Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sžik-2-2020.pdf
PDF · 108.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sžik/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): JUDr. Silvia Kollárová, advokátka, IČO: 42 027 047, so sídlom Štúrova 29, Levoča, proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, so sídlom Štúrova 29, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1SprI/79/2018 zo dňa 25.06.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/65/2018-79 zo dňa 27. februára 2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. 1SprI/79/2018 zo dňa 25.06.2018 spolu s rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1SprI/26/2018 zo dňa 22.05.2018 vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie. Žalovaný ako príslušný nadriadený orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon č. 211/2000 Z.z.“) rozhodnutím sp.zn. 1SprI/79/2018 zo dňa 25.06.2018 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.05.2018 sp.zn. 1SprI/26/2018, ktorým okresný súd nevyhovel žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, konkrétne o poskytnutie mien sudcov pre prípravné konanie vykonávajúcich funkciu samosudcu alebo predsedu senátu v trestnej agende, ktorí ustanovili advokátov ex offo v trestných veciach pre prípravné konanie s členením pre zločiny a prečiny s presným uvedením počtu ustanovení na jednotlivého advokáta a to v ňou presne vymedzených obdobiach. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 písm. d/, § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z..
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že najpodstatnejším argumentom, na ktorom aj žalovaný založil svoje rozhodnutie, je neexistencia povinnosti povinnej osoby vytvárať na základe formulovanej žiadosti žalobkyne databázy a informácie, ktoré by mala poskytnúť, nie z originálnych zdrojov a vytváraných na základe zákona, ale takých, ktoré by boli vytvorené len na požiadavku žalobkyne. Tento záver vyvodil z ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v zmysle ktorého má každý právo na prístup k informácii, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácia sa sprístupní bez právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poskytuje. Dodal, že podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.
3. Zo znenia zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať, alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako nemožno vyvodiť, že by informáciou na účely zákona č. 211/2000 Z.z. bolo poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že by informáciou malo byť štatistické spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada.
4. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 12.05.2018 požiadala Okresný súd Spišská Nová Ves o uvedenie konkrétnych mien sudcov pre prípravné konanie ktorí rozhodovali ako samosudcovia alebo ako predsedovia senátov pri ustanovovaní advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v trestných veciach v členení na prípravné konania, na zločiny a prečiny za obdobia od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016 a od 01.01.2018 do 30.04.2018. S ohľadom na žalobkyňou vymedzený rozsah údajov ako aj obdobia za ktoré žiadala informáciu sprístupniť, sa krajský súd stotožnil s námietkou žalovaného, že tieto nie sú dostupné v jeho registroch v čase podania jej žiadosti a musel by ich na požadovaný účel spracovať, vyhľadať a de facto vytvoriť. Dodal, že v uvedených obdobiach bolo na okresnom súde podľa jeho štatistických výkazov celkovo zaevidovaných 2618 došlých vecí v trestnoprávnej agende. V dôsledku uvedeného skonštatoval, že by bolo potrebné zhromaždiť a vyhodnotiť požadované informácie z trestných spisov okresného súdu o jednotlivých súdnych veciach alebo jednotlivých trestných veciach, ktoré by mohli znamenať zhromažďovanie mien účastníkov ako aj mien ustanovených advokátov. V tejto súvislosti okrajovo poukázal aj na možný vznik kolízie práva na informácie garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a práva na ochranu osobných údajov osôb výslovne vyjadrených v § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorých by sa poskytnutie informácie mohlo dotknúť a mohli by sa týkať ich súkromia.
5. Proti rozsudku podala žalobkyňa ako sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ a j/ SSP, pričom navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 1SprI/26/2018 zo dňa 22.05.2018 a rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/79/2018 zo dňa 25.06.2018 v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie tak, aby ten v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o kasačnej sťažnosti žiadosti o poskytnutie informácie vyhovel.
6. Sťažovateľka v zásade trvala na argumentoch skôr prezentovaných v podanej správnej žalobe. Napadnutý rozsudok krajského súdu označila bez ďalšieho za arbitrárny, bezprecedentný, nejasný, všeobecný a vecne, právne a skutkovo nepreskúmateľný. Mala za to, že sa krajský súd účelovo vyhol výslovnému vylúčeniu resp. potvrdeniu vyhotovovania internej súdnej evidencie o ustanovovaní advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Poukázala na tvrdenie žalovaného, že súdy nevedú zvláštnu evidenciu o advokátoch ustanovovaných za obhajcov ex effo a nie je ani možné takýto výstup vytvoriť zo súdneho elektronického registra na základe ňou udaných kritérií. Podľa jej názoru nie je potrebné, aby súdy viedli zvláštnu evidenciu o advokátoch ustanovovaných za obhajcov ex offo, keďže takýto zoznam vedie Slovenská advokátska komora, ktorá ho súdom zasiela. V súvislosti s kolíziou práva na informácie a práva na ochranu osobných údajov konkretizovala, že v žiadosti sa jej jednalo iba o všeobecnú štatistiku, resp. o evidenčný počet opatrení pre konkrétnych advokátov v členení na zločiny a prečiny, nie však o mená klientov.
7. Tvrdenie, že súd interný zoznam advokátov ustanovovaný ex offo vedie odvodzovala od skutočnosti, že opatrenia súdu, ktorými ustanovuje obhajcov ex offo, majú vždy poradové číslo, ktoré je prideľované z internej evidencie a teda obhajcovia nie sú vyberaní náhodným výberom cez elektronický systém. V takomto postupe súdov potom vidí zvýhodňovanie vybraných advokátov na úkor ostatných. Sťažovateľka uviedla, že podľa jej dostupných informácií súdy a aj Okresný súd Spišská Nová Ves určite vedú internú evidenciu a prehľad ustanovovaných advokátov a teda by nemusel prácne a náročne vytvárať nové informácie.
8. V závere kasačnej sťažnosti skonštatovala, že žalovaný ako aj Okresný súd Spišská Nová Ves porušili jej právnu istotu a dôveru v zákonnosť, v súvislosti s čím poukázala na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa zásady právnej istoty (napr. nález sp.zn. II ÚS 159/07, III. ÚS 328/05, IV ÚS 88/07, IV ÚS 14/07 a III. ÚS 192/06).
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril písomným podaním zo dňa 26.05.2020 v tom zmysle, že sa pridržiava svojho skoršieho vyjadrenia ku žalobe podaného dňa 19.07.2019.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 4Sžik/2/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP) kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http:// www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podľa § 461 SSP nedôvodná a treba ju zamietnuť.
12. Preskúmaním súdneho ako aj administratívneho spisu kasačný súd zistil, že postupom podľa § 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. sťažovateľka požiadala Okresný súd Spišská Nová Ves o sprístupnenie informácie, konkrétne o uvedenie „... menovite ktorí sudcovia pre prípravné konanie v prípravnom konaní a ktorý konkrétne menovite samosudca alebo predseda senátu vykonávajúci trestnú agendu konania pred súdom, všetci z Vášho súdu, ustanovovali opatrením menovite a konkrétne ktorých advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 TP a v trestných veciach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom v členení koľkokrát pre zločiny a koľkokrát pre prečiny, vrátane mojej osoby, uvedené žiadam za obdobie celých kalendárnych rokov a to: od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016 a tiež od 01.01.2018 do 30.04.2018...“. Okresný súd Spišská Nová Ves sťažovateľke informáciu nesprístupnil z dôvodu, že nevedie zvláštnu evidenciu advokátov ustanovovaných v trestných veciach ex offo s poukazom na § 3 ods. 1 a ods. 3 a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. S týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil s doplnením, že na uvedené sa vzťahuje aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., keďže dopytované informácie sú informáciami z obsahu súdnych spisov. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.
16. Pri prejednávaní a rozhodovaní o kasačnej sťažnosti je kasačný súd v zmysle § 439 ods. 3 písm. a/ v spojení s a contrario § 453 ods. 2 veta druhá SSP viazaný jej dôvodmi. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť procesnú povinnosť účastníka konania - sťažovateľa, výslovne uviesť, z čoho odvodzuje prípustnosť kasačnej sťažnosti a náležite vymedziť jej dôvod niektorým z taxatívne uvedených v § 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c/ SSP. V dôsledku tejto viazanosti kasačný súd nekoná nad rámec dôvodmi vymedzeného rozsahu kasačnej sťažnosti.
17. V prejednávanej veci sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola správna žaloba zamietnutá. Úlohou kasačného súdu bolo teda posúdiť, či krajský súd postupoval vecne správne, keď zamietol žalobu z dôvodu, že rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy boli zákonné a to v intenciách sťažnostných bodov vymedzených sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala porušenie zákona zo strany krajského súdu, ktorého sa mal dopustiť nesprávnym právnym posúdením veci, pričom sa mal zároveň svojím rozhodnutím odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a podanie mal nezákonne odmietnuť.
18. Hneď v úvode kasačný súd konštatuje nedôvodnosť kasačnej sťažnosti v časti sťažnostných bodov podľa § 440 ods. 1 písm. h/ a j/ SSP. 19. Jedným, aj keď nie prvým, z dôvodov kasačnej sťažnosti, ktoré sťažovateľka namietala, bol odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno v zásade považovať stanoviská správneho kolégia alebo rozhodnutia senátov správneho kolégia publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžik/4/2020 zo dňa 13.07.2021, možno za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu považovať aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu názory obsiahnutý v skoršom rozhodnutí nespochybnili. Uvedené platí rovnako aj pre rozhodnutia vydané Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.
20. Zákonodarca v § 440 ods. 2 SSP konkretizoval, akým spôsobom je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. h/ SSP a to tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva tvrdená nesprávnosť. Z takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé, že je na samotnom sťažovateľovi, aby v prvom rade uviedol judikát resp. presné označenie rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s ktorým má názor krajského súdu v prejednávanej veci kolidovať a v druhom rade uviedol také argumenty, ktoré majú „presvedčiť“ kasačný súd, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žiadne konkrétne rozhodnutie v obdobnej veci, prípadne súvisiace s prejednávanou vecou však sťažovateľka neuviedla. Vyňatím citácie vytrhnutej z kontextu rozhodnutia bez ďalšieho ozrejmenia, v čom odlišne rieši táto citácia právnu otázku podstatnú pre vyriešenie prejednávanej veci, nie je dostačujúce. Rovnako tak náhodný výpočet nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa princípu právnej istoty, nemožno na účely sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP považovať za relevantný. Keďže sťažovateľka nevymedzila kasačnému súdu dôvod kasačnej sťažnosti tak, ako jej to káže Správny súdny poriadok, ďalej sa týmto sťažnostným bodom nezaoberal.
21. Čo sa týka nezákonne odmietnutého podania v zmysle § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, zákonodarca mal pod uvedeným sťažnostným dôvodom na mysli iné prípady tvrdeného nezákonného procesného postupu krajského súdu, ako pravdepodobne mienila namietať sťažovateľka. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. j/ SSP dopadá na prípady, keď sťažovateľ nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu, ktorým odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Tento dôvod ako jediný z dôvodov kasačnej sťažnosti je vyhradený iba pre určitý typ rozhodnutia, a to pre nemeritórne uznesenie o odmietnutí podania. Sťažovateľka však napadla rozsudok ktorým bola žaloba zamietnutá, teda rozhodnutie vo veci samej, čím je ex lege vylúčená možnosť napadnúť ho ako rozhodnutie procesnej povahy. Ani tento kasačný dôvod nepovažoval kasačný súd zo strany sťažovateľky za naplnený a preto sa ním ďalej vecne nezaoberal.
22. Kasačný súd v súvislosti s námietkou podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP konštatuje, že sa mu podarilo ustáliť iba veľmi vágne a všeobecné argumenty sťažovateľky, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci krajským súdom, ku ktorým prijal nasledovný záver.
23. Zákon č. 211/2000 Z.z. neobsahuje definíciu termínu „informácia“. Z tohto dôvodu je obsah pojmu ponechaný na výklad povinných osôb, rozhodujúcich o sprístupnení informácie s následnou kontrolou zákonnosti použitého výkladu v konaní v správnom súdnictve. Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa.
24. Krajský súd správne ustálil za smerodajné vyriešenie otázky, či zákon ukladá alebo neukladá povinnosť vytvárať na základe presne formulovanej žiadosti žalobkyne databázy a nové informácie nie z originálnych zdrojov, prípadne zdrojov vytváraných na základe zákona, ale takých, ktoré by boli nanovo vytvorené iba a len za účelom vyhovenia žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie.
25. Kasačný súd sa musí prikloniť k názoru krajského súdu, ktorý správne posúdil, že sťažovateľka žiadala o poskytnutie informácií, ktoré boli v čase podania žiadosti neznámymi skutočnosťami, povinná osoba ich nemala v dispozícii a musela by ich vyhľadať a spracovať, pričom s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. jej povinnosť vytvárať nové informácie na základe sťažovateľkou naformulovaných požiadaviek neukladá.
26. Z úradnej činnosti súdov je známe, že okresné súdy nevedú osobitnú evidenciu advokátov ustanovovaných ex offo v trestných veciach konkrétnymi samosudcami resp. predsedami senátov s členením na zločiny a prečiny, pričom takúto povinnosť nemožno vyčítať napríklad ani z vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „Vyhláška“). Povinnosť viesť takúto evidenciu nerozporuje ani samotná sťažovateľka, rozporuje len jej údajnú existenciu.
27. Sťažovateľka zakladá svoje argumenty iba na domnienkach, odvodzovaných od nesprávne a neúplne ustálených zistení. Tvrdí, že aj keď okresné súdny nemajú povinnosť viesť evidenciu o ustanovovaných advokátoch ex offo v trestných konaniach, neznamená to, že takúto evidenciu skutočne nevedú. Uvedené vyvodzuje z označovania opatrení súdu poradovým číslom prideleným z internej súdnej evidencie, napríklad por. č. 1Tp/31/2018 zo dňa 07.03.2018 a por. č. 2Tp/48/2018 zo dňa 11.06.2018. Tieto závery sú však nesprávne. Samotné označenie vydaného opatrenia pod konkrétnym číslom neznamená, že sa jedná o poradové číslo opatrenia v rámci sťažovateľkou dopytovanej evidencie a určite nedokazuje jej existenciu.
28. Podľa § 163 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky, na evidenciu súdnych spisov sa na okresnom súde vedú tieto druhy súdnych registrov pre veci trestnoprávne T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.
29. Podľa prílohy č. 1 bodu II písmena A. čísla 8 k Vyhláške, do súdneho registra „Tp“ - register trestných vecí prípravného konania, sa zapisuje najmä a) návrh na ustanovenie obhajcu, b) návrh na vydanie príkazu na zatknutie, c) návrh na vydanie zatýkacieho rozkazu, d) návrh na vzatie obvineného do väzby, e) nariadenie vyšetrenia duševného stavu, f) sťažnosť proti rozhodnutiu o zaistení majetku, g) návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku, h) návrh na udelenie súhlasu so zmenou, zrušením alebo zánikom právnickej osoby v trestnom konaní proti právnickej osobe, i) návrh na uloženie, obmedzenie alebo zrušenie obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení v trestnom konaní proti právnickej osobe vrátane návrhu na vydanie povolenie na vykonanie úkonu, na ktorý sa vzťahuje obmedzujúce alebo zaisťujúce opatrenie, j) návrh na ustanovenie opatrovníka v trestnom konaní proti právnickej osobe.
30. Z uvedeného je zrejmé, že do registra „Tp“, teda do registra trestných vecí prípravného konania, sa zapisujú aj iné návrhy a teda pod uvedeným označením registra „Tp“ sú zákonite vydávané aj iné
opatrenia (prípadne príkazy alebo iné rozhodnutia súdu), ako len opatrenia o ustanovení obhajcu ex offo. Označenie opatrenia o ustanovení obhajcu poradovým číslom je de facto označenie tohto opatrenia spisovou značkou konkrétnej trestnej veci v prípravnom konaní spadajúcej do súdneho registra „Tp“. Je teda nesprávne tvrdenie sťažovateľky, že „poradové číslo“ opatrenia označuje jeho poradové číslo v rámci internej evidencie. Rovnakým spôsobom pritom argumentoval aj žalovaný, keď sťažovateľke oznámil, že požaduje vyhotoviť výstup zo súdneho elektronického registra (a teda nie evidencie alebo iného zoznamu ako ona tvrdí), čo však podľa ňou zadaných kritérií nie je možné.
31. Z uvedeného je ďalej rovnako zrejmé, že pri takto široko vymedzenom rozsahu návrhov zapisovaných do uvedeného registra a tým pádom aj široko vymedzenom rozsahu vydávaných rozhodnutí, by okresný súd musel v súdnom registri „Tp“ skutočne vyhotoviť určitý rešerš so zameraním sa iba na vydané opatrenia o ustanovení obhajcu ex offo, pričom tieto by následne musel ďalej spracovať podľa presne vymedzených požiadaviek sťažovateľky, čím by vytvoril úplne nový zoznam - teda novú informáciu.
32. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp.zn. 7Sžik/1/2017 zo dňa 24.10.2018, ktorý vo svojom odôvodnení dospel k názoru, že „Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolu alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľova žiadosť o poskytnutie informácií v danej veci je ukážkou požiadaviek, na ktoré sa zákon o informáciách nevzťahuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať, pretože odpoveď by si vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru prvostupňového správneho orgánu na vyhľadanie a najmä spracovanie odpovede (poskytnutie informácie) a spôsobila by technické či personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií.“ Najvyšší súd sa v odôvodnení citovaného rozsudku vyčerpávajúco vyjadril k posudzovaniu žiadostí o sprístupňovanie informácií, ktorých dôsledkom by bolo vytváranie nových informácií ako aj ich dopadom na dopytované orgány verejnej správy.
33. Kasačný súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom rozsudku správne posúdil námietky sťažovateľky, keď nebolo povinnosťou žalovaného poskytnúť jej ňou dožadované informácie. Je síce pravdou, že sa opatrenia o ustanovení obhajcu ex offo u žalovaného v niektorých trestných spisoch nachádzajú, no žalovaný nemá k dispozícii informácie v takej forme a obsahu, ako ich žiadala žalobkyňa a teda takéto informácie neexistujú. Spôsob, akým sú tieto informácie u žalovaného (v súlade so zákonom) vedené a akým by bol nútený ich spracovať, nesleduje zámer zákonodarcu o poskytovaní informácií vyjadrený v zákone č. 211/2000 Z.z., pretože žalovaný by musel vytvárať novú databázu podľa kritérií stanovených žalobkyňou (v členení podľa jednotlivých sudcov, advokátov či jednotlivých štádií konaní). K vytváraniu nových databáz sa už vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 4Sžso/31/2008 zo dňa 26. februára 2009 kde uviedol, „... žalovaný nie je povinný vytvárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje. ... Zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať.“
34. O trovách kasačného konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní. Žalovanému trovy konania nevznikli.
35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.