Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/X, F. Z. - S., 2/ P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom O. XXX, F. Z., proti žalovaným: 1/ Ing. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 2/ K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. XX, 3/ T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXXX/XX, Z. - S., 4/ C. P., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/X, F. Z., žalovaní 1/ a 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom so sídlom Z. S. XXX/XX, F. Z., žalovaný 2/ zastúpený žalovanou 4/ ako splnomocnenou zástupkyňou, o určenie neplatnosti častí kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -341 zo dňa 30. mája 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ až 4/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. -341 zo dňa 30. 05. 2018 žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 12. 2016 domáhali určenia čiastočnej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2013 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor pod sp. zn. V 4222/2013; kúpnej zmluvy zo dňa 11. 12. 2013 uzavretej medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor pod sp. zn. V 4297/2013 a kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10. 12. 2013 medzi žalovanou 4/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor pod sp. zn. V 4263/2013, a to v časti, v ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor, pre kat. úz. E., obec E. uvedených v bode 1. odôvodnenia rozsudku. Citujúc ust. (ďalej len „“), prvú vetu, , , súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu podľa

, súd prioritne posudzoval, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení čiastočnej neplatnosti predmetných právnych úkonov. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dospel súd k záveru, že žalobcovia pri uplatnení svojich práv nezvolili vhodný právny prostriedok. Žalobcovia na pojednávaní dňa 28. 05. 2018 uvideli, že ak by sa preukázalo, že nebolo dodržané ich predkupné právo, mali by záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudli (správne previedli, poznámka odvolacieho súdu) žalovaní 2/ až 4/. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel a vyslovil neplatnosť časti kúpnych zmlúv, tak by sa navrátil stav pred povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ a bolo by zrealizované predkupné právo. Žaloba o určenie neplatnosti zmlúv v danom prípade nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacej žaloby, t. j nepredchádza ďalším súdnym sporom, nebráni ďalšiemu prevodu sporných nehnuteľností, ani nerieši požadovanú otázku vlastníckeho práva žalobcov. Nič totiž žalobcom nebránilo, aby sa proti nadobúdateľovi (žalovanému 1/) domáhali prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov (za rovnakých podmienok ako ich nadobudol) tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle. S poukazom na uvedené, keďže žalobcovia deklarovali záujem o prevádzané spoluvlastnícke podiely, nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe o určenie čiastočnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Určovacia žaloba by bola na mieste vtedy, ak by ako opomenutí spoluvlastníci nemali záujem nadobudnúť do vlastníctva prevedené spoluvlastnícke podiely a súčasne by chceli zabrániť tretej osobe vstúpiť do spoluvlastníckeho vzťahu. Keďže žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovaným 1/ až 4/, ktorí mali úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že uznesenie zo dňa 30. 05. 2018, ktorým bola zamietnutá zmena žaloby zo dňa 29. 05. 2018, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie okresného súdu podľa nich nie je vecne správne a vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Súd sa nedostatočne vysporiadal s viacerými skutočnosťami a nesprávne posúdil skutkový stav, keď žalobu zamietol. Uviedli, že sa svojim podaním zo dňa 29. 05. 2018, t. j. na základe zmeny žaloby, domáhali určenia, že vlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov sú žalovaní 2/ až 4/, nakoľko pri prevode predmetných spoluvlastníckych podielov došlo k porušeniu ich zákonného predkupného práva. Súd uvedenú zmenu žaloby nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Uznesenie o nepripustení zmeny žaloby však nie je správne, nakoľko v tom čase v konaní neboli vykonané také dôkazy a zistené také skutočnosti, ktoré by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, a teda nemožno hovoriť o tom, že ďalší priebeh sporu by bol vzhľadom na dovtedajší priebeh konania nehospodárnym. Ak by však aj súd vo veci vykonal dokazovanie, to by bolo plne uplatniteľným aj na konanie o zmenenej žalobe, nakoľko v rámci zmeny žaloby nedošlo ku zmene jediného skutkového tvrdenia uvedeného v pôvodnej žalobe, či zmene účastníkov konania. Jediná zmena bola v úprave žalobného petitu, kde namiesto určenia neplatnosti právneho titulu nadobudnutia predmetu vlastníctva, dojednaného medzi žalovanými, sa v dôsledku presvedčenia o tejto neplatnosti domáhali určenia vlastníckeho práva pôvodných scudziteľov predmetu vlastníctva ako jednej zo strán neplatného právneho titulu. V súvislosti s takouto zmenou žaloby nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie nad rámec už navrhnutých dôkazov v intenciách pôvodnej žaloby. Zmena žaloby mala byť teda súdom akceptovaná a súd mal ďalej v konaní rozhodnúť v jej intenciách. V dôsledku uvedeného tak súd prvej inštancie uznesením, ktorým zmenu žaloby nepripustil, spôsobil pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vadu, ktorá mala určujúci vplyv na týmto odvolaním napádané rozhodnutie ( ). Nestotožnili sa ani so záverom súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, nakoľko tento je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému, čo bolo v tomto prípade preukázané. S poukazom na ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) uviedli, že sa svojim návrhom domáhali, aby bol ako vlastník predmetných spoluvlastníckych podielov zapísaný pôvodný vlastník, nakoľko pri predaji spoluvlastníckych podielov došlo k porušeniu zákonného predkupného práva.

3. Žalovaní 2/, 4/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Zotrvali na svojich vyjadreniach prednesených v priebehu ukonania. Nesúhlasili s tvrdeniami žalobcov o preukázaní naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti častí kúpnych zmlúv, ani s tvrdením žalobcov, že súd nemal zamietnuť zmenu ich žaloby. Uviedli, že nehnuteľnosti dlhodobejšie ponúkali rôznym osobám, a to minimálne dva roky pred uzavretím kúpnych zmlúv. Do uzavretia kúpnych zmlúv so žalovaným 1/ však nikto neprejavil záujem o ich nadobudnutie. Považujú za nekorektné, že žalobcovia sa až tri roky po uzavretí zmlúv dovolávajú ich neplatnosti. Pokiaľ by došlo k zmene napadnutého rozsudku, nikdy uvedené nehnuteľnosti neprevedú žalobcom, už aj preto, že ich vyjadrenia o záujme o kúpu sú len formálne, čoho dôsledkom je aj skutočnosť, že žalobca 2/ nemal a ani nemá peňažné prostriedky na prípadné vyplatenie kúpnej ceny, keď má svoje nehnuteľnosti zaťažené záložným právom. Na listoch vlastníctva, na ktorých boli zapísané predmetné nehnuteľnosti, je veľký počet spoluvlastníkov a nebolo možné, aby oslovili úplne všetkých, čo by bolo i finančne neúnosné. Čo sa týka kúpnej ceny za nehnuteľnosti, túto už dávno spotrebovali, peniaze na jej vrátenie žalovanému 1/ v súčasnosti nemajú a uvedené pozemky vlastniť tiež nechcú. Súhlasili s odôvodnením napadnutého rozsudku, že žalobcovia počas konania rozporne požadovali určenie neplatnosti časti kúpnych zmlúv a súčasne požadovali aj nadobudnutie predmetných spoluvlastníckych podielov, čo je neprípustné. Žalobcovia nepreukázali naliehavý záujem na určení neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv, naopak snažili sa preukázať záujem o nadobudnutie ich podielov. Okresný súd preto správne rozhodol, keď žalobu žalobcov zamietol.

4. Žalovaní 1/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietkam žalobcov vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázali na rozporné tvrdenia žalobcov, ktorí uplatňovali svoj záujem na určení neplatnosti časti kúpnych zmlúv a súčasne ďalší svoj záujem na nadobudnutí predmetných spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia si podľa nich nezvolili vhodný právny prostriedok, nakoľko žaloba v danom prípade by neriešila požadovanú otázku nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami. Keďže žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, a to ani v prípade, keby súd pripustil zmenu pôvodnej žaloby na žalobu o určenie, že žalovaní 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, nemohlo sa ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva a v prípade pripustenia by len zbytočne vyvolávala prípadné ďalšie konanie, a to vzhľadom na deklarovaný záujem žalobcov na nadobudnutí dotknutých spoluvlastníckych podielov. Z toho dôvodu súd postupoval správne, keď sa žalobou žalobcov (a ani zmenu žaloby) vecne ďalej nezaoberal a v celom rozsahu ju zamietol. Za účelové považovali i námietky žalobcov vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, majúc za to, že súd poukázal na relevantné ustanovenia a , ktoré správne interpretoval a vyvodil z nich správne a riadne odôvodnené právne závery. Žalobcovia podľa žalovaných námietkou vo vzťahu k zamietnutiu zmeny žalobného návrhu zámerne obchádzajú ust. a tiež , v zmysle ktorého boli konajúcim súdom na ústnom pojednávaní riadne poučení o tom, že proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné odvolanie. Poukázali tiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry zmena žaloby nesmie byť v rozpore ani so zásadou hospodárnosti konania, pričom to, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou posudzuje súd. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby nie je prípustné. Ani odvolací súd posudzujúci odvolanie z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania preto nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy prvoinštančného súdu. Žalovaní poukázali tiež na to, že po vyslovení stanoviska ohľadom absencie naliehavého právneho záujmu súdom, právny zástupca žalobcov požiadal súd o odročenie pojednávanie za účelom zistenia stanoviska neprítomného žalobcu 2/ k prípadnému späťvzatiu žaloby, s čím súhlasili, následne však žalobcovia deň pred naplánovaným posledným pojednávaním doručili zmenu žalobného návrhu. Toto konanie žalobcov považujú za nepoctivé, účelové a v rozpore so všetkými zásadami civilného konania. Formulácia žalobného petitu v zmenenej žalobe zároveň nebola podľa nich vykonateľná, a teda ani spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, pretože v ňom neboli uvedené spoluvlastnícke podiely, ktoré by mali žalovaní nadobudnúť, keby súd pripustil zmenu žaloby. Žalovaný 1/ nie je spoluvlastníkom nehnuteľností na listoch vlastníctva len z titulu napadnutých kúpnych zmlúv, pričom zmenený žalobný návrh sa týkal aj nehnuteľností, na ktorých mal už pred uzavretím predmetných kúpnych zmlúv spoluvlastnícky podiel, a teda vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmeneného žalobného návrhu, nemohol porušiť predkupné právo žalobcov 1/, 2/ v požadovanom rozsahu.

Čo sa týka namietaného dokazovania, súd podľa žalovaných 1/, 3/ vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité objasnenie veci.

5. Žalovaní 2/, 4/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 3/ uviedli, že toto považujú za správne, rovnako žalovaní 1/, 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 2/, 4/ toto považovali za správne.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v tzv. replike) zotrvali na podanom odvolaní a v podstate zopakovali dôvody odvolania. Zotrvali na názore, že rozsudok bol vydaný na základe nesprávnych skutkových zistení, keď súd nesprávne vyhodnotil existenciu naliehavého právneho záujmu a taktiež vec nesprávne právne posúdil, keď zmenu žalobného návrhu zamietol.

7. Žalovaní 1/ až 4/ vo svojich vyjadreniach k replike žalobcov (v tzv. duplikách) zotrvali na svojich vyjadreniach prezentovaných v priebehu konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcov, vyjadrenia žalovaných a následných podaní strán konania produkovaných v odvolacom konaní, ako aj obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , preto odvolací súd podľa , konštatujúc správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

10. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcov bolo nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie pri vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, ktoré rozhodnutie predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej a toto malo podľa žalobcov vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). V nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd uvádza, že žalobcovia sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 07. 12. 2016 domáhali určenia čiastočnej (relatívnej) neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ až 4/, ktorými žalovaní 2/ až 4/ previedli spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobe na žalovaného 1/, z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 29. 05. 2018 žalobcovia zmenili žalobný návrh a domáhali sa určenia, že žalovaní 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v zmenenej žalobe, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, ktorých určenia neplatnosti sa pôvodne domáhali. Okresný súd na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 zmenu žaloby nepripustil.

11. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, nepovažoval odvolaciu námietku žalobcov, že by uznesenie súdu o nepripustení zmeny žaloby, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci a v dôsledku toho by bolo na nesprávnom právnom posúdení založené i napadnuté rozhodnutie, za dôvodnú.

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil pochybenie súdu pri vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby.

13. Z hľadiska posúdenia, či v konaní na súde prvej inštancie došlo k žalobcami namietanej vade pri vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd uvádza, že z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh

spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, je k tomuto procesnému úkonu potrebný súhlas súdu s tým, že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené (výsledky doterajšieho konania umožňujú konať o zmenenom návrhu a je zachovaná vecná alebo kauzálna príslušnosť súdu). Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcami požadovanou zmenou žaloby, môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (, a contrario).

14. Zo záznamu z pojednávania dňa 30. 05. 2018 vyplýva, že súd zmenu žaloby nepripustil s poukazom na trvanie sporu, hospodárnosť a koncentráciu konania, ako aj postup súdu na poslednom pojednávaní dňa 28. 05. 2018, ktoré bolo odročené len z dôvodu zváženia späťvzatia žaloby žalobcami. Súd prvej inštancie však zároveň poukázal na vady zmenenej žaloby. Práve s poukazom na vady zmenenej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaní 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v zmenenej žalobe, avšak bez toho, aby uviedli v akom spoluvlastníckom podiele, považuje odvolací súd uznesenie o nepripustení zmeny žaloby za správne, keď v prípade jeho pripustenie by bolo nevyhnutné tieto vady odstraňovať, čo by nesporne bolo v rozpore s hospodárnosťou konania. Odvolací súd zároveň dodáva, že nie každá vada právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej je relevantná v zmysle ustanovenia v spojení s . Relevantnou je iba taká vada, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tom zmysle, že v dôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je vecne správne. Nepripustenie zmeny žaloby žalobcov v prejednávanom spore však nemalo vplyv na správny záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobcami, či už v zmysle pôvodnej žaloby alebo v zmysle zmenenej žaloby. Žalobcovia v návrhu na pripustenie zmeny žaloby uviedli, že sa určenia vlastníckeho práva žalovaných 2/ až 4/ domáhajú z dôvodu, že je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi a žalovanými 1/ až 4/, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia, v čom toto ohrozenie spočíva však neuviedli. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že obdobne žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem aj na určení čiastočnej neplatnosti kúpnych zmlúv v podanej žalobe. Na pojednávaní dňa 28. 05. 2018 následne žalobcovia uviedli, že určenia neplatnosti časti kúpnych zmlúv sa domáhajú preto, lebo majú záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ až 4/ a pokiaľ súd vyhovie žalobe a vysloví neplatnosť v časti kúpnych zmlúv, nastane stav pred povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ a potom bude zrealizované predkupné právo. Na tomto prednese zotrvali aj na pojednávaní dňa 30. 05. 2018.

15. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Zmyslom sporového súdneho konania je totiž vyriešiť/odstrániť existujúci občiansko-právny spor a predísť súčasne reťazeniu súdnych sporov. Nakoľko dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, je jeho povinnosťou preukázať, že kladný určovací výrok súdu konečným spôsobom odstráni medzi stranami konania existujúci stav právnej neistoty/spornosti. V okolnostiach prejednávanej veci platí, že potencionálny kladný určovací výrok súdu by k požadovanému odstráneniu spornosti neviedol. Znamenal by len, že žalovaní 2/ až 4/ by sa proti svojej vôli opätovne stali podielovými spoluvlastníkmi (hoci nikoho nie je možné nútiť zotrvať v takejto pozícii), s opätovnou možnosťou dispozície so spoluvlastníckymi podielmi. Žalobcom by voči žalovaným 2/ až 4/ ostalo len zachované predkupné právo, ktoré majú však rovnako zachované i v súčasnosti voči žalovanému 1/. Ich právne postavenie z hľadiska zachovania predkupného práva by sa preto v prípade vyhovenia žalobe oproti stavu, ak by žalobe vyhovené nebolo, nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké, zmenil by sa len subjekt, proti ktorému predkupné právo pôsobí. Navrátením uvedených spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach žalovaným v rade 2/ až 4/ žalobcovia nenadobudnú právnu istotu v tom, že im tieto podiely budú ponúknuté na predaj. Žalovaní sa totiž môžu rozhodnúť ponechať si spoluvlastnícke

podiely na uvedených nehnuteľnostiach, a teda k prevodu spoluvlastníckeho podielu nemusí dôjsť. V takom prípade (nezáujmu žalovaných predať svoj spoluvlastnícky podiel) žalobcovia nebudú môcť uplatniť predkupné právo. V prípade obnovy spoluvlastníckeho práva žalovaných 2/ až 4/ títo nemajú povinnosť previesť svoje nehnuteľnosti na inú osobu, nie sú ani viazaní podmienkami za akých sa v minulosti rozhodli predmetné nehnuteľnosti predať. Pokiaľ teda žalobcovia mali záujem nadobudnúť podiely spoluvlastníkov, ktorí porušili ich predkupné právo, mali možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe žalobcami 1/, 2/ a nakoľko nezistil ani vadu v zmysle rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním a pri ktorom súd prvej inštancie správne aplikoval ust. , ako vecne správny potvrdil.

17. V závere odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že žalobcovia sa v podstate domáhali určenia právnej skutočnosti, súd prvej inštancie ich žalobu vyhodnotil ako určovaciu žalobu podľa , a teda ako žalobu o určenie práva (ktorou by bola i žaloba o určenie, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi), v súvislosti s ktorým posúdením skúmal i otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobcovia pritom právne posúdenie súdu prvej inštancie v tomto smere v odvolaní nenamietali. Avšak i v prípade, ak by súd žalobu žalobcov posúdil ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa , musel by žalobu žalobcov ako neprípustnú zamietnuť, keď zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to priamo vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. ), o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. ), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. ). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ust. . Relatívnej neplatnosti sa podľa cit. ust. treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia cit. ust. nie je možné vyvodzovať. Tento záver podľa názoru okresného súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ust. („pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ust. vyvodiť z ust. katastrálneho zákona, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ust. katastrálneho zákona, vrátane odkazu pod čiarou, ust. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „“) a , ktoré ust. nahradilo.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ až 4/, a to v celom rozsahu, preto im súd voči žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )