Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-96-2019.pdf
PDF · 121.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne H. banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanej: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XXX, XXX XX U., o zaplatenie 8 341,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 1Csp/38/2018-95 zo dňa 27. marca 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 5.926,03 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.926,03 Eur od 04.04.2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 37,80 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, až 4, § 53 odsek 1, 2, 5, § 54 odsek 1 a 2, § 517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 9 odsek 2 písm. l), § 11 odsek 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 Obchodného zákonníka účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.04.2018 domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 8.341,43 eur, úroku vo výške 254,96 eur, úroku z omeškania vo výške 3,52 eur, úrokov vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.341,43 eur od 04.04.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.341,43 eur od 04.04.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 254,96 eur od 04.04.2018 do zaplatenia. Žalobkyňa v žalobe
dôvodila tým, že dňa 01.10.2015 uzatvorila so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytla peňažné prostriedky v sume 10.000,00 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných anuitných mesačných splátkach so splatnosťou celého úveru dňa 25.09.2024. Žalobkyňa uviedla, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. Ďalej uviedla, že zmluva obsahuje povinnú zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké. Údaje o poplatkoch a povinnosti ich úhrady boli zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy a sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a tým aj súčasťou zmluvy. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018. Bonita žalovanej bola overená pred poskytnutím úveru. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobkyňa rozhodla o predčasnej splatnosti úveru dňa 03.04.2018 podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 26.01.2018. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobkyne predstavovala sumu 8.659,91 eur a pozostávala z istiny vo výške 8.341,43 eur s tým, že do dňa zosplatnenia žalovaná uhradila na istinu sumu 1.658,57 eur, nezaplateného úroku vo výške 254,96 eur predstavujúceho dohodnutý úrok v zmysle zmluvy vo výške 9,90 % p.a., úrokov z omeškania v sume 3,52 eur, keď každá omeškaná dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a., poplatkov za upomienky v sume 60,00 eur, ktoré si žalobkyňa v spore neuplatňuje. Po zosplatnení úveru ku dňu podania žaloby žalovaná neuskutočnila žiadnu splátku. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/19/2017 zo dňa 29.11.2017, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku, je povinný platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy, ktorej súčasťou podľa zmluvy je nielen istina, ale aj dohodnuté úroky. K uplatnenému zmluvnému úroku po zosplatnení žalobkyňa dodala, že nárok na jeho zaplatenie trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Okrem toho žalobkyňa vyslovila názor, že úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, pričom úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka. V tejto súvislosti argumentovala rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/193/2017 zo dňa 07.12.2017, či rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/23/2017 zo dňa 29.11.2017. Na základe výzvy súdu žalobkyňa podala vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.12.2018. Vo vyjadrení uviedla, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 10.000,00 eur, z ktorej 300,00 eur žalobkyňa použila na pokrytie poplatku za poskytnutie úveru. Zároveň dodala, že tento poplatok bol riadne dohodnutý v zmluve a súčasne argumentovala rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/19/2017 zo dňa 29.11.2017, v ktorom sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, a teda nárok žalobcu nerozporovala. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom neboli prítomné strany sporu. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 01.10.2015, žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 30.09.2015, listinné dôkazy týkajúce sa bankových operácií, prehľad splácania do predčasného splatenia úveru a prehľad splácania po predčasnom zosplatnení, stav omeškaných splátok na úvere, prepočet zmluvných úrokov, prepočet úrokov z omeškania, opakované upozornenie zo dňa 26.01.2018, výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 03.04.2018, Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 15.12.2014, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 01.03.2015 a od 13.01.2018, príloha Produkty a služby mimo ponuky účinné od 01.03.2015, Sadzobník poplatkov účinný od 01.03.2015 a od 01.01.2018, vyjadrenie žalobkyne doručené súdu dňa 17.12.2018, výpis z účtu žalovanej ako dôkaz o poskytnutí úveru.
4. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa ako banka a žalovaná ako dlžník dňa 01.10.2015 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle článku 1., bodu 1.2. Zmluvy, banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 10.000,00 eur ako bezúčelový úver - pôžička. Úver sa dlžník zaviazal splatiť 108 anuitnými splátkami vo výške 140,82
eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 26.10.2015 a poslednej dňa 25.09.2024. Každá ďalšia splátka bola splatná k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 9,90 % ročne a to až do splatnosti celého úveru. Výška RPMN bola 11,40 %, priemerná hodnota RPMN bola 10,07 %. Celkovo sa žalovaná zaviazala žalobkyni zaplatiť sumu 15.508,56 eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol 300,00 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver predstavoval sumu 3,45 eur mesačne. Odplata bola dohodnutá vo výške 13,31 %, úrok z omeškania predstavoval 5,00 % ročne, poplatok za vklad hotovosti na úverový účet je vo výške 2,50 Eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti je uvedené ako 1%/0,5%/0% z predčasne splatenej čiastky úveru, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť predstavuje sumu 40,00 eur, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky je v sume 15,00 eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru je v sume 30,00 eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť predstavuje sumu 25,00 eur a poplatok za potvrdenia o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť predstavuje sumu 50,00 eur. Podľa článku 2., bod. 2.1. Zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas plniť si všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v tejto zmluve. Poplatky uvedené v tejto zmluve môže banka zmeniť z vážneho objektívneho dôvodu alebo po dohode s klientom. Klient bude o zmene informovaný zverejnením Sadzobníka, zmena je pre klienta záväzná za podmienok uvedených vo VOP. Klient má právo zmenu bezplatne odmietnuť za podmienok uvedených vo VOP. Opakovaným upozornením zo dňa 26.01.2018 žalobkyňa vyzvala žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok. Listom označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 03.04.2018 žalobkyňa oznámila žalovanej, že vzhľadom na to, že si ako dlžník neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy, a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobkyne, táto rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzvala žalovanú na jeho zaplatenie najneskôr do 13.04.2018. Dlh žalovanej bol k uvedenému dňu vyčíslený na sumu 8.659,91 eur s príslušenstvom. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia, ako aj po zosplatnení úveru, súd zistil, že žalovaná zo skutočne poskytnutého úveru v sume 9.700,00 eur (10.000,00 eur mínus poplatok za poskytnutie úveru v sume 300,00 eur) uhradila v prospech žalobkyne sumu 3.773,97 eur, z ktorej suma 2.039,50 eur bola započítaná na úroky, suma 1.658,57 eur na istinu a suma 75,90 eur na poistné.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi že medzi žalobkyňou a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 01.10.2015. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa ako banka zaviazala poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 10.000,00 eur ako bezúčelový úver - pôžička. Úver mala žalovaná splatiť 108 anuitnými splátkami vo výške 140,82 eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky bol dňa 26.10.2015 a poslednej dňa 25.09.2024. Každá ďalšia splátka bola splatná k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 9,90 % ročne. Výška RPMN bola 11,40 %, priemerná hodnota RPMN bola 10,07 %. Celkovo sa žalovaná zaviazala žalobkyni zaplatiť sumu 15.508,56 eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol 300,00 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver predstavoval sumu 3,45 eur mesačne. Odplata bola dohodnutá vo výške 13,31 %, úrok z omeškania predstavoval 5,00 % ročne, poplatok za vklad hotovosti na úverový účet bol dohodnutý vo výške 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti bol uvedený ako 1%/0,5%/0% z predčasne splatenej čiastky úveru, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť predstavuje sumu 40,00 eur, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky bol v sume 15,00 eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru predstavuje sumu 30,00 eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť predstavuje sumu 25,00 eur a poplatok za potvrdenia o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť predstavuje sumu 50,00 eur. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa ako podnikateľ - banka pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený počet splátok, výška mesačnej splátky, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru a periodicita splatnosti jednotlivej splátky k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákonom i spotrebiteľských úveroch, účinným do 31.03.2015 a ust. § 9 odsek 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.04.2015 na jednej strane a rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a P. T. na druhej strane poukázal na závery viacerých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých sa zaoberal priamym účinkom smerníc. S poukazom na tieto rozhodnutia a vychádzajúc z uvedeného a konštatujúc neexistenciu náležitostí podľa § 9 odsek 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie poukazom na ust. § 11 odsek 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe tejto zmluvy ako bezúročný bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalobkyni zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala titulom úveru po odpočítaní toho, čo jej žalovaná zaplatila. Žalovaná v danej veci čerpala titulom úveru v skutočnosti sumu 9.700,00 eur a žalobkyni uhradila celkovo sumu 3.773,97 eur. V zmysle uvedeného súd žalobkyni priznal sumu 5.926,03 eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a žalovanou uhradenými sumami a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaná sa dostala do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške 5.926,03 eur, a preto žalobkyňa má právo aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasného splatenia úveru, teda od 04.04.2018, a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.926,03 eur od 04.04.2018 do zaplatenia.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 odsek 2 a ust. § 262 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
8. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v časti trov konania podala odvolanie včas žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie tak, že žalobe v zamietnutom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedla, že údaj výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1 . 2. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, ktorú banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Rozhodujúcim argumentom pre ktorý je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo svojich záveroch nesprávne je fakt, že rozhodné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v ust. § 9 ods. 2 nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosti. Z uvedeného dôvodu aktuálne znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a niektorých krajských súdov. Zároveň uviedol, že právne závery súdu prvej inštancie predstavujú odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, a ktoré nepochybne predstavujú porušenie princípu právnej istoty v zmysle zásad podľa Čl. 2 a Čl. 3 C.s.p.
9. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:
13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 01.10.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX. V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (10.000,- eur), výška mesačnej splátky (140,82,- eur) vždy k 25 dňu v mesiaci, počet mesačných splátok (108), celková čiastka (15.508,56,- eur), dátum prvej platby (26.10.2015), dátum konečnej splatnosti (25.09.2024), úroková sadzba (9,9 %), RPMN banky (11,4 %), priemerná RPMN na trhu (10,07 %), poplatok za poskytnutie úveru (300,- eur), poplatok za poistenie schopnosti splácať úver (3,45,- eur), odplata (13,31 %). Z výpisu z účtu (č.l. 75) vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 9.700,- eur. Opakovaným upozornením zo dňa 26.01.2018 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 275,31 eur najneskôr do 31.01.2018. Podaním zo dňa 03.04.2018 bola žalovaná vyzvaná na úhradu celého dlhu vo výške 8659,91,- eur s príslušenstvom najneskôr do 13.04.2018.
14. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.
17. Správny je záver, podľa ktorého ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadovalo rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.
18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.
19. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie, pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
20. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
21. Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že smernica takéto členenie nepožaduje.
22. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Niet žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
23. Čo sa týka tvrdenia o možnosti eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s týmto sa stotožniť nedá. Pri problematike nesúladu vnútroštátneho právneho predpisu so smernicou je nedostačujúce ohraničiť sa len na skúmanie účelu transponovaného právneho predpisu, najmä v kontexte zákazu odchýlenia sa od znenia smernice pri jej implementovaní, čo bolo aj v tomto prípade (čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48). Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. možno zistiť iba to, či bolo alebo nebolo úmyslom zákonodarcu sa od smernice odchýliť. Pri zistení, že úmyslom zákonodarcu nebolo odchýliť sa od znenia smernice, stále nie je vyriešená otázka, či smernica bola v skutočnosti vadne implementovaná alebo nie, keďže k takejto nesprávnej implementácii mohlo dôjsť aj chybou alebo omylom. Skutočnosť, či odchýlenie sa od smernice bolo úmyslom zákonodarcu alebo nie, nie je pre posudzovanie prípustnosti
nepriameho účinku smernice, teda eurokonformného výkladu zákona relevantná. Relevantná je otázka, či smernica bola v skutočnosti vadne implementovaná alebo nie.
24. V tomto konkrétnom prípade je zjavné, že smernica bola implementovaná vadne. Zákonodarca implementoval požiadavku smernice odchýlne od smernice, pričom toto odchýlne jazykové vyjadrenie pochádza jednoznačne z pôvodnej právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 258/2001 Z.z. V dôvodovej správe k novele zákona č. 129/2010 Z.z. uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým zákonodarca zosúladil s účinnosťou od 01.05.2018 sporné ustanovenie so smernicou, zákonodarca vyslovene uvádza, že „ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z.z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou“.
25. Slovné spojenie „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nebolo použité po prvýkrát zákonom č. 129/2010 Z.z., ale už v zákone č. 258/2001 Z.z.
26. Otázka členenia splátok spotrebiteľského úveru bola upravená v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Vyjadrením slov „sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ mal zákonodarca jednoznačne na mysli rozčlenenie jednotlivých položiek, čo vyplýva z jazykového výkladu, ako aj logického výkladu zákona, pričom uvedené bolo potvrdené v mnohopočetnej a ustálenej judikatúre, ktorá bola aj v prípade výkladu zákona č. 258/2001 Z.z., teda nielen zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý transponoval Smernicu 2008/48, potvrdená aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Povinnosť rozčlenenia jednotlivých platieb je podporená tiež vetou za bodkočiarkou, kde zákonodarca uviedol dodatočnú povinnosť pre veriteľa a to povinnosť uviesť aj súčet týchto platieb, ak je to možné. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. bolo následne novelizované zákonom č. 568/2007 Z.z. a to tak, že predmetná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa presúva z písm. a) do písm. i), pričom platilo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonodarca teda slovo „sumu“ nahradil slovom „výšku“ a vypustil požiadavku „uviesť aj súčet týchto platieb, ak je to možné s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť“. Uvedenou novelou zákonodarca neupustil od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru, vypustil len požiadavku na uvedenie súčtu týchto platieb.
27. Ustanovenie o náležitostiach zmlúv o spotrebiteľskom úvere pôvodne vyjadrené v ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. bolo presunuté do ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Následne zákonodarca pristúpil k novelizácii tohto ustanovenia prijatím zákona č. 279/2017 Z.z. a to tak, že zosúladil zákon so smernicou, keď zmenil zákonnú požiadavku na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle tejto novelizácie zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonodarca slovami „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ mal na mysli členenie splátok spotrebiteľského úveru a slovami „frekvencia splátok“ mal na mysli uvedenie len samotnej celkovej výšky splátky bez jej vnútorného členenia.
28. Ďalšou okolnosťou potvrdzujúcou záver o nesprávnej transpozícii Smernice 2008/48 je to, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tiež s neuvedením tejto náležitosti sa spájala sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súdny dvor Európskej únie v už skôr spomínanej veci C-42/15 vyslovil podstatnú vec, podľa ktorej článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní nemala úspech a žalovanej vzhľadom na pasivitu v konaní žiadne trovy nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).