Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_26Sa-13-2019.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/13/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne C. T., nar. XX. I. XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX G. G., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X. z 13. augusta 2019 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 13. augusta 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. O žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku od 14. marca 2018, ktorá bola spísaná 18. marca 2019, rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24. apríla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 2 -
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) tak, že žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa 18. marca 2019 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 35 %. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na výsledok vyšetrenia jej zdravotného stavu psychiatrom C.. C. W., podľa ktorého nie je schopná učiť sa nové pracovné úlohy, jej pracovný potenciál je redukovaný a nie je schopná samostatnej pracovnej činnosti. Žiadala, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a aby jej bol invalidný dôchodok priznaný. Rozhodnutie žalovaného 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie žalobkyne a po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky dňa 6. júna 2019 a posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 7. augusta 2019 dospel k záveru o správnosti prvostupňového rozhodnutia, a preto Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2019 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „ rozhodnutie žalovaného“). 4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia
posudkovým lekárom, vyhodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 %. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil K. R., ktorá podľa prílohy č. 4 k ZoSP, kapitoly V. (duševné choroby a poruchy správania) zodpovedá položke 3, (poruchy nálad), a to stredne ťažkej forme porúch nálad (písm. a). Miera poklesu jej pracovnej schopnosti v rozsahu 35 % bola posudkovým lekárom určená z percentuálneho rozpätia 35 - 45 %. Pri posudzovaní boli posudkovým lekárom zohľadnené okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne aj psychiatrické nálezy od 26. januára 2018 do 5. marca 2019, z 29. apríla 2019, z 29. júna 2019 a výsledky psychologických vyšetrení z 22.novembra 2017 a z 25. januára 2019. Žaloba 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 3 -
5. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 13. augusta 2018, ktoré navrhla zrušiť s tým, aby jej bol priznaný invalidný dôchodok. Nesúhlasila s posudkovým zhodnotením poklesu jej pracovnej schopnosti na úrovni 35 %, pretože podľa jej ošetrujúceho psychiatra nie je schopná učiť sa nové pracovné úlohy a nie je schopná samostatnej pracovnej činnosti. K žalobe pripojila lekárske správy psychiatra C.. C. W. z 20. augusta 2016, z mája 2018 (presný dátum nie je čitateľný), z 12. apríla 2017 a z 5. marca 2019. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zhrnul priebeh administratívneho konania a zopakoval výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne po podaní odvolania posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne s tým, že lekárskymi správami a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovými lekármi sociálneho poistenia bolo preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - K. R. (V.), zaradenému podľa prílohy č. 4 k ZoSP do kapitoly V., položka 3, písm. a) zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. V jej zdravotnom stave nezistil takú zmenu, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Posudkovými lekármi bol zdravotný stav žalobkyne náležite, objektívne a nestranne posúdený na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol pred vydaním rozhodnutia správne posúdený označil za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, ktoré neodôvodňuje spochybnenie správnosti skutkových zistení a prijatých záverov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie označil za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol objektívne zistený z administratívneho spisu žalobkyne, pričom medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia nezistil žiadne rozpory. Replika žalobkyne 7. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s § 134 ods. 2 písm. d) SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo vyústilo do zrušenie rozhodnutia žalovaného 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 4 -
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 5. februára 2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu 28. februára 2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 9. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 11. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 199 ods. písm. a), ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 14. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 5 -
15. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP, kapitoly V., položka 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. 16. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 18. Podľa § 71 ods. 1 až 8 ZoSP (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 6 -
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 19. Podľa § 209 ods. 1, 4 ZoSP (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 20. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 21. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni, t. j. 19. augusta 2019. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 7 -
22. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 2 ZoSP). 23. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasledujúcich ZoSP, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona). 24. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobcu, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.
25. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok, a to v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci v súvislosti s určenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorú s ohľadom na prejavy/dôsledky jej dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu považovala za nedostatočnú. 26. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku z 18. marca 2019, ktorou sa domáhala jeho priznania od 14. marca 2018. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici dňa 18. marca 2019. Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne vychádzal posudkový lekár 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 8 -
z psychiatrických nálezov od 26. januára 2018 do 5. marca 2019 a z výsledkov psychologických vyšetrení zo dňa 22. novembra 2017 a 25. januára 2019. Na ich základe označil posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne K. R. v zmysle kapitoly V., položka. 3, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP (duševné choroby a poruchy správania - poruchy nálad, stredne ťažké formy) a pokles jej pracovnej schopnosti z možného percentuálneho rozpätia 35 - 45 % určil v rozsahu 35 %. V posudku uviedol, že XX-ročná žalobkyňa so X. vzdelaním je viac rokov v starostlivosti psychiatra pre adaptačnú poruchu a úzkostne depresívnu poruchu, ktorá sa bola asi od roku 2017 preklasifikovaná na depresívnu poruchu. Je nastavená na S. liečbu, v odborných nálezoch je popisované kolísanie nálady v závislosti od O. konfliktov. Opakovane absolvovala psychologické vyšetrenie, podľa ktorého nie je u nej prítomná závažnejšia organická porucha, popisovaná je nízka motivácia k podaniu výkonu a depresia je hodnotená ako mierna až stredne ťažká. V priebehu liečby nebola nutná výraznejšia úprava liečby, ani hospitalizácia žalobkyne. Iné posudkovo významné ochorenia nezistil. Konštatoval, že žalobkyňa sa môže uplatniť na trhu práce. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoj posudkový záver nezmenil. Uviedol, že hoci žalobkyňa k odvolaniu priložila nové psychiatrické vyšetrenie, toto bolo identické so závermi predchádzajúcich odborných vyšetrení. Bola v nich dokumentovaná jej vyčerpanosť, nedostatok vôle a rozhodovania, poruchy spánku a pocity frustrácie u disponovanej, jednoducho štruktúrovanej osobnosti s tým, že psychológ po vyšetrení opakovane uviedol stupeň depresie ako mierny s kolísaním do stredného stupňa v záťaži. Keďže posudkový lekár zotrval na svojom stanovisku, prvostupňový orgán verejnej správy odstúpil odvolanie podané žalobkyňou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, t. j. žalovanému. 27. V rámci odvolacieho konania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku zo 7. augusta 2019 okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného psychiatrického nálezu z 29. júla 2019. Po ich zhodnotení dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne i v stanovenej miere percentuálneho poklesu jej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že XX-ročná žalobkyňa s neúplným X. vzdelaním v minulosti pracujúca ako O., A., prechodne M. K., t. č. nezamestnaná, je v liečbe psychiatra od roku 2016 spočiatku pre adaptačnú poruchu, ktorá bola prehodnotená na úzkostne - depresívnu poruchu a od roku 2017 na depresívnu poruchu. Pri S. liečbe je psychiatrom popisované kolísanie nálady. Na rozvoj jej úzkostnej depresívnej symptomatológie majú vplyv dlhodobo pretrvávajúce problémy v O.. Táto záťaž spôsobuje zhoršovanie jej depresívnej symptomatiky. Pri vyšetrení v roku 2016 psychológ po absolvovaní psychologických testov u žalobkyne popísal mierne až stredne závažnú úzkostne - depresívnu symptomatiku vznikajúcu pod vplyvom záťaže v O. situácii u disponovanej osobnosti. Tento odborný záver podľa posudkového lekára nekorešpondoval so závermi psychiatra, ktorý v tom istom 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 9 -
období popisoval u žalobkyne depresívnu poruchu ťažkú a stav hodnotil ako recidivujúcu depresívnu poruchu - R., bez psychotických príznakov. Napriek tomu psychiater liečbu S. neupravoval, ani nenariadil žalobkyni hospitalizačnú liečbu za účelom diagnostického doriešenia jej psychických ťažkostí. V odbornom psychologickom náleze bolo ďalej u žalobkyne popísané spolupracujúce správanie, primerané psychomotorické tempo, hypothýmna nálada, nevýrazná afektívna porucha. Výkon sledovaných kognitívnych funkcií psychológ popísal ako nízky, pravdepodobne súvisiaci s jej nízkou motiváciou k podaniu výkonu s tendenciou k agravácii ťažkostí. Po zhodnotení obidvoch psychologických nálezov a nálezov psychiatra, vrátane aplikovanej psychiatrickej liečby, vyhodnotil posudkový lekár stav žalobkyne ako depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa, podmieňujúcu
pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 35 %. Posudkovo zohľadnil aj pridružené zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré nepovažoval za posudkovo významné, a preto ich v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne nezohľadnil. Išlo o E. chorobu X., ktorá je aktuálne v remisii a nevyžaduje žiadnu liečbu, ani kontroly u odborného lekára a E. T. P., ktorý je na liečbe S. dobre ovplyvnený. Uvedený posudok, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného, vychádzal z klinického vyšetrenia žalobkyne posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, z psychiatrických nálezov od 26. januára 2018 do 5. marca 2019, z 29. apríla 2019 a z 29. júla 2019 (C.. W.) a z psychologických vyšetrení z 22. novembra 2017 a z 25. januára 2019 (C.. C.). 28. Skutkové zistenia ohľadom zdravotných ťažkostí žalobkyne a ich posudkové zhodnotenie podľa zákonných (§ 71 ods. 3, ods. 4 ZoSP) a posudkových kritérií (uvedené v jednotlivých kapitolách prílohy č. 4 k ZoSP) z hľadiska ich diagnostickej klasifikácie, trvania, závažnosti, aplikovanej liečby a jej účinnosti patrí do kompetencie posudkového lekára. Na ich základe prijatý posudkový záver o 35 % poklese pracovnej schopnosti žalobkyne, t. j. o tom, že nie je invalidná, bol východiskom pre právny záver žalovaného, že žalobkyni nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože pre jeho priznanie nesplnila zákonnú podmienku vzniku invalidity. Žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného preto, že skutkový záver, že nie je invalidná, t. j. určený pokles jej pracovnej schopnosti, nie je správny. 29. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného a posudku posudkového lekára (aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a posudkom posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, keďže administratívne konanie tvorí jeden celok), na ktorý žalovaný vo svojej skutkovej a právnej argumentácii odkazuje, správny súd zistil, že jeho vecnú správnosť, t. j. zákonnosť nie je možné podrobiť preskúmaniu, pretože neobsahuje preskúmateľné odôvodnenie. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne odôvodnené je také rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, alebo pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 10 -
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Posudkový lekár v posudku opísal objektívne odborné psychiatrické a psychologické nálezy a svoj odborný záver o tom, že žalobkyňa nie je invalidná prijal bez toho, aby ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil podľa ich obsahu a podľa zákonných a posudkových kritérií tak, ako ho k tomu platná právna úprava zaväzuje. Obmedzil sa na konštatovanie, že „po zhodnotení nálezov vrátane podávanej psychiatrickej liečby možno stav hodnotiť ako depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa, podmieňujúcu pokles schopnosti žalobkyne v rozsahu 35 %“, ktoré neposkytuje žiadny priestor na preskúmanie jeho správnosti z hľadiska uplatnenia vyššie uvedených kritérií posudzovania zdravotného stavu v prípade rozhodovania o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žiadnu odbornú (medicínsku a posudkovú) úvahu neuviedol ani vo vzťahu k popisovanej nemožnosti dosiahnuť u žalobkyne remisiu ochorenia, k jej neschopnosti učiť sa nové pracovné úlohy, dodržiavať pracovné tempo, či neschopnosti vykonávať samostatnú pracovnú činnosť, ktorá bola v nadväznosti na zdravotné postihnutie žalobkyne konštatovaná odborným lekárom. Jeho posudok neobsahuje žiadnu úvahu ani k určenej percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne, ktorú jej priznal na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo však bolo pre rozhodnutie žalovaného podstatné, keďže určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne by mohlo byť aj dôvodom jej invalidizácie. 30. Z uvedeného správny súd vyvodil, že žalovaný pochybil, keď sa uspokojil s nedostatočným posudkom posudkového lekára a neodstránil zistené nedostatky v odvolacom konaní tak, aby pre svoje rozhodnutie zabezpečil náležitý a preskúmateľný podklad, t. j. posudok posudkového lekára, v ktorom by boli zdravotné ťažkosti žalobkyne posúdené úplne, správne, s presvedčivou a úplnou posudkovou argumentáciou. Uvedené malo za následok, že jeho rozhodnutie nezodpovedá zákonným požiadavkám na rozhodnutie, ktoré sú normované v § 209 ZoSP, a preto ho správny súd pre nezákonnosť, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 31. Pre nespreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a posudku posudkového lekára, ktorý bol v časti posúdenia odborných medicínskych a posudkových otázok jeho podkladom, nemohol správny súd zaujať stanovisko k žalobkyňou namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nesprávne zistený skutkový stav veci. 32. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť o podanom odvolaní žalobkyne opätovne na základe úplného a správneho podkladu, t. j. posudku posudkového lekára, ktorý zdravotné ťažkosti žalobkyne, preukázané odbornými lekárskymi nálezmi, vyhodnotí zrozumiteľným a presvedčivým
spôsobom podľa zákonných a posudkových kritérií, ktorými je povinný sa riadiť pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca pre účely rozhodnutia o invalidnej dávke. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 11 -
33. Pre úplnosť správny súd udáva, že pokiaľ medzi odbornými psychiatrickými a psychologickými nálezmi žalobkyne existuje rozpor, čo posudkový lekár naznačil, a tento sa týka rozhodujúcich skutočností, teda diagnostického zhodnotenia zdravotných ťažkostí žalobkyne (určenie diagnózy a závažnosť ochorenia), musí byť tento rozpor v konaní odstránený postupom vyplývajúcim z § 195 a § 196 ZoSP. Odstraňovať rozpory odborných nálezov, na základe ktorých posudkový lekár posudzuje zdravotný stav poistenca pre účely určenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, nepatrí do kompetencie posudkového lekára. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva ani nadradenosť posudkových záverov posudkových lekárov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o priznanie dávky v invalidite, t. j. aj lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie poistenca. To znamená, že pri rozhodovaní nemôže žalovaný preferovať len posudky vlastných posudkových lekárov, ale musí vykonať dokazovanie potrebné na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. 34. Z vyššie uvedených dôvodov bola žaloba žalobkyne dôvodná, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 35. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom 2 6 S a / 1 3 / 2 0 1 9 - 12 -
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V Banskej Bystrici 28. februára