Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-506-2013.pdf
PDF · 141.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/506/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu Q. K., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej V. S., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, A. N.Á. XXX, XXX XX M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobu sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť v k. ú. X., rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, , zapísanej na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v podieloch po 1.
2. V priebehu konania žalobca upresnil žalobný petit a navrhoval, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k. ú. X., Obec X., okres T., rodinný dom súpisné číslo XXX, doposiaľ nezapísaný v katastri nehnuteľností, postavený na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXX k. ú. X. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu Q. K., N.. XX.XX.XXXX a Ž.P. V. S., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, v podieloch po 1/2 a domáhal sa náhrady trov konania.
3. Rozsudkom sp. zn. 9C/506/2013-537 zo dňa 12.10.2018 Okresný súd Rožňava (súd prvej inštancie) žalobu zamietol a vyslovil, že priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že v posudzovanom spore žalobca svoju žalobu o určenie, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti (rodinného domu) odôvodňoval tvrdením, že vlastníctvo k označenej nehnuteľnosti nadobudol spoločne
so žalovanou originálnym spôsobom - jej zhotovením. V tomto prípade je preto potrebné zistiť a posúdiť nielen to, či zhotovitelia veci sledovali založiť spoluvlastnícky vzťah, ako aj to, aká je výška podielu toho ktorého spoluvlastníka, čo je závislé vždy na dôslednom zhodnotení individuálnych okolností danej veci. Vychádzajúc z aplikačnej praxe súdov odvolací súd k otázke vzniku spoluvlastníctva zhotovením veci pripomenul, že osobitne významná je subjektívna stránka zhotoviteľa (zhotoviteľov) veci. Vlastníctvo k novo zhotovenej veci (najmä k stavbe) nadobúda ten, kto stavbu realizoval avšak s úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce, či a v akej miere sa ten ktorý subjekt podieľal na zhotovení veci (stavby), ale to, či sa osoby, ktoré vec zhotovili spoločnou činnosťou dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve. Rozhodujúca je tu existencia takejto dohody. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí byť písomná, a to ani vtedy, ak sa vlastníctvo zapisuje do katastra nehnuteľnosti. Dokonca stačí, ak ide o konkludentnú dohodu. Z dohody, čo aj ústnej alebo konkludentného správania zhotoviteľov však musí byť zrejmý úmysel o nadobudnutí veci do spoluvlastníctva. Nie je rozhodujúce, či dôjde k dohode aj o výške podielov. Ak je táto výška sporná, má sa za to, že podiely sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vzniku spoluvlastníctva však musí byť uzavretá do vzniku veci. Pri hodnotení konkrétnej veci je teda možné zobrať do úvahy iba skutočnosti, u ktorých došlo do zhotovenia veci. Odvolací súd poukázal na to, že môže nastať situácia, že napr. stavbu realizovalo viacero osôb, ktoré neuzavreli žiadnu dohodu. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. 22Cdo 2053/2009 zaujal stanovisko, podľa ktorého treba zobrať do úvahy všetky okolnosti danej veci a ak z nich nie je zrejmé, že malo ísť o výlučné vlastníctvo len jednej osoby (alebo spoluvlastníctvo niektorého z nich), treba mať za to, že zhotoviteľom sú všetky osoby, ktoré stavbu realizovali, ktoré sa stávajú spoluvlastníkmi veci. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Mať pritom na zreteli, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nielen všeobecný právny dôvod, ale konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere súd riadil a rovnako i konkrétne skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.
6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd sa opakovane oboznámil s vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov a obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu. Strany sporu v ďalšom konaní, po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
7. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti od roku 1999 ako druh a družka a z ich spolužitia sa narodilo jedno maloleté dieťa v roku 2000. Najprv bývali u jeho rodičov v X., potom v W.J., potom v T. v prenajatom byte. V roku 2001 žalobca začal pracovať v zahraničí a následne aj žalovaná od roku 2008 pracovala pre zahraničnú firmu. Obidvaja pracovali ako vodiči kamiónu. Jazdili spolu na kamióne a niekedy štyri až päť mesiacov vykonávali prácu a následne sa vracali domov. V roku 2009, počas vykonávania práce, počas jazdy v kamióne, sa so žalovanou rozprávali a po vzájomnej dohode sa rozhodli, že spoločne postavia rodinný dom pre nich oboch a pre ich spoločné dieťa. Dohodli sa, že stavba po skolaudovaní bude v podielovom spoluvlastníctva oboch strán sporu v podiele po 1. Stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovanej. So stavbou rodinného domu začali na jar v roku 2009 na pozemku, ktorý odkúpili zo spoločných finančných prostriedkov od obce X. a ktoré sú zapísané na LV. XXX k. ú. X. ako parc. č. XXX/X,XXX/ X,XXX/X. Pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Hrubú stavbu rodinného domu do konca roku 2009 realizoval brat žalobcu, C. K., ktorý je živnostník a ktorému dali zálohu na nákup materiálu. Ďalšie práce na hrubej stavbe robil V. B. a strecha bola zhotovená živnostníkom V. X.. Počas spolužitia so žalovanou mali spoločný účet, na ktorý účet boli poukazované príjmy ich oboch z pracovného pomeru. Žalobca sa podieľal na prácach súvisiacich s vybudovaním základov rodinného domu. Iné práce na stavbe rodinného domu nevykonával. Spolu so žalovanou navštevoval živnostníkov za účelom dohody o vykonaní jednotlivých prác na stavbe domu. So žalovanou sa rozišli a prerušili spolužitie v júni 2012. V tom čase stavba bola zastrešená a uzatvorená, vnútorné priestory boli omietnuté omietkou plus maľovka, boli ukončené všetky inštalačné rozvody - elektroinštalácia, zdravotechnika bez realizácie žumpy, bolo zriadené komínové teleso, obklad steny v obývacej izbe, objekt bol vybavený alarmom, elektro-vypínače osadené, elektro-prípojka zrealizovaná. Taktiež bola zrealizovaná vodovodná prípojka aj s kontrolnou šachtou.
Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať výsluch svedkov V. K., C. K., K. K. P. V. H..
8. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Popierala, že by sa niekedy so žalobcom dohodla na spoločnej stavbe rodinného domu. Rovnako popierala, že by sa bola so žalobcom dohodla, že stavba bude po skolaudovaní v ich podielovom spoluvlastníctve v podiele po 1. Pozemky vedené na LV č. XXX k. ú X., ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve zakúpila zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Žalobca sa nikdy nedomáhal určenie , že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, napriek tomu, že tvrdí, že kúpna cena pozemkov bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu. Žalobca sa o výstavbu rodinného domu nezaujímal, nebol účastníkom žiadneho konania, stavbe nevenoval žiadnu pozornosť. Uprosil žalovanú, aby na stavbe dala prácu jeho bratovi a tak mu pomohla. Žalovaná potvrdila, že so žalobcom žili spolu ako druh a družka od roku 1999 a v roku 2000 sa im narodil spoločný syn. Potvrdila aj skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom ich bývania, že najprv začali bývať v X., kde si založili spoločnú domácnosť, potom bývali aj v W. a v prenajatom byte v Rožňave. Potvrdila aj to, že žalobca od roku 2001 pracoval ako vodič kamiónu a od roku 2007 aj ona pracovala v tejto pozícii spolu so žalobcom. Tvrdila, že ich vzájomné vzťahy neboli dobré a už v roku 2007 uvažovala o prerušení spolužitia, resp. o jeho ukončení, kvôli domácemu násiliu, nezodpovednosti žalobcu, čo sa týka hospodárenia s finančnými prostriedkami a kvôli jeho vzťahu k ich spoločnému synovi. Žalobca jej nedôveroval, že otcom dieťaťa je on. Z týchto dôvodov nemala v úmysle spolu so žalobcom stavať spoločný dom. Tvrdila, že rodinný dom stavala sama zo svojich výlučných prostriedkov. V roku 2009 uzavrela kúpne zmluvy na zakúpenie stavebného pozemku a takisto aj prístupovej cesty k tomuto pozemku. Predložila súdu kúpne zmluvy na nahliadnutie. Uviedla, že sama si vybavila všetky potrebné povolenia a sama si vybavila aj stavebný materiál na výstavbu domu. Bratovi žalobcovu bola vyplatená suma 1.660,- eur, ako záloha na práce, nakoľko stavebný materiál sa nachádzal na dvore, bol zabezpečený. Čo sa týka zabezpečenia betónu na základy, tento materiál si vybavila sama. V čase začatia stavby rodinného domu brat žalobcu bol živnostník, avšak nemal prácu a preto mu žalovaná chcela pomôcť tým, že mu umožnila, aby rodinný dom začal stavať on. Nebola s ním spokojná a preto s ním ukončila spoluprácu a výstavbou rodinného domu poverila inú osobu. Žalovaná uviedla, že do roku 2007 bola nezamestnaná. Potom začala pracovať spoločne so žalobcom ako vodička kamiónu, pričom so žalobcom zarábali rovnako (v sume do 2.000,- eur mesačne). Tieto príjmy z pracovného pomeru prichádzali na účet žalovanej. Žalovaná potvrdila, že aj výplata žalobcu prichádzala na jej účet, pretože žalobca sa tak rozhodol. Ona si však vedela vypočítať zo svojej výplaty koľko minula, koľko jej zostalo a koľko môže investovať do stavby. Tvrdila, že nie je si vedomá, že by peniaze žalobcu boli použité na stavbu rodinného domu, pretože rodinný dom stavala zo svojho príjmu. Účet zablokovala v máji 2012 potom, ako žalobca v jej neprítomnosti vybral z účtu 500,- eur. Predčasne sa vrátila domov z dovolenky a zablokovala účet, aby žalobca nemohol mať prístup k tomuto účtu, pretože sa bála, že žalobca vyberie aj jej peniaze, ktoré mala na stavbu domu. Žalovaná tvrdila, že od začiatku spolužitia so žalobcom viedli spoločné hospodárenie až do začiatku stavby rodinného domu, teda do roku 2009. Od vtedy si vyberala svoje peniaze z účtu a dávala ich svojej matke. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že spoločne vybavovali úradné záležitosti potrebné k stavbe rodinného domu. Tvrdila, že žalobca v jedinom prípade bol prítomný pri rokovaniach so starostom obce V. T. a to preto, že žalobca je v priateľskom vzťahu so starostom obce a v tom čase bol jej druh. Rozprávali sa o možnosti odkúpenia pozemku. Uviedla, že si myslí, že žalobca nemal v úmysle s ňou žiť v spoločnej domácnosti, pretože stále mal trvalý pobyt pri svojej matke v X. a nikdy sa neprihlásil na trvalý pobyt tam, kde aktuálne bývali, pričom ona sa tam prihlásila. V čase, keď sa rozišli so žalobcom, dom nebol obývateľný, nebola tam žiadna sanita, nebola teplá voda. Žalobca nikdy nemal kľúče od tohto domu, ani si ich nikdy nežiadal. Takisto sa nepodieľal na platení dane za stavbu. Až na jeden prípad nikdy na stavbe sám fyzicky nepracoval, teda nepomáhal. V jednom prípade doniesol brigádnikov, keď sa robili základy, ktorým brigádnikom bolo potrebné vyplatiť 180,- eur. Žalovaná tvrdila, že ich spolužitie so žalobcom nebolo dobré, pretože žalobca bol voči nej agresívny. Súhlasila so stavom rozostavanosti stavby a vykonaných prác na stavbe uvedených žalobcom v čase ich rozchodu. Uviedla, že po prerušení spolužitia bola zakúpená a urobená sanita v kúpeľni, v záchode, bolo zakúpené tepelné čerpadlo a bojler, urobené podlahy, zakúpené vnútorné dvere, bolo vymaľované, lampy boli kúpené, septik bol osadený, terénne úpravy boli urobené. Od obce X. odkúpila ešte ďalší pozemok za účelom príjazdovej cesty k domu. Potvrdila, že pri prácach na betónovaní základov domu bol žalobca prítomný. Dva dni osobne sa podieľal na týchto prácach, pomáhal mu jeho syn, ktorý v
tom čase mal 14 rokov a ktorému za tieto práce žalobca zaplatil. Brat žalobcu nebol prítomný pri týchto prácach. Na žiadnych iných prácach sa na stavbe domu žalobca osobne nepodieľal. Na naliehanie žalobcu začal stavať hrubú stavbu brat žalobcu. Nebola spokojná s tým, ako brat žalobcu vykonával stavebné práce, pretože si zvolil zlý stavebný aj technologický postup. Ani jeden roh domu nebol rovný a dokonca, keď bola v práci, nielen jej príbuzní, ale aj obyvatelia z obce jej volali telefonicky, že brat žalobcu nepracuje dobre na dome. Z toho dôvodu už nedokončil brat žalobcu celú hrubú stavbu, teda už neurobil veniec, pretože ona povedala žalobcovi, aby povedal svojmu bratovi, aby prestal s vykonávaním prác a aby zo stavby odišiel. Bolo to na prelome rokov 2009 - 2010 v zimnom období. Pred Vianocami roku 2009 si brat žalobcu vypýtal druhú polovicu svojej odmeny, čo mu aj zaplatila a prestal pracovať na stavbe domu. Následne žalovaná telefonicky hovorila s V. B., ktorý na jar roku 2010 so svojimi pracovníkmi začal pracovať na stavbe domu, opravil nedostatky, ktoré boli na stavbe, urobil veniec, krov, pripravil stavbu tak, aby mohla byť vyhotovená strecha. V. B. pracoval na stavbe od apríla 2010 do leta 2010. Potvrdila, že počas tohto obdobia žalobca niekoľkokrát prišiel spolu s ňou sa pozrieť na to, ako stavebné práce pokračujú. Ona a jej matka sa dohodli s V. X. o vybudovaní strechy na dome. Pri tomto dojednávaní žalobca nebol prítomný. Stavebný materiál potrebný pre hrubú stavbu v čase, keď ešte pracoval na stavbe brat žalobcu, resp. keď sa začalo so stavbou, objednala a vyplatila žalovaná v stavebninách. Druhú objednávku stavebného materiálu s názvom Solbet tvárnica a zaplatenie objednaného stavebného materiálu vybavovala jej priateľka Q. W., ktorú tým poverila, pretože v tom čase nebola doma, bola v práci. V tom čase ani žalobca nebol doma, pretože oni vždy spolu pracovali v ten istý čas. Následne, keď V. B. pracoval na stavbe domu, on si sám objednával stavebný materiál, alebo materiál objednávala Q. W., jej kamarátka. Následne V. B. povedal, že on si materiál bude objednávať sám, pretože má zľavy a vie si objednaný materiál aj odviesť. Ním objednaný materiál mu žalovaná preplatila. Žalovaná uviedla, že so samotnou stavbou rodinného domu sa nezačalo na jar 2009 ale v lete. Základy boli robené v lete 2009, vtedy keď im bol dovezený štrk a kameň. Do zimy pracoval na stavbe brat žalobcu a potom na jeseň 2010 bolo potrebné robiť upratovacie práce. Kolíky na vytyčovanie pozemku nepripravil žalobca, ale jeho brat a boli to šesť centimetrové roxory. Kvôli tomu si musela dať zameriavať druhýkrát pozemok, pretože to nebolo v poriadku. Je pravda, že keď prišiel J.. S. zameriavať pozemok, boli prítomní žalobca aj jeho brat, spolu zabíjali do zeme kolíky, ktoré pripravil jeho brat. Na mieste samom bolo vytýčené osadenie domu, avšak označenie osadenia domu brat žalobcu zlikvidoval a osadil dom inak, z čoho vznikli problémy. Žalovaná tvrdila, že už v roku 2006 povedala svojej matke, že chce si postaviť rodinný dom a kvôli tomu chcela ísť pracovať do Anglicka, zarobiť si peniaze. V tom čase žili spolu so žalobcom, avšak ich vzťahy boli narušené. Chcela sa s ním rozísť už začiatkom roka 2007, pretože bol nezodpovedný, nevedel si ušetriť žiadne peniaze. Následne ich vzťahy boli skôr pracovné, skôr pracovali spolu ako žili spolu. Prácu vykonávali v zahraničí tri až štyri mesiace, následne dva týždne sa zdržiavali doma. Počas tohto obdobia bývali v podkrovnej izbe u jej rodičov. Aj žalobca sa tam zdržiaval, pretože inde nemal kde bývať, nakoľko jeho rodičia majú iba jednoizbový dom a tam už býval brat žalobcu. Pokiaľ strany sporu sa zdržiavali doma, pre všetkých zabezpečovala stravu matka žalovanej. Počas obdobia, keď vykonávali prácu v zahraničí, rodičia žalovanej zabezpečovali starostlivosť o maloletého syna strán sporu. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť svojich rodičov, X. H., pracovníka stavebnín spoločnosti Erbe s.r.o. a T. Ď., priateľa žalovanej, ktorý zároveň bol aj spolupracovníkom strán sporu, svedkyňu D. C., priateľku žalovanej.
9. Strany sporu navrhli vypočuť svedkov: starostu obce J.. V. V., živnostníkov V. B. a V. X.Á., Q. W., ktorá bola v priateľskom vzťahu so stranami sporu a pomáhala s kúpou pozemku, s vybavovaním stavebného povolenia a bola poverená vykonávaním úkonov súvisiacich so stavbou, geodetov, ktorí zameriavali stavebný pozemok: J.. Q. S. a J. S., T.. B.Ú., ktorá vyhotovovala geometrický plán
10. Vyššie uvedení svedkovia boli v konaní vypočutí.
11. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov stranami sporu, projektovou dokumentáciou vyhotovenou v septembri 2008 pre stavebné povolenie na predmetný rodinný dom, z ktorej vyplýva, že investorom je V. S., bytom N. XXX, M., kúpnymi zmluvami o nadobudnutí pozemkov žalovanou do svojho výlučného vlastníctva zo dňa 04.02.2009 a 13.02.2009, stavebným povolením vydaným obcou X. pod číslom SP134/2009-02 dňa 23.07.2009, kolaudačným rozhodnutím vydaným obcou Gočovo č. SP70/2018-02 zo dňa 06.06.2018, oznámením obce X. o určenie súpisného čísla budovy, faktúrou č. F59500512 zo dňa 20.08.2009 od dodávateľa Erbe stavebniny s.r.o., Michalovce,
prevádzka Rožňava,, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.08.2009 o úhrade faktúry č. F59500512 na sumu 4.294,74 eur, faktúrou č. F 59500697 od dodávateľa Erbe stavebniny s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava, vystavenú pre žalovanú na sumu 297,60 eur za dodávku stavebného materiálu solbet, tvarnica, dňa 02.09.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.09.2009 o úhrade faktúry č. F 59500697, fotokópiou faktúry č. 09/2009 zo dňa 02.02.2009 vystavenej dodávateľom J.. J. B., Geoprav, geodetické a kartografické práce, Edelényska 22, Rožňava, vystavenú pre odberateľa V. S., N.Á. XXX, M., na sumu 239,- eur, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu V. K. a výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného na meno žalovanej, za obdobie od 01.02.2009 do 30.06.2012, na ktoré účty boli poukazované pracovné odmeny strán sporu.
12. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci: Stavba rodinného domu bola začatá v auguste 2009, na základe právoplatného stavebného povolenia zo dňa 23.07.2009. Stavebné povolenie bolo vydané na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej v septembri 2008 na meno žalovanej a na základe preukázania vlastníckeho vzťahu k pozemkom, na ktorých sa stavba mala realizovať. Rozpočtový náklad stavby uvedený v stavebnom povolení bol vyčíslený sumou 66.338,- eur. Pozemky, na ktorých bola stavba rodinného domu realizovaná, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalovaná na základe kúpnych zmlúv zo dňa 04.02.2009 a 13.02.200. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.2009 žalovaná kupovala pozemok vo vlastníctve obce X., preto o predaji pozemku rozhodovalo obecné zastupiteľstvo už dňa 04.12.2008. Následne, na prelome mesiacov január a február 2009 pozemky boli zamerané geometrickým plánom č. 7/2009 vyhotoveného J.. J. B.( M. S.), nakoľko faktúra za geodetické práce č. 09/2009 je zo dňa 02.02.2009 na sumu 239,- eur a bola vystavená na meno žalovanej, na základe toho, že strany sporu prítomné pri zameraní pozemkov tak si to žiadali. Vyplýva to z výpovede svedkyne J.. J. S., na pojednávaní dňa 17.05.2016. Svedkyňa potvrdila, že faktúra bola uhradená. Kúpna zmluva zo dňa 04.02.2009 bola uzavretá s predávajúcou P. V., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.07.2009 pod číslom V XXX/XX. Kúpna zmluva zo dňa 13.02.2009 bola uzavretá s predávajúcou - obec X., ktorej vklad bol povolený dňa 02.07.2009 pod číslom M. XXX/XX. Nehnuteľnosti nadobudnuté týmito kúpnymi zmluvami do výlučného vlastníctva žalovanej sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX k. ú. X.. Po nadobudnutí pozemkov žalovanou do jej výlučného vlastníctva dňa 02.07.2009 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu dňa 23.07.2009. Z výpovede žalovanej vyplýva, že všetky listiny súvisiace so stavbou si vybavovala sama a na svoje meno, ako aj to, že po vydaní stavebného povolenia poverila Q. W., aby v jej neprítomnosti zabezpečovala stavebný materiál, platby za dodaný stavebný materiál a vykonávala dohľad nad stavbou. V súvislosti s týmto poverením Q. W. žalovaná spolu s Q. W. sa dostavili do stavebnín ERBE, kde ju predstavila ako splnomocnenú osobu na objednávanie materiálu a na vykonávanie platieb za stavebný materiál. Žalovaná v stavebninách predložila projektovú dokumentáciu domu za tým účelom, aby bolo možné zistiť druh a množstvo stavebného materiálu potrebného na stavbu domu. Tieto tvrdenia žalovanej boli potvrdené výsluchom svedka X. H., pracovníka stavebnín Erbe, pracovisko Rožňava. Stavebné práce v súvislosti so stavbou základov rodinného domu boli začaté v lete 2009, po vydaní stavebného povolenia, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej a ňou predložených listinných dôkazov na preukázanie jej tvrdenia o termíne začatia stavby. Žalovaná predložila listinné dôkazy - faktúry číslo F59500512 zo dňa 20.08.2009 a číslo F59500697 zo dňa 02.09.2009 od dodávateľa Erbe stavebniny, s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava a predložila aj pokladničné doklady o úhrade týchto faktúr, preukazujúcich nákup stavebného materiálu potrebného na začatie stavby. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že žalobca fyzicky sa zúčastnil pri budovaní základov domu, ktoré boli vybudované svojpomocne. Hrubú stavbu domu zabezpečoval brat žalobcu C. K.. Pri tejto dohode s C. K. boli prítomné obidve strany sporu. C. K. vykonával stavbu domu od septembra 2009 do decembra 2009, kedy podľa zhodných vyjadrení strán sporu práce ukončil. Z výpovede svedkyne W. vyplýva, že ona informovala žalovanú o tom, že práce vykonávané C. K. je potrebné zastaviť, pretože nevykonáva ich dobre. Následne v stavbe domu pokračoval V. B.. Výpoveďou svedka V. B. bolo potvrdené, že obidve strany sporu boli prítomné pri jednaní ohľadom pokračovania stavebných prác - betonárskych prác, ktoré uskutočnil V. B. na jar 2010. Na požiadanie rodičov žalovanej montáž krovu a krytiny vykonával V. X.. Potvrdil, že materiál už bol pripravený a on spolu so svojimi spolupracovníkmi vykonával dohodnuté práce, na ktorých osobne, svojou fyzickou prácou sa podieľali aj otec a brat žalovanej. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že v čase prerušenia spolužitia strán sporu v júni 2012 stavba rodinného domu bola zastrešená a uzatvorená. Vnútorné priestory boli omietnuté omietkou
a vymaľované, boli ukončené inštalačné rozvody, elektroinštalácia, zdravotechnika, bez realizácie žumpy, bolo zriadené komínové teleso, obklad steny v obývacej izbe, boli osadené elektro-vypínače, bola zrealizovaná elektro-prípojka a vodovodná prípojka s kontrolnou šachtou. Výsluchom svedkyne C. bolo preukázané, že po rozchode strán sporu, po prerušení ich spolužitia, predmetom ich jednania bolo vysporiadanie iba peňažného zostatku na účte vedeného na meno žalovanej a predmetom rozhovorov strán sporu za prítomnosti svedkyne nebolo jednanie o rozostavanej stavbe. Žalobca za prítomnosti tejto svedkyne si neuplatňoval žiadne peňažné alebo iné nároky, z dôvodu prípadného vysporiadania vlastníckych vzťahov k rozostavanému rodinnému domu. V čase prerušenia spolužitia strán sporu v júni 2012 rodinný dom nebol dokončený. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že stavbu rodinného domu dokončila žalovaná bez účasti žalobcu. Po ukončení stavby rodinného domu, na základe žiadosti žalovanej, bolo vydané kolaudačné rozhodnutie obcou X. č. SP70/2018-02 zo dňa 06.06.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.06.2018 a z ktorého vyplýva, že na návrh žalovanej stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povoľuje užívanie stavby - „rodinný dom“ na pozemku parcelné číslo KN C XXX/X v katastrálnom území X..
13. V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
14. V zmysle § 136 ods. 1, 2 prvej vety Občianskeho zákonníka: (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
15. Občiansky zákonník špeciálnu úpravu vzniku spoluvlastníctva neobsahuje, preto pri vzniku spoluvlastníctva sa uplatnia všeobecné spôsoby nadobúdania vlastníctva v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka.
16. Podielové spoluvlastníctvo preto môže vzniknúť a) zmluvou, b) dedením, c) rozhodnutím štátneho orgánu, d) na základe iných skutočností stanovených zákonom alebo na základe zákona.
17. Podľa záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 2Cz 13/82 (R 16/1983) pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť písomná a nie je ani nevyhnutné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dohoda musí byť uzavretá v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci.
18. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, že v čase prerušenia ich spolužitia v júni 2012, stavba rodinného domu bola zastrešená a uzatvorená, súd dospel k záveru, že do júna 2012 došlo k vytvoreniu veci, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe, stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, keď je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia (R 57/1995 NS ČR). Súd v priebehu dokazovania zameral pozornosť na zistenie existencie žalobcom tvrdeného žalobného skutku, jeho tvrdenia o dohode strán sporu o spoločnej stavbe rodinného domu a dohode uzavretej medzi stranami sporu o založení spoluvlastníckych vzťahov do vzniku stavby ako veci.
19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o uzavretí ústnej dohody so žalovanou o spoločnej stavbe rodinného domu a založení spoluvlastníckeho vzťahu strán sporu k domu, na základe ktorej by došlo k vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu v zmysle ustanovení § 132 ods. 1 a § 136 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané. Žalobca v žalobe uviedol, že k dohode malo dôjsť v roku 2009. Na pojednávaní dňa 16.10.2015 žalobca uviedol, že hneď potom, ako sa so žalovanou dohodli, oznámil to svojim príbuzným a začal sa informovať o možnosti kúpy pozemku. Informoval sa v obci M., ako aj v obci X. a nakoniec mu starosta obce X. zavolal, že obec má na predaj pozemok. Tieto tvrdenia nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, nakoľko o predaji obecného pozemku pre účely stavby domu rozhodovalo obecné zastupiteľstvo už 04.12.2008, na základe žiadosti žalovanej. Táto skutočnosť podporuje obranu žalovanej, že odkúpenie pozemku od obce X. si vybavovala sama. Ďalší pozemok bol odkúpený od fyzickej osoby P. V., pričom s kúpou tohto pozemku žalovanej pomáhala Q. W., ako to vyplýva z jej svedeckej výpovede.
Žalobca si nikdy neuplatňoval žiaden nárok k pozemkom pod stavbou a aj v prejednávanej veci sa vyjadril, že nemá záujem o pozemky, pričom preukázanie vlastníckeho vzťahu alebo iného právneho vzťahu k pozemku, na ktorej sa má stavba uskutočniť je rozhodujúce pre vydanie stavebného povolenia. Žalobca nevysvetlil z akého dôvodu nemal a nemá záujem o vlastníctvo k pozemkom, na ktorom stojí rodinný dom, napriek tomu, že v žalobe uviedol, že pozemky kúpili zo spoločných finančných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že rodinný dom sa začal stavať na jar 2009, nevedel uviesť, kedy bolo vydané stavebné povolenie, nevedel popísať uskutočňovanie úkonov súvisiacich s prípravou na začatie stavby v správnom časovom slede. Nevedel sa vyjadriť ani k výške vynaložených finančných prostriedkov na stavbu. Na pojednávaní dňa 26.06.2015 uviedol, že nevie presne uviesť výšku finančných prostriedkov vynaložených z jeho peňazí na výstavbu rodinného domu, bolo to asi 50.000,- eur za obdobie od začiatku stavby rodinného domu až do prerušenia spolužitia so žalovanou, do júna 2012. N preukázanie tohto tvrdenia však nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Uzavretie žalobcom tvrdenej dohody nebolo preukázané výpoveďami ním navrhnutých svedkov. Matka žalobcu, svedkyňa V.T. K., na pojednávaní dňa 16.10.2015 uviedla, že žalobca a žalovaná jej povedali, že spolu idú stavať rodinný dom, následne si začali vybavovať pozemok a podľa jej vedomostí spolu vybavovali všetko, čo sa týka stavby rodinného domu, aj kúpy pozemkov. Tieto tvrdenia svedkyne neboli preukázané . Svedkyňa ďalej tvrdila, že jej syn sa osobne podieľal svojou prácou na prácach pri budovaní domu. Toto tvrdenie odporuje tvrdeniu žalobcu, ktorý uviedol, že osobne, svojou fyzickou prácou sa iba v prípade podieľal na budovaní základov domu. Svedok C. K., brat žalobcu tiež uviedol, že žalobca - jeho brat mu oznámil na jednom stretnutí, ktorého čas a miesto nekonkretizoval, že spolu so žalovanou sa rozhodli postaviť rodinný dom a následne strany sporu začali hľadať pozemok. Jeho kontaktovali vtedy, keď ho žiadali, aby pre nich vyhotovil základy domu a hrubú stavbu. Základy domu boli vybudované svojpomocne, čo potvrdil aj žalobca, nakoľko osobne sa zúčastnil na vykonávaní týchto prác. Tomuto tvrdeniu žalobcu nezodpovedá výpoveď jeho brata, že strany sporu ho požiadali o vyhotovenie základov domu a hrubej stavby, nakoľko ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, základy domu boli vybudované svojpomocne. Tvrdeniu žalobcu o tom, že jeho brat C. K. ukončil práce na hrubej stavbe z dôvodu, že dostal inú ponuku, teda mal inú prácu, bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou Q. W., ktorá uviedla, že ona informovala žalovanú o tom, že brat žalobcu nedodržiava technologický postup pri vyhotovení hrubej stavby a na základe tejto informácie podľa pokynu žalovanej prestal brat žalobcu vykonávať stavebné práce. Následne stavbu zhotovovali živnostníci, ktorí na vykonanie jednotlivých stavebných prác boli požiadaní. Výpovede svedkov V. K. a C. K. sa zhodujú s tvrdením žalobcu o tom, že strany sporu sa najprv dohodli o spoločnej stavbe rodinného domu a následne si začali hľadať vhodný pozemok pre výstavbu domu, čo však nezodpovedá vykonanému dokazovaniu v súvislosti so žalobným tvrdením žalobcu, že k dohode malo dôjsť v roku 2009. K. K., syn žalobcu, v písomnom vyjadrení uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca a žalovaná spoločne stavali rodinný dom a že sa dohodli, že dom bude patriť rovnakým dielo obom. Navštevoval svojho otca u nich doma na dvore, kde sa o tom hovorilo. Nikdy sa nehovorilo o tom, že by dom nestavali spolu. Týmito všeobecnými tvrdeniami súd nepovažoval za preukázané existenciu dohody o spoločnej stavbe rodinného domu a dohody o tom, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah k domu, pretože svedok vo svojom vyjadrení neuviedol konkrétne údaje o tom, z akého dôvodu, pri akej príležitosti, kto a čo mu hovoril o tvrdenej dohode strán sporu. Svedkovia V.P. K.Á., C. K. P. K. K. L. J. M. K. Y. B. B. F. B. B., preto súd ich výpovede nepovažoval za relevantné vo vzťahu k potvrdeniu existencie dohody o spoločnej stavbe rodinného domu a založení spoluvlastníckeho vzťahu k rodinnému domu uzavretej pred vznikom veci medzi stranami sporu. Žalobca v priebehu konania, na preukázanie dohody o tom, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah k stavbe navrhol vypočuť svedkyňu V. H.. Svedkyňa písomne odpovedala na položené otázky a uviedla, že žalovaná na jej otázku, z akého dôvodu nie je aj žalobca uvedený na projekte pre stavbu, ktorý projekt svedkyňa videla, žalovaná uviedla, že po skolaudovaní stavby bude žalobca uvedený na liste vlastníctva. Toto tvrdenie svedkyne súd považoval za irelevantné vo vzťahu preukazovania existencie dohody strán sporu o založení spoluvlastníckeho vzťahu k stavbe do vzniku veci, nakoľko tvrdenie svedkyne o zápise žalobcu na list vlastníctva ako spoluvlastníka po kolaudácii domu svedčí iba o možnej budúcej dohode strán sporu.
20. Vypočutí svedkovia V. B., J.. V. V., V. X., vypovedali o tom, že si urobili vlastný úsudok o tom, že strany sporu spoločne stavajú dom na základe toho, že strany sporu žili spolu, mali spolu dieťa, preto predpokladali, že dom stavajú za tým účelom, aby v ňom všetci spolu bývali. Tieto úsudky
svedkov však nepreukazujú uzavretie samotnej dohody o spoločnej stavbe rodinného domu a založení spoluvlastníckeho vzťahu k domu medzi stranami sporu, predtým ako vec vznikla.
21. To, že žalovaná sa správala ako stavebníčka, organizovala a riadila stavbu domu, súd považoval za preukázané výpoveďou svedka H. a svedkyne W.. Svedok H. na pojednávaní dňa 11.03.2016 uviedol, že žalovaná mu doniesla projekt a na základe toho pre ňu objednával stavebný materiál od základov domu až po strešnú krytinu. Pokiaľ žalovaná nebola doma, svedok jednal s Q. W., ktorú žalovaná predstavila hneď na začiatku a uviedla, že v neprítomnosti žalovanej sa má obrátiť na pani W.. Na základe predloženého projektu na rodinný dom bol urobený rozpočet pre materiál potrebný pre výstavbu domu. Materiál sa objednával postupne, na základe odsúhlasenia množstva a kvality materiálu so žalovanou alebo s pani W.. Svedok potvrdil aj tvrdenie žalovanej, že žalovaná zabezpečovala dodávku betónu potrebného pre vybudovanie základov domu. Uviedol, že spoločnosť Erbe, v ktorej svedok pracoval, betón priamo nepredávala. Po rozhovore so žalovanou svedok zavolal svojmu kamarátovi, ktorý to vedel zabezpečiť a na základe jeho sprostredkovania maďarská spoločnosť doviezla betón potrebný pre vybudovanie základov predmetného rodinného domu. Svedok potvrdil, že na predmetný rodinný dom bola dodaná strešná krytina značky Tondach. Išlo o slovenského dodávateľa, pričom materiál sa vyrába v Maďarsku. Svedok sa vyjadril, že žalobcu nepozná, pretože s ním nebol v kontakte v súvislosti so zabezpečovaní stavebného materiálu na stavbu domu. Výpoveďou svedkyne Q. W. bolo preukázané, že spolu so žalovanou bola v stavebninách. Prvýkrát boli spolu, keď niesli projekt a druhýkrát keď spolu objednávali tvárnice. So žalobcom nebola nikdy spoločne v stavebninách a nepamätala sa ani na to, že by všetci traja: žalobca, žalovaná a svedkyňa boli spolu v stavebninách objednávať tovar alebo platiť. Na základe poverenia žalovanej zabezpečovala na stavbu materiál, konzultovala postup prác so žalovanou telefonicky, hlavne vtedy, keď zistila, že práce neprebiehajú tak, ako by mali. Išlo o odizolovanie základov a stavebných obvodových múrov. Ona povedala žalovanej, že brat žalobcu nedodržiava technologický postup a že stavbu treba zastaviť. Okrem toho z výpovede svedkyne vyplýva, že ona vyhotovovala kúpne zmluvy, na základe ktorých žalovaná odkúpila pozemky, pomáhala žalovanej pri podávaní návrhu na vklad týchto kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností, pri doplnení kúpnych zmlúv a pri vybavovaní stavebného povolenia, nakoľko je zamestnaná ako pracovníčka stavebného úradu. Z výpovede svedkyne vyplýva aj to, že žalobca ju nikdy nežiadal, aby niečo zariadila na stavbe.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaná bola stavebníčkou domu aj v občiansko-právnom zmysle, nielen v zmysle stavebného povolenia. Stavbu realizovala na základe vlastného rozhodnutia, zabezpečila si projektovú dokumentáciu, odkúpila pozemky, následne na základe vydaného stavebného povolenia začala s realizáciou stavby zabezpečovaním materiálu a vykonania prác, za účelom vybudovania stavby. Po prerušení spolužitia strán sporu stavbu dokončila žalovaná.
23. Tvrdeniam žalovanej, že ona sama už oveľa skôr sa rozhodla postaviť rodinný dom nasvedčujú listinné dôkazy: projektová dokumentácia vyhotovená v septembri 2008, následne kúpne zmluvy, ktorými žalovaná nadobudla pozemky, na ktorých bol postavený rodinný dom uzavreté a podpísané dňa 03.02.2009, pričom uzavretiu kúpnej zmluvy s predávajúcim s obcou X. predchádzalo schvaľovanie tohto úkonu obecným zastupiteľstvom, ktorý úkon sa uskutočnil ešte v roku 2008, vyhotovenie geometrického plánu, ktorého objednávateľom bola žalovaná, vyhotovenie faktúry č. 9/2009 J.. J. S. za práce súvisiace so zameraním pozemku a vyhotovením geometrického plánu, podľa ktorej faktúry odberateľom bola žalovaná, stavebné povolenie dňa 23.07.2009 bolo vydané s uvedením mena žalovanej ako stavebníčky, faktúry, na základe ktorých bol dodaný stavebný materiál 20.08.2009 a 02.09.2009 boli vystavené tiež na meno žalovanej.
24. Z tohto postupu je zrejmé, že žalovaná mala zámer postaviť si rodinný dom, pretože na to, aby sa mohlo začať so stavbou domu bolo potrebné si zabezpečiť projekt, zakúpiť si pozemok, požiadať o vydanie stavebného povolania, zabezpečiť stavebný materiál, čo objednávala žalovaná alebo ňou poverená osoba svedkyňa W.. V neprospech žalovaného svedčí výpoveď svedka H., pracovníka stavebnín, ktorý uviedol, že žalovaného nepozná, do stavebnín chodila iba žalovaná alebo svedkyňa W., že žalobca nikdy neobjednával materiál na stavbu, ani neplatil za dodaný materiál.
25. Zámer žalovanej postaviť rodinný dom s úmyslom mať dom pre seba vyplýva z tvrdení žalovanej o tom, že vzťahy strán sporu už od roku 2007 neboli harmonické kvôli nezodpovednému hospodáreniu žalobcu s finančnými prostriedkami a kvôli tomu, že došlo medzi nimi k narušeniu dôvery. Žalobca jej
nedôveroval, že otcom ich spoločného dieťaťa je on, preto dal si vyhotoviť test otcovstva. Z týchto dôvodov nemala v úmysle spolu so žalobcom stavať spoločný dom. Zámer žalovanej postaviť rodinný dom s úmyslom mať dom pre seba zo svedeckých výpovedí rodičov žalovanej, ktorí potvrdili, že žalovaná už v rokoch 2006 a 2007 im o tom hovorila a za tým účelom išla pracovať do zahraničia, aby si zarobila peniaze na výstavbu domu. Matka žalovanej, uviedla, že strany sporu tri až štyri mesiace sa zdržiavali v zahraničí, pokiaľ pracovali a následne dva týždne sa zdržiavali doma. Počas obdobia, keď sa zdržiavali v zahraničí, starostlivosť o maloletého syna strán sporu zabezpečovali rodičia žalovanej. Strany sporu počas ich pobytu doma, medzi jednotlivými pracovnými cestami, bývali v podkrovnej izbe u rodičov žalovanej. Na náklady bývania, domácnosti a stravovania rodičom žalovanej neprispievali. Z obsahu výpisov z účtov vedeného najprv v Č. na meno žalobcu, následne v B. B., P..B.., vedeného na meno žalovanej vyplýva, že pracovné odmeny - výplaty oboch strán sporu boli poukazované na tieto účty. Napriek tomu tieto finančné prostriedky nie je možné považovať za spoločné finančné prostriedky strán sporu, pretože strany sporu neboli manželia, žili spolu ako druh a družka, teda pracovné príjmy žalobcu a žalovanej tvorili ich výlučné vlastníctvo. Z týchto dôvodov nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že stavba bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu. Z výpisov z účtov vedených v Č. P. B. B., P..B.., na ktoré boli poukazované pracovné príjmy strán sporu vyplýva, že žalovaná za obdobie od 01.02.2009 do júna 2012 mala pracovný príjem prevyšujúci sumu 60.000,- eur, preto aj pri zohľadnení bežných životných nákladov je vieryhodné tvrdenie žalovanej, že z vlastných finančných prostriedkov bola schopná financovať stavbu rodinného domu .
26. Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností prípadu súd dospel k záveru, že stavebníčkou rodinnému domu bola žalovaná, ktorá stavala rodinný dom s úmyslom ho mať pre seba, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody medzi stranami sporu o spoločnom zhotovení veci - stavby rodinného domu a ani to, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah, ku ktorému dochádza iba na základe dohody. Samotná skutočnosť, že strany sporu žili spolu ako druh a družka a mali spolu dieťa v čase začatia stavby a vytvorenia veci - stavby samo o sebe založenie spoluvlastníckeho vzťahu nepreukazuje. Poskytovanie súčinnosti zo strany žalobcu spočívajúce v tom, že v jednom prípade vykonával prácu na rodinnom dome osobne, fyzicky, pri budovaní základov domu a v dvoch prípadoch bol prítomný o dojednaní prác so svojim bratom a s V.Š. B., v oboch prípadoch za prítomnosti žalovanej, je možné hodnotiť ako občiansku výpomoc zo strany žalobcu žalovanej, nakoľko žili spolu ako druh a družka od roku 1999 do júna 2012.
27. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo záverov aj odvolacím súdom citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2053/2209, podľa ktorého treba zobrať do úvahy všetky okolnosti danej veci a ak z nich nie je zrejmé, že malo ísť o výlučné vlastníctvo len jednej osoby (alebo spoluvlastníctvo niektorého z nich), treba mať za to, že zhotoviteľom sú všetky osoby, ktoré stavbu realizovali, ktoré sa stávajú spoluvlastníkmi veci. V danom prípade so zohľadnením všetkých okolností prípadu nie je možné vychádzať z toho, že stavba bola postavená spoločnou činnosťou strán sporu pre malú mieru pričinenia žalobcu pri realizácii stavby domu, ktorý v jednom prípade vykonával fyzickú prácu pri stavbe základov do mu a v dvoch prípadoch spolu so žalovanou bol pri jednaní so živnostníkmi. Na to, aby žalobcu bolo možné považovať za stavebníka, bolo potrebné, aby preukázal väčšiu mieru účasti na stavbe domu.
28. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca ohľadom svojich tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2 sa dostal do dôkaznej núdze, tvrdenia žalobcu o existencii ústnej dohody o tom, že strany sporu spoločne postavia rodinný dom a dohoda o tom, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah k stavbe do vzniku veci nebola preukázaná, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní úspešná
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.