Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-68-2020.pdf
PDF · 139.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Obec Šarišské Dravce, Šarišské Dravce č. 109, 082 73 Šarišské Dravce, IČO: 00327794, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35519193, o zaplatenie sumy 13.922,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/155/2012-277 zo dňa 27.2.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi.
Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.922,80 eura a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 13.922,80 eura od 21.9.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 580 eur, vždy do 25.dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
III. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 17.4.2012, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 23.4.2012, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.922,80 eura a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 13.922,80 eura od 21.9.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.2.2011 bolo zamestnancami SPP -distribúcia, a.s. na odbernom mieste Š. M. č. XX - 11 bytov, t.j. v mieste, v ktorom bol žalovaný v uvedenom období odberateľom, zistené namontovanie neznámych meradiel a nezákonný odber zemného plynu. V
dôsledku uvedeného, v období od 1.10.2010 do 1.2.2011, dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda vo výške 17.259,32 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a náklady zisťovania si žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2011 na sumu 17.259,32 eura splatnou dňa 21.3.2011. Uvedená faktúra bola znížená o sumu 3.336,52 eura dobropisom č. XXXXXXXX zo dňa 6.9.2011 so splatnosťou dňa 20.9.2011. Žalovaný uvedenú faktúru zníženú o 3.336,52 eura neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.
4. Okresný súd Prešov vydal dňa 22.5.2012 platobný rozkaz, č. k. 19Rob/188/2012-23, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 13.922,80 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol predmetný platobný rozkaz zo zákona zrušený. V odpore zo dňa 11.6.2012 proti vydanému platobnému rozkazu, žalovaný poukázal na ustanovenie § 59 Zákona č. 656/2004 Z. z. a v tejto súvislosti ďalej uviedol, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože neodoberal vôbec zemný plyn z odberného miesta. Podľa vedomostí žalovaného, plyn odoberali vlastníci bytov, ktorí mali so žalobcom riadne uzatvorené zmluvy o odbere plynu.
5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 59 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 656/2004 z. z. o energetike, § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka a § 261 ods. 1, 2, § 365, § 369 všetko Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v období od 1.10.2010 do 1.2.2011 dochádzalo na odbernom mieste Š. M. č. XX-11 bytov, k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. Žalovanému ako odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal plyn, vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu a ušlý zisk. Keďže nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi škodu, ktorú ustálil žalobca podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vo výške vo výške 17.259,32 eura. Túto škodu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2011 sumou 17.259,32 eura splatnou dňa 21.3.2011. Škoda vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou bola znížená o sumu 3.336,52 eura, a to Dobropisom č. XXXXXXXX, ktorý vystavil žalobca dňa 6.9.2011, so splatnosťou dňa 20.9.2011. Žalovaný uvedenú faktúru č. XXXXXXXXXX zníženú o 3.336,52 eura neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ titulom náhrady škody za neoprávnený odber dlhuje sumu 13.922,80 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 13.922,80 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
6. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd prvej inštancie v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj na zaplatenie príslušného 9,5% ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 13.922,80 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 21.9.2011, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
7. Súd prvej inštancie povolil žalovanému vykonať jeho peňažné plnenie voči žalobcovi v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti zároveň určil, a to mesačné splátky po 580,- eur, vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
8. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, tak je podľa súdu prvej inštancie potrebné uviesť, že v prípade neoprávneného odberu plynu, k akému dochádzalo na odbernom mieste žalovaného, nie je možné presne určiť, koľko m3 zemného plynu bolo odobratých. Na odbernom mieste sa nenachádzali certifikované meradlá, ktoré by tam nainštaloval žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý jediný mal a má v zmysle platných ustanovení Zákona o energetike, právo a povinnosť plynomery montovať. Nie je teda možné presne určiť, koľko m3 zemného plynu bolo odobratého a vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné zistiť presnú výšku škody. Súd prvej inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že takáto výška škody, alebo presne odobraté množstvo zemného plynu by sa nezistilo ani znaleckým dokazovaním, nakoľko aj znalec by mohol vychádzať len z nejakých predpokladaných hodnôt, ale keďže počas celého toho obdobia, kedy k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo, nebol v nehnuteľností prítomný a nevedel by povedať, či sa nehnuteľnosť vykurovala v prípade sušenia objektu na 30 alebo len 20 stupňov. Takže ani znalec by nedokázal určiť presne odobraté množstvo plynu. Zo strany žalobcu teda bolo na mieste použitie metodiky tak, ako ju zakotvuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Následná spotreba, ktorou argumentuje právny zástupca žalovaného, by rovnako nepriviedla súd k určeniu presne odobratého množstva plynu v tom spornom období. Správanie sa nájomcov totiž nemusí byť totožné so správaním sa žalovaného ako vlastníka objektu, najmä s poukazom na skutočnosť, že sám žalovaný uviedol, že objekt bolo potrebné vysušovať. Pri vysušovaní sa objekt vykuruje na podstatne vyššie teplotu, a teda sa spotrebováva podstatne vyššie množstvo zemného plynu, ako spotrebovávajú v súčasnosti jednotliví užívatelia bytov. Súd z tohto dôvodu aj opakovane zamietol návrh právneho zástupcu žalovanej obce oboznámením prehľadu skutočnej spotreby v predmetnom bytovom dome za obdobie rokov 2011, 2012, 2013.
9. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu je podľa súdu prvej inštancie potrebné poukázať na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody za podstatne kratšie obdobie ako reálne k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Uplatňuje si ho tým spôsobom, že nezobral do úvahy všetky spotrebiče, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali, hoci tento spôsob mohol využiť, ak by sa striktne ustanovenia vyhlášky pridržiaval a rovnako osobu žalovaného napriek tomu, že ju zjavne nemožno považovať za odberateľa kategórie domácnosť, za takýto subjekt považoval, a teda si neuplatnil tú náhradu škody v najväčšej možnej miere, ako si to mohol uplatniť, ak by striktne dodržal ustanovenia príslušnej vyhlášky. Žalobcom uplatňovaný nárok je len časťou legitímneho nároku, ktorý by si mohol v zmysle ustanovení príslušnej vyhlášky uplatniť. Oprávnenie montovať plynomery na odberné miesto vyplýva z ustanovení Zákona o energetike jedine prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ani obec Šarišské Dravce, ani firma G., ktorá mala bytovku zhotoviť, nie je a nebola prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda žiaden z týchto subjektov nemal oprávnenie predmetné plynomery nainštalovať. Plynomery neboli nainštalované oprávnenou osobou. Nebolo preukázané kedy boli nainštalované, s akým stavom boli nainštalované a či v čase, keď boli nainštalované, spĺňali podmienky vyplývajúce z ustanovení Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní je potrebné uviesť, že žiadosť o pripojenie odberného plynového zariadenia, a to bytovky, kde malo byť 11 bytov, podal ešte dňa 12.11.2007 starosta obce Šarišské Dravce P.. A. C.. Táto žiadosť je prílohou Zmluvy o pripojení, ktorú uzatvorili sporové strany dňa14.11.2007. Žalovaná obec sa teda nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za neoprávnený odber, keďže sama bola žiadateľom o pripojenie a sama uzavrela so žalobcom zmluvu o pripojení predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v jej vlastníctve. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného potvrdil aj Krajský súd v Prešove ako súd odvolací.
10. Okresný súd Prešov rozhodol opätovne ako v prvom prípade, a teda žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Odchýlil sa od záverov odvolacieho súdu, keďže má za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým pôvodný rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a vrátil späť na nové konanie, nevychádza z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Tento, ako na to poukázal aj žalobca, v poslednom období vo viacerých prípadoch judikoval otázky týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ako aj výšku uplatňovaného nároku, prípadne jeho možnosť alebo nemožnosť vyčísliť iným spôsobom ako stanovuje príslušný vykonávací predpis. Ide napríklad o rozhodnutia vo veciach 3Obdo/49/2019, 3Obdo/49/2018 alebo 5Obdo/32/2018. Aj z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, nie je možné výšku skutočnej škody zistiť. Túto nie je možné zistiť ani použitím údajov o predchádzajúcich alebo nasledujúcich spotrebách na odbernom mieste, ba dokonca ani použitím znaleckého dokazovania a je nevyhnutné na určenie výšky spôsobenej škody v takýchto prípadoch
aplikovať metodiku stanovenú príslušnými vykonávacím predpisom. V tejto súvislosti teda právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove neobstojí. Nárok uplatňovaný žalobcom vo výške 13.922,80 eura nie je možné považovať ani za nárok, ktorého výška by odporovala dobrým mravom, alebo akýmkoľvek neprimeraných spôsobom zaťažovala žalovaného. Tak ako uvádzal opakovane žalovaný, pre posúdenie proporcionality nimi uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať zo všetkých skutkových okolností, a to najmä z výšky škody, ktorú si žalobca legitímne mohol voči žalovanému uplatňovať v prípade, ak by striktne dodržal ustanovenia príslušnej vykonávacej vyhlášky. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je zrejmé a preukázané, že k odberu plynu žalovaným dochádzalo nielen až od 1.10.2010, ktoré je od dátumu, od ktorého si nárok uplatňuje žalobca voči žalovanému v tomto konaní, ale už od 30.8.2010, kedy boli všetky plynové spotrebiče nainštalované, bola vykonaná tlaková skúška a došlo k napusteniu plynu do plynovodu. Pre posúdenie proporcionality uplatňovanej výšky náhrady škody je teda potrebné vychádzať aj zo sumy, ktorá by sa určila a vypočítala za reálne obdobie neoprávneného odberu pri zohľadnení existencie všetkých plynových spotrebičov, ktoré sa na odbernom mieste nachádzali a pri zohľadnení tej kategórie odberu, v ktorej bol žalovaný zaradený, teda odberu plynu mimo domácnosť. Pri takejto aplikácii a takomto výpočte je podľa výpočtu žalobcu hodnota 88.133,76 m2 neoprávnene odobratého zemného plynu, ktorý v peňažnom vyjadrení by predstavoval sumu 47.773,88 eura. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu len vo výške sumy 13.922,80 eura, a teda reálne si uplatňujeme sumu zodpovedajúcu približne 29 % legitímneho nároku, ktorý voči žalovanému uplatniť v prípade, ak by žalobca striktne postupoval podľa ustanovení príslušnej vykonávacej prihlášky. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, má súd, rovnako ako žalobca, za to, že žalobcom uplatňovaný nárok je dôvodný, a to v celej jeho výške.
11. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci by mal súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi však náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. §257 CSP videl v tom, že žalovaná obec nie je podnikateľským subjektom vykonávajúcim podnikateľskú zárobkovú činnosť. Je samosprávnym subjektom hospodáriacim s vlastným majetkom a verejnými financiami, ktorých zdroje sú však dosť obmedzené. Súd zohľadnil aj to, že k neoprávnenému odberu plynu v objekte žalovaného nedošlo úmyselným konaním sledujúcim obohatenie sa na úkor žalobcu. Skôr išlo o nesprávny postup zhotoviteľa, s ktorým mala žalovaná obec uzatvorenú zmluvy o dielo ohľadne realizácie predmetného bytového domu. Žalovaný ako neúspešná strana sporu na náhradu trov konania nárok nemá.
12. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu. Žalobca napadol rozsudok vo výroku II., ktorým mu súd nepriznal náhradu trov konania, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 257 CSP. To, že žalovaný je samosprávny subjekt, ktorý hospodári s vlastným majetkom a verejnými financiami dostatočne podľa žalobcu nenapĺňa intenzitu a charakter v dôvodoch, na ktoré by súd mohol prihliadnuť ako na dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ by totiž jeden z dôvodov na nepriznanie nároku na náhradu trov konania bola len skutočnosť, že akýkoľvek subjekt nevykonáva podnikateľskú činnosť a hospodári len s vlastným majetkom, prípadne verejnými zdrojmi, tak by podľa žalobcu okruh subjektov, ktorým by nemohla byť uložená povinnosť nahradiť úspešnej strane trovy konania, de facto predstavovala všetky fyzické osoby nepodnikateľov, orgány verejnej správy, neziskoví organizácie a pod. Podľa žalobcu sociálny aspekt možno zohľadniť vtedy, keď strana nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich nemôže nahradiť s veľkými ťažkosťami. V prípade žalovaného však podľa žalobcu vyššie uvedený sociálny aspekt úplne absentuje. Rovnako tak týmto dôvodom nemôže byť skutočnosť, že k neoprávnenému odberu nedošlo úmyselným konaním, keď žalovaný je právnickou osobou, pri ktorej skúmanie zavinenia úmyslu ani nie je možné. Pri rozhodovaní o trovách konania sa podľa žalobcu tiež prihliada postoj strany v konaní, keď v tejto súvislosti si žalobca dovolil poukázať na postoj žalobcu, ktorý bol voči žalovanému viac ako ústretový, keď už pri vyčíslení pôvodného nároku na náhradu škody žalobca uplatnil nárok v podstate nižšom rozsahu, než aký si voči žalovanému mohol uplatňovať, pričom zároveň navrhol žalovanému možnosť ukončiť konanie uzavretím zmieru, v zmysle ustanovení ktorého by žalovaný zaplatil žalobcovi len žalovanú istinu (ktorú by navyše mohol splácať), pričom by si žalobca neuplatňoval nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky a náhradu trov konania. Žalovaný tento postup žalobcu neakceptoval. Vo veci sa následne konalo viacero pojednávaní, ktorých sa žalobca zúčastňoval a s účasťou, na ktorých mu vznikli náklady.
13. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, keď poukázal na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, keď podľa odvolateľa z predložených listinných dôkazov je zrejmé a preukázateľné, že skutočná spotreba plynu v uvedených bytoch bola podstatne nižšia a tým aj platby, ktoré zaplatili jednotliví nájomníci za spotrebu plynu na rozdiel od škody vypočítanej podľa vyhlášky tak, ako ju žalobca uplatňuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výpoveď svedka S.. E., ktorý na pojednávaní okrem iného potvrdil, že v bytovom dome boli namontované neoprávnene 11 plynomerov, ktoré boli od toho istého výrobcu ako používa aj žalobca, ale boli inak typovo označené, pričom tento svedok konštatoval neoprávnený odber vzhľadom na to, že neboli tie plynomery, ktoré montuje žalobca a ktoré neboli zabezpečené, pričom uvedený stav zdokumentoval tak, že odfotil plynomery a v bytoch odfotil plynové spotrebiče. Na plynomeroch bola určitá spotreba, ale pre žalobcu to nebolo podstatné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca mal od samého počiatku presne zistené množstvo odobratého plynu, a teda aj vedomosť o prípadnej skutočnej škode. Z následného konania žalobcu je podľa žalovaného zrejmé, že nemal žiaden reálny záujem zisťovať skutočnú škodu spôsobenú odobratým plynomerom, ale spoliehal sa na „veľkorysosť“ právnej úpravy vyplývajúcej z Vyhlášky č. 155/2005 Z. z. Podľa žalovanej strany súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa § 391 ods. 2 a 3 CSP, nevykonal dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.
15. Žalovaná strana vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je opodstatnený. Podľa žalovanej strany skutočná spotreba plynu tak ako bola zdokumentovaná v jednotlivých plynomeroch ku dňu 1.2.2017 bola 5 377,925 m3, čo po prepočte vtedajšej ceny plynu predstavovalo sumu 2.446,95 eur.
16. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci 31Cob/61/2014, ako aj závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu ČR I. ÚS 668/2015 zo dňa 11.8.2015.
17. Citované závery sú podľa žalovaného v celom rozsahu aplikovateľné aj na právnu úpravu platnú na Slovensku, keď v tejto súvislosti poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020-29 zo dňa 2.4.2020, ktorým prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, keď sťažovateľ okrem iného namietal aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Prešov vo veci sp. zn. 15Co/275/2015, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie voči neoprávnenej manipulácii ma za následok vznik škody, ktorej sa žalobca domáha a podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu preukázanie, že škoda skutočne vznikla. Podľa žalovaného možno dôvodne očakávať, že Ústavný súd vo veci samej bude konštatovať, čo je skutočná škoda a tiež spôsob jej preukázania, čo bude možné aplikovať aj v posudzovanej veci nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj k žalobcovi. S poukazom na uvedené preto žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby po doplnení dokazovania prečítaním listinných dôkazov o skutočnej spotrebe plynu nájomníkmi bytov v bytovom dome č. XX a vyžiadaním si faktúr u dodávateľa plynu dodávaného nájomníkom bytu v bytovom č. XX odvolací súd zmení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.
18. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že skutočnú výšku škody v prípade odberu plynu žalovaného nie je možné zistiť. Stav plynomerov, ktoré sa pri kontrole nehnuteľnosti žalovaného v tejto nehnuteľnosti nachádzali, nepreukazuje skutočné odobraté množstvo plynu za rozhodné obdobie, nakoľko neboli nainštalované prevádzkovateľom siete, z ktorého bol plynomer neoprávnene odobraný, o ich montáži neexistujú montážne listy a ani fotodokumentácie, nie je zrejmé kto plynomery namontoval a s akým počiatočným stavom ich namontoval, aj to, či spotrebu plynu merali správne.
19. Dokazovanie týkajúce sa následných spotrieb nájomcov jednotlivých bytov bolo a je podľa žalobcu nadbytočné a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh na takéto dokazovanie odmietol. Následnou spotrebou plynu nie je možné preukázať presné množstvo plynu odobraté žalovaným v rozhodnom období, a to aj s poukazom na iné okolnosti jeho odberu (poznámka - žalovaný plyn používal
na vysušovanie nehnuteľnosti, pričom jednotliví nájomcovia už plyn užívali a využívajú iný účel - varenie, ohrev, TÚV, vykurovanie bytu).
20. Suma, nárok na zaplatenie ktorej bol žalobcovi priznaný nepredstavuje výšku skutočne spôsobenej škody, keďže túto nebolo a nie je možné zistiť. Žalobcovi priznaný nárok predstavuje nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej škode určenej metodikou vyplývajúcou z osobitného predpisu, pričom priznaný nárok ja podstatne nižší ako mohol byť žalobcom legitímne uplatňovaný v prípade, že by žalobca voči žalovanému uplatnil všetky „priťažujúce okolnosti“ (poznámka - v skutočnosti dlhšie obdobie odberu, iná kategória odberateľa, všetky spotrebiče, ktoré boli pripojené k rozvodu plynu).
21. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou žalobca argumentoval a s ktorou sa súd prvej inštancie stotožnil, mal žalobca za to, že uplatnený nárok bol súdom prvej inštancie posúdený správne.
22. V prípade, ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, navodil by tým podľa žalobcu stav, pri ktorom by žalovaný, ktorý preukázateľne plyn neoprávnene odoberal, za takýto odber nemusel nič zaplatiť, čo podľa žalobcu nie je možné akceptovať.
23. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie žalovaným v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na jeho odvolanie zotrval na dôvodoch svojho odvolania.
25. Ďalšie vyjadrenia vo veci stranami sporu podané neboli.
26. Odvolací súd vec prejedanal podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
28. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
29. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
31. Podľa § 72 ods. 8 ZoE, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
32. Podľa § 73 ods. 4, 5 ZoE, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
33. Podľa § 76 ods. 1, 3 ZoE, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu.
34. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
35. Podľa § 82 ods. 2, 3 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
36. Podľa § 76 ods. 11 ZoE, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
37. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa.
39. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca je distribútorom zemného plynu a žalovaný bol jeho odberateľom v žalovanom období od 1.10.2010 do 1.2.2011 na odbernom mieste Šarišské Dravce č. XX, kde sa v bytovom dome nachádzalo 11 bytov, na ktorých boli žalovaným ako odberateľom namontované neznáme meradlá, a preto bol vykonávaný nezákonný odber zemného plynu s tým, že uvedenú skutočnosť, a to, že tieto meradlá boli nainštalované protiprávne žalovaným bez súhlasu žalobcu nerozporoval ani žalovaný. Rovnako tak je nesporné, že o ich montáži neexistujú montážne listy ani príslušná fotodokumentácia, z ktorej by bol zrejmý počiatočný stav týchto plynomerov a prípadné by bolo možné posúdiť, či tieto plynomery merali správne odber zemného plynu.
40. Odvolací súd má za to, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sú splnené podmienky nároku žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 2 a 3 ZoE. Pokiaľ ide o výklad § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, odvolací súd odkazuje žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 51/2017, v ktorom Najvyšší súd s odkazom na predošlé rozhodnutia zaujal jednoznačný záver, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody.
41. V dôsledku toho sa nemožno stotožniť s úvahami žalovaného o tom, že sa nedopustil porušenia právnej povinnosti. Odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn prostredníctvom protiprávne nainštalovaných meradiel, čo nebolo v konaní ani sporné. Rovnako tak nebol sporná ani tá skutočnosť, že tieto jednotlivé meradlá boli namontované v bytoch, avšak žalovaný využíval plyn aj na sušenie zavlhnutých častí bytového domu, t.j. odoberal plyn aj mimo týchto meradiel, preto aj keď bolo v konaní preukázané, k čomu však nedošlo, že tieto meradlá merali správne, nebolo možné vychádzať z nameraných hodnôt týmito jednotlivými meradlami, a preto v rozhodnom období dochádzalo v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoK k neoprávnenému odberu plynu. Bola teda preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn, ktorého časť bola meraná prostredníctvom nezákonne inštalovaných meradiel a časť spotreby dokonca nebola meraná ani týmito meradlami (v tej časti, v ktorej bol použitý plyn na sušenie zavlhnutých časti bytového domu), ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.
42. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. V prípade tak ako tomu je v prejednávanej veci neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, tento nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o normálnej spotrebe. Z § 76 ods. 1 ZoE vyplýva, že dodávka plynu sa meria už určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7 ZoE), pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí použitie typového diagramu (§ 76 ods. 2). V dôsledku neoprávnenej inštalácie neschváleného meradla, keď toto meradlo jednak nebolo schválené tak ako to určuje zákon žalobcom, rovnako tak nebolo ním nainštalované (žalobca bol prevádzkovateľ siete) o montáži nejestvuje žiaden záznam, najmä pokiaľ sa týka počiatočného stavu, preto nie je možné použiť tak ako to navrhoval žalovaný údaje z týchto meračov, nehovoriac o tom, že tak ako to uviedol odvolací súd vyššie časť spotreby išla mimo tieto meriace zariadenia.
43. V dôsledku vyššie uvedených skutočností sú údaje z takýchto meradiel nepoužiteľné a škoda vzniká teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odoberaný zo siete na danom odbernom mieste, a ktorý v sieti chýba nemôže prevádzkovateľ distribučnej siete vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná aj žalovaným popieraná kauza medzi neoprávneným odberom a vznikom škoda. Škoda tu vzniká samostatným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by boli určené meradla namontované správne, bolo by takto odobratý plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Neoprávnenou montážou neschválených meradiel však zaniká prevádzkovateľovi distribučnej siete táto možnosť a odobraný plyn musí znášať sám. Preto až týmto momentom možno hovoriť o vzniku škody, t.j. momentom odberu plynu vyššie uvedenými meradlami, čím dochádza k neoprávnenému odberu, pričom samotná skutočnosť, že na odbernom mieste žalovaného bol v odpornom období odoberaný plyn, žalovaný nikdy počas konania nesporoval.
44. Odvolací súd takisto súhlasí s tým, že výšku škody nie je možné presne určiť práve preto, že nie je možné presne určiť okamih, kedy došlo k montáži meradiel, aký bol ich počiatočný stav a či merali správne. Nie je teda možné určiť ani okamih, odkedy už nie je možné vyúčtovať odberateľovi plyn vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi, ani množstvo plynu, ktoré plynomerom pretieklo, teda ktoré bolo
neoprávnene odobraté. Z uvedených dôvodov boli splnené podmienky použitia postupu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom.
45. Odvolací súd zároveň poukazuje, že po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 12.3.2019 zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci, došlo k ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, a to najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.6.2019 a 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.9.2019, z ktorých vyplýva, že v prípade odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nie je možné výšku škody skutočne zistiť, pričom túto výšku škody nie je možné zistiť ani použitím znaleckého dokazovania a údajov o predchádzajúcich alebo následných spotrebách. V takýto prípadoch je potrebné aplikovať metodiku stanovenú príslušným vykonávacím predpisom. Súd prvej inštancie sa preto správne odklonil od skôr prezentovaného názoru odvolacieho súdu v tejto veci, keď skutočný odber alebo skutočne odobraté množstvo plynu počas obdobia neoprávneného odberu žalovaného nie je možné zistiť už aj vzhľadom na potrebu vysušenia nehnuteľnosti, keď táto spotreba musela byť diametrálne odlišná od následnej spotreby, keď už k tomuto vysúšaniu nedochádzalo, nie je možné akceptovať stav meradiel, keď nevieme počiatočný stav pri ich zapojení a pripustenie výkladu žalovaného by de facto viedlo k tomu, aby si jednotliví odberatelia svojpomocne tieto meradlá montovali, a to aj bez súhlasu dodávateľa, tak ako to bolo v prejednávanej veci, a preto keď dochádza k takémuto neoprávnenému odberu, odberateľ si musí byť vedomí následkov svojho konania a musí niesť za tieto následky zodpovednosť.
46. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
47. Naopak opodstatnené je odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keď súdom prvej inštancie aplikované ust. § 257 CSP nie je správne. V prípade, ak by si odvolací súd osvojil názor súdu prvej inštancie, tak u každého nepodnikateľského subjektu hospodáriaceho s verejnými financiami by bol v prípade, ak bude v konaní neúspešný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, t.j. od náhrady trov konania by boli oslobodené nielen obce, ale aj mestá, ale akýkoľvek verejný subjekt, tzn. aj ústredné orgány štátnej správy, resp. orgány miestnej štátnej správy, čo by bolo úplným popretím princípu zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP a viedlo by to k paušálnemu nepriznávaniu náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje výnimočnosť aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď táto prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch a má sa podľa ustálenej judikatúry vykladať prísne a reštriktívne, pričom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. V prejednávanej veci je nesporné, že úspešný žalobca navrhol žalovanému riešiť vec mimosúdne s tým, že by požadoval len zaplatenie istiny bez náhrady trov konania a príslušenstva, rovnako tak bol ochotný pristúpiť na splátky, čo žalovaný odmietal, preto v prípade, ak by po tom ako bol žalovaný v konaní neúspešný nemusel nahradiť žalobcovi trovy konania, odporovalo by to podľa odvolacieho súdu dobrým mravom. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by mohol zakladať voľnú možnosť aplikácie a môže sa aplikovať iba ak nastanú také zvláštne okolnosti, na ktoré sa musí výnimočne prihliadať. V prejednávanej veci takéto zvláštne okolnosti nenastali a za takúto zvláštnu okolnosť nemožno považovať záver súdu prvej inštancie, že k neoprávnenému odberu plynu v objekte žalovaného nedošlo úmyselným konaním sledujúcim obohatenie na úkor žalobcu, keď žalovaný úmyselne v jednotlivých bytoch zapojil žalobcom ako dodávateľom neschválené meradlá, preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov prvej inštancie tak, že s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP s poukazom § 396 CSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).