Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-23-2019.pdf
PDF · 110.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech, správca konkurznej podstaty dlžníka KOBAK, s.r.o. v konkurze, Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714, Krmanova č. 14, 040 01 Košice, zastúpeného advokátskou kanceláriou Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: M. K., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Kokšov Bakša XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., Hrnčiarska č. 3, 040 01 Košice, IČO: 52 633 284, v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31NcKR/26/2017-171 zo dňa 29.1.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.500,00 eur z titulu zmluvnej pokuty a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 12.500,00 eur titulom zmluvnej pokuty a aby mu súd priznal náhradu trov konania.
3. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 23.02.2016 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh dlžníka (KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714) na vyhlásenie konkurzu, ktorý sa vedie pod sp. zn. 26K/9/2016. Skutočnosť, že dlžník bol v danom čase v predlžení mala preukázať riadna účtovná závierka spoločnosti zostavená ku dňu 31.12.2015, ktorá bola priložená k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Tento návrh bol neúplný, preto Okresný súd Košice I dňa 09.03.2016 uznesením vyzval dlžníka, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne odstránil nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu. Po odstránení nedostatkov návrhu Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 05.04.2016, sp. zn. 26K/9/2016-118 začal voči dlžníkovi KOBAK, s.r.o. konkurzné konanie. Konkurz na majetok menovanej spoločnosti Okresný súd Košice I vyhlásil uznesením zo dňa 24.06.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016. Po preskúmaní účtovníctva dlžníka žalobca zistil, že tento bol v úpadku najneskôr ku dňu 31.12.2013. Z riadnej účtovnej závierky spoločnosti KOBAK, s.r.o. zostavenej k tomuto dňu vyplýva, že jej vlastné imanie v tom čase predstavovalo zápornú hodnotu - 80 943 EUR. Účtovná závierka za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 bola zostavená dňa 28.02.2014, pričom podľa nej bol dlžník v úpadku aj k 31.12.2014. Okrem žalovaného zastávali funkciu konateľa v rozhodnom období aj Z. I., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX C. K. XX, B. O., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. K. XXX a O. A., naposledy bytom XXX XX C. K.Q. XX. Proti pánovi I. a pánovi O. správca podal samostatne žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pán A. zomrel. Poukázal na ust. § 11 ods. 2 ZKR a mal za to, že žalovaný sa o skutočnosti, že
je dlžník v predlžení dozvedel, resp. pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť, najneskôr dňa 28.02.2014, teda ku dňu zostavenia účtovnej závierky, ktorá túto skutočnosť preukazuje. Žalovaný v zákonnej 30 dňovej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal.
4. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý na výzvu žalobcu doručenú dňa 17.07.2017 odpovedal listom zo dňa 27.07.2017, v ktorom preukázal, že ako konateľ spoločnosti KOBAK, s.r.o. povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR neporušil, čím mu žiadna povinnosť na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty nemohla vzniknúť a postup podľa § 74a ZKR je vylúčený. Napriek uvedenému žalobca podal žalobu na súd. Uviedol, že vo svojom liste poukázal na to, že výzva správcu neobsahuje žiadne konkrétne dôvody, podľa ktorých by návrh na vyhlásenie konkurzu mal byť podaný po 30 dňovej lehote ustanovenej v § 11 ods. 2 ZKR a ani presné označenie právneho režimu zodpovednosti štatutárov za včasné nepodanie takého návrhu, avšak z citácií jednotlivých ustanovení ZKR v predmetnej výzve správcu a v žalobe vyplýva, že zákonnú zmluvnú pokutu požaduje podľa novely vykonanej zákonom č. 87/2015 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2016. Nová právna úprava v konkurzných veciach začatých po 1. januári 2016 zavádza inštitút zmluvnej pokuty, ktorá by mala vznikať priamo zo zákona. Zákon na tomto mieste kreuje fikciu zmluvy, ktorá by mala vzniknúť dňom ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo zákonného zástupcu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Ak ale tento deň predchádza dňu nadobudnutia účinnosti predmetného ustanovenia, s poukazom na zásadu retroaktivity možno konštatovať, že fiktívna zmluva, ktorá obsahuje predmetnú zákonom stanovenú zmluvnú pokutu, vznikne až dňom nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia, teda dňa 1. januára 2016. Z uvedeného je možné vyvodiť, že porušenie povinnosti zakladajúcej vznik nároku na zmluvnú pokutu môže nastať najskôr dňa 30. januára 2016, na ktorý záver žalobca vo svojej žalobe zjavne nereagoval, keď tvrdí, že o predlžení sa žalovaný mal dozvedieť dňa 28.02.2014. Stav predlženia na strane úpadcu v zmysle § 3 ods. 3 ZKR v spoločnosti KOBAK, s.r.o. zaevidovali po 01.01.2016 pri podaní daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, t.j. dňa 25.01.2016 (berúc do úvahy faktúry spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.), pričom daňové priznanie k DPH za december 2015 bolo prvou účtovnou operáciou v rámci účtovníctva úpadcu v novom roku 2016 a teda až týmto dňom (25.01.2016) sa s ostatnými konateľmi kvalifikovane dozvedel o stave predlženia po 01.01.2016 a až od tohto dňa mohla začať plynúť 30 dňová lehota v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Ak sa návrh na konkurz podal na konkurznom súde dňa 23.02.2016, tak s ostatnými konateľmi predmetnú lehotu zachoval a pre zákonnú zmluvnú pokutu neboli a nie sú splnené zákonné predpoklady. Bez ohľadu na vyššie uvedené trval s ostatnými konateľmi na tom, že k 31.01.2016 bola hodnota aktív úpadcu vo výške 93 500,32 EUR a hodnota pasív vo výške 136 012,94 EUR, pričom na strane pasív je evidovaný aj záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., Vajnorská č. 142, Bratislava, IČO: 35 814 497, vo výške 60 956,18 EUR, ktorý záväzok nikdy neuznali, faktúry po zaevidovaní vrátili listom zo dňa 03.12.2013 a ohľadne tohto záväzku je vedený súdny spor na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014, ktorý nie je právoplatne skončený. Uvedený fiktívny záväzok vznikol tak, že zástupca spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o., Vodárenská 2, Košice, bez vedomia konateľov spoločnosti KOBAK, s.r.o. vyhotovil objednávku pod označením spoločnosti KOBAK, s.r.o. na dodávku betónu na stavbu, kde vykonávali na zmluvnom základe stavebné práce (v postavení subdodávateľa spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o.), čo pri následnej konfrontácii im bolo vysvetlené a odôvodnené tým, že spoločnosť ZAPA beton SK, spol. s r.o. spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. odmietla dodávať betón na faktúru pre nezaplatenie faktúr z predchádzajúceho obdobia a pre hlavného zhotoviteľa spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. takéto riešenie zabezpečilo pokračovanie v stavebných prácach. Hoci štatutári spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. prisľúbili vzniknutý stav napraviť a právne ošetriť, tak nič neurobili do súčasnosti. Je evidentné, že sa spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. im nevznikol žiadny obchodnoprávny vzťah a teda suma 60 956,18 EUR v skutočnosti by nemala byť evidovaná na strane pasív spoločnosti KOBAK, s.r.o., čo potom znamená, že táto spoločnosť po odpočítaní sumy 60 956,18 EUR nebola v stave predlženia, bola iba platobne neschopná, s čím ZKR nespája sankciu v podobe zákonnej zmluvnej pokuty. S poukazom na hore uvedené súvislosti mal za to, že svojim konaním v pozícii konateľa spoločnosti úpadcu neporušil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, čo vylučuje vznik zákonnej zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady na postup správcu v zmysle § 74a ZKR. Okrem toho zastáva názor, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. ani nebola v stave predlženia, pretože suma žalovaná spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. v označenom súdnom konaní nie je a nikdy nebola záväzkom spoločnosti KOBAK, s.r.o.. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. V podaní zo dňa 12.02.2018 žalovaný uviedol, že z petitu žaloby je zrejmé, že žalobca žalovanú sumu požaduje titulom zmluvnej pokuty a táto skutočnosť je zrejmá aj z jeho predžalobnej výzvy zo dňa
07.07.2017, a teda žalobca postupoval/postupuje podľa právnej úpravy ZKR v znení zákona č. 87/2015 Z. z. účinnej od 01.01.2016. Ustanovenie § 206c ods. 1 ZKR je prechodným ustanovením a vzťahuje sa na tie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť až dňom 1. januára 2016 (ust. § 4, § 11, § 29, § 45a, § 471 § 74a, § 95, § 120 a § 172a ZKR). Ak ust. § 11 a § 74a cit. novely nadobudli účinnosť 01.01.2016, tak postih podľa týchto ustanovení nie je možný za predchádzajúce obdobie, ktoré predchádza dátumu ich účinnosti. Nie je možné súhlasiť so záverom žalobcu, že správca je povinný požadovať zmluvnú pokutu podľa právnej úpravy účinnej po 01.01.2016 bez ohľadu na to, kedy k porušeniu povinnosti došlo. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené je bez právneho významu vývoj vlastného imania úpadcu v období pred 01.01.2016, avšak ak žalobca argumentuje schválením účtovnej závierky za rok 2013 s mínusovým vlastným imaním, tak toto schválenie sa uskutočnilo dňa 30.06.2014, ku ktorému dňu vlastné imanie nebolo v hodnote z konca roka 2013, čo bolo spôsobené tým, že úpadca so sesterskou spoločnosťou KOBAKSTAV s.r.o. realizoval zákazky a za tieto po ich odovzdaní inkasoval finančné prostriedky zodpovedajúce cene toho - ktorého diela. Príkladmo pripojil k tomuto podaniu účtovnú závierku úpadcu ku dňu 07.07.2014 - ako priebežnú účtovnú závierku najbližšiu k dátumu schvaľovania účtovnej závierky za rok 2013, ktorú má žalovaný aktuálne k dispozícii - a z tejto vyplýva, že vlastné imanie bolo v plusovej hodnote 74 480 EUR. K pohľadávke ZAPA beton SK, s. r. o. poznamenal, že z judikatúry konkurzných súdov je zrejmé, že v prípade sporných pohľadávok, ktoré dlžník odmieta uhradiť z relevantných dôvodov - čo je i tento prípad - súdy na takéto pohľadávky neprihliadajú a je irelevantné ako je takáto pohľadávka zaúčtovaná na strane subjektu, ktorému boli doručené faktúry za neobjednané plnenie a ktoré faktúry vzápätí vrátil druhej strane.
5. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. ku dňu 31.12.2013 bolo záporné - 80.943,00 eur. Z účtovnej závierky zo dňa 28.2.2015 zostavenej ku dňu 31.12.2014 (schválenej dňa 13.3.2015) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné - 278,00 eur. Z účtovnej závierky zo dňa 24.1.2016 zostavenej ku dňu 31.12.2015 (schválenej dňa 25.1.2016) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné - 61.516,00 eur. Menovaná spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení) od roku 2013.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dlžník sám podal návrh na vyhlásenie konkurzu, teda sa predpokladá, že bol v úpadku.
7. Z účtovných závierok mal súd za preukázané, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. bola od roku 2013 v predlžení. Z predloženého prehľadu zákaziek úpadcu, na ktorých sa podieľal, nevyplýva, že by konatelia úpadcu mohli odôvodnene predpokladať, že spoločnosť bude mať ďalšie zdroje príjmov. Dodatočne vyhotovená tabuľka s dopočítaným vlastným imaním úpadcu, ani tabuľka zákaziek, vzhľadom na existenciu riadnych a schválených účtovných závierok nemôžu bez ďalšieho vierohodne preukázať finančnú situáciu spoločnosti.
8. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 3 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 11 ZKR, § 74a ZKR, § 206a ZKR, § 206c ZKR, § 32 ods. 16 ZKR, § 255 CSP a § 262 CSP.
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov odvolacieho konania.
10. Odvolanie podal žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP.
11. V odvolaní žalovaný zdôraznil, že ust. § 206c ods. 1 ZKR je prechodným ustanovením a vzťahuje sa na tie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť až dňom 1.1.2016 (§ 4, § 11, § 29, § 45a, § 47, § 74a, § 95, § 120 a § 172a ZKR. Ak ust. § 11 a § 74a citovanej novely nadobudli účinnosť 1.1.2016, tak postih podľa týchto ustanovení nie je možný za predchádzajúce obdobie, ktoré predchádza dátumu ich účinnosti. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, že správca je povinný požadovať zmluvnú pokutu podľa právnej úpravy účinnej po 1.1.2016 bez ohľadu na to, kedy k porušeniu povinnosti došlo.
12. Žalovaný v odvolaní tiež uviedol, že úpadca nebol v predlžení ku dňu 28.2.2014 ani v roku 2015 a stav predlženia zistil k 25.1.2016 pri podávaní daňového priznania za december 2015 aj to iba preto, že v účtovníctve evidoval podvodnú pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.
13. Žalovaný má zato, že súd prvej inštancie ohľadne pohľadávky spoločnosti ZAPA beton s.r.o. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že žiadna takáto pohľadávka neexistuje. Namietal, že žiadna potvrdená objednávka neexistuje a v prípade objednávky zo dňa 7.1.2013 ide zjavne o falšovaný doklad bez podpisov konateľov úpadcu a teda nevedno ako mohol súd túto listinu vziať do úvahy. Takisto nevedno ako a aké skutočnosti zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 30Rob/49/2014 boli súdom vzaté na zreteľ, ak ide o spis, kde úpadca podal odpor, čím zjavne vyjadril negatívny postoj k doručeným a žalovaným faktúram. Z rozsudku je nezistiteľné, čo z výpovede svedka IG. súd vyhodnotil v neprospech úpadcu. Uvedený svedok predsa potvrdil trojdohodu o dobropísaní faktúr, ktoré spoločnosť ZAPA beton Sk, s.r.o. vystavila na úpadcu na základe sfalšovanej objednávky a spoločnosť STAVA IP s.r.o. bola garantom toho, že po vystavení dobropisu v prospech úpadcu následne vystavené faktúry uhradí. V tejto súvislosti odvolateľ zdôraznil, že kým dobropis nebol doručený úpadcovi, tak faktúry od spoločnosti ZAPA beton Sk, s.r.o. museli byť formálne vedené v účtovníctve úpadcu a ovplyvňovali formálne jeho stav. Napokon žalovaný namietal, že súd sa detailne nezaoberal všetkými dôkazmi, ktoré žalovaný predložil ohľadne neexistencie pohľadávky spoločnosti ZAPA beton Sk, s.r.o. a preto z tohto dôvodu je napádaný rozsudok nepreskúmateľný. Dôkazom proti žalovanému nemôže byť to, že správca nepoprel prihlásenú pohľadávku, hoci mal vedomosť o súdnom spore na Okresnom súde Košice II sp.zn. 30Rob/49/2014, kde úpadca odporoval podanej žalobe, takže neexistuje racionálne odôvodnenie, že konatelia úpadcu mali správcu ešte podnecovať na popretie pohľadávky, keď ich postoj bol evidentný z podaného odporu.
14. Podľa odvolateľa sa teda nemožno stotožniť s dôvodmi, pre ktoré súd odmietol svedeckú výpoveď p. Pejčeva, pretože uvedená výpoveď veľmi výstižne vystihla zaužívanú prax pri objednávaní a preberaní akéhokoľvek stavebného materiálu a s ostatnými dôkazmi vylučovala/vylučuje vznik záväzkového vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton Sk, s.r.o.
15. Ďalej v odvolaní žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože v rámci dokazovania v súvisiacej veci tunajšieho súdu pod sp.zn. 26Cbi/20/2017 boli predložené listinné dôkazy a bol vypočutý konateľ úpadcu p. Hudák ohľadne faktúry č. 8/2014, ktorá bola vystavená a doručená spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. ešte v roku 2013, ktorá ju napriek uznaniu dvakrát vrátila úpadcovi, takže bola zaúčtovaná až dňa 4.6.2014, avšak v roku 2013 bola predmetná faktúra uznaná, takže úpadca mal vedomosť, že disponuje predmetnou bonitnou pohľadávkou, a preto v žalobe argumentácia cez záporné vlastné imanie k tam uvedeným dátumom nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Z vyššie uvedených dôvodov nemôže obstáť záver súdu, že úpadca bol v úpadku od roku 2013, a to aj s poukazom na listinné dôkazy.
16. So záverečným stanoviskom boli, okrem iného predložené (i v súvisiacom spise sp.zn. 26Cbi/20/2017) prílohy č. 6 až 10, kde príloha č. 7 je zoznamom vydaných faktúr za vykonané práce v roku 2013, príloha č. 8 zoznamom vydaných faktúr za vykonané práce za rok 2014, príloha č. 9 zoznamom vydaných faktúr za vykonané práce za rok 2015 a príloha č. 10 zoznamom subdodávok medzi úpadcom a spoločnosťou KOBAKSTAV s.r.o. Na označených prílohách sú uvedené reálne uskutočnené zákazky s číslami faktúr, s dátumom vystavenia, s dátumom zdaniteľného plnenia, ktoré boli riadne zaúčtované, bola ohľadne nich odvedená DPH, takže záver súdu je nepochopiteľný, že z týchto príloh nevyplýva odôvodnený predpoklad konateľov dlžníka, že spoločnosť bude mať ďalšie zdroje príjmov.
17. Taktiež žalovaný nesúhlasí so záverom súdu v bode č. 67 odôvodnenia rozsudku, že fikcia cez § 32 ods. 16 ZKR vylučuje obranu proti uloženiu zmluvnej pokuty a táto fikcia má právny význam iba z hľadiska uspokojovania pohľadávok v rámci konkurzu.
18. Ak by súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, tak by nutne dospel k záveru, že úpadca nemal záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.; bez pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. dlžník nebol v úpadku vo forme predlženia; naviac stav predlženia vylučovala aplikácia § 3 ods. 3 druhej vety ZDR, keď konatelia mohli prihliadať na očakávané výsledky, ktoré sa prejavovali inkasom vystavených faktúr po skončení tej-ktorej zákazky v rokoch 2013 až 2015; v prípade neprihliadania na podvodnú pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., resp. v prípade jej sľúbeného dobropísania, dlžník by ani nemusel pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu vo februári 2016.
19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 32NcKR/26/2017 zo dňa 29.1.2017 ako vecne správny a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom a aj na náhradu trov právneho zastúpenia.
20. K otázke nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie uviedol žalobca, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom záväzku úpadcu voči veriteľovi ZAPA beton SK s.r.o.. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný uviedol, že objednávka betónu, ktorá má zakladať existenciu obchodno- záväzkového vzťahu medzi úadcom a ZAPA beton SK, s.r.o. je sfalšovaná. Už počas konania pred súdom prvej inštancie žalobca predniesol argumentáciu o tom, že na uzatvorenie kúpnej zmluvy na dodávku betónu nie je potrebná písomná objednávka. Žalobca taktiež poukázal na správanie úpadcu, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu vstúpiť do záväzkového vzťahu so spoločnosťou ZAPA beton SK, a to: a/ prijatie tovaru, potvrdené aj podpísanými dodacími listami vystavenými na spoločnosť KOBAK s.r.o.; b/ zapracovanie tovaru úpadcom do ním realizovaného diela a následná fakturácia tovaru objednávateľovi diela; c/ vedenie faktúr vystavených spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. v účtovníctve, uplatnenie nároku na odpočet DPH z týchto faktúr, zohľadnenie záväzkov v schválených účtovných závierkach. Argument žalovaného o neplatnosti písomnej objednávky preto považuje za irelevantný. Podľa žalobcu je irelevantné aj poukazovanie žalovaného na konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 30Rob/49/2014, v ktorom sa ZAPA beton Sk s.r.o. domáhala voči úpadcovi zaplatenia kúpnej ceny za predmetné dodávky betónu. Lehota na popieranie pohľadávok je relatívne krátka a má prekluzívny charakter. Preto je nemožné, aby správca počas plynutia tejto lehoty sám aktívne vyhľadával všetky súdne konania, ktorých účastníkom je úpadca a následne nahliadal do všetkých súdnych spisov a skúmal podania úpadcu podané súdu. Naproti tomu ZKR umožňuje úpadcovi podávať správcovi námietky voči prihláseným pohľadávkam a tým upozorniť správcu na skutočnosti, ktoré môžu byť pri preskúmavaní pohľadávok dôležité (§ 32 ods. 8 ZKR). Úpadca svoje zákonné právo nevyužil a u správcu námietky voči pohľadávke ZPA beton SK, s.r.o. nevzniesol. Navyše v konaní 30Rob/49/2014 nebola vec meritórne posúdená, nakoľko po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Poukázal na výpovede svedkov a to Ladislava Hadidomu a Z. O., z ktorých súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o existencii predmetného vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o.. Zdôraznil, že spoločnosť KOBAK s.r.o. sa nachádzala v stave úpadku a úpadok bol preukázaný na základe riadnych účtovných závierok za roky 2013, 2014 a 2015, ktoré boli riadne schválené valným zhromaždením úpadcu.
21. Žalobca ďalej poukázal na to, že štatutári nesledovali vývoj hospodárskej situácie spoločnosti priebežne, ale len raz ročne (zostavovanie vždy len riadnych účtovných závierok); spoločnosť sa spoliehala len na spoluprácu so spoločnosťou DÚHA, a.s., ktorá nebola zmluvne dohodnutá, mohla byť kedykoľvek ukončená; spoločnosť KOBAK s.r.o. sa od roku 2013 nachádzala v úpadku a ani ďalšie prevádzkovanie podniku nespôsobilo jeho odvrátenie. Irelevantná bola aj pohľadávka voči spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice, ktorá mala byť zaúčtovaná dňa 4.6.2014 napriek tomu, že uznaná bola už v roku 2013, nakoľko aj musela byť zohľadnená v riadnej účtovnej závierke za rok 2014, ktorá taktiež osvedčovala úpadok spoločnosti KOBAK, s.r.o.. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o bonitnú pohľadávku je absurdné, nakoľko už dňa 7.5.2014 bolo začaté konkurzné konanie voči spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice na základe jej návrhu a následne aj vyhlásený konkurz.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Po prejednaní odvolania dospel súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
23. Predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,00 eur z dôvodu, že žalovaný ako konateľ úpadcu KOBAK s.r.o. nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ust. § 11 ods. 2 ZKR aj napriek tomu, že mal vedomosť o predlžení spoločnosti od roku 2013.
24. Základným predpokladom pre podanie návrhu na konkurz má byť predlženie dlžníka v súlade s ust. § 11 ZKR.
25. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.
26. Pri posudzovaní úpadku súd prvej inštancie vychádzal zo spornej pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK s.r.o. titulom kúpnej ceny za dodaný betón, ktorá predstavuje sumu 78.047,28 eur.
27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadne preukázania, či spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. je veriteľom úpadcu KOBAK s.r.o. a či má spornú pohľadávku vo výške 78.047,28 eur. Dospel k záveru, že spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. je veriteľom úpadcu na základe predložených listinných dôkazov a mal za to, že v dôsledku predmetnej pohľadávky bola spoločnosť KOBAK s.r.o. v predlžení už od roku 2013, pričom dlžník aj napriek tejto skutočnosti nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu.
28. Žalobca predmetnú pohľadávku v konkurznom konaní uznal aj keď sa o tejto pohľadávke viedol na Okresnom súde Košice II súdny spor pod sp.zn. 30Rob/49/2014, ktorý bol ukončený zastavením konania v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom ZAPA beton SK s.r.o. z dôvodu vyhlásenia konkurzu na dlžníka KOBAK s.r.o.
29. Odvolací súd mal zato, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav, čo sa týka pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., ktorá mala byť aj dôvodom predlženia dlžníka KOBAK s.r.o. a svedčila by o jeho úpadku.
30. Vzhľadom na uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie s prihliadnutím aj na stanovisko žalobcu, (že lehota na popieranie pohľadávok v konkurze je relatívne krátka a je nemožné, aby správca počas plynutia tejto lehoty vyhľadával všetky súdne konania, ktorých účastníkom je úpadca a skúmal podania úpadcu viď. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4CoKR/19/2019 - bod 48.) vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril, či sa oboznámil s odporom podaným spoločnosťou KOBAK s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 30Rob/49/2014 a ako sa s ním vyporiadal. Ďalej súd prvej inštancie zistí, prečo dlžník KOBAK s.r.o. viedol pohľadávku v účtovníctve v roku 2014-2016 aj keď vedel, že táto je podvodná (ako to uvádza v odvolaní) a či dlžník KOBAK s.r.o. resp. iné oprávnené osoby v konkurznom konaní predmetnú pohľadávku popreli, keďže mali o nej pochybnosti s prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4CoKR/19/2019 zo dňa 29.10.2019 (bod 47) a prípadne ako bolo o popretí uvedenej pohľadávky inými oprávnenými osobami resp. dlžníkom rozhodnuté. Ak nedošlo k popretiu predmetnej pohľadávky dlžníkom KOBAK s.r.o. preverí dôvody nepopretia tejto pohľadávky dlžníkom v konkurznom konaní.
31. Až na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom sa vyporiada aj s odvolacou námietkou ohľadne aplikácie ust. § 206c ods. 1 ZKR v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2 a § 74 cit. novely.
32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
33. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím o veci samej. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie v súlade s cit. zák. ustanovením o návrhu žalovaného na prerušenie konania spolu s rozhodnutím vo veci samej s prihliadnutím na skončenie sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Cbi/20/2017 a krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 4CoKR/19/2018.
34. Odvolací súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania do právoplatného skončenia odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 4CoKR/19/2018 (Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Cbi/20/2017) z dôvodu, že predmetné konanie bolo na Krajskom súde v Košiciach skončené rozsudkom zo dňa 29.10.2019.
35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).