Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: Y. V., nar. XX. júna XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX T. J. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 675 619 6799 0 zo dňa 24. septembra 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. O žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku od 14. marca 2018, ktorá bola spísaná dňa 18. marca 2019 rozhodla Sociálna poisťovňa - Ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. 675 619 6799 0 zo dňa 24. apríla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Banskej Bystrici zo dňa 18. marca 2019 nie je invalidná podľa citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne bola posudkovým lekárom určená v rozsahu 35% s tým, že za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená depresívna epizóda v zmysle kapitoly V. položky 3 písmena a) prílohy č. 4 k (duševné choroby a poruchy správania, stredne ťažké formy porúch nálad) s možným 35% až 45% poklesom pracovnej schopnosti. Pre iné zdravotné postihnutia nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne. Uvedený posudok posudkového lekára bol podkladom a neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.

2. Žalobkyňa sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolala podaním doručeným Ústrediu Sociálnej poisťovne dňa 03. júna 2019 a žiadala, aby bolo zrušené a aby jej bol priznaný invalidný dôchodok. K odvolaniu priložila výsledok jej odborného vyšetrenia psychiatrom MUDr. Y. K. zo dňa 29. apríla 2019, ktorým bolo diagnostikované ochorenie F 32.2 (depresívna epizóda ťažká/ psychotická). Z jeho obsahu tiež vyplynulo, že žalobkyňa nie je schopná samostatnej pracovnej činnosti, učiť sa nové pracovné úlohy a dodržiavať pracovné tempo.

3. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodoval Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý Rozhodnutím č. 675 619 6799 0 zo dňa 13. augusta 2019 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

4. Na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Banskej Bystrici označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. augusta 2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie Rozsudkom sp. zn. -33 zo dňa 28. februára 2020 pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože odborné posudky o invalidite žalobkyne, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného neobsahovali úplnú, správu a presvedčivú posudkovú argumentáciu. Konkrétne správny súd v bode 29/ rozsudku uviedol: „Posudkový lekár v posudku opísal objektívne odborné psychiatrické a psychologické nálezy a svoj odborný záver o tom, že žalobkyňa nie je invalidná prijal bez toho, aby ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil podľa ich obsahu a podľa zákonných a posudkových kritérií tak, ako ho k tomu platná právna úprava zaväzuje. Obmedzil sa na konštatovanie, že „po zhodnotení nálezov vrátane podávanej psychiatrickej liečby možno stav hodnotiť ako depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa podmieňujúcu pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 35%“, ktoré neposkytuje žiadny priestor na preskúmanie jeho správnosti z hľadiska uplatnenia vyššie uvedených kritérií posudzovania zdravotného stavu v prípade rozhodovania o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žiadnu odbornú (medicínsku a posudkovú) úvahu neuviedol ani vo vzťahu k popisovanej nemožnosti dosiahnuť u žalobkyne remisiu ochorenia, k jej neschopnosti učiť sa nové pracovné úlohy, dodržiavať pracovné tempo, či neschopnosti vykonávať samostatnú pracovnú činnosť, ktorá bola v nadväznosti na zdravotné postihnutie žalobkyne konštatovaná odborným lekárom. Jeho posudok neobsahuje žiadnu úvahu ani k určenej percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne, ktorú jej priznal na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo však bolo pre rozhodnutie žalovaného podstatné, keďže určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne by mohlo byť aj dôvodom jej invalidizácie.“ Správny súd žalovaného zaviazal k opätovnému rozhodnutiu o podanom odvolaní žalobkyne a to „na základe úplného a správneho podkladu, t. j. posudku posudkového lekára, ktorý zdravotné ťažkosti žalobkyne, preukázané odbornými lekárskymi nálezmi vyhodnotí zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom podľa zákonných a posudkových kritérií“ (bod 32) a zároveň upriamil pozornosť žalovaného na skutočnosť, že pokiaľ medzi odbornými psychiatrickými a psychologickými nálezmi existuje rozpor týkajúci sa diagnostického zhodnotenia zdravotných ťažkostí žalobkyne, tento musí byť v konaní odstránený postupom podľa a 196 s tým, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva nadradenosť posudkových záverov posudkových lekárov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o dôchodkovej dávke (bod 33).

5. V rámci realizácie rozsudku správneho súdu (bod 4) bola žalobkyňa odoslaná na odborné psychiatrické vyšetrenie k nezávislému odbornému lekárovi z odvetvia psychiatrie - MUDr. K. U., ktorá ju objektívne vyšetrila dňa 25. augusta 2020 so záverom, že duševné ťažkosti žalobkyne zodpovedajú úzkostnej poruche u disponovanej osobnosti. Následne bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom Ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici dňa 07. septembra 2020 za účasti prísediaceho odborného lekára - psychiatra Y.. K. U.. Výsledkom posúdenia bol posudkový záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je stredne ťažká forma poruchy nálad, t.j. duševné ochorenie v zmysle kapitoly V. položky 3 písm. a) prílohy č. 4 k , pre ktoré bol žalobkyni priznaný 35% pokles jej pracovnej schopnosti, v dôsledku čoho jej invalidita nevznikla. V posudku boli konkretizované anamnestické údaje žalobkyne, priebeh jej aktuálneho ochorenia, aplikovaná liečba, jej subjektívne ťažkosti i objektívne nálezy a závery odborných lekárov, a to MUDr. K. zo dňa 26. 07. 2019, 29. 04. 2019 a z obdobia od 26. 01. 2018 do 05. 03. 2019, Y.. K. U. zo dňa 25. 08. 2020 a výsledky psychologických vyšetrení žalobkyne zo dňa 22. 11. 2017 a z 25. 01. 2019. Na ich základe bolo v posudku uvedené, že stav žalobkyne možno hodnotiť ako depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa, ktorá podmieňuje pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 35% s tým, že dolná hranica percentuálneho rozpätia bola určená s ohľadom na priebeh ochorenia, podávanú liečbu, závery psychologických vyšetrení a psychiatrického vyšetrenia vypracovaného nezávislým odborným lekárom - psychiatrom MUDr. K. U. dňa 25. 08. 2020. Z jej odborného nálezu vyplýva, že obraz ťažkej depresie, ktorý bol u žalobkyne diagnostikovaný MUDr. K. vylučuje ním ordinovaná medikamentózna liečba, ktorá tomuto stupňu ochorenia nezodpovedá a ním určenú diagnózu nepotvrdili ani opakované psychologické vyšetrenia.

Rozhodnutie žalovaného 6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný rozhodovať vo veci podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu podľa preskúmal prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobkyne a po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom Ústredia Sociálnej poisťovne pobočka v Banskej Bystrici zo dňa 07. septembra 2020 dospel k záveru

o jeho správnosti. Rozhodnutím č. 675 619 6799 0 zo dňa 24. septembra 2020 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia i obsah podaného odvolania, poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z , až 9 , výsledok opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a obsah posudku posudkového lekára Ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 07. septembra 2020 a konštatoval, že vo veci bol skutkový stav objektívne zistený, medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia nie sú diskrepancie a subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne postupom vyplývajúcim z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -33 zo dňa 28. februára 2020 nedošlo k zmene pôvodne vysloveného posudkového záveru a jeho správnosť nebola spochybnená. Preto po vykonanom dokazovaní a po vyhodnotení všetkých dôkazov osobitne i vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy v zmysle dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné, a preto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou žalobkyňa žiadala, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Domáhala sa uznania svojej invalidity s tým, aby bola spoľahlivo a správne posúdená. Poukázala na to, že u odborného lekára Y.. K. sa lieči od roku 2016. Y.. U. bol jej zdravotný stav spochybnený. Uviedla, že sa nemôže zamestnať kvôli miere poklesu jej pracovnej schopnosti, pretože jej to zdravotný stav nedovolí. K žalobe pripojila odborné psychiatrické nálezy zo dňa 02. októbra 2020, zo dňa 15. mája 2020 a zo dňa 14. júla 2020. Podaním zo dňa 06. novembra 2020 doplnila, že jej zdravotný stav je zhoršený, nie je schopná učiť sa nové veci, pracovné úlohy a dodržiavať pracovné tempo, nie je schopná samostatnej zárobkovej činnosti, a preto je odkázaná na iné osoby. Potrebuje 24 - hodinovú opateru, pretože to nezvláda.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí zotrval na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vecne totožné aj s rozhodnutím napadnutým žalobou. Vyjadril názor, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, a preto sú rozhodnutia vydané vo veci jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zákonné a správne. Žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného a neúplného zistenia skutkového stavu veci považoval za nedôvodné, pretože posudkovými lekármi sociálneho poistenia bol zdravotný stav žalobkyne zhodnotený na základe odborných lekárskych nálezov založených v jej posudkovej dokumentácii a posudok posudkového lekára Ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 07. septembra 2020 je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení. Žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné dôvody, ktoré by odborné posudkové závery o jej invalidite spochybnili. Na odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila so správnou žalobou nebolo možné prihliadať, pretože pre rozhodnutie žalovaného bol rozhodujúci skutkový stav veci zistený v čase vydaného rozhodnutia, v ktorom žalovaný nemal tieto odborné lekárske nálezy k dispozícií. Vyslovil názor, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené jej zdravotnou dokumentáciou, a preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti nie je podľa žalovaného rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti a vo veciach sociálnych je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V prípade objektívneho zhoršenia zdravotného stavu môže žalobkyňa kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Replika žalobkyne

10. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s

ods. 1 písm. d) na nariadenom pojednávaní v súlade s 107 ods. 1 písm. d) so súhlasom žalobkyne v jej neprítomnosti, na ktorom žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05. februára 2021 a dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

12. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach

14. Podľa Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa ods. písm. a), ods. 2, 3 (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

17. Podľa , (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

18. Podľa prílohy č. 4 k , kapitola V., položka 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

19. Podľa , (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

20. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia, alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne,

21. Podľa až 8 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa , je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni, t. j. 30. septembra 2020.

24. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (, , ).

25. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku ( ) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa a nasledujúcich , pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti

dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona).

26. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobcu, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.

27. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok pre nesprávne zistený skutkový stavu veci v súvislosti s určenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorú s ohľadom na prejavy/dôsledky jej dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu považovala za nedostatočnú.

28. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku z 18. marca 2019, ktorou sa domáhala jeho priznania od 14. marca 2018. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici dňa 18. marca 2019. Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne vychádzal posudkový lekár z psychiatrických nálezov od 26. januára 2018 do 5. marca 2019 (MUDr. K.) a z výsledkov psychologických vyšetrení zo dňa 22. novembra 2017 a 25. januára 2019. Na ich základe označil posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne depresívnu epizódu v zmysle kapitoly V., položka. 3, písm. a) prílohy č. 4 k (duševné choroby a poruchy správania - poruchy nálad, stredne ťažké formy) a pokles jej pracovnej schopnosti z možného percentuálneho rozpätia 35

- 45 % určil v rozsahu 35 %. V posudku uviedol, že 52-ročná žalobkyňa so základným vzdelaním je viac rokov v starostlivosti psychiatra pre adaptačnú poruchu a úzkostne depresívnu poruchu, ktorá bola asi od roku 2017 preklasifikovaná na depresívnu poruchu. Je nastavená na antidepresívnu liečbu, v odborných nálezoch je popisované kolísanie nálady v závislosti od rodinných konfliktov. Opakovane absolvovala psychologické vyšetrenie, podľa ktorého nie je u nej prítomná závažnejšia organická porucha, popisovaná je nízka motivácia k podaniu výkonu a depresia je hodnotená ako mierna až stredne ťažká. V priebehu liečby nebola nutná výraznejšia úprava liečby ani hospitalizácia žalobkyne. Iné posudkovo významné ochorenia nezistil. Konštatoval, že žalobkyňa sa môže uplatniť na trhu práce. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoj posudkový záver nezmenil. Uviedol, že hoci žalobkyňa k odvolaniu priložila nové psychiatrické vyšetrenie, toto bolo identické so závermi predchádzajúcich odborných vyšetrení. Bola v nich dokumentovaná jej vyčerpanosť, nedostatok vôle a rozhodovania, poruchy spánku a pocity frustrácie u disponovanej, jednoducho štrukturovanej osobnosti s tým, že psychológ po vyšetrení opakovane uviedol stupeň depresie ako mierny s kolísaním do stredného stupňa v záťaži. Keďže posudkový lekár zotrval na svojom stanovisku, prvostupňový orgán verejnej správy odstúpil odvolanie podané žalobkyňou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, t. j. žalovanému.

29. V rámci realizácie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. -33 zo dňa 28. 02. 2020) vyšetril žalobkyňu na žiadosť posudkového lekára Ústredia Sociálnej poisťovne nezávislý odborný lekár - psychiater MUDr. K. U. dňa 25. augusta 2020 a následne bol posudkovým lekárom Ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici dňa 07. septembra 2020 v prítomnosti prísediaceho odborného lekára psychiatra Y.. K. U. opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými na zamedzenie šírenia nákazlivej choroby COVID 19. Východiskom pre prijatý posudkový záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , pretože pre dlhodobo nepriaznivý stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou so stanovením 35 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti podľa kapitoly V. položky 3 písm. a) prílohy č. 4 k pre

epizódu stredne ťažkej depresie, mentálnu subnormu a úzkostnú poruchu bol psychiatrický nález MUDr. K. U. zo dňa 25. 08. 2020, psychiatrické vyšetrenia MUDr. K. od 21. 01. 2018 do 05. 03. 2019, zo dňa 29. 04. 2019, zo dňa 29. 07. 2019 a psychologické vyšetrenia zo dňa 22. 11. 2017 a z 25. 01. 2019. V posudku bolo uvedené, že 53 ročná žalobkyňa s neúplným základným vzdelaním v minulosti pracujúca ako robotníčka, upratovačka, prechodne opatrovateľka dieťaťa, aktuálne nezamestnaná, je v liečbe psychiatra od roku 2016 najskôr pre adaptačnú poruchu, ktorá bola psychiatrom prehodnotená na úzkostne depresívnu poruchu a od roku 2017 na depresívnu poruchu. Je nastavená na antidepresívnu liečbu, pri ktorej je psychiatrom popisované kolísanie nálady. Na rozvoj a zhoršovanie jej úzkostnej a depresívnej symptomatológie majú vplyv problémy v manželstve a v rodine, ktoré dlhodobo pretrvávajú. Psychológ po vyšetrení v roku 2017 na základe žalobkyňou absolvovaných psychologických testov popisuje miernu až stredne závažnú úzkostne depresívnu symptomatiku vznikajúcu po vplyvom záťaže v rodinnej situácii u disponovanej osobnosti, čo nekorešponduje so závermi psychiatra, ktorý v tom istom období u žalobkyne popísal depresívnu poruchu ťažkú a stav hodnotil ako recidivujúcu depresívnu poruchu - epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov. Napriek takémuto diagnostickému záveru liečbu antidepresívami neupravoval ani nevyžiadal hospitalizačnú liečbu za účelom diagnostického doriešenia psychických ťažkostí žalobkyne. V objektívnom náleze psychológa bolo popísané spolupracujúce správanie, primerané psychomotorické tempo, nálada hypothýmna. Afektívna porucha bola popísaná ako nevýrazná. Výkon sledovaných kognitívnych funkcii psychológ popísal ako nízky, pravdepodobne súvisiaci aj s nízkou motiváciou k podaniu výkonu a s tendenciou k agravácií problémov. Po zhodnotení oboch psychologických vyšetrení, psychiatrických nálezov, vrátane podávanej psychiatrickej liečby vyhodnotil posudkový lekár stav žalobkyne ako depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa, ktorá podmieňuje 35% pokles jej pracovnej schopnosti. Dolnú hranicu možného percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na priebeh ochorenia, podávanú liečbu ako aj s ohľadom na psychologické vyšetrenia a psychiatrické vyšetrenie vykonané MUDr. K. U. dňa 25. 08. 2020, ktorá po vyšetrení žalobkyne hodnotila jej stav ako úzkostnú poruchu u disponovanej subnormnej osobnosti. Uviedla, že žalobkyňa začala byť psychiatrom liečená ako 49 ročná, teda pravdepodobne v období klimaktéria a klinický obraz v tomto období svedčil skôr pre panickú poruchu s vegetatívnou odozvou. Liečbou bol stav upravený. Obraz ťažkej depresie nepotvrdili ani psychologické vyšetrenia. Osobnostná štruktúra žalobkyne je simplexná, nedisponuje dostatočnými adaptačnými mechanizmami, prejavuje sa maladaptácia a rentové mechanizmy. Posudkový lekár konštatoval, že uvedené psychiatrické vyšetrenie Y.. K. U. nepoukazuje u žalobkyne na ťažkú a ani na stredne ťažkú depresiu. Podľa jej nálezu ide u žalobkyne o úzkostnú poruchu u disponovanej mentálne subnormnej osobnosti s tým, že obraz ťažkej depresie vylučuje ordinovaná medikamentózna liečba a nepotvrdzujú ho ani psychologické vyšetrenia. Posudkový lekár sa vyjadril aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam žalobkyne, a to arteriálnej hypertenzií, ktorá je na liečbe dobre ovplyvnená, kompenzovaná, bez dokumentovaných orgánových komplikácií a k vredovej chorobe žalúdka, ktorá je v remisii s tým, že tieto ochorenia sú posudkovo nezávažné a mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne nenavyšujú.

30. Námietka nesprávne zisteného skutkového stavu veci týkajúca sa zdravotných ťažkostí žalobkyne a ich vplyvu na pokles jej pracovnej schopnosti nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu administratívneho spisu vrátane lekárskej posudkovej dokumentácie. Hoci žalobkyňa v podanej správnej žalobe tvrdila, že Y.. U. bol jej zdravotný stav spochybnený, neuviedla žiadne konkrétne námietky voči objektívnym zisteniam z odborných lekárskych nálezov psychológa, či Y.. U., ktoré boli posudkovo zohľadnené. Žalobkyňa sa mýli v tvrdení, že Y.. U. spochybnila jej zdravotný stav. Naopak, konštatovala u nej úzkostnú poruchu u disponovanej osobnosti, teda poruchu nálad stredne ťažkého stupňa, pre ktorú bol konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti v rozsahu 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odborným stanoviskom Y.. U. boli spochybnené len diagnostické závery Y.. K. preto, že ním aplikovaná liečba žalobkyne nezodpovedala diagnostikovanej recidivujúcej depresívnej poruche, epizóde ťažkej depresie ani odborným záverom psychologických vyšetrení. V nich bolo po uplatnení objektívnych diagnostických metód konštatované, že u žalobkyne je prítomná mierna a kolísavo až stredne ťažká úzkostno-depresívna symptomatológia vznikajúca pod vplyvom záťaže v rodinnom prostredí u disponovanej osobnosti. Organická patológia centrálnej nervovej sústavy nebola zistená.

31. Posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely prípadnej invalidizácie nepatrí do kompetencie správneho súdu, pretože vyžaduje odborné medicínske poznatky, ktorými správny súd nedisponuje. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú v zmysle posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí majú medicínske vzdelanie aj odbornosť v posudkovom lekárstve.

Pri rozhodovaní o dôvodnosti správnej žaloby žalobkyne voči rozhodnutiu žalovaného o invalidnej dôchodkovej dávke bolo preto v zmysle vyššie uvedeného úlohou správneho súdu posúdiť, či posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia bol jej zdravotný stav posúdený úplne a správne, t. j. či boli zohľadnené všetky dostupné odborné lekárske nálezy a či tieto boli vyhodnotené v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami (, príloha č. 4 k ). Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli posudky posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici zo dňa 18. 03. 2019 a posudkového lekára sociálneho poistenia Ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 07. 09. 2020. V nich bola zhrnutá osobná, rodinná, pracovná a sociálna anamnéza žalobkyne, jej aktuálne ochorenia, aplikovaná liečba i subjektívne ťažkosti a na základe objektívnych odborných psychiatrických a psychologických nálezov a ich diagnostických záverov z rokov 2017 až 2020, ktorých obsah bol súčasťou „Posudku“ bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti i záver, že jej invalidita nevznikla.

32. Preskúmaním veci správny súd zistil, že posudky posudkových lekárov, najmä posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 07. 09. 2020 bol úplným a správnym podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného, pretože obsahuje logickú a presvedčivú posudkovú argumentáciu vo vzťahu k určenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne, jeho zaradeniu pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k i priznanej percentuálnej miere poklesu jej pracovnej schopnosti. Posudkový lekár zobral do úvahy všetky odborné lekárske nálezy predložené žalobkyňou, doplnil dokazovanie o lekársku správu psychiatra MUDr. U. a posúdil zdravotný stav žalobkyne v jeho prítomnosti za účelom odborného vyhodnotenia diskrepancií medzi odbornými lekárskymi nálezmi psychiatra MUDr. XX.a psychologickými nálezmi zo dňa 22. 11. 2017 a zo dňa 25. 01. 2019.

33. Nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobkyne, že nie je schopná samostatnej zárobkovej činnosti, nie je schopná učiť sa nové veci a pracovné úlohy a dodržiavať pracovné tempo a že potrebuje 24 - hodinovú opateru inej osoby, ktoré bolo aj obsahom odborných lekárskych nálezov Y.. K., pretože nezodpovedalo obsahu psychologických vyšetrení, ktorých podkladom boli objektívne diagnostické metódy. V nich bolo konštatované spolupracujúce až hyperkonformné správanie žalobkyne, primerané psychomotorické tempo, obsahovo primeraná mimika, pantomimika i odpovede na kladené otázky. Pokles výkonu sledovaných kognitívnych funkcii bol daný do súvisu s nízkou motiváciou žalobkyne a jej tendenciami k agravácii problémov. Mnestické funkcie dosiahli len úroveň defektu bez toho, aby bola u žalobkyne zistená organická patológia centrálnej nervovej sústavy.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe argumentácie žalobkyne, ktorá bola obsahom podanej správnej žaloby nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pričom správy súd nezistil jeho nezákonnosť ani z iných dôvodov, keď rozhodnutie žalovaného i konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v celom rozsahu v súlade s . V posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 07. 09. 2020 nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho úplnosť a vecnú správnosť, pretože v ňom boli zohľadnené všetky dostupné odborné lekárske nálezy žalobkyne a tiež obsahoval potrebnú odbornú vecnú argumentáciu k označeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a priznanej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti so správnym skutkovým záverom, že jej invalidita nevznikla. Z týchto skutkových zistení bol vyvodený správny právny záver, že žalobkyni nevznikol nárok na invalidný dôchodok, a preto bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok vydané v súlade s , teda zákonné.

35. Správny súd nemohol prihliadať na výsledky odborných vyšetrení žalobkyne, ktoré boli vykonané po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (30. 09. 2020), pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (žalovaného), čo vyplýva z . V prípade objektívne preukázaného zhoršenia zdravotného stavu má žalobkyňa možnosť požiadať o priznanie invalidného dôchodku opätovne.

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.