Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4C-6-2024.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Subarea
4C/6/2024
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/ X, D., zastúpenej: Advokátska kancelária Vaľo & partners, s. r. o. so sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti žalovanému: A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX/XX, F. G., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovanému sa z a k a z u je , aby žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, akýmkoľvek spôsobom kontaktoval.
II. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť zdržať sa vylepovania akýchkoľvek písomnosti smerujúcich voči žalobkyni na vchodové dvere bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na adrese D., C. H. XXXX/X, resp. na akékoľvek verejné prístupné miesto.
III. Žalovanému sa z a k a z u j e priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s tým, že na úkony trestného konania, priestupkového konania, občianskeho súdneho konania alebo úkony iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých úkonov sa tento zákaz na žalovaného nevzťahuje.
IV. Žalovanému sa z a k a z u j e akýmkoľvek spôsobom sprístupniť nahé fotografie žalobkyne, ktoré má k dispozícii, inej osobe, bez súhlasu žalobkyne.
V. Súd p o u č u j e žalovaného o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov podaním žaloby o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a v prípade, že súd žalobe vyhovie, zruší aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení.
VI. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09. 02. 2023 navrhla žalobkyňa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému, aby žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, akýmkoľvek spôsobom kontaktoval, uloží mu povinnosť zdržať sa vylepovania akýchkoľvek písomnosti smerujúcich voči žalobkyni na vchodové dvere bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na adrese D., C. H. XXXX/X, resp. na akékoľvek verejné prístupné miesto, zakáže mu priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov a zakáže mu akýmkoľvek spôsobom sprístupniť nahé fotografie žalobkyne, ktoré má k dispozícii, inej osobe, bez súhlasu žalobkyne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa bola priateľkou žalovaného v čase od roku 2020 do cca júla 2022. So žalovaným sa žalobkyňa rozišla z dôvodu jeho nadmerného požívania alkoholických nápojov a neprístojného správania sa voči jej osobe. Po ich rozchode, teda od júla 2022, žalovaný začal žalobkyni cez rôzne sociálne platformy, na jej mailovú adresu, messenger, cez SMS ako aj listami vypisovať správy, v ktorých ju uráža, osočuje ju, vyhráža sa jej a obviňuje ju z toho, že mu mala odcudziť nejaké jeho pracovné nástroje a rôzne predmety. Na margo uvedeného žalobkyňa uvádza, že od 21. 01. 2023 do 31. 12. 2023, žalovaný zaslal žalobkyni spolu 1777 mailov. Dňa 21. 09. 2023 sa toto správanie vystupňovalo až tak, že žalovaný prišiel k bytu žalobkyne v Bardejovských kúpeľoch, správal sa agresívne, vulgárne a na svoju ochranu, žalobkyňa musela privolať hliadku polície. Žalobkyňa považuje za potrebné uviesť, že aj v minulosti žalovaný fyzicky zaútočil na jej osobu, čo jej obavu z jeho nevyspytateľného konania, len zvyšuje. Žalobkyňa vzhľadom na stupňujúce sa neprístojné správanie sa žalovaného, dňa 18. 11. 2023 na Okresné riaditeľstvo PZ v Bardejove, podala oznámenie o protiprávnom konaní osoby. K predmetnému oznámeniu, žalobkyňa ako oznamovateľka bola povereným príslušníkom PZ vypočutá dňa 15. 12. 2023. Ako vyplýva z priložených príloh, tak len za rok 2023 žalovaný zahrnul žalobkyňu 1777 správami prostredníctvom mailov, pričom toto pokračuje až do dnešného dňa, taktiež jej zasielal a zasiela správy aj cez messenger a rovnako aj listami. V minulosti žalovaný zasielal žalobkyni správy aj prostredníctvom SMS, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa si následne zmenila svoje telefónne číslo ktorým žalovaný nedisponuje, v súčasnosti ju už prostredníctvom SMS správ neobťažuje. Spočiatku sa žalovaný domáhal od žalobkyne obnovenia ich vzťahu a keď k tomu nedošlo, začal žalobkyňu nazývať klamárkou, zlodejkou a pod. a domáhať sa vrátenia určitých vecí, resp. vyhrážať sa žalobkyni, že verejne zverejní jej nahé fotografie. Žalobkyňa poukazuje napríklad na mail zo dňa 07. 10. 2023, cit.: „Teba je mi ľúto že si musíš vymýšľať aby ťa ľutovali všetci nič iné ja som ťa miloval škoda že ty mňa nie ešte všetko doriešime o to sa neboj“, mail zo dňa 08. 10. 2023, cit.: „Ty nie si pre mňa človek“, mail zo dňa 08. 10. 2023, cit.: „Miloval som ťa preto to musím spraviť budeš sa sade hanbiť t zo mňa hlupáka robiť nebudeš“, mail zo dňa 13. 10. 2023, cit.: „Zapämetaš si čo si spravila t mne 13. 11. 2022 ten deň si budeš pamätať do konca života vtedy si prekročila hranicu je nezabúdam“, mail zo dňa 31. 01. 2024, cit.: „Tak ako ty no ešte jeden úder dostaneš tvoje fotky ti po vešam na vchodové dvere aby všetci videli“. Takýchto správ (mailov) je množstvo a okrem toho, že vzhľadom na ich počet, žalobkyňu obmedzujú v bežnom živote, vyvolávajú v nej aj strach život a zdravie. Okrem vyššie uvedeného obťažovania žalobkyne, žalovaný svojimi listami a správami otravuje aj matku žalobkyne a syna žalobkyne, ktorému okrem SMS správ zaslal aj fotku jeho matky v spodnom prádle. Žalovaný disponuje aj nahými fotkami žalobkyne a vyhráža sa, že ich zverejní, pričom takúto fotku zaslal dňa 28. 01. 2024, synovi žalobkyne. Žalovaný sa neštítil ani vyvesenia oznamu na vchodové dvere bytového domu, kde býva žalobkyňa s názvom, cit: „Oznam pre A. B.!!!“ a s textom, cit.: „Vzhľadom na to že už viac ako rok nie sme spolu žiadam ťa o vrátenie mojich osobných, hygienických a pracovných veci. Ty si si svoje nechala mne vráť moje veci, ďakujem!!!“. Žalobkyňa považuje za potrebné uviesť, že na žalovaného podala aj trestné oznámenie, ktoré je súčasťou príloh, toto však žiadnym spôsobom konanie žalovaného neeliminovalo. Žalobkyňa má za to, že z opisu rozhodujúcich skutočnosti je zrejme, že jej obavy týkajúce sa konania žalovaného zasahujúce do jej telesnej a duševnej integrity sú dôvodné. Týmto konaním, žalovaný neoprávnene zasahuje do jej práva na súkromie, na ochranu mena a občianskej cti a narúša podstatným spôsobom jej bežný život. Žalobkyňa má za to, že rovnako ako ona, každá osoba by považovala za otravné zaslanie niekoľkých stoviek emailových správ, správ cez messenger a niekoľkých desiatok listov s vymyslenými informáciami a textom vzbudzujúcim obavu z vystupňovania sa konania žalovaného. Keďže navrhované neodkladné opatrenia v zmysle tohto návrhu, majú formu zdržania sa určitého nezákonného konania, žalobkyňa má za to, že nariadené neodkladné opatrenie môže vyriešiť vec samú a preto navrhuje, aby súd postupom podľa § 336 ods. 1 CSP, povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, žalobkyni neuložil.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä d) aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. V zmysle § 328 ods. 1 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Ako vyplýva z § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14. V zmysle § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo.
17. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
18. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5Obdo/33/2012)
19. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012)
20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
21. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku.
22. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.
23. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
24. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia sú splnené. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí partneri. Súd mal za osvedčené, že žalovaný zasielaním veľkého počtu správ, vyhrážkami, zasahovaním do obydlia žalobkyne spôsobuje žalobkyni najmä psychickú ujmu, kedy žalobkyňa každý deň žije v obavách a strese z jeho ďalšieho správania. Skutočnosť, že došlo do zásahu osobnej integrity žalobkyne správaním žalovaného, ktoré vykazuje znaky psychického násilia mal súd osvedčené predloženými správami a e- mailami a potvrdením o podaní oznámenia o protiprávnom konaní žalovaného. Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom.
Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil ďalšiemu prípadnému fyzickému alebo psychickému násiliu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ktoré je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej bývalého partnera možné očakávať. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Súd jednak uložil žalovanému, aby sa zdržal vylepovania akýchkoľvek písomnosti smerujúcich voči žalobkyni na vchodové dvere bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na adrese D., C. H. XXXX/X, resp. na akékoľvek verejné prístupné miesto a taktiež mu zakázal, aby žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, akýmkoľvek spôsobom kontaktoval, aby akýmkoľvek spôsobom sprístupnil jej nahé fotografie, ktoré má k dispozícii, inej osobe, bez súhlasu žalobkyne a by sa priblížil ka žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Zákaz žalovaného približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na úkony trestného konania, priestupkového konania, občianskeho súdneho konania alebo úkony iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých úkonov. Vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému kontaktu žalovaného so žalobkyňou.
25. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nebude teda narušený princíp proporcionality.
26. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.
27. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením neodkladného opatrenia dostane druhej strane.
28. V konaní bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. d), g), h) CSP.
29. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.
30. Keďže súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pre prípad, že by žalovaný mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
31. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sú aktívne legitimované obe strany sporu, žalobkyňa aj žalovaný.
32. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň povinný rozhodnúť aj o trovách konania.
37. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP).