Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/26/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Q. X/ XXXX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Veľké Ludince, so sídlom Veľké Ludince, IČO: 00 195 332, zastúpený Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom so sídlom Levice, Kpt. Jaroša 4, o určenie neexistencie nájomného vzťahu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -200 z 18. decembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) uznesením č. k. -200 z 18. decembra 2019, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , a .

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou dourčenou súdu prvej inštancie dňa 29. 04. 2019 domáhala určenia, že medzi stranami nie je nájomný vzťah k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. N.. Žalobu odôvodnila tým, že medzi stranami sporu išlo o užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy a naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že bez tohto určenia nemôže realizovať svoje vlastnícke právo v zmysle .

4. Prvoinštančný súd vykonal úkony v zmysle , , . Žalovaný nárok žalobkyne neuznal, zmluvu medzi stranami sporu považoval za platnú a považoval preukázané, že mu vzniklo prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy. Záverom vytkol neurčitý petit, a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

5. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 12. 12. 2019 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil a nárok na náhradu trov konania žalovanému súd nepriznal.

6. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd prvej inštancie konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, preto súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný podľa , a súd to ani nezisťoval. Keďže došlo k zastaveniu konania, súd prvej inštancie

pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania skúmal, ktorá strana, t. j. či žalobkyňa, alebo žalovaný, zastavenie konania zavinili.

7. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola vzatá späť žalobkyňou bez toho, aby žalovaný v zmysle žaloby plnil, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto žalovanému patrí náhrada trov konania proti žalobkyni, a to v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti zároveň uviedol, že zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska, nie podľa merita veci, aj keď v tomto ohľade s poukazom na predbežné právne posúdenie bolo potrebné vytknúť žalobkyni, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu a poukázal aj na jej vyjadrenie, v ktorom zastáva názor, že zmluva je podľa nej platná, čo bolo v rozpore s podanou žalobou.

8. V súvislosti s aplikáciou pri rozhodovaní o náhrade trov konania zdôraznil, že s poukazom na uvedené, obsah žaloby, jej petit a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2019/002157-010 z 29. 03. 2019, sa súdu nejavilo ako dôvodné, aby bolo toto ustanovenie aplikované tak, ako to žiadala žalobkyňa.

9. Ďalej zdôraznil, že ustanovenie predstavuje výnimku z prípadu, kedy súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutočnosť, že správny orgán prerušil zástupcovi žalobkyne konanie, a to až do doby vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je platnosť či neplatnosť nájomných zmlúv, nezakladá sama o sebe opodstatnenosť predmetnej žaloby, a to ani s poukazom na upozornenie prokurátora, keďže ako vyplývalo z obsahu spisu a žaloby, žalobkyňa mala poslať žalovanému výzvu na vrátenie a vydanie pozemku a žalovaný mal požiadať o zákonné prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, teda posudzujúc obsah žaloby, súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by podanou žalobou bol odstránený rozpor medzi stranami sporu a tým bola vyriešená aj predbežná otázka, v zmysle pokynu správneho orgánu. Pri aplikácii je súd povinný prihliadať na celý rozsah žaloby, ale aj na strany sporu, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdokladovala svoju majetkovú situáciu, súdny poplatok za žalobu riadne uhradila. Rovnako bolo potrebné prihliadnuť na postavenie žalovaného, ktorý nemohol ovplyvniť tú skutočnosť, že bol žalovaný a v rámci svojej obrany mu vznikli náklady v podobe trov právneho zastúpenia, pričom ani v tomto ohľade žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdokladovala, prečo by mal žalovaný niesť náklady súdneho konania, keď súdne konanie nezavinil, ako ani iným spôsobom mu nezadal príčinu. Skutočnosť, že na žiadosť zástupcu žalobkyne nezaslal zmluvy žalobkyni, nemôže zakladať jeho zodpovednosť za vedenie sporu, pretože nielen súd, ale aj správny orgán, je oprávnený žalovaného vyzvať na ich predloženie a taktiež uplatniť sankcie za účelom vynútenia splnenia si povinnosti. Ani skutočnosť, že Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „správny orgán“) postupoval v rozpore so zákonom, keď prerušil konanie vedené pod č. OU-LV-PLO-2019/002157-010 z 29. 03. 2019 a žalobkyňu odkázal na podanie žaloby na súd, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.

10. Súd prvej inštancie považoval preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Levice upozornením z 20. 06. 2019 zistil pochybenie v konaní správneho orgánu, v dôsledku čoho tomuto prikázal bezodkladne pokračovať, zabezpečiť plynulý priebeh konania a vydať po splnení zákonných podmienok príslušné rozhodnutie. Súd síce súhlasil s tvrdením žalobkyne, že konala v dobrej viere, avšak skutočnosť, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď odkázal žalobkyňu na podanie žaloby na súd s prihliadnutím na to, že žalobkyňa bola v priebehu správneho konania, a rovnako tak aj v priebehu konania na súde, zastúpená právnym zástupcom - advokátom, nemôže viesť k záveru, že žalobkyňa nezavinila zastavenie konania na súde. Právny zástupca žalobkyne, a rovnako tak aj žalobkyňa, mala odo dňa 20.06.2019, t. j. odo dňa, kedy prokurátor Okresnej prokuratúry Levice doručil správnemu orgánu upozornenie, vedomosť o nezákonnom postupe správneho orgánu, pričom o prokuratúre upravuje postup v prípade nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. Ak žalobkyňa zastávala názor, že konaním, resp. rozhodnutím správneho orgánu jej bola spôsobená škoda, môže využiť postup podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

11. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní nebola preukázaná výnimočnosť spočívajúca v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane strán sporu. Vzhľadom k tomu nezistil dôvod na aplikáciu , preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Záverom dodal, že po právoplatnosti uznesenia rozhodne súd prvej inštancie aj o vrátení kráteného súdneho poplatku.

12. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Namietala, že v rozhodnutí bolo potrebné zohľadniť existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím konania, pri uplatňovaní nároku. Zdôraznila, že pred začatím konania požiadala žalovaného o vydanie svojich poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré mienila prenajať inej osobe, prípadne na nej podnikať. Vydanie nehnuteľností požiadala prostredníctvom správneho orgánu, keďže na jej výzvy žalovaný nereagoval. Poznamenala, že konala v dobrej viere. Správny orgán však nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rovnako tak nekonal žalovaný, keď k svojim tvrdeniam nepriložil listinné dôkazy a odmietol poskytnúť žalobcom nájomné zmluvy. Žalovaný správnemu orgánu predložil listinné dôkazy až na základe upozornenia prokuratúry. Predmet nájmu označený ako evidencia nájomcu ho zaväzovala k poskytnutiu údajov, na aké nehnuteľnosti je nájomná zmluva uzavretá a tieto údaje žalobcovia od začiatku užívania nemali k dispozícii. Po uplatnení nároku na výzvy žalobcov na vydanie nehnuteľností a uzavretie zmluvy o podnájme žalovaný nereagoval. Do pozornosti odvolacieho súdu dal a a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalovaného považuje za v rozpore s dobrými mravmi, keď vlastníkom pozemkov aj naďalej bráni v nakladaní s predmetom ich vlastníctva.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 04. 2019 domáhala, aby súd určil, že medzi žalobkyňou X. M., rod. V., nar. XX. XX. XXXX a žalovaným Poľnohospodárske družstvo Veľké Ludince, so sídlom Veľké Ludince, IČO: 00 195 332, nie je nájomný vzťah k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie N.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dňa 12. 12. 2019 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, na základe ktorého žiadala konanie zastaviť a nepriznať trovy konania žalovanému. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len argumentmi žalobkyne uvedenými v odvolaní, ktorými namietala priznanie náhrady trov konania žalovanému, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a nezohľadnil pritom konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

21. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa (porovnaj napr. ). Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle v spojitosti s platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.

22. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať ( ).

23. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. ).

24. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

25. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a následne vecne správne rozhodol, dospejúc k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu späť bez toho, aby žalovaný v zmysle žaloby plnil to, čo žalobkyňa žalobou žiadala. Odvolací súd teda nezistil dôvodnosť námietok žalobkyne, ktoré by odôvodňovali procesný postup v zmysle tak, ako to navrhovala žalobkyňa v podanom odvolaní, a to tak, aby odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán podľa .

26. Odvolací súd však v súvislosti s predmetnou vecou poznamenáva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Ak žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, ktorý správne rozhodol, keď o trovách konania rozhodol v zmysle a náhradu trov konania priznal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, teda žalovanému. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval v zmysle príslušných ustanovení , a to konkrétne , keďže zistil, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného.

28. Súd prvej inštancie sa správne obmedzil na skúmanie procesného zavinenia na zastavení predmetného konania, a to v tom smere, že skúmal, z akého dôvodu žalobkyňa vzala podanú žalobu späť. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že žalobu podala na základe upozornenia prokurátora o prerušení konania vydaného v správnom konaní Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor Levice č. OU-LV-PLO-2019/002157-010 z 29. 03. 2019, ktorým žalobkyňu odkázal na podanie žaloby na súde na posúdenie platnosti, či neplatnosti nájomných zmlúv (v žalobe uvedené ako predbežná otázka), čím preukazovali naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Rozhodnutie o prerušení konania na základe upozornenia prokurátora o porušení zákona pri vydávaní tohto rozhodnutia, nenadobudlo právoplatnosť. Správny orgán v dôsledku uvedeného pokračuje v konaní. Žalobkyňa vychádzajúc z uvedeného dospela k záveru, že ochrany svojich práv sa bude primárne domáhať v správnom konaní. Späťvzatie žaloby bolo teda zapríčinené tým, že došlo k upozorneniu prokurátora na porušenie zákona ako aj k ďalšiemu postup správneho orgánu v správnom konaní, o ktorom nemala žalobkyňa v čase, kedy podávala žalobu na súde prvej inštancie vedomosť.

29. Hoci bola žalobkyňa odkázaná správnym orgánom na podanie žaloby na súd, čo aj žalobkyňa učinila, je však potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa bola tak v správnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpená advokátom, ktorý je odborne spôsobilý vyhodnotiť danú situáciu, najmä s poukazom na procesný postup správneho orgánu po podaní upozornenia prokurátora, ktorý bol navyše dôvodný. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s názorom žalobkyne, že skutočnosti predchádzajúce začatiu súdneho konania, ako aj po začatí konania boli spôsobilé založiť dôvody hodné osobitného zreteľa v kontexte rozhodovania prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov zastaveného konania. Skutočnosť, že žalobkyňa po tom, ako bola správnym orgánom odkázaná na podanie žaloby na súd skôr, ako jej bol známy výsledok vybavenia upozornenia prokurátora, možno považovať za postup, ktorým realizovala možnosť, nie povinnosť podať žalobu. To, že žalobkyňa konala v dobrej viere, domáhajúc sa ochrany svojich práv, ktoré mali byť nesprávnym rozhodnutím správneho orgánu porušené, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, hoci prokurátor konštatoval porušenie právnych predpisov, teda nemôže byť dôvodom osobitného zreteľa, teda dôvodom na to, aby súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, na ktoré mu, vychádzajúc z , tento zákonný nárok vznikol. Súd prvej inštancie vychádzajúc z okolností danej veci (priebehu administratívneho konania) ako aj nepreukázania iných okolností viažucich sa k osobe žalobkyne (jej majetkové pomery) preto správne rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle .

30. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne poukazujúce na pasivitu žalovaného v súvislosti s jeho povinnosťou reagovať na výzvu žalobkyne, kedy jej odmietol poskytnúť nájomné zmluvy, pričom takto postupoval aj v správnom konaní, nie je skutočnosťou spôsobilou vyvolať akýkoľvek vplyv v súvislosti s rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania a už vôbec nie je skutočnosťou zakladajúcou dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak možno označiť uvedené konanie určitým atribútom v súdnom konaní, išlo o potrebu žalobkyne preukázať tvrdené skutočnosti dôkazným prostriedkom, ktorým disponovala žalovaná strana. Z uvedeného pohľadu išlo o problematiku informačného deficitu, ktorý bol v konaní odstrániteľný pravidlami dokazovania v civilnom procese.

31. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa zavinila zastavenie konania, pretože v priebehu konania vzala žalobu späť v celom rozsahu, avšak nie z dôvodu, ktorý by spôsobil svojim správaním sa žalovaný, preto jej súd prvej inštancie dôvodne uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu doposiaľ v konaní vznikli. Žalovaný má právo na náhradu trov zastaveného konania, keďže bolo zistené zavinenie na strane žalobkyne.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle a uznesenie ako vecne správne potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že procesne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).