Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-52-2019.pdf
PDF · 187.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/52/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Q. K., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej V. S., T.. S., N.. XX.X.XXXX, A. N. XXX, XXX XX M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Uhrova 18, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. októbra 2018 č.k. 9C/506/2013 - 537 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že aby súd určil, že nehnuteľnosť v k. ú. X., Y. X., Y. T.Ž., rodinný dom súpisné číslo XXX, doposiaľ nezapísaný v katastri nehnuteľností, postavený na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, zapísaný na LV č. XXX K.. Ú.. X. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu Q. K., N.. X.X.XXXX a žalovanej V. S., T.. S., N.. XX.X.XXXX, M. W. W. X/X. Zároveň vyslovil, že priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že: „So žalovanou žili v spoločnej domácnosti od roku 1999 ako druh a družka. Z ich spolužitia sa narodilo jedno maloleté dieťa v roku 2000. Najprv bývali u jeho rodičov v X., W. M. W., W. M. T. v prenajatom byte. V roku 2001 žalobca začal pracovať v zahraničí a následne aj žalovaná od roku 2008 pracovala pre zahraničnú firmu. Obidvaja pracovali ako vodiči kamiónu. Jazdili spolu na kamióne a niekedy štyri až päť mesiacov vykonávali prácu a následne sa vracali domov. Na jar 2009, počas vykonávania práce, počas jazdy v kamióne, sa so žalovanou rozprávali a po vzájomnej dohode sa rozhodli, že spoločne postavia rodinný dom pre nich oboch a pre ich spoločné dieťa. Dohodli sa, že stavby po skolaudovaní bude v podielovom spoluvlastníctva oboch strán sporu v podiele po 1/2. Stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovanej. So stavbou rodinného domu začali na jar v roku 2009 na pozemku, ktorý odkúpili zo spoločných finančných prostriedkov od Obce X. a ktoré sú zapísané na LV. XXX K.. Ú.. X. P. W.. Č.. XXX/X,XXX/X,XXX/X. Pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Hrubú stavbu rodinného domu spočiatku do konca roku 2009 realizoval brat žalobcu, C. K., ktorý je živnostník a ktorému dali zálohu na nákup materiálu. Ďalšie práce na hrubej stavbe robil V. B. a strecha bol a zhotovená živnostníkom V. X.. Počas spolužitia so žalovanou mali spoločný účet, na ktorý účet boli poukazované príjmy ich oboch z pracovného pomeru. Žalobca sa podieľal na prácach súvisiacich s vybudovaním základov rodinného domu. Iné práce na stavbe rodinného domu nevykonával. Spolu so žalovanou navštevoval živnostníkov za účelom dohody o vykonaní jednotlivých prác na stavbe domu. So žalovanou sa rozišli a prerušili spolužitie v júni 2012. V tom čase stavba bola
zastrešená a uzatvorená, vnútorné priestory boli omietnuté omietkou plus maľovka, boli ukončené všetky inštalačné rozvody - elektroinštalácia, zdravotechnika bez realizácie žumpy, bolo zriadené komínové teleso, obklad steny v obývacej izbe, objekt bol vybavený alarmom, elektro - vypínače osadené, elektro
- prípojka zrealizovaná. Taktiež bola zrealizovaná vodovodná prípojka aj s kontrolnou šachtou.“
3. Súd poukázal i na obranu žalovanej, ktorá: „Popierala, že by sa niekedy so žalobcom dohodla na spoločnej stavbe rodinného domu. Rovnako popierala, že by sa bola so žalobcom dohodla, že stavba bude po skolaudovaní v ich podielovom spoluvlastníctve v podiele po 1/2. Pozemky vedené na LV č. XXX K..Ú. X., ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve zakúpila zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Žalobca sa nikdy nedomáhal určenie, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, napriek tomu, že tvrdí, že kúpna cena pozemkov bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu. Žalobca sa o výstavbu rodinného domu nezaujímal, nebo účastníkom žiadneho konania, stavbe nevenoval žiadnu pozornosť. Uprosil žalovanú, aby na stavbe dala prácu jeho bratovi a tak mu pomohla. Žalovaná potvrdila, že so žalobcom žili spolu ako druh a družka od roku 1999 a v roku 2000 sa im narodil spoločný syn. Potvrdila aj skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom ich bývania, že najprv začali bývať v X., kde si založili spoločnú domácnosť, potom bývali aj v W. a v prenajatom byte v T.. Potvrdila aj to, že žalobca od roku 2001 pracoval ako vodič kamiónu a od roku 2007 aj ona pracovala v tejto pozícii spolu so žalobcom. Tvrdila, že ich vzájomné vzťahy neboli dobré a už v roku 2007 uvažovala o prerušení spolužitia, resp. o jeho ukončení, kvôli domácemu násiliu, nezodpovednosti žalobcu, čo sa týka hospodárenia s finančnými prostriedkami a kvôli jeho vzťahu k ich spoločnému synovi. Žalobca jej nedôveroval, že otcom dieťaťa je on. Z týchto dôvodov nemala v úmysle spolu so žalobcom stavať spoločný dom. Tvrdila, že rodinný dom stavala sama zo svojich výlučných prostriedkov. V roku 2009 uzavrela kúpne zmluvy na zakúpenie stavebného pozemku a takisto aj prístupovej cesty k tomuto pozemku. Predložila súdu kúpne zmluvy na nahliadnutie. Uviedla, že sama si vybavila všetky potrebné povolenia a sama si vybavila aj stavebný materiál na výstavbu domu. Bratovi žalobcovu bola vyplatená suma 1.660,- eur, ako záloha na práce, nakoľko stavebný materiál sa nachádzal na dvore, bol zabezpečený. Čo sa týka zabezpečenia betónu na základy, tento materiál si vybavila sama. V čase začatia stavby rodinného domu brat žalobcu bol živnostník, avšak nemal prácu a preto mu žalovaná chcela pomôcť tým, že mu umožnila, aby rodinný dom začal stavať on. Nebola s ním spokojná a preto s ním ukončila spoluprácu a výstavbou rodinného domu poverila inú osobu. Žalovaná uviedla, že do roku 2007 bola nezamestnaná. Potom začala pracovať spoločne so žalobcom ako vodička kamiónu, pričom so žalobcom zarábali rovnako (v sume do 2.000,- eur mesačne). Tieto príjmy z pracovného pomeru prichádzali na účet žalovanej. Žalovaná potvrdila, že aj výplata žalobcu prichádzala na jej účet, pretože žalobca sa tak rozhodol. Ona si však vedela vypočítať zo svojej výplaty koľko minula, koľko jej zostalo a koľko môže investovať do stavby. Tvrdila, že nie je si vedomá, že by peniaze žalobcu boli použité na stavbu rodinného domu, pretože rodinný dom stavala zo svojho príjmu. Účet zablokovala v máji 2012 potom, ako žalobca v jej neprítomnosti vybral z účtu 500,- eur. Predčasne sa vrátila domov z dovolenky a zablokovala účet, aby žalobca nemohol mať prístup k tomuto účtu, pretože sa bála, že žalobca vyberie aj jej peniaze, ktoré mala na stavbu domu. Žalovaná tvrdila, že od začiatku spolužitia so žalobcom viedli spoločné hospodárenie až do začiatku stavby rodinného domu, teda do roku 2009. Od vtedy si vyberala svoje peniaze z účtu a dávala ich svojej matke. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že spoločne vybavovali úradné záležitosti potrebné k stavbe rodinného domu. Tvrdila, že žalobca v jedinom prípade bol prítomný pri rokovaniach so starostom obce V. T. a to preto, že žalobca je v priateľskom vzťahu so starostom obce a v tom čase bol jej druh. Rozprávali sa o možnosti odkúpenia pozemku. Uviedla, že si myslí, že žalobca nemal v úmysle s ňou žiť v spoločnej domácnosti, pretože stále mal trvalý pobyt pri svojej matke v X. a nikdy sa neprihlásil na trvalý pobyt tam, kde aktuálne bývali, pričom ona sa tam prihlásila. Žalovaná uviedla, že v čase, keď sa rozišli so žalobcom, dom nebol obývateľný, nebola tam žiadna sanita, nebola teplá voda. Žalobca nikdy nemal kľúče od tohto domu, ani si ich nikdy nežiadal. Takisto sa nepodieľal na platení dane za stavbu. Až na jeden prípad nikdy na stavbe sám fyzicky nepracoval, teda nepomáhal. V jednom prípade doniesol brigádnikov, keď sa robili základy, ktorým brigádnikom bolo potrebné vyplatiť 180,- eur. Žalovaná tvrdila, že ich spolužitie so žalobcom nebolo dobré, pretože žalobca bol voči nej agresívny. Súhlasila so stavom rozostavanosti stavby a vykonaných prác na stavbe uvedených žalobcom v čase ich rozchodu. Uviedla, že po prerušení spolužitia bola zakúpená a urobená sanita v kúpeľni, v záchode, bolo zakúpené tepelné čerpadlo a bojler, urobené podlahy, zakúpené vnútorné dvere, bolo vymaľované, lampy boli kúpené, septik bol osadený, terénne úpravy boli urobené. Od Obce X. odkúpila ešte ďalší pozemok za účelom príjazdovej cesty k domu. Potvrdila, že pri prácach na betónovaní základov domu bol žalobca prítomný. Dva dni osobne sa podieľal na týchto prácach, pomáhal mu jeho syn, ktorý v tom čase mal 14 rokov a ktorému za tieto práce žalobca zaplatil. Brat
žalobcu nebol prítomný pri týchto prácach. Na žiadnych iných prácach sa na stavbe domu žalobca osobne nepodieľal. Na naliehanie žalobcu začal stavať hrubú stavbu brat žalobcu. Nebola spokojná s tým, ako brat žalobcu vykonával stavebné práce, pretože si zvolil zlý stavebný aj technologický postup. Ani jeden roh domu nebol rovný a dokonca, keď bola v práci, nielen jej príbuzní, ale aj obyvatelia z obce jej volali telefonicky, že brat žalobcu nepracuje dobre na dome. Z toho dôvodu už nedokončil brat žalobcu celú hrubú stavbu, teda už neurobil veniec, pretože ona povedala žalobcovi, aby povedal svojmu bratovi, aby prestal s vykonávaním prác a aby zo stavby odišiel. Bolo to na prelome rokov 2009 - 2010 v zimnom období. Pred Vianocami roku 2009 si brat žalobcu vypýtal druhú polovicu svojej odmeny, čo mu aj zaplatila, a následne prestal pracovať na stavbe domu. Následne telefonicky hovorila s V. B., ktorý na jar roku 2010 so svojimi pracovníkmi začal pracovať na stavbe domu, opravil nedostatky, ktoré boli na tej stavbe, urobil veniec, krov, pripravil stavbu tak, aby mohla byť robená strecha. V. B. pracoval na stavbe od apríla 2010 do leta 2010. Potvrdila, že počas tohto obdobia žalobca niekoľkokrát prišiel spolu s ňou sa pozrieť na to, ako stavebné práce pokračujú. Ona a jej matka sa dohodli s V. X. o vybudovaní strechy na dome. Pri tomto dojednávaní žalobca nebol prítomný. Stavebný materiál potrebný pre hrubú stavbu v čase, keď ešte pracoval na stavbe brat žalobcu, resp. keď sa začalo so stavbou, objednala a vyplatila žalovaná v stavebninách. Druhú objednávku stavebného materiálu s názvom Solbet tvárnica a zaplatenie objednaného stavebného materiálu vybavovala jej priateľka Q. W., ktorú tým poverila, pretože v tom čase nebola doma, bola v práci. V tom čase ani žalobca nebol doma, pretože oni vždy spolu pracovali v ten istý čas. Následne, keď V. B. pracoval na stavbe domu, on si sám objednával stavebný materiál, alebo materiál objednávala Q. W., jej kamarátka. Následne V. B. povedal, že on si materiál bude objednávať sám, pretože má zľavy a vie si objednaný materiál aj odviesť. Ním objednaný materiál mu žalovaná preplatila. Žalovaná uviedla, že so samotnou stavbou rodinného domu sa nezačalo na jar 2009 ale v lete. Základy boli robené v lete 2009, vtedy keď im bol dovezený štrk a kameň. Do zimy pracoval na stavbe brat žalobcu a potom na jeseň 2010 bolo potrebné robiť upratovacie práce. Kolíky na vytyčovanie pozemku nepripravil žalobca, ale jeho brat a boli to šesť centimetrové roxory. Kvôli tomu si musela dať zameriavať druhýkrát pozemok, pretože to nebolo v poriadku. Je pravda, že keď prišiel J.. S. zameriavať pozemok, boli prítomní žalobca aj jeho brat, spolu zabíjali do zeme kolíky, ktoré pripravil jeho brat. Na mieste samom bolo vytýčené osadenie domu, avšak označenie osadenia domu brat žalobcu zlikvidoval a osadil dom inak, z čoho vznikli problémy. Žalovaná tvrdila, že už v roku 2006 povedala svojej matke, že chce si postaviť rodinný dom a kvôli tomu chcela ísť pracovať do Anglicka, zarobiť si peniaze. V tom čase žili spolu so žalobcom, avšak ich vzťahy boli narušené. Chcela sa s ním rozísť už začiatkom roka 2007, pretože bol nezodpovedný, nevedel si ušetriť žiadne peniaze. Následne ich vzťahy boli skôr pracovné, skôr robili spolu ako žili spolu. Žalobca chodil ku nim prespávať, pretože inde nemal kde bývať. U jeho rodičov nemohol bývať, pretože u jeho rodičov už býval jeho brat a jeho rodičia majú iba jednoizbový dom. Pre všetkých zabezpečovala stravu matka žalovanej.“
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že a) „Svedkyňa V. K., matka žalobcu uviedla, že obidvaja, žalobca aj žalovaná jej povedali, že sa rozhodli spoločne postaviť rodinný dom. Nežili s ňou v spoločnej domácnosti, ale navštevovali ju. Následne si začali vybavovať pozemok. Všetko spolu vybavovali, čo sa týkalo stavby rodinného domu. Uviedla, že má o tom vedomosť, z rozprávania svojho syna, a niekedy obidvaja sa rozprávali pred ňou o tom, čo všetko vybavili. Tvrdila, že jej syn - žalobca osobne sa podieľal svojou prácou na prácach pri budovaní domu, nevedela však konkrétne uviesť, ktoré práce vykonával jej syn. Pred začatím stavby domu strany sporu ju požiadali, aby pre nich vybrala úver v peňažnom ústave ČSOB, v sume 40.000,- Sk, ktorá suma nebola použitá na kúpu pozemku, ani na na stavbu rodinného domu. Túto sumu strany sporu potrebovali na iný účel. Pri čerpaní tohto úveru si založila účet v ČSOB, na ktorom nemala vlastné peniaze. Na tento účet boli poukazované výplaty jej syna - žalobcu a žalovanej, preto na tomto účte sa nachádzali výlučne peniaze strán sporu. Dispozičné právo k tomuto účtu mala ona a žalovaná. Svedkyňa peniaze vyberala z tohto účtu iba vtedy, keď ju o to žalovaná požiadala, keď bolo potrebné zaplatiť za stavebný materiál, alebo vykonané práce. Vybrané peniaze dala Q. W. alebo matke žalovanej, ktoré následne realizovali platby. V jednom prípade aj ona vyplatila sumu vyše 1.000,- eur svojmu synovi Tiborovi za práce, ktoré on vykonal na stavbe rodinného domu. Bola to prvá splátka a druhú splátku zaplatili strany sporu bratovi žalobcu. Za pozemok tiež takýmto spôsobom zaplatila kúpnu cenu. Telefonicky jej volal syn - žalobca, že je potrebné vybrať peniaze z účtu a zaplatiť kúpnu cenu pozemku. Na základe toho vybrala z účtu vedeného v ČSOB peniaze, išla na Obecný úrad M. X. a zaplatila kúpnu cenu pozemku. Bolo to v mesiaci februári, avšak nevedela uviesť ktorého roku. Svedkyňa uviedla, že keď začali stavať rodinný dom, strany sporu žili spolu. Žalovaná jej nepekne povedala, že ona si dá všetko napísať na
seba, pretože nebude vyplácať deti jej syna - žalobcu z prvého manželstva. Svedkyňa uviedla, že si myslela, že strany sporu preto stavali dom, lebo chceli v ňom spolu bývať.“, že
b) „Svedok C. K., brat žalobcu uviedol, že s bratom sú v dobrom vzťahu a žalovaná je bývalá priateľka jeho brata, s ktorou neudržiavam žiadne vzťahy. Pri jednom stretnutí mu brat povedal, že spolu so žalovanou budú stavať rodinný dom. Pri tomto stretnutí boli prítomní iba oni dvaja. Následne strany sporu začali hľadať pozemok za účelom kúpy. Jeho kontaktovali vtedy, keď ho žiadali, aby pre nich vyhotovil základy domu a hrubú stavbu. On v tom čase pracoval u jedného kamaráta, takže o tom, že stranám sporu bude robiť základy domu a hrubú stavbu sa dohodli na dvore tohto kamaráta - Y. H.. Pri tomto stretnutí boli prítomní obidvaja - žalobca aj žalovaná. Počas tohto stretnutia väčšinou so svedkom rozprával jeho brat - žalobca. Svedok uskutočnil dohodnuté práce, vybudoval základy rodinného domu, hrubú stavbu, múry domu a urobil aj veniec. Bolo to už v zimnom období. Žalobca mu volal, aby pozakrýval múry aj celú stavbu, čo on aj urobil a následne svoju činnosť na stavbe ukončil.“, že
c) „Svedok V. B. uviedol, že strany sporu pozná, je s nimi v dobrom vzťahu. Potvrdil, že obidvaja prišli za ním a žiadali, aby na základe predloženej výkresovej dokumentácie rodinného domu vykonal práce na rodinnom dome. Išlo o betonárske práce. Na základe ich požiadavky robil podlahy v dome, omietky a krb. Presne si nepamätal, či veniec bolo potrebné domurovať. Práce, ktoré robil na rodinnom dome trvali asi štyri týždne, pričom pracoval s prestávkami. Dohoda s obidvoma stranami sporu bola uzavretá ústne ohľadom stavebných prác. Objednané práce vykonal. Za vykonané práce mu bola dohodnutá odmena vyplatená. Nevedel uviesť kto ho vyplatil.“, že
d) „Svedok J.. V. V. uviedol, že strany sporu pozná, dlhé roky sú ich vzťahy priateľské. Bývali aj v obci Gočovo, v ktorej obci on vykonáva funkciu starostu. Potom odišli pracovať na kamión, preto sa ich vzťahy trochu prerušili a potom určitý čas sa odsťahovali z obce X.. Tvrdil, že v čase, keď chceli kúpiť pozemok, obidvaja sa zaujímali o možnosť kúpy pozemku, raz zavolal jeden, raz druhý. Tvrdil, že aj spoločne sa dostavili na obecný úrad a zaujímali sa o kúpu pozemku. Následne on im ponúkol, ako starosta obce, pozemok, ktorý bolo možné kúpiť a spoločne aj za jeho prítomnosti boli pozrieť tento pozemok. Nakoniec tento pozemok aj kúpili. Je pravda, že žiadosť o predaj pozemku podala iba žalovaná. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu. Stavebné povolenie bolo vydané pre žalovanú. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kto akou mierou sa podieľal na stavbe rodinného domu a či sa dohodli kto bude vlastníkom domu. So stranami sporu sa vždy stretával na obecnom úrade. Okrem úradných miestností sa nikde nestretávali. Nehovorili mu o tom, prečo iba žalovaná je žiadateľkou o odkúpenie pozemku a prečo iba žalovaná požiadala o vydanie stavebného povolenia, teda prečo len jej meno je uvedené na týchto listinách.“, že
e) „Svedok V. X. uviedol, že strany sporu pozná. S obidvoma má dobré vzťahy, nikdy nemal s nimi žiadne spory. Žalovaná je jeho suseda, býva o pár domov nižšie. Na stavbe rodinného domu vykonával montáž krovu a krytiny, na požiadanie rodičov žalovanej, pani P. S. a pána Z. S.. Nepamätal si, kde sa dohodli o tom, aké práce má vykonať na stavbe, avšak vedel, že rodičia žalovanej ho o to požiadali, pretože strany sporu v tom čase neboli doma. V letnom období roku 2010 vykonal práce týkajúce sa montáže krovu a krytiny na streche domu spolu so svojimi spolupracovníkmi. Okrem toho im pomáhal aj otec žalovanej a brat žalovanej. Práce trvali najviac dva týždne. Materiál už mali pripravený. Za vykonanú prácu mu zaplatila matka žalovanej P. S.. Svedok si myslel, že dom sa stavia pre obidve strany sporu, pretože boli spolu a videl aj auto, ktoré stálo pri dome a pri stavbe videl aj žalobcu aj žalovanú. To bol iba jeho úsudok, že dom sa stavia pre obidve strany sporu. Nemal vedomosť o žiadnych konkrétnostiach, ani o tom, či sa strany sporu dohodli, že kto bude vlastníkom domu.“, že
f) „Svedkyňa P. S., matka žalovanej uviedla, že nemá vedomosť o žiadnej dohode medzi žalobcom a jej dcérou o tom, že by spoločne stavali dom s tým, že dom bude v ich spoluvlastníctve. Žalobca jej nikdy nehovoril o tom, že chce stavať rodinný dom. Hovorila jej o tom len jej dcéra - žalovaná. Vzťah strán sporu nebol veľmi dobrý, pretože žalobca jej dcéru aj bil a dcéra už skôr sa chcela od neho osamostatniť. Preto sa rozhodla stavať rodinný dom. Dcéra - žalovaná, aby zarobila peniaze, najprv chcela ísť pracovať do Anglicka, ale potom ju žalobca prehovoril, aby išli spolu pracovať na kamión. Bolo to ešte pred začatím stavby rodinného domu. Dcéra si pozemok si kupovala sama, pretože sama chcela stavať rodinný dom. Strany sporu tri alebo štyri mesiace boli preč, boli na kamióne a po troch alebo štyroch mesiacoch sa na dva týždne vracali domov, počas ktorého obdobia bývali u nich v podkrovnej izbe. Tvrdila, že materiál na stavbu rodinného domu objednala a zabezpečila jej dcéra - žalovaná a takisto ona vybavovala aj živnostníkov, ktorí tam pracovali. Žalobca neurobil nič, iba v jednom prípade pomáhal pri výkopových
prácach, keď sa kopali základy. Svedkyňa pri tom nebola, mala vedomosť o tom o d žalovanej. Tvrdila, že stavba bola financovaná z peňazí jej dcéry. So žalobcom mali spoločný účet. Účet bol vedený na meno jej dcéry, na ktorý bola poukazovaná výplata žalobcu, aj výplata žalovanej. Účet vedený na meno jej dcéry bol založený neskôr a k tomuto účtu mali dispozičné právo: žalobca, žalovaná a svedkyňa. Predtým výplata jej dcéry a žalobcu bola poukazovaná na účet matky žalobcu. Potom, ako už aj svedkyňa mala dispozičné právo k účtu svojej dcéry, ona vyplácala robotníkov, na základe pokynov jej dcéry, s ktorou bola v telefonickom kontakte, pokiaľ bolo potrebné niečo zabezpečiť, alebo vyplatiť robotníkov. Pri stavbe rodinného domu ona objednala okná, majstra, ktorý robil strechu a ona jednala aj s Marošom Sklenárom, ktorý začal pracovať na stavbe potom, ako zo stavby odišiel brat žalobcu. So žalobcom sa nerozprávala ani telefonicky o záležitostiach týkajúcich sa stavby.“, že
g) „Svedok Z. S., otec žalovanej uviedol, že sa hnevá na žalobcu kvôli tomu, ako dopadol ich vzťah so žalovanou. Potvrdil, že strany sporu bývali aj u nich, teda v ich rodinnom dome, v podkrovnej izbe. Tvrdil, že nevedel o tom, že strany sporu spoločne by mali stavať rodinný dom. Dcéra - žalovaná mu hovorila o tom, že ona sama si chce postaviť dom. Dcéra aj preto sama kupovala pozemok pod domom, lebo sa chcela od žalobcu osamostatniť. Ich spolužitie nebolo veľmi dobré, pretože žalobca bol voči jeho dcére agresívny. Napriek tomu ich spolužitie trvalo najmenej 10 rokov, pretože jeho vnuk sa narodil v roku 2000 a v čase rozchodu účastníkov konania vnuk mohol mať desať rokov. Tvrdil, že žalobca sa nepodieľal na stavbe rodinného domu ani vlastnou prácou, ani nezabezpečoval záležitosti týkajúce sa stavby rodinného domu. Mal síce svoj príjem, ale veľa míňal, pretože chodil po výletoch.“, že
h) „Svedok X. H. uviedol, že od roku 2006 do roku 2013 pracoval v stavebninách v Rožňave s názvom ERBE, neskoršie ERBE s.r.o. ako obchodný zástupca. Uviedol, že žalobcu nepozná, žalovanú pozná, pretože objednávala u neho tovar na výstavbu rodinného domu. Do jeho pracovnej náplne patrilo ponúkanie tovaru a vyhotovenie cenových ponúk. Žalovaná navštívila stavebniny, v ktorých pracoval. Uviedla, že potrebuje stavebný materiál na stavbu rodinného domu. On jej poradil a ponúkol stavebný materiál lacnejší a kvalitnejší, ako to bolo uvedené v projekte a zrejme potom, ako žalovaná navštívila aj iné stavebniny, rozhodla sa, že stavebný materiál bude odoberať od nich. Doniesla projekt a na základe toho on pre ňu objednával stavebný materiál od základov domu až po strešnú krytinu. Keď im došiel objednaný tovar pre žalovanú, zavolal pani W. a ona zabezpečila odber tovaru, aj zaplatenie faktúr. S pani W. jednal vtedy, keď žalovaná nebola doma, teda keď bola v zahraničí. Žalovaná ju predstavila hneď na začiatku, že ona bude stavby vedúca s tým, že v neprítomnosti žalovanej sa má svedok obrátiť na pani W.Ú.. Žalovaná bola u neho s pani W. raz alebo dvakrát. Za dodaný tovar platili v hotovosti. Asi dvakrát videl, že pani W. prišla spolu s matkou žalovanej, s pani S. a platili v hotovosti pri pokladni. Nepamätal sa na to, že by pani W. videl, že by sama platila za dodaný tovar. Nebol prítomný vždy, keď sa platilo za dodaný tovar, pretože on ba telefonicky zavolal pani W., že je potrebné zaplatiť za dodaný tovar a ona to už zariadila. Mal aj inú prácu, teda nebol vždy prítomný pri platení. Pokiaľ sa zdržiaval v objekte stavebnín, jeho klienti, teda aj pani W. najprv prišli za ním, že chcú platiť a on zistil, či je vystavená faktúra a tak ich odprevadil k pokladni.“, že
i) „Svedkyňa Q. W. uviedla, že strany sporu pozná. Sú priatelia s obidvoma stranami sporu, aj toho času je s nimi v dobrom vzťahu. Aj v čase začatia stavby rodinného domu boli priatelia. Pomáhala im pri nadobudnutí pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom a pomáhala im aj pri vybavovaní stavebného povolenia, nakoľko je pracovníčkou stavebného úradu. Spolu všetci traja sa rozprávali o tom, že sa bude žiadať stavebné povolenie, teda bol prítomný aj žalobca aj žalovaná bola prítomná. Následne konkrétne úkony v priebehu vybavovania stavebného povolenia riešila už len so žalovanou. Po vydaní stavebného povolenia mala splnomocnenie od žalovanej na všetky úkony týkajúce sa vybavovania stavebného povolenia a podania návrhu na vklad kúpnych zmlúv, ktorými žalovaná nadobudla pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom. Po vydaní stavebného povolenia už iba na základe ústnej dohody vybavovala svedkyňa objednávky stavebného materiálu a aj platby za materiál. V tom čase so stranami sporu boli vo veľmi dobrom vzťahu, navzájom sa navštevovali a oni obidvaja ju vždy prišli navštíviť ku nej domov do F., keď sa vrátili zo zahraničia, teda vždy po dvoch alebo troch mesiacoch. Na návštevu prišli obidvaja, žalobca aj žalovaná a počas týchto návštev sa rozprávali o všeličom, o práci, ale aj o stavbe. V tom čase, keď sa začal stavať rodinný dom, strany sporu žili spolu, mali spolu dieťa a ona si myslela, že dom sa stavia pre celú rodinu, teda pre všetkých. Pomáhala aj pri nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom. Kúpno-predajné zmluvy obidve písala svedkyňa, aby ušetrila stranám sporu peniaze. Nevedela sa vyjadriť k tomu, z akého dôvodu v kúpnych zmluvách je uvedená kupujúca iba žalovaná, prečo neboli uvedenými kupujúcimi obidvaja. Nerozprávali sa o tom a ona sa na to nepýtala. Nakoľko
žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov, tak aj stavebníčkou v zmysle stavebného povolenia je ona. Po vydaní stavebného povolenia ona išla s projektovou dokumentáciou do stavebnín, tam sa stretla s pánom H. a dohodla sa s ním na dodaní stavebného materiálu, tehál, pričom dopravu zabezpečil pán H.. Viackrát bola v týchto stavebninách a viackrát jednala s pánom H.. Platobnú kartu k účtu matky žalobcu, teda pani K., jej zverila žalovaná.. V dvoch prípadoch išla spolu s pani Kleinovou, matkou žalobcu, do ČSOB, v ktorej banke bol vedený tento účet a ona vybrala potrebnú sumu z účtu. Peniaze jej odovzdala hneď v banke, alebo v aute, už si presne nepamätala, pani Kleinovú odviezla domov a sama išla platiť do stavebnín z týchto peňazí. Platobnú kartu mala k dispozícii až do tej doby, kým na stavbe začal robiť pán B.. Už v tomto období platobná karta stratila platnosť. V čase, keď pán Sklenár začal robiť na stavbe, ona už nemala prístup k žiadnemu účtu žalovanej, ani neobjednávala tovar, ani neplatila za tovar. Už to nebolo potrebné, lebo pán Sklenár si to zabezpečoval sám. Ona robila prehľad tovaru a platieb za tovar, ktoré realizovala a celý tento súpis odovzdala žalovanej. Tento zoznam si robila preto, lebo niekedy kúpila tovar tak, že zaplatila v hotovosti, pričom nemala ani faktúru, ani príjmový pokladničný doklad, ako potvrdenie o zaplatení, resp. iný doklad o zaplatení. So žalovanou bola dva alebo trikrát spolu v stavebninách, pravdepodobne hneď na začiatku prvýkrát boli spolu, keď niesli projekt a potom, keď sa objednávali trávnice. So žalobcom nebola spoločne v stavebninách a nepamätala si ani na to, že by všetci traja, teda strany sporu a svedkyňa, boli spolu v stavebninách objednávať tovar, alebo platiť.“, že
j) „Svedok J.. Q. S. uviedol, že strany sporu pozná z videnia. Pochádza z obce X., odkiaľ pochádza aj žalobca a strany sporu stretol pracovne. Jeho manželka vyhotovuje geometrické plány, má na to živnosť. On s ňou zvykne chodiť, pretože je autorizovaný geodet a overuje geometrické plány. Predpokladal, že zo strany žalobcu boli oslovení za účelom vyhotovenia geometrického plánu. Okolnosti prípadu zo samotného zamerania nehnuteľnosti na mieste samom si už veľmi nepamätal, pretože to bolo dávno, v roku 2007. Jeho manželka na základe objednávky vyhotovila geometrický plán, za ktorý vyhotovila aj faktúru a vyfakturovaná suma bola aj uhradená. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto uhrádzal fakturovanú sumu. Vyhotovenie geometrického plánu bolo bežnou praxou, ako aj postup ohľadom fakturácie - odmeny za vyhotovenie geometrického plánu.“, že
k) „Svedkyňa J. S., T.. B. uviedla, že strany sporu pozná z videnia. Stretli sa pri zameriavaní pozemku, o ktorom vyhotovila geometrický plán. Pri zameriavaní pozemku boli prítomní obidvaja, avšak nepamätala si kto objednával vyhotovenie geometrického plánu - ktorý z nich objednával. Na mieste samom sa svedkyňa vždy zvykne opýtať, na aké meno má vystaviť faktúru a faktúru som vystavila na meno žalovanej, na základe informácií, ktoré dostala na mieste samom, pri zameraní pozemku. Fakturovaná suma bola riadne uhradená.“, že
l) „Svedok T. Ď. uviedol, že strany sporu pozná, pretože spoločne pracovali asi 1,5 roka, od roku 2011. Potom, keď sa rozišli, raz mu žalobca povedal, že on sa na ten dom vykašle, lebo matka žalovanej kúpila na ten dom škaredé okná. V tom čase už mal inú známosť a preto si myslel, že sa nezaujíma o predmetný dom. Podľa toho, aký životný štýl viedol žalobca, že si kupoval drahé veci, oblečenie, svedok usúdil, že pokiaľ by on sám staval dom, asi by si to nemohol dovoliť. Okrem toho v tomto období už aj so žalovanou sa viackrát rozprával o problémoch pri stavaní domu. Ona mi rozprávala o tom, čo neurobil správne brat žalobcu.“, že
m) „Svedkyňa D. C. uviedla, že od jej priateľky, od žalovanej, vie, že stavala dom ona sama a stavala si ho pre seba. Asi trikrát sa stretli všetci, teda žalobca, žalovaná aj svedkyňa, počas toho obdobia, kým strany sporu boli spolu. Žalobcu pozná ako priateľa žalovanej a so žalovanou sa pozná od detstva a sa kamarátia. Uviedla, že vedomosti o tom, že žalovaná sama stavala dom a pre seba stavala dom, vie z jej rozprávania od nej. Hovorila jej to v čase stavby. Mohlo to byť desať rokov spätne, teda v roku 2008. Pri týchto rozhovoroch žalobca nikdy nebol prítomný. O stavbe domu so žalovanou sa vždy rozprávali iba ony dve.“, že
n) „Svedkyňa V. H. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že mala vedomosť o dohode medzi stranami sporu o tom, že bol bol postavený pre ich oboch a ich spoločného syna V. S.. Videla projekt stavby, kde na hlavičke stálo len meno žalovanej. Keďže v tom čase stavala s bývalým manželom dom, vedela, že na týchto projektoch by mali byť mená oboch staviteľov. Tak sa spýtala žalovanej, prečo tam nie je uvedené aj meno žalobcu a žalovaná jej vysvetlila, že pri kolaudácii sa na list vlastníctva dopíše aj jeho meno.“, že
o) „Svedok K. K., syn žalobcu z prvého manželstva uviedol, že má vedomosť o dohode medzi stranami sporu, že dom stavali spolu, pretože sa často stretávali, . navštevoval svojho otca a na dvore sa rozprávali o tom. Otec ich často aj s bratom F. brával na spoločné lyžovačky a letné výlety. Nikdy sa nehovorilo o tom, že by dom nestavali spolu. Pomáha pri pomocných prácach na stavbe.“.
5. Prvoinštančný súd zistil:
- zo znaleckého posudku č. 45/2017 vyhotoveného Ing. Bartolomejom Turocim zo dňa 14.5.2017, že „znalec určil stav rozostavanosti stavby - rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 366 m2, zapísaná na LV č. XXX, K.. Ú.. X., na 92,04 %.“, z predloženej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na rodinný dom, že „investorom je V. S., A. N. XXX, M. a dátum vyhotovenia je september 2008.“,
- „kúpnych zmlúv o nadobudnutí nehnuteľností pozemkov, že v roku 2009 žalovaná ako kupujúca uzavrela dve kúpne zmluvy a to kúpnu zmluvu zo dňa 4.2.2009 s predávajúcou P. V., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 2.7.2009 pod číslom V 255/09 a ďalšiu kúpnu zmluvu dňa XX.X.XXXX, pričom predávajúcou bola Obec X., ktorej vklad bol povolený dňa 2.7.2009 pod číslom V 258/09. Nehnuteľnosti nadobudnuté týmito kúpnymi zmluvami sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX K.. Ú.. X..“.,
- zo stavebného povolenia vydaného Obcou X. W. Č. B.-XX F. XX.X.XXXX, že na základe žiadosti žalovanej stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu rodinný dom na pozemku parcely číslo KN XXX/X, XXX,X, XXX/X P. XXX/X v katastrálnom území X. B. V. S., N. XXX, M., teda žalovanej,
- z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obcou X. Č.. B.-XX D. F. X.X.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.6.2018, že na návrh žalovanej stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolenie užívanie stavby - rodinný dom na pozemku parcelné číslo KN C XXX/X v katastrálnom území X.,
- „z oznámenia Obce X. o určenie súpisného čísla budovy, že Obec X. vykonala zápis do registra adries dňa 11.06.2018 a určila súpisné číslo XXX budove postavenej v Obci X.Y., katastrálne územie X., W. Č. XXX/X, pre rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný rozhodnutím číslo B.-XX D. F. X.X.XXXX, pričom stavebníkom stavby bola V. S., A. N. XXX, M.,
- z faktúry číslo F59500512 zo dňa 20.8.2009, že dodávateľ ERBE stavebniny s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava, vyhotovil faktúru pre žalovanú V. S., na sumu 4.294,74 eur za dodanie stavebného materiálu,
- z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.8.2009, že od V. S. bolo prijatých 4.294,74 eur, teda platba za faktúru č. F59500512 pre stavebniny ERBE s.r.o., prevádzka Rožňava,
- z faktúry číslo F 59500697, že dodávateľ ERBE stavebniny s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava, vystavil pre žalovanú V. S. faktúru na sumu 297,60 eur za dodávku stavebného materiálu sorbet, trávnica, dňa 2.9.2009,
- z príjmového pokladu dokladu zo dňa 30.9.2009 vystaveného ERBE stavebniny s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava, že od V. S. bola prijatá platba 297,60 eur, ako úhradu faktúry č. F 59500697,
- z fotokópie faktúry č. 09/2009 zo dňa 2.2.2009 vystavenej dodávateľom J.. J. B., X., geodetické a kartografické práce, Edelényska 22, Rožňava, že faktúra bola vystavená pre odberateľa Martinu Hrickovú, Nová 284, Vlachovo, na sumu 239,- eur,
- z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu V.T. K., za obdobie od 1.2.2009 do 2.12.2010, kedy účet bol zrušený, že na tento účet pravidelne mesačne boli poukazované pracovné odmeny strán sporu, ktoré stranám sporu boli poukazované približne v rovnakej sume,
- z výpisu z účtu č. 0512911860/0900, že účet bol vedený na meno žalovanej V. S. a za obdobie od 1.9.2011 do 31.7.2012 boli predložené mesačné výpisy z účtov. Od septembra 2011 do ukončenia
spolužitia strán sporu, teda do júna 2012, pravidelne mesačne boli poukazované na tento účet pracovné príjmy žalobcu a žalovanej, približne v rovnakých sumách.
6. Následne súd prvej inštancie citoval znenie § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, 2 prvej vety a § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odkázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 2Cz13/82, R 16/1983, nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.9.1997, sp. zn. III.ÚS 336/96, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001) a uzavrel, že „Vychádzajúc z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdená dohoda uzavretá medzi stranami sporu o tom, že spoločne budú stavať rodinný dom a dohoda, že po skolaudovaní domu sa stanú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakých podieloch, nebola preukázaná, pre chýbajúci úmysel žalovanej uzavrieť dohodu. Pri uzavretí žalobcom tvrdenej dohody žiaden svedok nebol prítomný. Vypočutí svedkovia, príbuzní žalobcu, matka žalobcu V. K., brat žalobcu C. K., syn žalobcu K.T. K., P. P. V. H., o žalobcom tvrdenej dohode mali vedomosť z počutia od žalobcu, pričom žalovaná uzavretie akejkoľvek dohody popierala, preto výpoveďami týchto svedkov súd nepovažoval za preukázanú existenciu žalobcom tvrdenej dohody a obsah dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené, dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie okolností prípadu, na správanie sa žalobcu pri výstavbe domu.“
7. Dôvodiac, že „ Zo správania sa žalobcu a z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by sa žalobca správal ako stavebník, nakoľko v jednom prípade vykonával prácu na rodinnom dome osobne, fyzicky - pri budovaní základov domu a v dvoch prípadoch bol pri dohode o dojednaní prác, pri jednaní o vykonaní stavebných prác bratom žalobcu C. K., za prítomnosti žalovanej a pri jednaní s V. B., tiež za prítomnosti žalovanej. Účasť žalobcu pri týchto úkonoch súd považoval za výpomoc žalobcu žalovanej, nakoľko v tom čase žili spolu ako druh a družka. Výpoveďou svedka V., starostu Obce X., V. B. P. V. X. súd považoval za preukázané iba to, že títo svedkovia predpokladali, že po vybudovaní rodinného domu strany sporu budú dom spoločne užívať aj s ich maloletým synom, nakoľko v čase začatia výstavby domu strany sporu žili spolu a mali spolu maloleté dieťa. Vyššie uvedení svedkovia však nemali vedomosť o vlastníckych vzťahoch k stavbe. Z výpisov z účtov predložených v priebehu konania vyplýva, že pracovná odmena strán sporu počas výstavby domu, resp. od roku 2007 bola poukazovaná najprv na účet matky žalobcu a následne od roku 2011 na účet žalovanej, avšak žalobca nepreukázal vynaloženie svojich finančných prostriedkov na stavbu domu listinnými dôkazmi, ani inými dôkazmi. Žalovaná začala stavať rodinný dom na základe stavebného povolenia na vlastnom pozemku v jej výlučnom vlastníctve. Práce ohľadom výstavby rodinného domu organizovala žalovaná. Vychádzajúc z informácií od svedkyne W. na základe rozhodnutia žalovanej prestal hrubú stavbu vykonávať brat žalobcu a pokračoval v betonárskych prácach Maroš Sklenár, po dohode so žalovanou dohodli rodičia žalovanej práce a materiál súvisiace so zastrešením rodinného domu u svedka X., objednali okná a dvere na rodinný dom. Materiál na výstavbu domu od začiatku objednávala žalovaná a zabezpečovala platby za tento materiál, ako to vyplýva z výpovede svedka H., pracovníka stavebnín. Žalovaná počas svojej neprítomnosti touto činnosťou poverila Q. W.Š., ktorá žalovanú informovala o priebehu stavebných prác. Po prerušení spolužitia strán sporu žalovaná dokončila stavbu rodinného domu a na základe jej žiadosti bolo vydané kolaudačné rozhodnutie o užívania schopnosti stavby.“ súd prvej inštancie učinil záver, že „na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že stavebníčkou, nielen v zmysle stavebného povolenia, ale aj v občianskoprávnom zmysle, bola žalovaná.“ Dodal, že „žalobca ohľadom svojich tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2 sa dostal do dôkaznej núdze, tvrdenia žalobcu o tom, že bol stavebníkom rodinného domu, súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za preukázané, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.“
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní úspešná.
9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. l písm. b), f), h) CSP tvrdiac, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozsudok je vecne nesprávny. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle § 388 CSP a žalobe žalobcu vyhovieť alternatívne rozsudok zrušiť v zmysle § 389 ods. l písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznať náhradu všetkých trov celého konania, včítane trov právneho zastúpenia. Podčiarkol, že ak súd prvej
inštancie žalobu žalobcu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobcom tvrdená dohoda uzavretá medzi stranami sporu o tom, že spoločne budú stavať rodinný dom a dohoda, že po skolaudovaní domu sa stanú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakých podieloch, nebola preukázaná, pre chýbajúci úmysel žalovanej uzavrieť dohodu, zo správania sa žalobcu a z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by sa žalobca správal ako stavebník a súd dospel k záveru a že ohľadom svojich tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby sa dostal do dôkaznej núdze, s takýmto hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania žalobca nesúhlasí. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie jednostranne a tendenčne v neprospech žalobcu, pričom v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vykonané dôkazy popisuje a vyhodnocuje nie vo vzájomných súvislostiach, výpovede svedkov opisuje neúplne, i keď z výpovede svedkov vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie účelovo neuvádza v odôvodnení rozsudku a ktoré svedčia v prospech tvrdení žalobcu. Uviedol, že: «V odseku 46 rozsudku súd prvej inštancie uvádza: „Vychádzajúc z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdená dohoda uzavretá medzi stranami sporu o tom, že spoločne budú stavať rodinný dom a dohoda, že po skolaudovaní domu sa stanú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakých podieloch, nebola preukázaná, pre chýbajúci úmysel žalovanej uzavrieť dohodu. Pri uzavretí žalobcom tvrdenej dohody žiaden svedok nebol prítomný. Vypočutí svedkovia, príbuzní žalobcu, matka žalobcu V. K., A. Ž. C. K., B. Ž. K. K., P. P. V. H., o žalobcom tvrdenej dohode mali vedomosť z počutia od žalobcu, pričom žalovaná uzavretie akejkoľvek dohody popierala, preto výpoveďami týchto svedkov súd nepovažoval za preukázanú existenciu žalobcom tvrdenej dohody a obsah dohody.“ S takýmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, pretože súd náležite nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach ale ich vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcu. Samotná skutočnosť, že pri uzavretí dohody bol len žalobca a žalovaná ešte neznamená záver o tom, že k dohode nedošlo. Súd prvej inštancie mal vyhodnotiť všetky dôležité okolnosti z ktorých sa dá usúdiť či takáto dohoda medzi účastníkmi sporu bola resp. nebola uzavretá a nie jednostranne vyhodnotiť, že žalovaná popiera uzavretie dohody tak k dohode nedošlo a vypočutí svedkovia ktorí potvrdzovali uzavretie dohody majú túto vedomosť len z počutia od žalobcu, tak dohoda uzavretá nebola. Takéto vyhodnotenie dôkazov bez náležitého odôvodnenia považuje žalobca za nepreskúmateľné. Súd pri hodnotení dôkazov či dohoda medzi účastníkmi bola uzavretá mal nepochybne skúmať okolnosti, ktoré predchádzali začatiu stavby, teda čo viedlo účastníkov sporu k začatiu stavby, z akým úmyslom chceli túto stavbu zriadiť, aké finančné prostriedky, z akých zdrojov mienili použiť na výstavbu aké finančné prostriedky boli v skutočnosti použité, či išlo o finančné prostriedky oboch účastníkov alebo len jedného, ako plánovali zrealizovať jej výstavbu, či ju stavali za účelom užívania stavby len žalovanou alebo za účelom užívania oboch účastníkov sporu žijúcich v tom čase v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom. Je zrejmé, že súd sa týmito úvahami vôbec nezaoberal v súvislosti s tým, či účastníci sporu uzavreli dohodu o založení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, pred začatím stavby. Pritom je nepochybné, že podľa ustálenej súdnej praxe takáto dohoda môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na výsledky dokazovania z ktorých je zrejmé, že výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov a najmä listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca žil v spoločnej domácnosti so žalovanou od roku 1999 ako druh s družkou, spoločne hospodárili, spoločne pracovali a spoločne uhrádzali všetky náklady spojené s výstavbou domu ako aj iné spoločné náklady a nebolo preukázané, že by žalovaná zo spoločného účtu vyberala len svoje finančné prostriedky a hospodárila s nimi oddelene. Ani skutočnosť, že súd prvej inštancie poukazuje na to, že faktúry, objednávky a doklady o platbách sú vystavené na meno žalovanej nepreukazuje, že stavebníčkou bola len ona, pretože všetky tieto záležitosti v zmysle dohody účastníkov sporu mala na starosti žalovaná. Všetky platby boli realizované zo spoločných prostriedkov účastníkov sporu čo vyplýva nepochybne z listinných dôkazov a to výpisy z účtu, kde pracovná odmena strán sporu počas výstavby domu bola poukazovaná najprv na účet matky žalobcu a spoločný účet účastníkov, z ktorého boli čerpané finančné prostriedky na všetky potrebné úhrady. Z výsledkov dokazovania je nepochybné aj to, že obaja účastníci pracovali na kamióne v zahraničí a preto málo času trávili na Slovensku a pritom stavba bola realizovaná aj v ich neprítomnosti. O všetkých postupoch realizácie stavby sa účastníci sporu vždy dohodli spoločne konzultovali postup. l keď stavbu realizovali svojpomocne bola realizovaná tak, že ju stavali živnostníci ktorých si obaja účastníci objednali a osobná účasť na prácach účastníkov sporu bola minimálna. Neobstojí preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, že žalobca sa zúčastnil osobne iba niektorých prác. V roku 2009 došlo medzi stranami sporu k dohode, že si spoločne postavia rodinný dom, ktorý bude v ich podielovom spoluvlastníctve v rovnakých podieloch po 1/2, pretože mali spoločné dieťa a mienili žiť naďalej v spoločnej domácnosti. Tak pozemky, ako aj projekt na výstavbu rodinného domu vybavovali strany sporu spoločne v rámci plánovania a prípravy na stavbu spoločného rodinného domu s úmyslom mať ho pre seba (pre oboch) a
rodinu. Žalovaná túto dohodu účelovo popiera, avšak z výsledkov dokazovania s prihliadnutím na všetky okolnosti možno nepochybne vyvodiť, že takýto ciel' strany sledovali. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej neformálna dohoda (ústna alebo konkludentná) môže byť platne uzavretá v ktoromkoľvek štádiu rozostavanosti stavby až do času jej dokončenia, t.j. do okamihu časovo predchádzajúceho vznik stavby ako veci v právnom zmysle. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. Dohoda nemusí byť ani výslovne formulovaná tak, že jej účastníci budú spoluvlastníkmi stavby stačí ak z nej s prihliadnutím aj na ďalšie okolnosti možno vyvodiť, že takýto cieľ účastníci sledovali. Aj z tohto dôvodu je potrebné považovať vyjadrenie žalovanej za neopodstatnené a účelové, pretože pre posúdenie podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou treba vychádzať z toho, že vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu nadobúda vlastníctvo k nej stavebník v občianskoprávnom zmysle teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Z výsledkov dokazovania vyplýva, a to aj zo záverov znaleckého posudku, že stavba bola zrealizovaná nepochybne do štádia, keď je jednoznačné a nezameniteľne zjavné dispozičné riešenie nadzemného podlažia (ako kritérium stavby) a teda ide o vytvorenie veci ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Účelové tvrdenie žalovanej, že spoločne nehospodárili, spoločne neplánovali stavbu a že stavbu stavala sama pre seba, je vyvrátené výsledkami dokazovania a najmä výpoveďami svedkov. Svedkyňa Q. W. vypovedala na pojednávaní konanom dňa 11.3.2016 (str. 5-7 zápisnice), že ako pracovníčka stavebného úradu spolu so stranami sporu ako ich priateľka sa pred realizáciou stavby stretávali, v tom čase sa rozprávali o stavbe a keď sa začala stavba rodinného domu, strany sporu žili spolu, mali spolu dieťa a myslela si, že dom sa stavia pre celú rodinu, teda pre všetkých. V tom čase sa účastníci sporu spolu s ňou rozprávali o tom ako prebieha stavba, aké práce boli vykonané aký materiál bol objednaný. Svedkyňa potvrdila, že pokiaľ telefonicky konzultovala so žalovanou postup na stavbe, ona to potom konzultovala aj so žalobcom. Potvrdila, že pri návštevách sa rozprávali o tom, že keď bude dom postavený budú spolu v ňom bývať. Potvrdila to, že z toho dôvodu, že žalobca nie je spoluvlastníkom pozemkov nemohol byť uvedený ako stavebník ani v stavebnom povolení. Podľa jej vedomostí peniaze z ktorých bol postavený dom patrili žalobcovi aj žalovanej. Žalovaná jej nikdy nepovedala, že z účtu môže čerpať iba určitú sumu z toho dôvodu, že táto suma predstavuje jej finančné prostriedky. Svedkyňa ďalej potvrdila, že zo zahraničia jej volal aj žalobca vo viacerých prípadov, ohľadom stavby, a potvrdila že keď jej volal hociktorý z účastníkov sporu brala to tak, že sa to týka oboch teda jednotlivé záležitosti vybavovala pre obe strany sporu (strana 9 zápisnice). Obdobne aj svedok Ing. V. V., B. Y. X., uviedol, že v čase keď chceli kúpiť pozemok, zaujímali sa o možnosť kúpy obe strany sporu. Podľa jeho vedomostí strany sporu sa mali v tom čase radi, ich vzťahy boli dobré a preto chodili všade spolu. Projekt na výstavbu rodinného domu mu predložili obaja predtým než začali stavať rodinný dom. Podľa jeho vedomostí práce na stavbe vykonávali obaja a bol rád, že do Obce X. príde bývať mladá rodina. Svedok C. K., brat žalobcu, potvrdil, že má vedomosti, že žalobca spolu so žalovanou stavali spoločne rodinný dom a obe strany sporu ho požiadali aby pre nich vyhotovil základy domu a hrubú stavbu. Za práce na stavbe rodinného domu mu na začiatku stavby obaja spoločne vyplatili 1800 € a matka žalobcu mu vyplatila druhú časť odmeny taktiež 1800 €. Tieto skutočnosti potvrdila aj samotná žalovaná (str. 8,9, zápisnica z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Matka žalobcu V.Á. K., potvrdila že obaja účastníci sporu jej povedali že idú spolu stavať rodinný dom a spoločne vybavovali všetky záležitosti týkajúce sa výstavby rodinného domu a kúpy pozemkov. Potvrdila, že kúpnu cenu za pozemok kúpený od Obce X. zaplatila kúpnu cenu ona a to výberom z účtu účastníkov sporu vedenom v ČSOB. Potvrdila aj to, že žalobca jej ukazoval projekty, ukazoval ako bude dom zariadený, aké bude mať dispozičné riešenie a pod. (str. 5-7, zápisnica z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Svedok V. B. nepotvrdil tvrdenie žalovanej, že len žalovaná si u neho objednala práce na rodinnom dome, naopak potvrdil to, že práce si objednali obaja účastníci sporu, že obaja ho navštívili u neho doma, a na požiadanie oboch strán sporu vykonal práce na rodinnom dome a to podlahy, omietky a krb (str. 9, 10, zápisnica z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Žalovaná súhlasila s výpoveďou aj tohto svedka (str. 11 , zápisnica z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Svedok V. X., blízky sused žalovanej, vykonával montáž krovu a krytiny na streche. Potvrdil, že vzhľadom na všetky okolnosti si myslel, že dom sa stavia pre oboch, teda pre obe strany sporu, pretože boli spolu a videl ich pri stavbe, tak žalobcu ako aj žalovanú. (str. 3,4, zápisnica z pojednávania zo dňa 22.1.2016). Svedkyňa V. H. vo svojom písomnom vyjadrení, zo dňa 25.8.2018, potvrdila, že má vedomosť o dohode medzi stranami sporu, že dom bol stavaný pre nich oboch a ich syna. Potvrdila, že bola pri dohode, že na liste vlastníctva bude zapísaný ako podielový spoluvlastník žalobca. Ide o kamarátku žalovanej od detstva. Syn žalobcu K. K. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2018 potvrdil, že má vedomosť o uzavretí dohody medzi účastníkmi sporu, že dom bude patriť rovnakým dielom obom. Potvrdil, že
rodinný dom stavali a stavebníkmi boli obaja účastníci spolu. Potvrdil aj svoju aktívnu účasť na prácach pri rodinnom dome. Súd prvej inštancie i napriek výpovediam vyššie uvedených svedkov ustálil, že stavebníčkou nie len v zmysle stavebného povolenia ale aj v občianskoprávnom zmysle bola žalovaná. (odsek 51 rozsudku). S takýmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, pretože je v rozpore s výsledkami dokazovania a súd svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil, čím odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom. Na pojednávaní konanom dňa 18.9.2018 žalovaná predložila právoplatné kolaudačné rozhodnutie Obce X. zo dňa 6.6.2018 právoplatné a vykonateľné dňa 7.6.2018, oznámenie o určení súpisného čísla zo dňa 11.6.2018, hoci týmito listinami žalovaná disponovala už na pojednávaní konanom dňa 17.7.2018. Právny zástupca žalobcu požiadal súd o poskytnutie lehoty na úpravu petitu a kvôli zisteniu, či tieto listiny boli predložené na zápis rodinného domu do KN. Súd žiadosti právneho zástupcu nevyhovel a prerušil konanie do 13.00 hodiny toho istého dňa a uložil právnemu zástupcovi upresniť žalobu v tejto lehote. Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil s tým, že je objednaný na lekárske vyšetrenie a potrebuje vec prekonzultovať so žalobcom aby nahliadol do predložených listín o ktorých nemal vedomosť. Súd i napriek tomu neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a neumožnil mu ani nahliadnuť do týchto listín a zaujať k ním stanovisko. Právny zástupca žalobcu pre právnu istotu návrh upresnil a súd prvej inštancie dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu vyhlásil za ukončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie takýmto procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označiac napadnutý rozsudok za vecne správny a riadne odôvodnený a navrhla tento potvrdiť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V podstate zopakovala svoju argumentáciu v priebehu sporu na súde prvej inštancie, vrátane vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.9.2019, popierajúc opodstatnenosť tvrdení žalobcu v jeho odvolaní žalovaná najmä zdôraznila, že: „Žalovaný od podania žaloby tvrdil, že svoj nárok odvodzuje od dohody uzavretej medzi stranami sporu v roku 2009 (tretia veta žalobného návrhu). Nakoľko sa mu v konaní nepodarilo preukázať existenciu takejto dohody a zároveň žalovaná existenciu takejto dohody od počiatku popierala, nemohol súd prvej inštancie vyhodnotiť vykonané dôkazy inak. Vo štvrtom odseku na strane 2 opäť žalobca uvádza. že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy jednostranne. Ako uvádza žalovaná vyššie to, že súd prvej inštancie najskôr vyhodnocoval pravdivosť tvrdení žalobou nepovažovať za jednostrannosť. Ak žalovaný sám tvrdí, že pri dohode boli len účastníci, žalovaná jej existenciu poprela a svedkovia vypovedali, že o dohode mali informácie len z počutia od žalobcu, nemá súd prvej inštancie inú mužnosť ako prísť k záveru, že žalobca existenciu dohody nepreukázal, Okrem toho žalobca mal dôkaznú povinnosť preukázať, že k dohode nesporne došlo a to nepreukázal. Ak by aj žalobca spochybnil záver súdu, že k dohode nedošlo, neznamená to, že žalobca preukázal, že k dohode došlo. Súd okolnosti pred začatím stavby riadne skúmal a vykonal dokazovanie, napr. ohľadom kúpy pozemku. Sám žalobca si nikdy neuplatňoval žiaden nárok k pozemkom pod stavbou. A nakoniec okolnosti pred začatím stavby hovoria v neprospech žalobcu“.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadísk v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, podmienky pre zmenu rozsudku však nie sú splnené a rozsudok je potrebné zrušiť, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv priznaných v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.
12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).
14. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu.
15. Ustanovenie § 220 ods. 2 CSP určuje súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, pričom je neprípustné zo spisu opisovať skutkové prednesy strán sporu a vykonané dôkazy.
16. Povinnosť súdu rozsudky odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nemá náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Nepreskúmateľným je i rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov, bez toho, aby sa uviedlo, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie činí a z akých dôvodov, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi.
17. Porušením práva na spravodlivý proces býva i taká situácia, kedy v hodnotení skutkových okolností súdom absentuje určitá časť skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ale súd prvej inštancie ju právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutočností a bez toho, aby presvedčivo vyložil jej (i)relevantnosť. Ak súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
18. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.
19. V posudzovanom spore žalobca svoju žalobu o určenie, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti (rodinného domu) odôvodňoval tvrdením, že vlastníctvo k označenej nehnuteľnosti nadobudol spoločne so žalovanou originálnym spôsobom - jej zhotovením. V tomto prípade je preto potrebné zistiť a posúdiť nielen to, či zhotovitelia veci sledovali založiť spoluvlastnícky vzťah, ako aj to, aká je výška podielu toho ktorého spoluvlastníka, čo je závislé vždy na dôslednom zhodnotení individuálnych okolností danej veci.
20. Vo všeobecnosti vychádzajúc z aplikačnej praxe súdov odvolací súd k otázke vzniku spoluvlastníctva zhotovením veci pripomína, že osobitne významná je subjektívna stránka zhotoviteľa (zhotoviteľov) veci. Vlastníctvo k novo zhotovenej veci (najmä k stavbe) nadobúda ten, kto stavbu realizoval avšak s úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce, či a v akej miere sa ten ktorý subjekt podieľal na zhotovení veci (stavby), ale to, či sa osoby, ktoré vec zhotovili spoločnou činnosťou dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve. Rozhodujúca je tu existencia takejto dohody. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí byť písomná, a to ani vtedy, ak sa vlastníctvo zapisuje do katastra nehnuteľnosti. Dokonca stačí, ak ide o konkludentnú dohodu. Z dohody, čo aj ústnej alebo konkludentného správania zhotoviteľov však musí byť zrejmý úmysel o nadobudnutí veci do spoluvlastníctva. Nie je rozhodujúce, či dôjde k dohode aj o výške podielov. Ak je táto výška sporná, má sa za to, že podiely sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vzniku spoluvlastníctva však musí byť uzavretá do vzniku veci. Pri hodnotení konkrétnej veci je teda možné
zobrať do úvahy iba skutočnosti, u ktorých došlo do zhotovenia veci. Môže však nastať situácia, že napr. stavbu realizovalo viacero osôb, ktoré neuzavreli žiadnu dohodu. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. 22Cdo 2053/2009 zaujal stanovisko, podľa ktorého treba zobrať do úvahy všetky okolnosti danej veci a ak z nich nie je zrejmé, že malo ísť o výlučné vlastníctvo len jednej osoby (alebo spoluvlastníctvo niektorého z nich), treba mať za to, že zhotoviteľom sú všetky osoby, ktoré stavbu realizovali, ktoré sa stávajú spoluvlastníkmi veci. Možno dodať, že v prípade, ak ide o novú stavbu, vlastníctvo k nej sa nadobúda bez zreteľa na jej zápis v katastri nehnuteľností. Tento zápis je podľa platnej právnej úpravy možný len na základe súpisného čísla vydaného podľa príslušného zákona, pričom kataster zapíše ako vlastníka stavby osobu uvedenú v rozhodnutí o udelení súpisného čísla (§ 46 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z.), pričom súpisné číslo je udelené osobe, ktorá je uvedená v kolaudačnom rozhodnutí, ak sa nepreukáže niečo iné. Tento zápis v katastri má však vo všeobecnosti za následok iba to, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto nie je ako vlastník uvedený v uvedenej evidencii, pričom tento zápis mohol byť uskutočnený bez zreteľa na skutočný zámer sledovaný zhotoviteľmi stavby.
21. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie, že nehnuteľnosť v k. ú. X., Y. X.Y., Y. T., rodinný dom súpisné číslo XXX, doposiaľ nezapísaný v katastri nehnuteľností, postavený na parcele registra „C“ č. 632/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, zapísaný na LV č. XXX K..Ú.. X., patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v podieloch po 1/2, všeobecným konštatovaním, že „na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že stavebníčkou, nielen v zmysle stavebného povolenia, ale aj v občianskoprávnom zmysle, bola žalovaná.“ a že „žalobca ohľadom svojich tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2 sa dostal do dôkaznej núdze, tvrdenia žalobcu o tom, že bol stavebníkom rodinného domu, súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za preukázané, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.“
22. Pozornosť súdu sa v dôvodoch rozsudku v podstate koncentrovala na rekapituláciu obsahu vyjadrení sporových strán, v konaní vypočutých svedkov a obsahu listinných dôkazov, avšak bez toho, aby následne súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, aký záver učinil o skutkovom stave veci, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Ich rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností, ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normy zásadne právne významné. Sú to teda tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o skutkovom stave veci. Záver o skutkovom stave veci tak slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav aplikovať. Uvedený záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v konaní preukázaný, lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale nepreukázaním právne významných skutočností. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.
23. Súd teda môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom (resp. žalovaným) tvrdeného skutku, správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácii i po zhodnotení v konaní vykonaných dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami, po vykonanom zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej právnej normy) alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu normu) alebo nie (napr. preto, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav, na ktorý by bolo možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Pokiaľ súd túto povinnosť nesplní, dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.
24. Pretože súd v súlade s vyššie uvedenými zásadami nepostupoval, za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nezaoberal samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
26. Po vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Mať pritom na zreteli, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nielen všeobecný právny dôvod, ale konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere súd riadil a rovnako i konkrétne skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Nové rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP.
27. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).