Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-155-2012.pdf
PDF · 212.19 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/155/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Obec Šarišské Dravce, Šarišské Dravce č. 109, 082 73 Šarišské Dravce, IČO: 00 327 794, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 13.922,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.922,80 eura a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 13.922,80 eura od 21.9.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 580 eur, vždy do 25.dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
III. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 17.4.2012, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 23.4.2012, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.922,80 eura a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 13.922,80 eura od 21.9.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.2.2011 bolo zamestnancami SPP -distribúcia, a.s. na odbernom mieste Šarišské Dravce č. 29-11 bytov, t.j. v mieste, v ktorom bol žalovaný v uvedenom období odberateľom, zistené namontovanie neznámych meradiel a nezákonný odber zemného plynu. V dôsledku uvedeného, v období od 1.10.2010 do 1.2.2011, dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda vo výške 17.259,32 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a náklady zisťovania si žalobca vystavil faktúru č. 9000104755 zo dňa 24.2.2011 na sumu 17.259,32 eura splatnou dňa 21.3.2011. Uvedená faktúra bola znížená o sumu 3.336,52 eura dobropisom č.60002585 zo dňa 6.9.2011 so splatnosťou dňa 20.9.2011. Žalovaný uvedenú faktúru zníženú o 3.336,52 eura neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 22.5.2012 platobný rozkaz, č. k. 19Rob/188/2012-23, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 13.922,80 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti
tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol predmetný platobný rozkaz zo zákona zrušený. V odpore zo dňa 11.6.2012 proti vydanému platobnému rozkazu, žalovaný poukázal na ustanovenie § 59 Zákona č. 656/2004 Z. z. a v tejto súvislosti ďalej uviedol, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože neodoberal vôbec zemný plyn z odberného miesta. Podľa vedomostí žalovaného, plyn odoberali vlastníci bytov, ktorí mali so žalobcom riadne uzatvorené zmluvy o odbere plynu.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.6.2012 k odporu žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti sa odber zemného plynu uskutočňoval v rozhodnom čase bez určených meradiel, resp. s meradlami, ktoré neboli namontované prevádzkovateľom siete. Investor stavby, resp. majiteľ stavby, t.j. obec Šarišské Dravce týmto porušil povinnosť investora stavby. Za stavbu, v rámci ktorej bolo nainštalované neznáme meradlo a teda aj za odber nemeraného plynu cez takéto meradlo zodpovedá investor objektu. Nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť v zmysle Zákona č.656/2004 Z. z. o energetike, námietka nedostatočnej pasívnej legitimácie v konaní nie je opodstatnená. Na základe skutočnosti, že byty neboli obsadené nájomníkmi hneď po kolaudácii objektu a v čase odhalenia odberu neboli obsadené všetky byty, bola žalovanému uznaná reklamácia faktúry v čiastočnom rozsahu, špecifikovanom v bode 2 žaloby.
5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 25.4.2013, okrem iného uviedol, že dňa 9.2.2011 bol u žalovaného spísaný zápis pracovníkmi žalobcu, v ktorom je uvedené „Novopostavená obecná bytovka, v ktorej sa nachádza 11 bytov. Po skolaudovaní v nej boli osadené neevidované meradlá bez zmluvy o dodávke zemného plynu. 9.2.2011 vymenené za meradlá SPP - distribúcia, a.s. Pôvodne odovzdané na obecnom úrade. Kotly spustené na temperovanie v polovici novembra 2010.“ Z vyššie citovaného zápisu vyplýva, že pôvodné meradlá boli odovzdané na obecnom úrade žalovaného. Pri tomto odovzdávaní bol vykonaný zápis o skutočnom stave spotreby plynu na jednotlivých meradlách, ktoré boli namontované do bytov. Tento stav bol zisťovaný a zapísaný ku dňu 9.2.2011. Z uvedeného vyplýva, že skutočná spotreba zemného plynu 11 bytov bytového domu č. 29 v Šarišských Dravciach bola 5.375,48 m3. Právny zástupca žalovaného v tomto písomnom podaní poukázal na ust. § 59 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že v prvom rade má žalobca nárok na náhradu skutočnej škody. Škodu je možné vyčísliť podľa skutočnej spotreby plynu na jednotlivých plynomeroch tak, ako bol tento stav zistený a zapísaný aj pracovníkmi žalobcu, a to ku dňu 9.2.2011. Žalovaný nenamietal, že je ochotný uhradiť skutočnú škodu.
6. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.9.2013, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.10.2013, uviedol, že nakoľko sa odber plynu uskutočňoval cez neznáme meradlá, nie je možné považovať údaje z týchto meradiel za hodnoverné. Na základe uvedeného žalobca vyčíslil vzniknutú škodu v súlade s Vyhláškou č. 155/2005 Z. z.
7. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 právny zástupca žalovaného uviedol, že z obsahu zákona, resp. vykonávanej vyhlášky, ktorá upravuje dodávku plynu, jednoznačne vyplýva, že najprv by bolo potrebné zistiť skutočnú škodu, ak je to možné pri odbere, až potom je možné použiť ustanovenia, ktoré upravujú postup ako sa vypočítava škoda pri neoprávnenom odbere. Žalovaná obec má za to, že v danom konkrétnom prípade je možné zistiť konkrétnu výšku odberu a tým ustáliť aj hodnotu, resp. cenu odobratého plynu, vzhľadom na to, že v predmetnom objekte boli umiestnené plynomery, ktoré boli riadne certifikované a ciachované, teda zaznamenali skutočne odobraté množstvo plynu a od tohto skutočného množstva plynu by mal odvodzovať žalobca svoje nároky. Ak došlo k nejakému odberu, tak tú hodnotu odobratého plynu by žalovaná strana bola ochotná akceptovať a uhradiť, ak sa preukáže, že to doposiaľ zaplatené nebolo. Právny zástupca žalovaného zároveň poukázal aj na to, že ustanovenie § 59 Zákona o energetike špecifikuje prípady, ktoré možno kvalifikovať ako nedovolený odber a že tie plynomery boli namontované v bytoch jednotlivých nájomníkov a s poukazom na to je potrebné zamerať pozornosť súdu aj na otázku pasívnej vecnej legitimácie.
8. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.1.2014 uviedol, že všetci nájomníci predmetného bytového domu pri podpísaní nájomnej zmluvy s prenajímateľom, obcou Šarišské Dravce, sa zaviazali, že sú povinní splniť si oznamovaciu (ohlasovaciu) povinnosť voči dodávateľom služieb - plynu, tepla, ohrevu TÚV a elektrickej energie a sami uhrádzať cenu za dodané služby od dodávateľa tepla a energie. V prílohe zároveň predložil kópie zmlúv o dodávke plynu, ktoré uzatvorili s SPP a.s. nájomníci bytov v bytovom dome v Šarišských Dravciach, súp. č. 29, a to dňa 14.12.2010 MVDr. ĽV., dňa 10.1.2011 M., dňa 14.12.2010 VF., dňa 14.12.2010 A.š, 15.12.2010 B. a dňa 14.12.2010 Q. 9. Svedok S.č na pojednávaní konanom dňa 23.9.2014 v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem iného uviedol, že z titulu svojej funkcie tam vycestoval a zistil, že v bytovom dome v obci Šarišské Dravce, kde je jedenásť bytov, bolo namontovaných neoprávnene jedenásť plynomerov. Išlo o plynomery, ktoré boli od takého istého výrobcu ako používa aj žalobca, ale boli inak typovo označené. Žalobca používa plynomery s typovým označením 024 alebo 04A a tam boli namontované plynomery označené 026. Tie plynomery boli osadené riadne, štandardným spôsobom, ale neboli zabezpečené zabezpečovacími prevádzkovými plombami, ako je to bežné u žalobcu. Boli zdemontované a potom následne vrátené starostovi. Potom tam už boli montované riadne štandardné plynomery od SPP - distribúcia a.s. Tento problém riešil a konzultoval aj so starostom Šarišské Dravce. On rozprával v tom duchu, že tam došlo zrejme k pochybeniu tej stavebnej firmy, resp. k nepochopeniu. Svedok ďalej uviedol, že na mieste konštatoval neoprávnený odber vzhľadom na to, že tam neboli tie plynomery, ktoré montuje žalobca a ktoré sú zabezpečené. Tento stav zdokumentoval, ofotil tie plynomery, v bytoch ofotil plynové spotrebiče. Na plynomeroch bola určitá spotreba, bolo vidno že sa to používalo, ale pre žalobcu to nebolo podstatné, koľko kubíkov plynu bolo spotrebovaných, lebo bez ohľadu na to, koľko tam bolo, išlo o neoprávnený odber. Na otázku súdu svedok uviedol, že neexistuje žiaden taký pojem, ani sa to nerealizuje, tzv. stavebný plyn. Stavbári ak potrebujú niečo s plynom na stavbe, tak si to musia zabezpečovať svojpomocne, cez nejaké plynové nádoby, ale plyn sa môže využívať z toho odberného miesta až na základe podpísanej zmluvy o odbere s tým, že následne sa tam namontuje plynomer a zariadenie sa spustí do prevádzky. Vtedy je to oprávnený odber. V tomto konkrétnom prípade tomu tak nebolo a išlo o neoprávnený odber plynu. Na ďalšiu otázku svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by stavebná firma, ktorá tam realizovala dielo, mala nejakú plynovú prípojku, na základe nejakej zmluvy s plynárňami a že by tam mali namontovaný nejaký plynomer, na základe ktorého by odoberali plyn.
10. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016, okrem iného uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom v rozhodnom období bola obec Šarišské Dravce, dochádzalo v období od 1.10.2010 do 1.2.2011 k odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke a zároveň k odberu zemného plynu s meradlami, ktoré neboli nainštalované prevádzkovateľom distribučnej siete, teda žalobcom. Takýto odber je v zmysle ustanovenia § 59 Zákona č. 656 z roku 2004 Z. z. považovaný za neoprávnený. V súvislosti s obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, zástupca žalobcu založil do spisu kópiu listu zo dňa 23.3.2011, ktorý bol zo strany obce Šarišské Dravce adresovaný žalobcovi, ako aj informáciu o kolaudácii predmetnej stavby a rozhodnutie obce Poloma, ktorým bola skolaudovaná jedna časť príslušnej stavby. Z listu zo dňa 23.3.2011, ktorý bol adresovaný žalobcovi, zástupca žalobcu zacitoval: „Ak by sa počas obdobia do kolaudácie nebolo vykurovalo, došlo by v značnej miere k poškodeniu zariadenia a vybavenia bytov, nakoľko v tom čase už mali namontované kuchynské linky, ktoré kvôli vysokej vlhkosti priestorov začali plesnivieť. Obec v dobrej vôli chcela zabrániť znehodnoteniu majetku. Revízie na plynové zariadenia boli vykonané 30.8.2010, o čom prikladáme správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške. Na základe uvedeného Vás vážený pán Ing. Rozkoš, prosíme o prehodnotenie výšky fakturovanej sumy, pretože zemný plyn počas tohto obdobia sme odoberali protizákonne neúmyselne a v dobrej viere s vedomím, že je to v poriadku. Nemali sme vedomosť, že dodávateľská firma, ktorá namontovala svoje plynomery, nepostupovala v súlade so zákonom“. Obec v tomto liste priznáva, že došlo k pochybeniu a priznáva to, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete sa snažil čo najobjektívnejšie posúdiť daný prípad a zistiť potenciálne odobraté množstvo zemného plynu. Z údajov zverejnených na webovej stránke obce sa dozvedel, že kolaudácia predmetnej bytovky prebehla úspešne 30.9.2010 a bytovka čaká na svojich obyvateľov. Kolaudačné rozhodnutie, na ktoré sa v predmetnom liste odvoláva starosta obce a ktorým chcel preukázať začiatok užívania stavby sa týka len jednej jej časti, a to konkrétne časti E2 označenej ako inžinierske objekty. Pod inžinierskymi objektmi sú zadefinované žumpa, splašková kanalizácia, vodovod a prístupová komunikácia. Tieto inžinierske objekty boli skolaudované na základe rozhodnutia vydaného obcou Poloma 31.12.2010 ,
pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stáva sa vykonateľným 7.2.2011. Samotná bytovka však bola skolaudovaná tak, ako vyplýva aj z údajov zverejnených na webe obce dňa 30.9.2010. Žalobca napriek skutočnosti, že predmetné plynové spotrebiče museli byť v prevádzke už 30.8.2010, kedy sa vykonala revízna správa a tlaková skúška, si nárok na náhradu škody neuplatnil už za obdobie od 30.8.2010, ale až odo dňa nasledujúceho po dni kolaudácie predmetnej bytovky, t.j. od 1.10.2010. Ako vyplýva z listu starostu, ktorý zástupca žalobcu citoval a ktorý založil do spisu, plynové spotrebiče boli v prevádzke už do kolaudácie bytovky, a teda plyn sa využíval ešte do 30.9.2010, pretože by podľa jeho vlastného vyjadrenia v prípade, ak by plyn neužívali, došlo k značnému poškodeniu bytovky a kuchynských liniek, ktoré boli v predmetnej bytovke nainštalované. Napriek týmto skutočnostiam, hoci si žalobca mohol uplatniť nárok na náhradu škody od 31.8.2010, uplatnil si ho až odo dňa nasledujúceho po dni kolaudácie bytovky, teda od 1.10.2010. Pôvodný nárok bol uplatnený vo výške 17.259,32 eura. Už pri jeho vyčíslovaní žalobca zobral do úvahy to, že sa jedná o bytový dom, a teda byty, ktoré sú určené na bývanie fyzických osôb. Napriek tomu, že vlastníkom tejto stavby nebola osoba, ktorú je možno považovať za fyzickú osobu, bola ňou obec a že príslušný vykonávací predpis, teda Vyhláška ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. rozoznáva dve kategórie odberateľov, a to odberateľ kategórie Domácnosť a odberateľ kategórie Mimo domácnosť, žalobca pri výpočte sumy, ktorú bude od obce požadovať, použil pre obec priaznivejšiu alternatívu. Tento objekt zaradil do kategórie Domácnosť. Výpočet v tejto kategórii bol pre samotnú obec priaznivejší. Ak by žalobca striktne dodržal literu predmetnej vyhlášky a posudzovali odber v kategórii Mimo domácnosť, musel by sa do úvahy brať 24 hodinový príkon všetkých spotrebičov, ktoré sa v danej bytovke v rozhodnom období nachádzali a takto vypočítaná suma by len za obdobie od 16.11.2010 do 1.2.2011, čiže zase podstatne kratšie obdobie ako si v konečnom dôsledku žalobca uplatnil, predstavovala sumu 24.022,96 eura. Na základe námietky, ktorá bola žalobcovi doručená, ešte pôvodne vypočítanú sumu 17.259,32 eura upravil na konečnú sumu 13.922,80 eura, ktorá predstavuje istinu, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Napriek tomu, že žalobca tak spraviť nemusel, zohľadnil skutočnosť, že jednotlivé byty boli užívateľom, a teda nájomcom odovzdávané do užívania až od 1.12.2010. V každom z bytov sa nachádzal plynový kotol a plynový sporák. Tak ako bolo uvedené, kotly museli byť v prevádzke, pretože ak by sa nekúrilo, došlo by k poškodeniu vybavenia daných bytov a celej bytovky. Žalobca zohľadnili skutočnosť, že minimálne do 1.12.2010 sa v týchto bytoch reálne nebývalo, a teda nemohol byť v prevádzke plynový sporák, nikto na ňom nevaril. Suma predstavujúca rozdiel medzi pôvodne vypočítanou čiastkou 17.259,32 eura a sumou 13.922,80 eura tak predstavuje rozdiel spočívajúci v odpustení škody, ktorá mohla byť spôsobená plynovými sporákmi. Príslušný vykonávací predpis, ktorý je všeobecne záväzný, umožňoval zohľadniť pri výpočte aj tieto sporáky. Žalobca bol ústretový a tieto pri výpočte náhrady škody do úvahy nebral. Pokiaľ ide o samotnú právnu kvalifikáciu, tak ako zástupca žalobcu uviedol, konanie, ku ktorému v bytovke obce Šarišské Dravce došlo, Zákon o energetike jednoznačne kvalifikuje ako neoprávnený odber. V § 59 je zakotvených niekoľko nazveme to skutkových podstát neoprávnených odberov zemného plynu, teda spôsobov, akými možno zemný plyn neoprávnene odoberať. Zároveň z tohto ustanovenia vyplýva viacero subjektov, ktoré sa môžu neoprávneného odberu dopustiť. Pri niektorých skutkových podstatách tak, ako sú tieto v § 59 zadefinované, sa môže neoprávneného odberu dopustiť len odberateľ zemného plynu v zmysle príslušnej definície zakotvenej v Zákone o energetike. Je to napríklad odber plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva spotrebu plynu, alebo odber plynu v prípade, ak odberateľ poruší zmluvne dohodnuté platobné podmienky, alebo odberateľ nedodrží dodávateľom stanovené obmedzenia. Naopak pri iných skutkových podstatách neoprávneného odberu sa takéhoto činu môže dopustiť aj iný subjekt ako odberateľ tak, ako ho definuje Zákon o energetike, to je napríklad odber bez zmluvy, alebo odber nemeraného zemného plynu. Ide presne o tie isté skutkové podstaty neoprávneného odberu, ku ktorému došlo zo strany obce Šarišské Dravce. Je nesporné, že obec v rozhodnom období bola vlastníkom daného objektu a je nesporné, že plyn spôsobom, ktorý Zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený, odoberal. S vlastníckym právom sú spojené nielen oprávnenia ale aj povinnosti. Vlastník je povinný starať sa o svoju nehnuteľnosť tak, aby v dôsledku toho, že ju vlastní, nespôsobil inému subjektu škodu. V tomto prípade škoda preukázateľne spôsobená bola, keďže dochádzalo k odberu plynu bez zmluvy a dochádzalo k odberu plynu meradlami, ktoré nenainštaloval žalobca ako prevádzkovateľ siete. Je pravdou, že v čase, kedy tieto meradlá boli zdemontované a teda kedy žalobca zistil, že k neoprávnenému odberu plynu dochádza, meradla vykazovali nejakú spotrebu. Je to spotreba, ktorou argumentuje žalovaný. Túto spotrebu však nie je možné brať do úvahy a nie je možné ju považovať za skutočne spotrebované množstvo a na základe nej určiť skutočnú škodu. Nevieme totiž povedať, kedy presne boli meradlá namontované, nevieme povedať s akým stavom boli namontované, teda či všetky boli namontované so stavom 0 m3 na počítadle, pretože plynomer tak, ako je konštruovaný, je možné nainštalovať, alebo
bolo možné nainštalovať povedzme aj so stavom 98.900 m3 s tým, že potom, ako by sa stav spotreby dostal na 99.999 m3 a odobral by sa ďalší kubík, počítadlo sa vynuluje a pokračuje sa v zaznamenávaní spotreby od 1 m3. Nie je teda zrejmé, koľko reálne plynu bolo na danom odbernom mieste odobratého. Zároveň nie je zrejmé, či meradla, ktoré tam neboli žalobcom nainštalované, meradlá, ktoré nainštaloval nejaký iný subjekt, spĺňali požiadavky na určené meradlá tak, ako sú tieto stanovené v Zákone č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Každé meradlo, pokiaľ jeho údaje o spotrebe, alebo ním indikované údaje o spotrebe majú a môžu byť použité v obchodnom styku, musí spĺňať podmienky stanovené týmto zákonom. Musí sa teda jednať o určené meradlo, ktoré predtým, ako bolo dané do používania, prešlo kontrolou, ktorú vykonala na to oprávnená osoba a táto osoba a protokol ňou vydaný má garantovať to, že meradlo meria správne spotrebu zemného plynu. To znamená, že napríklad meradlo nezaznamená spotrebu 1 m3 zemného plynu, hoci cez meradlo pretečú 3 m3 zemného plynu. Takýto údaj a takýto doklad o všetkých meradlách, ktoré sa v danej nehnuteľnosti nachádzali, nie je k dispozícii, a teda nie je možné brať do úvahy spotrebu, ktorú dané meradlá zaznamenali. Tak ako zástupca žalobcu uviedol, za odber plynu v prípade, ak dochádza k odberu plynu bez platne uzavretej zmluvy, alebo bez meradla, ktoré by boli nainštalované prevádzkovateľom siete, má zodpovedať vlastník nehnuteľnosti. Tento si následne môže uplatniť nárok na náhradu škody voči subjektom, ktorým užívanie nehnuteľnosti povolil, alebo voči subjektu, ktorý v zmysle vyjadrenia žalovaného za to, že sa dostal do tejto situácie, môže. Je to dodávateľská firma, ktorá pre žalovaného realizovala výstavbu daného objektu. Žalovaný si tak, ako zástupca žalobcu uviedol, môže následne, alebo mohol si uplatniť nárok na náhradu škody voči tým, ktorým umožnil nehnuteľnosť užívať a ktorý porušili podmienky zmluvy o nájme bytu tak, ako bola medzi žalovaným a príslušnými užívateľmi bytov uzavretá. Jednou z týchto podmienok bola podmienka uzavrieť zmluvu do dodávke plynu, elektriny, vody s príslušnými poskytovateľmi. Ak teda príslušný odberatelia túto podmienku nesplnili včas a aj v dôsledku toho dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy, porušili tým ustanovenia zmluvy, ktorá bola medzi žalovaným a daným nájomcom uzavretá a majú zodpovedať za škodu. Žalovaný však nemôže túto zodpovednosť prenášať na žalobcu. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálne vedomosť o tom, kto všetko danú nehnuteľnosť užíva. Až do dňa, kedy boli nainštalované oficiálne meradlá, dochádzalo k odberu plynu bez platnej a účinnej zmluvy o dodávke a k odberu plynu s cudzími meradlami. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na predmetnom odbernom mieste nachádzali meradlá, ktoré neboli certifikované a nemali platné úradné overenie, nemožno spotrebované množstvo plynu, ktoré tieto meradla vykázali, považovať za skutočne odobraté množstvo plynu. Ďalším argumentom, ktorý tomuto bráni je to, že nevieme, s akým stavom boli plynomery namontované, a či teda dané množstvo bolo reálne spotrebované, alebo mohlo byť spotrebovaných viac alebo aj menej m3 zemného plynu. Zákon o energetike na takúto situáciu pamätá a v prípade, ak nie je možné určiť skutočnú výšku škody, odkazuje žalobcu ako prevádzkovateľa siete na použitie metodiky, ktorá je stanovená v príslušnom všeobecne záväznom predpise a tým v rozhodnom období bola Vyhláška č. 155/2005 Z. z.
11. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 právny zástupca žalovaného opätovne poukázal na ustanovenie § 59 Zákona o energetike, z ktorého vyplýva, že najprv je potrebné vychádzať z toho, že je potrebné nahradiť skutočne vzniknutú škodu, prípadne ušlý zisk distribútora prevádzkovateľa distribučnej siete, ale ak to nie je možné, tak vyčísliť škodu v zmysle vykonávacej vyhlášky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktoré prelamujú tú zásadu, že keď nie je možné vypočítať skutočnú škodu, že je potrebné a nevyhnutné vypočítať škodu podľa princípov stanovených vo vykonávacej vyhláške, vzhľadom na to, že je možné prihliadať na konkrétne dôkazy v danom konkrétnom prípade a objektivizovať spotrebu aj na základe iných konkrétnych skutočností, napríklad na základe skutočnej spotreby na príslušnom odbernom mieste po rozhodnom období, alebo pred rozhodným obdobím.
12. V súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného týkajúcou sa rozhodnutí českého ústavného súdu na otázky možnosti aplikácie, resp. neaplikácie príslušnej vyhlášky zástupca žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016, uviedol, že česká právna úprava, na ktorú aj reagovali predmetné rozhodnutia českého ústavného súdu, bola založená na iných princípoch, resp. inom princípe ako slovenská právna úprava. Sporná vyhláška, ktorú český ústavný súd umožnil neaplikovať, totiž pri výpočte množstva neoprávnene odobratej elektrickej energie nevychádzala z presného počtu a presných typov spotrebičov, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali a ich príkonu, ale množstvo neoprávnene odobratej elektrickej energie bolo určené s poukazom na hodnotu ističa, ktorý sa nachádzal pred predmetnou nehnuteľnosťou. Ďalší dôležitý argument, ktorý v slovenskej právnej úprave neplatí je ten, že česká vyhláška umožnila predmetnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uplatniť si
nárok na náhradu škody, a teda určiť jej výšku za obdobie 2 rokov spätne od zistenia neoprávneného odberu. Právna úprava platná v SR je založená na iných princípoch a vychádza z iných rozhodných skutočností. Pri určení množstva odobratého zemného plynu sa berú do úvahy presné spotrebiče, ktoré sa v konkrétnej nehnuteľnosti nachádzali a ich príkony a obdobie neoprávneného odberu plynu je určené maximálne rok dozadu, resp. dobou užívania predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia predmetnej bytovky. Teda len od dňa, kedy predmetná bytovka mohla byť legálne užívaná. Žalovaný neoprávnene odoberal plyn už pred dobou kolaudácie, a teda pred oficiálnym začiatkom užívania nehnuteľnosti, kedy sám priznal, že bolo potrebné ešte pred kolaudáciou nehnuteľnosť vysušovať, aby nedošlo k poškodeniu a zničeniu kuchynských liniek, ktoré v nej boli nainštalované. Právna úprava platná v SR na rozdiel od tej českej právnej úpravy neumožňuje všeobecnému súdu neaplikovať vyhlášku, ktorá je všeobecne záväzným právnym predpisom. V Českej republike to ich právny systém umožňuje, v Slovenskej republike takáto možnosť nie je daná. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je vyhláška príslušného ministerstva, teda v tomto prípade vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 155 z roku 2005 Zbierky zákonov, bola platným a účinným predpisom a je pre súd záväzná. Táto vyhláška sa má aplikovať v prípade, ak nie je možné zistiť skutočnú výšku škody.
13. Rozsudkom zo dňa 20.12.2016, č.k. 21Cb/2012-187 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.922,80 eura a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 13.922,80 eura od 21.9.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 580 eur, vždy do 25.dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a napokon rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania . 14. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, podal žalobca včas odvolanie. V podanom odvolaní mal žalobca za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého súdu môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania.
15. Proti tomuto rozsudku ako celku podal aj žalovaný včas odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, keď jediným z navrhovaných dôkazov bolo, aby pôvodné meradlá boli podrobené znaleckému dokazovaniu s tým, že týmto návrhom chcel žalovaný preukázať okrem iného aj skutočnosť, že namontované meradlá spĺňali požiadavky vyplývajúce zo Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, resp. vyvrátiť, že s nimi bolo manipulované a vykazovaný stav odberu plynu zodpovedal reálnemu odberu plynu v bytovom dome. Žalovaná strana chcela týmto návrhom ozrejmiť skutočnú spotrebu plynu v bytovom dome pre porovnanie s vykazovanou spotrebou na plynomeroch za obdobie od 01.10.2010 do 01.02.2011. Zároveň podľa žalovaného súd prvej inštancie zamietol návrh na oboznámenie prehľadu skutočnej spotreby v predmetnom bytovom dome za obdobie rokov 2011, 2012, 2013. Navrhovanými dôkazmi chcel žalovaný preukázať, že nainštalované meradlá zrejme dodávateľom stavby spĺňali kritéria vyplývajúce zo Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, teda že boli riadne kalibrované a že na nich vykazovaný stav zodpovedal skutočnému stavu odberu plynu. Žalovaný zároveň navrhol porovnať odber plynu v bytovom dome za roky 2011, 2012, 2013 na preukázanie skutočnej škody. Žalobca v konaní argumentoval, že nie je možné zistiť skutočnú škodu, a túto interpretáciu nemožnosti zistenia skutočnej škody si osvojil aj súd prvej inštancie. Záver súdu prvej inštancie o nemožnosti zistenia skutočnej škody je podľa žalovaného predčasný práve pre neúplnosť vykonaného dokazovania. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní poukázal, že v zmysle zmluvy o nájme bytu v bytovom dome, a to čl. IV. bod 3 vyplýva, že prenajímateľ zabezpečuje nájomcovi služby spojené s dodávaním plynu, tepla, ohrevu, TUV a elektrickej energie. Nájomca bol povinný plniť si oznamovaciu povinnosť voči dodávateľovi týchto služieb a sám uhrádzať cenu za tieto dodané služby v prospech týchto dodávateľov. Žalovaná strana preto namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu pri náhrade škody za obdobie od uzatvorenia jednotlivých zmlúv o nájme bytu do 09.02.2011, keď v zmysle uvedeného vyplýva povinnosť jednotlivým nájomcom bytov uzatvoriť zmluvy s dodávateľmi energií. Citujúc ust. § 59 ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z. z. mal žalovaný za to, že zákon pozná viacero skutkových podstát neoprávneného odberu plynu, pričom z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ktorú z týchto skutkových podstát má za preukázanú. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, vo veci sp. zn.: 31 Cob 61/25014 (zrejme mal žalovaný na mysli sp. zn.: 31 Cob/61/2014 - poznámka odvolacieho súdu), ktoré vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu ČR vo veci I.ÚS 668/2015 zo dňa 11.08.2015. S poukazom na vyššie uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalovaný napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že obe odvolania proti rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami - stranami sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, a preto ho uznesením zo dňa 12.3.2019, č.k. 6Cob/13/2018-2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, že odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie na náhradu škody považuje za neopodstatnenú, keď v zmluvnom vzťahu so žalobcom bol žalovaný a nie jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome, do ktorého žalobca dodával plyn, keď rovnako v rozhodnom období, za ktoré mal vzniknúť neoprávnený odber plynu bola vlastníkom bytového domu obec, pričom nič nebráni žalovanému ako vlastníkovi v prípade ak bude zaviazaný k náhrade škody žalobcovi, uplatniť si túto náhradu voči jednotlivým nájomcom bytov v žalovanom období. Je nepochybné, že zo zmluvy o pripojení predmetnej nehnuteľnosti do distribučnej siete vyplýva ako odberateľ - žalovaný, ktorý bol žiadateľom o toto pripojenie, preto sa prípadne na úkor žalobcu mohol obohatiť len žalovaný a nie jednotliví nájomcovia bytových jednotiek, u ktorých tak ako to uviedol odvolací súd vyššie prichádza do úvahy regresná náhrada tejto škody v prospech žalovaného. Odvolateľ argumentoval ďalej tvrdením, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho návrh na vykonanie dokazovania formou podrobenia meradiel, ktoré mali byť nainštalované bez súhlasu žalobcu, a to dodávateľskou firmou, ktorá pre žalovaného realizovala výstavbu predmetných nehnuteľností znaleckému dokazovaniu za účelom preukázania, či tieto spĺňali stanovené požiadavky, aby mohli slúžiť ako meradlá odberu plynu, resp. vyvrátenia, že s nimi bolo manipulované a vykazovaný stav odberu plynu zodpovedal reálnemu odberu plynu v bytovom dome. Je potrebné uviesť, že vykonávaciu vyhlášku č. 155/2005 Z. z. o spôsobe stanovenia náhrady škody nemožno aplikovať mechanicky, ale sa musia vždy zohľadniť špecifické okolnosti prípadu tak, aby sa zistená škoda blížila čo najviac škode skutočnej, aj keď je to veľmi obtiažne zistenie. Z uvedenej požiadavky zohľadnenia špecifických okolností prípadu vyplýva, že súd v odôvodnených prípadoch nemusí nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky o spôsobe stanovenia náhrady škody. Pokiaľ totiž súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol takýto postup v rozpore so zákonom, a to napr. z dôvodu, že by takýto výpočet náhrady škody nezaisťoval len naplnenie kompenzačného princípu (náhrady skutočnej škody dodávateľovi zemného plynu), ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným splnomocnením k takej nadkompenzácii poškodeného, či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa (neoprávnený odber zemného plynu je už postihovaný trestným právom, nakoľko v konkrétnom prípade môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu krádeže), je všeobecný súd povinný v danom prípade, vykonávací právny predpis neaplikovať alebo ho použiť len z časti a v zbytku postupovať podlá všeobecnej občianskoprávnej úpravy náhrady škody, prípadne obsah vykonávacieho právneho predpisu za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy náležíte modifikovať. Pokiaľ teda z okolnosti prípadu vyplýva, že žalovaný si viedol evidenciu odberu zemného plynu za obdobie rokov 2011 až 2013 je už aj s poukazom na vyššie uvedené navrhované znalecké dokazovanie žalovaným formou posúdenia už namontovaných meradiel v tomto bytovom dome opodstatnený odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že za účelom zistenia skutočnej škody tak ako to vyplýva z ust. § 59 ods. 2 Zák. č. 656/2004 Z. z. spôsobenej neoprávneným odberom plynu, nie je možné automaticky, bez ďalšieho prevziať spôsob výpočtu výšky škody uvedený vo Vyhláške číslo 155/2005 Z. z., ale súd môže pre svoj záver o výške škody vziať do úvahy napr. predchádzajúcu históriu spotreby zemného plynu neoprávneného odberateľa, keď táto ako je tomu v prejednávanej veci je k dispozícii. Za relevantné možno, považovať v prípade ak by sa to preukázalo znaleckým dokazovaním okolnosť, že namontované meradlá aj keď nebol namontované žalobcom ako dodávateľom, ale túto montáž pre žalovaného zabezpečil zhotoviteľ stavby, merali správne, t j. je odpočtom týchto meradiel je možné stanoviť presnú výšku neoprávneného odberu plynu za žalované obdobie. Rovnako žalovaným predložený zápis vykonaný dňa 09.02.2011 o skutočnej spotrebe plynu vo všetkých jedenástich bytových jednotkách nachádzajúcich sa v bytovom dome, v ktorom došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, možno podľa odvolacieho súdu považovať za taký dôkaz, ktorý v konkrétnom prípade môže
ak nie preukázať tak maximálnym spôsobom priblížiť skutočnú výšku škody spôsobenú žalobcom, keď z uvedeného zápisu vyplýva stav plynomerov v jednotlivých bytoch v bytovom dome ku dňu a ku dňu 09.02.2011, pričom výšku tohto stavu doposiaľ žalobca v konaní nerozporoval. Podľa odseku 3 citovaného § 59 Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne podaných podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu stanoveným všeobecným záväzným právnym predpisov vydaným Ministerstvom hospodárstva SR. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vykonávacou vyhláškou možno stanoviť škodu len v tom prípade, ak túto nemožno stanoviť na základe objektívne podaných podkladov s tým, že žalovaný v podanom odvolám aj v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane argumentoval, že s ním predložených dokladov možno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. V prípade ak je možné tak ako to uvádza žalovaný vychádzať porovnávajúc predošlý a následný odber plynu z pravdepodobného odberu plynu žalovaným za obdobie kedy malo dôjsť k jeho neoprávnenému odberu, je objektívne možné vypočítať predpokladanú škodu na odbere plynu, pretože tento výpočet spotreby plynu sleduje jeho možnú spotrebu počas neoprávneného odberu. Z rovnakých záverov vychádzal aj Najvyšší súd Českej republiky vo veci 25Cdo 201/2013, ktorý uviedol, že vyhláška č. 51/2006 Zb. (ku ktorej je ekvivalentom v právnom poriadku SR vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.
- poznámka odvolacieho súdu), vždy vychádza zo zásady, že výška škody sa stanovuje výpočtom stanoveným vyhláškou, ak nemožno výšku škody zistiť meraním, alebo inak zistených preukázateľných údajov o neoprávnenom odbere, a nedošlo ani k dohode medzi odberateľom a dodávateľom. Táto úprava založená na fikcii výšky skutočnej škody určenej podľa určitej paušalizácie údajov zodpovedá tomu, že v mnohých prípadoch neoprávneného odberu, nie je objektívne možné dostatočne presne zistiť množstvo odobratej elektriny. Vykonávacím predpisom stanovený výpočet potom nutne musí mať črty určitého odhadu, ktorý nastane tak, aby výsledná suma nebola pre neoprávneného odberateľa priaznivá; ak nie je tu zahrnutý istý sankčný prvok, je výpočet minimálne založený na zásade, že nezákonné počínanie spočívajúce v niektorom zo spôsobov neoprávneného odberu, sa tomu, kto porušil povinnosť, nesmie vyplatiť. Vo vzťahu k použitiu vykonávacej vyhlášky upozornil Ústavný súd Českej republiky v uznesení pléna z 1.4.2014 sp. zn. PL ÚS 29/13, že sudca je podľa článku 95 ods. 1 Ústavy, pri rozhodovaní viazaný zákonom a je oprávnený posúdiť súlad iného právneho predpisu so zákonom, preto nesmie vyhlášku aplikovať mechanicky; ale musí vždy zohľadňovať špecifické okolností prípadu tak, aby sa zistená škoda blížila čo najviac ku škode skutočnej, hoci ju často možno v tejto oblasti zistiť len veľmi ťažko. Súd preto v odôvodnených prípadoch nemusí nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky o spôsobe stanovenia náhrady škody, ak dospeje k záveru, že v danom prípade nebol taký postup v rozpore so zákonom, je všeobecný súd povinný v danom prípade vykonávací právny predpis neaplikovať, alebo ho aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávacieho právneho predpisu, s cieľom určiť skutočnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy náležite modifikovať. Ďalej poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia, že ak všeobecný súd na základe uvedených okolností dospeje k záveru, že na účely zistenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom, aplikuje všeobecný súd vyhlášku len čiastočne, alebo dokonca vôbec, môže pre svoj záver o výške škody zohľadniť napr. predchádzajúcu históriu spotreby energie neoprávneného odberateľa, ak je táto k dispozícii, alebo aj výšku škody, ktorá bola určená prostredníctvom znaleckých posudkov a vykonať výpočet pre spotrebiteľom spravodlivým spôsobom, prípadne opatriť a vykonať také dôkazy, ktorými možno v konkrétnom prípade výšku skutočnej škody preukázať, alebo sa jej v maximálnej miere priblížiť. Aj v prípade ak by bez akýchkoľvek pochybností nebolo z dôvodu, že namontované meradlá nespĺňajú príslušné požiadavky, resp. že nimi uvádzané hodnoty sú nesprávne, a teda že presné množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu nie je možné určiť avšak z ďalších dôkazov predložených žalovaným, a to prehľadu skutočnej spotreby za roky 2011 až 2013, resp. zo zápisu o skutočnej spotrebe plynu v jedenástich bytových jednotkách ku dňu 15.10.2010 a 09.02.2011 je podľa odvolacieho súdu možné dospieť k maximálnemu množstvu odobratého zemného plynu za žalované obdobie, a to porovnaním objemu jeho odberu za nasledujúce obdobie pri zohľadnení plnej obsadenosti bytov jednotlivými nájomcami tak, aby sa požadované množstvo spotreby zemného plynu, čo najbližšie približovalo skutočne reálnemu množstvu odobratého zemného plynu, ktorý nie je možné zistiť, a to k jeho maximálnemu množstvu, tak aby žalobca nebol rovnako poškodený na svojich právach. Toto zvýhodnenie dodávateľa, resp. v danom prípade prevádzkovateľa distribučnej site s citovanou vyhláškou je dôvodné z dôvodu zabezpečenia verejného záujmu na plynulosti dodávky plynu a zamedzenia neoprávneným odberom zemného plynu, samozrejme za akceptácie proporcionality medzi potenciálne vzniknutou škodou a povinnosti k tejto náhrade tak, aby v prípade výpočtu množstva odobratého zemného plynu odhadom na základe vyššie uvedených kritérií bol tento výpočet stanovený
na jeho hornej hranici množstva odobratého plynu, aby sa zamedzilo v budúcnosti špekulatívnym - neoprávneným odberom zemného plynu, a aby žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemohol dôvodne namietať možnosť, že by bol v prípade ak by sa takéto množstvo dodacieho plynu stanovilo odhadom, na spodnej hranici ukrátený na svojich právach. Nie je možné pripustiť, aby škodca - ktorým bez pochyby žalovaný bol z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu prostredníctvom plynomerov, na ktorých boli namontované neautorizované meradlá, bol fakticky nepostihnuteľný lebo z povahy neoprávneného odberu zemného plynu nie je poškodený schopný výšku škodu preukázať. Táto výška fiktívnej škody ale musí byť vypočítaná tak, aby bola zachovaná spravodlivá rovnováha medzi legitímnym záujmom distribútora zemného plynu k náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa tak, ako to judikuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), aby nedochádzalo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu majetku tým, že sťažovateľ je nútený niesť neprimerané a nadmerné bremeno (viď. napr. rozsudok veľkého senátu ESĽP vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku zo dňa 19.06.2006 č. 35014/97 alebo rozsudok vo veci Sarksyan proti Azerbajdžanu zo dňa 16.06.2015 č: 40167/06). Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je predovšetkým potrebné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody, plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byt' sankciou za neoprávnený odber tak, ako sa to javí odvolaciemu súdu v prejednávanom prípade. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti sa hradí skutočná škoda (a ušlý zisk; o tento však v posudzovanej veci nejde), teda ujma na majetku poškodeného. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadrená v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, znížení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného, ako i vo vynaložených nákladoch na odstránenie tohto znehodnotenia. Z doktríny slovenskej právnej vedy, ako i ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že náhrada škody v slovenskom právnom poriadku nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek poškodiť, preto prípadná sankcia nemôže byť riešená v rámci občianskoprávnej zodpovednosti. K tomuto slúžia prostriedky trestného práva. Až potom, ako sa nedá objektivizovať množstvo odobratého plynu, je možné tento vypočítať podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. s tým, že prednosť má vždy výpočet skutočne spôsobenej škody. Aj právna úprava platná v relevantnom období stanovila, že primáme je treba výšku škody stanoviť na základe zmerateľných, alebo inak zistiteľných preukázateľných údajov o neoprávnenom odbere zemného plynu, a až v prípade, ak to nebolo možné, bolo možné použiť vzorec podľa vyššie uvedenej vykonávacej vyhlášky. Právna úprava aj v rozhodnom období preferovala skutočnú výšku škody pred výškou fiktívnou. Súd prvej inštancie však bez toho, aby dospel k záveru, že skutočnú výšku nie je možné stanoviť, prevzal výpočet škody uvedený žalobcom podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z.. Za najrelevantnejší údaj tak, aby bola táto škoda stanovená vo výške čo najviac približujúcej sa možnému neoprávnenému odberu za žalované obdobie, možno podľa odvolacieho súdu, považovať predchádzajúce spotreby zemného plynu neoprávneného odberateľa - žalovaného. Ani z týchto však nemožno mechanicky vychádzať, nakoľko reálna spotreba v inom období mohla byť samozrejme vyššia a najmä možno legitímne predpokladať, že v dobe neoprávneného odberu škodca - žalovaný spotreboval viac zemného plynu, než v minulosti, čo mohlo byť jedným z motívov pre neoprávnený odber. Relevantné preto budú i ďalšie údaje a navrhnuté dôkazy tak, ako ich už príkladmo uviedol odvolací súd vyššie, ktoré môžu súd priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody s tým, že tak, ako to rovnako uviedol odvolací súd vyššie, je potrebné túto škodu stanoviť v hornom rozpätí jej možnej výšky, za použitia napr. paralelne prebiehajúceho trestného konania, pričom súd musí taktiež prihliadnuť k tomu, že tieto dôkazy nemôžu preukázať výšku škody bez akýchkoľvek pochybností, ale len s určitou pravdepodobnosťou. Samotná skutočnosť, že okolnosť je preukázaná len s určitou mierou pravdepodobnosti, však nemusí v občianskom právnom konaní byť na závadu a neznamená, že súd má takúto okolnosť považovať za nepreukázanú. Ústavné súdy Slovenskej a Českej republiky vo svojej judikatúre opakovane vyslovili, že v civilnom konaní nemožno trvať na preukázaní skutočností (bez akýchkoľvek náznakov pravdepodobnosti), a preukázaniu nejakej skutočnosti, ktorá sa udiala v minulosti, bude vždy otázkou určitej miery pravdepodobnosti. Napr. v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 1430/13 zo dňa 24.7.2014, Ústavný súd dovodil, že nemožnosť preukázania presnej výšky škody, nemôže byť dôvodom pre odmietnutie nároku žalobcu na náhradu škody. Zodpovednostný vzťah i tak vznikne a súdy by mali stanoviť výšku škody použitím úvahy na základe spravodlivosti. Pritom Ústavný súd zdôraznil, že spravodlivá úvaha, ktorá má na mysli Občiansky zákonník, neznamená ľubovôľu na strane rozhodujúceho súdu, ale výšku náhrady škody je treba určiť na základe jednotlivých okolností prípadu“ tak, ako vyplynula z dokazovania. Súd rozhodujúci o stanovenej výške škody, spôsobenej neoprávneným odberom energie za situácie, v ktorej nie je možné výlučne použiť výpočet podľa vykonávacieho predpisu, musí tak použiť i vlastnú" spravodlivú úvahu; v ktorej súčasne by mali byť uvedené všetky právne relevantné okolnosti. V tejto súvislosti je
potrebné dodať, že náhrada výšky škody za neoprávnený odber zemného plynu, má síce zvláštnu právnu úpravu, avšak v prípade, ak túto nie je možné plne a výlučne aplikovať, je nutné posudzovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy náhrady škody, keď tento zodpovednostný vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu, je vzťahom občianskoprávnym medzi škodcom a poškodeným (distribútorom energie). V prejednávanej veci, kedy mal súd prvej inštancie k dispozícii históriu spotreby zemného plynu v danom odbernom mieste, na čo konzistentne poukazoval žalovaný ako aj na nameranú výšku spotreby v jednotlivých bytoch nachádzajúcich sa v tomto bytovom dome, na tieto argumenty okresný súd nereagoval, čo u odvolacieho súdu vyvoláva dôvodnú pochybnosť, či žalovaný nenesie neprimerané a nadmerné bremeno, keď už vypočítaná škoda podľa vyhlášky je v zjavnom nepomere s prehľadom skutočnej spotreby v iných rokoch za rovnaké časové obdobie. Pri takto výraznom rozdiele je treba, aby súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o nejaké dôkazy preukazujúc, že žalovaný ako škodca skutočne v období neoprávneného odberu takéto množstvo zemného plynu spotreboval a žalobca ako poškodený utrpel takto výraznú škodu. Takýto zásah do majetkových práv žalovaného neobstojí nakoľko nestanovuje spravodlivú rovnováhu medzi záujmami žalovaného na ochranu jeho majetku na strane jednej a záujmami žalobcu ako poškodeného na ochranu jeho majetku na druhej strane. Za podstatné však odvolací súd považuje to, že bremeno tvrdenia, aj bremeno dôkazu, že výška náhrady škody vypočítaná podľa vykonávacej vyhlášky k Zákonu o energetike, je neprimeraným zásahom do základných práv škodcu - žalovaného, leží na tomto škodcovi. Splnenie dôkazného bremena môže docieliť napr. ako v tomto prejednávanom prípade tým, že preukáže, že výška škody podľa vyhlášky, je omnoho vyššia, než platby za zemný plyn v predchádzajúcich zrovnateľných obdobiach. Potom je na poškodenom, aby predložil dôkazy, že takáto výška škody je odpovedajúca a plní prevažne funkciu kompenzačnú. Pokiaľ sa to poškodenému - žalobcovi preukázať nepodarí, je povinnosť súdu zhodnotiť všetky relevantné okolnosti a vykonané dôkazy a výšku škody stanoviť podľa spravodlivej úvahy zohľadniac všetky jednotlivé okolnosti prípadu, aby výška škody v čo najväčšej možnej miere sa blížila ku skutočne spôsobenej škode a predstavovala spravodlivú rovnováhu medzi ochranou majetku škodcu i poškodeného. Z uvedených dôvodov odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa okresný súd vysporiada s dôvodmi vytýkanými odvolacím súdom v ním vyššie naznačenom smere s tým, že v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
18. Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2020 zástupca žalobcu uviedol, že žalobca naďalej zotrváva na podanej žalobe, a to v celom jej rozsahu. Žalobca má za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým pôvodný rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a vrátil späť na nové konanie, nerešpektuje a nevychádza z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Tento v poslednom období vo viacerých prípadoch judikoval otázky týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ako aj výšku uplatňovaného nároku, prípadne jeho možnosť alebo nemožnosť vyčísliť iným spôsobom ako stanovuje príslušný vykonávací predpis. Zástupca žalobcu poukázal napríklad na rozhodnutie vo veciach 3Obdo/49/2019, 3Obdo/49/2018 alebo 5Obdo/32/2018. Aj z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, nie je možné výšku skutočnej škody zistiť. Túto nie je možné zistiť ani použitím údajov o predchádzajúcich alebo nasledujúcich spotrebách na odbernom mieste, ba dokonca ani použitím znaleckého dokazovania a je nevyhnutné na určenie výšky spôsobenej škody v takýchto prípadoch aplikovať metodiku stanovenú príslušnými vykonávacím predpisom. V tejto súvislosti teda právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove neobstojí. Nárok uplatňovaný žalobcom vo výške 13.922,80 eura nie je možné považovať za nárok, ktorého výška by odporovala dobrým mravom, alebo akýmkoľvek neprimeraných spôsobom zaťažovala žalovaného. Tak ako uvádzali v predošlých vyjadreniach a aj vo vyjadrení k žalovaným podanému odvolaniu, pre posúdenie proporcionality nimi uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať zo všetkých skutkových okolností, a to najmä z výšky škody, ktorú si žalobca legitímne mohol voči žalovanému uplatňovať v prípade, ak by striktne dodržal ustanovenia príslušnej vykonávacej vyhlášky. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je zrejmé a preukázané, že k odberu plynu žalovaným dochádzalo nielen až od 1.10.2010, ktoré je od dátumu, od ktorého si nárok uplatňuje žalobca voči žalovanému v tomto konaní, ale už od 30.8.2010, kedy boli všetky plynové spotrebiče nainštalované, bola vykonaná tlaková skúška a došlo k napusteniu plynu do plynovodu. Pre posúdenie proporcionality uplatňovanej výšky náhrady škody je teda potrebné vychádzať zo sumy, ktorá by sa určila a vypočítala za reálne obdobie neoprávneného odberu pri zohľadnení existencie všetkých plynových spotrebičov, ktoré sa na odbernom mieste nachádzali a pri zohľadnení tej kategórie odberu, v ktorej bol žalovaný zaradený, teda odberu plynu mimo domácnosť. Pri takejto aplikácii a takomto výpočte je hodnota 88.133,76 m2 neoprávnene odobratého zemného plynu, ktorý v peňažnom vyjadrení
by predstavoval sumu 47.773,88 eura. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu len sumy 13.922,80 eura, a teda reálne si uplatňujeme sumu zodpovedajúcu približne 29% legitímneho nároku, ktorý voči žalovanému uplatniť v prípade, ak by žalobca striktne postupoval podľa ustanovení príslušnej vykonávacej prihlášky. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, má žalobca za to, že ním uplatňovaný nárok je dôvodný, a to v celej jeho výške.
19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.11.2019 uviedol, že na stanovisku žalobcu sa vôbec nič nezmenilo, kde silu argumentu nahradzuje argument silou. Ten argument silou je poukázaním na vyhlášku č. 155/2005 Zb., z ktorej odvodzuje svoj nárok. Žalovaný sa domnievame, že odvolací súd v súlade s princípom spravodlivosti a zákonnosti jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých kritérií alebo na základe akých kritérií je potrebné dospieť k prípadnému zisťovaniu žalobcom uplatňovanej náhrady škody. Žalobca opätovne opakuje, koľko by mohol účtovať, ale vzhľadom na tú realitu aká je, účtuje len 30 %. Obec je ochotná zaplatiť len skutočnú škodu, resp. ten skutočný odber od 1.10. do 1.2.2011. Boli odmontované plynomery, je tam stanovené, koľko bolo zistené na tých meradlách stav plynu a z toho vynásobiť vtedajšie ceny a dospejeme k sume, ktorú obec je ochotná zaplatiť. V tomto zmysle aj ten nárok žalobcu uznáva. Pokiaľ ide o samotný odber žalovaný si zadovážil doklady o skutočnom odbere, ktorý bol v období roku 2011, resp. 2012 na jednotlivých bytoch (len troch bytoch) Navrhli, aby prípadne písomne by dali písomne súdu zoznam odberateľov v tomto bytovom dome, že by súd cez SPP vyžiadal, či v ich archívoch sa nachádza koľko tí jednotliví nájomníci v danom období rokov 2011,2012, prípadne 2013, platili, alebo akú spotrebu plynu mali. Právny zástupca žalovaného poukázal s poukazom na doklady o skutočnej spotrebe v následnom období, že ten uplatňovaný nárok zo strany žalobcu je neadekvátny.
20. V tejto súvislosti zástupca žalobcu uviedol, že skutočný odber alebo skutočne odobraté množstvo plynu počas obdobia neoprávneného odberu žalovaným nie je možné zistiť. Za skutočne odobraté množstvo plynu sa nepovažuje a ani nemôže považovať spotreba v jednotlivých bytových jednotkách po období neoprávneného odberu, a teda potom, ako zmluvy na dodávku zemného plynu uzavreli jednotliví nájomcovia a týmto boli namontované ich spoločnosťou príslušné meradlá. V tejto súvislosti opakovane poukázal na skutočnosť, že užívanie nehnuteľnosti do doby, kým zmluvy uzavreli nájomcovia zo strany žalovaného, bolo diametrálne odlišné ako jednotlivé bytové jednotky užívajú nájomcovia v súčasnosti. Tak ako uviedol aj štatutár žalovaného, bytovka musela byť vysušovaná, aby nedošlo k oplesneniu jednotlivých stien a zariadení, najmä kuchynských liniek, v takomto prípade tie spotrebiče fungujú v diametrálne inom režime, a teda spotreba plynu je podstatne vyššia ako v prípade, kedy už je nehnuteľnosť obývaná a pravidelne v nej jednotlivé spotrebiče užívajú nájomcovia. Skutočný odber plynu v roku 2012, resp. aj v nasledujúcich obdobiach, nie je meradlom , ktoré možno použiť na to, aby sa zistila výška škody v rozhodnom období u žalovaného. Opätovne tu zástupca žalobcu poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, ktorý toto už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa neoprávnených odberov zemného plynu judikoval. Napríklad v rozhodnutí 3Obdo/49/2019 Najvyšší súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, následne Krajského súdu v Bratislave, ktorý postupoval rovnakým princípom a v rozpore s ustanoveniami vyhlášky priznal žalobcovi len časť nároku na náhradu škody, pričom túto časť určil s poukazom a nejaké predchádzajúce spotreby odberateľa na odbernom mieste. Takýto postup Najvyšší súd považuje za protizákonný a v prípadoch neoprávneného odberu plynu, aký plyn odoberal aj žalovaný, ho nie je možné použiť.
21. Právny zástupca žalovaného poukazuje na to, že ten neoprávnený odber ak by sa mal počítať od 1.10. príslušného roku, nie od augusta ako na to poukazuje zástupca žalobcu, pričom strana žalobcu doposiaľ nepreukázala, že tie merače, ktoré odmontovali pracovníci žalobcu na príslušnom odbernom mieste, nezaznamenávali skutočnú spotrebu plynu. Právny zástupca žalovaného má za to, že tá vyhláška je nezákonná, nespravodlivá, aj všetky rozhodnutia, ktoré vychádzajú z tejto vyhlášky, sú nezákonné a nespravodlivé, keďže sa popiera princíp zodpovednosti a preukázania výšky škody. Aj keď je tu nejaká zodpovednosť, tak je potrebné preukázať tú výšku skutočne vzniknutej škody. Ak sa to dá, má sa urobiť všetko preto, aby sa to zistilo a potom by sa mala platiť len skutočná škoda a nie škoda vypočítaná na základe kritérií obsiahnutých vo vyhláške.
22. Zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že vychádzať pri určovaní výšky škody z plynomerov, ktoré sa na odbernom mieste žalovaného nachádzali, nie je možné. Tieto plynomery na odberné miesta neinštaloval žalovaný, ktorý jedine má oprávnenie inštalovať na odberné miesta meradlá merajúce spotrebu zemného plynu. Nevieme sa, kto ich teda nainštaloval, s akým
počiatočným stavom boli nainštalované a či reálne spĺňali podmienky na to, aby bolo možné ich považovať za určené meradlá v zmysle Zákona o metrológii. Žalobca nemá povinnosť preukázať, že tieto meradlá nemerali správne. Tie meradlá neboli a nie sú žalobcove a ak chcel žalovaný, ktorému meradlá patrili, preukázať že meradlá správne reálne merali, nič mu nebránilo, aby bezprostredne po ich demontáži zabezpečil príslušný posudok vydaný na to oprávnenou autoritou. Žalobca nemôžeme dávať overovať a zisťovať, či merajú správne cudzie meradlá. Žalobca si neuplatňuje nárok od leta, ale uplatňujeme si ho až od obdobia 1.10. teda od obdobia po kolaudácii bytovky. To, čo je opäť dôležité, nájomníci sa do tejto bytovky sťahovali až v decembri 2010, a teda aj od 1.10.2010 do začiatku decembra 2010 v nehnuteľnosti nikto nebýval, nikto ju neužíval a v zmysle vyjadrenia starostu obce, ktoré je založené v spise, nehnuteľnosť musela byť vysušovaná a temperovaná, inak by došlo k značným škodám na ich majetku. Ten režim užívania nehnuteľnosti a režim spotreby zemného plynu už aj v tom období od 1.10. do obdobia, kedy sa tam nasťahovali prví nájomníci, bol diametrálne odlišný a spotreba zemného plynu v tomto období vzhľadom na potrebu vysúšania nehnuteľnosti musela byť diametrálne odlišná od spotreby v rámci nejakého štandardného fungovania objektu. Právna úprava tak, ako je nastavená, teda právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávnenými odbermi, musí plniť a plní aj preventívnu funkciu. Nie je možné akceptovať stav a situáciu, pri ktorej by odberateľ, ktorému príde na to, že odoberá plyn neoprávnene, mal zaplatiť len sumu, ktorú on uzná za vhodnú a spravodlivú, alebo sumu, ktorá bude určená na základe nejakej jeho následnej spotreby, ktorá už je samozrejme ovplyvnená tým, že za plyn musí riadne platiť. Pripustenie takéhoto výkladu by viedlo de facto k tomu, že nič nebude odberateľov demotivovať od toho, aby plyn odoberali neoprávnene. Toto nie je možné. Najvyšší súd tak, ako poukazoval na príslušné rozhodnutia, sa k tejto problematike jednoznačne vyjadrujú. Ani znaleckým dokazovaním, ani predošlými spotrebami, ani následnými spotrebami nie je možné zistiť presne odobraté množstvo plynu v období neoprávneného odberu. Odberateľ, ktorý takýmto spôsobom plyn odoberá, si musí byť vedomý následkov svojho konania a musí niesť za tieto následky zodpovednosť. Vyhláška, ktorá stanovuje spôsob výpočtu na strane neoprávnene odobratého plynu je prísna, ale jej cieľom je práve demotivovať odberateľov od toho, aby takýmto spôsobom plyn odoberali a žalobca uvedomujúc si prísnosť danej právnej úpravy, sám odberateľom ponúka možnosť zaplatiť nižšiu sumu, než na akú by mal podľa vyhlášky nárok. Tak je tomu aj v prípade tohto konania a ako uviedol zástupca žalobcu, nimi uplatňovaná suma predstavuje približne 29% toho legitímneho nároku. So sumou, ktorá by bola nižšia ako suma, ktorú si v konaní uplatňujeme, nemôžeme súhlasiť. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania, a to zisťovaním odberateľov zemného plynu a preukazovaním ich spotrieb v nasledujúcich obdobiach, s poukazom na jednoznačný záver Najvyššieho súdu takéto dokazovanie je nadbytočné a mám za to, že súd by mal tento návrh odmietnuť.
23. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného A., výsluchom svedka S., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne vyjadrenia žalobcu zo dňa 1.3.2011 označeného ako „Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“, Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu - kategória Obyvateľstvo zo dňa 1.3.2011, Dobropisu zo dňa 24.8.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131142 zo dňa 9.22011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131150 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131211 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000132451 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131151 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131256 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131140 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131344 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000132310 zo dňa 9.2.2011, Montážneho listu meradla číslo: 1000131143 zo dňa 9.22011, Zápisu zo dňa 9.2.2011, Faktúry č.9000104755, Dobropisu č.60002585, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 11.6.2012, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.6.2012, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25.4.2013, prehľadu skutočnej spotreby plynu v 11 b.j. Šarišské Dravce k 9.2.2011, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.9.2013, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.1.2014, Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 14.12.2010 (Q.), Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 15.12.2010 (B., Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 14.12.2010 (A. Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 14.12.2010 (N., Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 10.1.2011 (M., Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 14.12.2010 (Z. Stavu plynomerov pri spustení kotlov bytový dom
- Š. Dravce, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.6.2016, Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (JI., Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (. Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (., Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (Z.), Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (.n), Zmluvy o nájme
bytu zo dňa 1.12.2010 (N.), Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (S.), Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.12.2010 (Q., Zmluvy o nájme bytu zo dňa 3.1.2011 (P., Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.1.2011 (M., Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.8.2011 (Ľubomír Saxa), rozhodnutia obce Poloma zo dňa 31.12.2010, č.j. PO-381/175/2010-SÚ/Mj, záznamu z web stránky žalovaného, žiadosti o prehodnotenie vyfakturovanej škody zo dňa zo dňa 23.3.2011, Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu kategórie: malý odberateľ, stredný odberateľ a veľkoodberateľ zo dňa 9.2.2011, Zmluvy o pripojení zo dňa 19.11.2007, Žiadosti o pripojenie odberného plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu mimo domácnosti k distribučnej sieti zo dňa 12.11.2007, Potvrdenia o vykonaní preskúšania komína, Správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške plynového zariadenia vyhl.508/2009 Z. z. zo dňa 30.8.2010, Projektu pre stavebné konanie, Protokolov io uvedení kotlov do prevádzky, Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebného diela a vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ v Lipanoch číslo: ČVS:ORP-421/Li-PO-2011, odvolania žalobcu zo dňa 17.10.2017 voči rozsudku, odvolania žalovaného zo dňa 30.10.2017 voči rozsudku, vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.11.2017 k odvolaniu žalovaného, výpočtu uplatneného nároku zo strany žalobcu, Uznesenia NSSR č.k. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.9.2019, Rozsudku NS SR č.k. 3Obdo/49/2018, zo dňa 13.6.2019, Uznesenia NSSR č.k. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.6.2018, vyúčtovacej faktúry č. 7444074989, vyúčtovacej faktúry č. 7439112202, vyúčtovacej faktúry č. 7413796630, vyúčtovacej faktúry č. 7439112500, vyúčtovacej faktúry č. 7413796632, faktúry č. 3560084183, vyúčtovacej faktúry č.7444075028, vyúčtovacej faktúry č. 7439112233, vyúčtovacej faktúry č. 7412890430, prehľadu prenájmu bytov v bytovom dome Šarišské Dravce 29 a zistil tento skutkový stav:
24. Dňa 1.2.2011 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a.s. na odbernom mieste Šarišské Dravce č. 29-11 bytov, t.j. v mieste, v ktorom bol žalovaný v uvedenom období odberateľom, na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 14.11.2007, uzatvorenej medzi ním a žalobcom, zistené namontovanie neznámych meradiel, a teda neoprávnený odber zemného plynu. V období od 1.10.2010 do 1.2.2011 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. Žalovanému ako odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal plyn, vznikla povinnosť uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Keďže nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použil žalobca spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanovil všeobecne záväzný právny predpis, a to Vyhláška ministerstva hospodárstva SR č.155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a ustálil tak škodu vzniknutú neoprávneným odberom vo výške 17.259,32 eura. Túto škodu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 9000104755 zo dňa 24.2.2011 sumou 17.259,32 eura splatnou dňa 21.3.2011. Škoda vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou bola znížená o sumu 3.336,52 eura, a to Dobropisom č.60002585, ktorý vystavil žalobca dňa 6.9.2011, so splatnosťou dňa 20.9.2011. Žalovaný uvedenú faktúru č. 9000104755 zníženú o 3.336,52 eura neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ titulom náhrady škody za neoprávnený odber dlhuje sumu 13.922,80 eura.
25. Podľa § 59 ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
26. Podľa § 59 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
27. Podľa § 59 ods. 3 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
28. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
30. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
32. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013) , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
37. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
38. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v období od 1.10.2010 do 1.2.2011 dochádzalo na odbernom mieste Šarišské Dravce č. 29-11 bytov, k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. Žalovanému ako odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal plyn, vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu a ušlý zisk. Keďže nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi škodu, ktorú ustálil žalobca podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vo výške vo výške 17.259,32 eura. Túto škodu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 9000104755 zo dňa 24.2.2011 sumou 17.259,32 eura splatnou dňa 21.3.2011. Škoda vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou bola znížená o sumu 3.336,52 eura, a to Dobropisom č.60002585, ktorý vystavil žalobca dňa 6.9.2011, so splatnosťou dňa 20.9.2011. Žalovaný uvedenú faktúru č. 9000104755 zníženú o 3.336,52 eura neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ titulom náhrady škody za neoprávnený odber dlhuje sumu 13.922,80 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 13.922,80 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
40. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj na zaplatenie príslušného 9,5% ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 13.922,80 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 21.9.2011, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
41. Súd povolil žalovanému vykonať jeho peňažné plnenie voči žalobcovi v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti zároveň určil, a to mesačné splátky po 580 eur, vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
42. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, tak je potrebné uviesť, že v prípade neoprávneného odberu plynu, k akému dochádzalo na odbernom mieste žalovaného, nie je možné presne určiť, koľko m3 zemného plynu bolo odobratých. Na odbernom mieste sa nenachádzali certifikované meradlá, ktoré by tam nainštaloval žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý jediný mal a má v zmysle platných ustanovení Zákona o energetike, právo a povinnosť plynomery montovať. Nie je teda možné presne určiť, koľko m3 zemného plynu bolo odobratého a vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné zistiť presnú výšku škody. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že takáto výška škody, alebo presne odobraté množstvo zemného plynu by sa nezistilo ani znaleckým dokazovaním, nakoľko aj znalec by mohol vychádzať len z nejakých predpokladaných hodnôt, ale keďže počas celého toho obdobia, kedy k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo, nebol v nehnuteľností prítomný a nevedel by povedať, či sa nehnuteľnosť vykurovala v prípade sušenia objektu na 30 alebo len 20 stupňov. Takže ani znalec by nedokázal určiť presne odobraté množstvo plynu. Zo strany žalobcu teda bolo na mieste použitie metodiky tak, ako ju zakotvuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Následná spotreba, ktorou argumentuje právny zástupca žalovaného, by rovnako nepriviedla súd k určeniu presne odobratého množstva plynu v tom spornom období. Správanie sa nájomcov totiž nemusí byť totožné so správaním sa žalovaného ako vlastníka objektu, najmä s poukazom na skutočnosť, že sám žalovaný uviedol, že objekt bolo potrebné vysušovať. Pri vysušovaní sa objekt vykuruje na podstatne vyššie teplotu, a teda sa spotrebováva podstatne vyššie množstvo zemného plynu, ako spotrebovávajú v súčasnosti jednotliví užívatelia bytov. Súd z tohto dôvodu aj opakovane zamietol návrh právneho zástupcu žalovanej obce oboznámením prehľadu skutočnej spotreby v predmetnom bytovom dome za obdobie rokov 2011,2012,2013.
43. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu je potrebné poukázať na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody za podstatne kratšie obdobie ako reálne k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Uplatňuje si ho tým spôsobom, že nezobral do úvahy všetky spotrebiče, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali, hoci tento spôsob mohol využiť, ak by sa striktne ustanovenia vyhlášky pridržiaval a rovnako
osobu žalovaného napriek tomu, že ju zjavne nemožno považovať za odberateľa kategórie domácnosť, za takýto subjekt považoval, a teda si neuplatnil tú náhradu škody v najväčšej možnej miere, ako si to mohol uplatniť, ak by striktne dodržal ustanovenia príslušnej vyhlášky. Žalobcom uplatňovaný nárok je len časťou legitímneho nároku, ktorý by si mohol v zmysle ustanovení príslušnej vyhlášky uplatniť. Oprávnenie montovať plynomery na odberné miesto vyplýva z ustanovení Zákona o energetike jedine prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ani obec Šarišské Dravce, ani firma Ekomos, ktorá mala bytovku zhotoviť, nie je a nebola prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda žiaden z týchto subjektov nemal oprávnenie predmetné plynomery nainštalovať. Plynomery neboli nainštalované oprávnenou osobou. Nebolo preukázané kedy boli nainštalované, s akým stavom boli nainštalované a či v čase, keď boli nainštalované, spĺňali podmienky vyplývajúce z ustanovení Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní je potrebné uviesť, že žiadosť o pripojenie odberného plynového zariadenia, a to bytovky, kde malo byť 11 bytov, podal ešte dňa 12.11.2007 starosta obce Šarišské Dravce Ing. Jozef Bujňák. Táto žiadosť je prílohou Zmluvy o pripojení, ktorú uzatvorili sporové strany dňa14.11.2007. Žalovaná obec sa teda nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za neoprávnený odber, keďže sama bola žiadateľom o pripojenie a sama uzavrela so žalobcom zmluvu o pripojení predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v jej vlastníctve. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného potvrdil aj Krajský súd v Prešove ako súd odvolací.
44. Okresný súd Prešov rozhodol opätovne ako v prvom prípade, a teda žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Odchýlil sa od záverov odvolacieho súdu, keďže má za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým pôvodný rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a vrátil späť na nové konanie, nevychádza z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Tento, ako na to poukázal aj žalobca, v poslednom období vo viacerých prípadoch judikoval otázky týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ako aj výšku uplatňovaného nároku, prípadne jeho možnosť alebo nemožnosť vyčísliť iným spôsobom ako stanovuje príslušný vykonávací predpis. Ide napríklad o rozhodnutia vo veciach 3Obdo/49/2019, 3Obdo/49/2018 alebo 5Obdo/32/2018. Aj z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, nie je možné výšku skutočnej škody zistiť. Túto nie je možné zistiť ani použitím údajov o predchádzajúcich alebo nasledujúcich spotrebách na odbernom mieste, ba dokonca ani použitím znaleckého dokazovania a je nevyhnutné na určenie výšky spôsobenej škody v takýchto prípadoch aplikovať metodiku stanovenú príslušnými vykonávacím predpisom. V tejto súvislosti teda právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove neobstojí. Nárok uplatňovaný žalobcom vo výške 13.922,80 eura nie je možné považovať ani za nárok, ktorého výška by odporovala dobrým mravom, alebo akýmkoľvek neprimeraných spôsobom zaťažovala žalovaného. Tak ako uvádzal opakovane žalovaný, pre posúdenie proporcionality nimi uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať zo všetkých skutkových okolností, a to najmä z výšky škody, ktorú si žalobca legitímne mohol voči žalovanému uplatňovať v prípade, ak by striktne dodržal ustanovenia príslušnej vykonávacej vyhlášky. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je zrejmé a preukázané, že k odberu plynu žalovaným dochádzalo nielen až od 1.10.2010, ktoré je od dátumu, od ktorého si nárok uplatňuje žalobca voči žalovanému v tomto konaní, ale už od 30.8.2010, kedy boli všetky plynové spotrebiče nainštalované, bola vykonaná tlaková skúška a došlo k napusteniu plynu do plynovodu. Pre posúdenie proporcionality uplatňovanej výšky náhrady škody je teda potrebné vychádzať aj zo sumy, ktorá by sa určila a vypočítala za reálne obdobie neoprávneného odberu pri zohľadnení existencie všetkých plynových spotrebičov, ktoré sa na odbernom mieste nachádzali a pri zohľadnení tej kategórie odberu, v ktorej bol žalovaný zaradený, teda odberu plynu mimo domácnosť. Pri takejto aplikácii a takomto výpočte je podľa výpočtu žalobcu hodnota 88.133,76 m2 neoprávnene odobratého zemného plynu, ktorý v peňažnom vyjadrení by predstavoval sumu 47.773,88 eura. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu len vo výške sumy 13.922,80 eura, a teda reálne si uplatňujeme sumu zodpovedajúcu približne 29% legitímneho nároku, ktorý voči žalovanému uplatniť v prípade, ak by žalobca striktne postupoval podľa ustanovení príslušnej vykonávacej prihlášky. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, má súd, rovnako ako žalobca, za to, že žalobcom uplatňovaný nárok je dôvodný, a to v celej jeho výške.
45. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
49. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
50. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci by mal súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobcovi však náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. §257 CSP videl v tom, že žalovaná obec nie je podnikateľským subjektom vykonávajúcim podnikateľskú zárobkovú činnosť. Je samosprávnym subjektom hospodáriacim s vlastným majetkom a verejnými financiami, ktorých zdroje sú však dosť obmedzené. Súd zohľadnil aj to, že k neoprávnenému odberu plynu v objekte žalovaného nedošlo úmyselným konaním sledujúcim obohatenie sa na úkor žalobcu. Skôr išlo o nesprávny postup zhotoviteľa, s ktorým mala žalovaná obec uzatvorenú zmluvy o dielo ohľadne realizácie predmetného bytového domu. Žalovaný ako neúspešná strana sporu na náhradu trov konania nárok nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).