mien advokátov ustanovených podľa požiadaviek formulovaných žalobkyňou v jej žiadosti. Pri kolízii práva na informácie garantovaného v Ústave a práva na ochranu osobných údajov osôb, ktorých by sa poskytovaná informácia mohla dotknúť, je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že žalobkyňou požadované informácie nebol Okresný súd povinný zverejniť, ak ich nemal k dispozícii a mal ich zhromažďovať a získať len na individuálnu požiadavku. Napokon je potrebné vychádzať aj z porovnania z proporcionality práva na informácie v posudzovanej veci podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám a práva na súkromie.

25. Povinnej osobe zo zákona nevyplýva povinnosť správneho orgánu prvého stupňa spracovávať zo stoviek spisov informácie, ktoré inak nemá k dispozícií podľa požiadaviek žalobkyne, ktorá svoje právo odvodzuje od povinnosti povinnej osoby a žalovaného, na jej požiadavky poskytnúť takto žalobkyňou formulované informácie. Správne potom znela i odpoveď správneho orgánu prvého stupňa, ktorú poskytol vo forme svojho odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 22.05.2018, v tom zmysle, že informácie nie je žalobkyni možné poskytnúť aj pre kolíziu s ustanovením § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo sa týkajú osôb a to fyzických, ktorých by sa pri spracovaní informácií tieto dotkli a môžu sa týkať ich súkromia. Žalobkyňa vlastne žiadala menovitý zoznam advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v trestných veciach v prípravnom konaní, v konaní pred súdom, členení na zločiny a prečiny za dlhé obdobie a to od 01.01.2014 každoročne do 31.12.2016 a tiež za obdobie január až apríl (štyroch mesiacov) roku 2018. 26. Správny súd s poukazom na hore citované pokladá rozhodnutia oboch správnych orgánov za správne a o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení. V danom prípade súd posudzoval v rámci obsahu správnej žaloby žalobné námietky žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov a má za to, že žalobkyňou formulovaná žiadosť o sprístupnenie informácií povinnou osobou zahŕňala také informácie, o ktorých správny orgán prvého stupňa konštatoval, že ich nemá k dispozícii a musel by ich vytvárať. Žiadateľka žiadala o sprístupnenie požadovaných informácií za celý kalendárny rok 2014, 2015, 2016 a od

01.01.2018 do 30.04.2018, kedy bolo podľa štatistických výkazov na Okresnom súde Spišská Nová Ves zaevidovaných celkovo 2618 došlých vecí v trestnoprávnej agende. Ako však uviedol okresný súd, ako povinná osoba, na základe kritérií, ktoré žiadateľka uviedla vo svojej žiadosti v bodoch 1.a 2., nie je možné vyhotoviť výstup zo súdneho elektronického registra.

27. Správne preto odvolací orgán v tejto súvislosti poukázal na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 26. februára 2009 : „Z logického a sémantického výkladu dotknutých ustanovení zákona o slobode informácií je zrejmé, že právo na prístup k informáciám sa týka len tých informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii (...) Zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá, povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ a teda ani v predmetnej veci nemala povinná osoba povinnosť takúto databázu vytvárať.“

28. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že v inom konaní o sprístupnení informácie rozhodoval správny súd so záverom, že takéto poskytnutie informácie nie sú vylúčené, ako to uvádzala vo svojej žalobe žalobkyňa, súdu je známe, že išlo o informáciu, rozsah ktorej bol k dispozícii uvedenému okresnému súdu a teda bol povinný ju sprístupniť. Správny súd tak uzatvára, že v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je povinná osoba poskytnúť tie informácie, ktoré má pri svojej činnosti k dispozícii. Vzhľadom na formulované žiadosti žalobkyne uvedené záznamy povinná osoba nemala k dispozícii. Správny súd nezistil pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného v konaní ani v právnom posúdení veci povinnosti povinnej osoby poskytnúť informáciu žalobkyni podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú riadne a dostatočne odôvodnené a tak zrozumiteľné a nie je daná ani žalobná námietka podľa . Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa .

29. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že ich nepriznal žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, ani žalovanému správnemu orgánu, ktorý o náhradu odôvodnených trov konania nežiadal.

30. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).