Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-135-2019.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/135/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., IČO 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka proti žalovanému: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, v konaní o zaplatenie 3000 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3000 eur a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 24. 6. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania sa vo zvyšujúcej časti z a m i e t a. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 21. 8. 2019 na Okresný súd v Banskej Bystrici žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť časť dlžnej istiny úveru 3000 eur s príslušenstvom. Zostávajúcu časť dlžnej istiny úveru vo výške 3857,97 eur si žalobca neuplatnil.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom poukázal na to, že vzťah medzi stranami, a to právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným, sa nemá riadiť Obchodným zákonníkom, ale Občianskym zákonníkom, pretože sa jedná o spotrebiteľský spor. Žalovaný sa bránil tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, bola uzatvorená v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľov. Poukázal na to, že výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 25. 11. 2016 mu nebola doručená, a z toho dôvodu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný argumentoval aj tým, že podľa Zákona o bankách môže byť postúpená len splatná pohľadávka.
3. K odporu sa vyjadril žalobca a uviedol, že sporná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 14. 9. 2009 bola uzatvorená v súlade s predpismi na ochranu spotrebiteľov. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená ešte v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ako dôkaz predložil relevantné oznámenie postupcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, ktorými preukázal odoslanie tejto písomnosti žalovanému, čím bola preukázaná aj aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie postúpenej spornej pohľadávky. Podľa žalobcu má súd povinnosť z takéhoto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalovaný sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
Tvrdil, že k postúpeniu spornej pohľadávky došlo až vtedy, keď žalovaný bol v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku viac ako 90 dní. Žalovaný zastával názor, že aj prípadné porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách, zakladá len administratívnu zodpovednosť banky vo vzťahu k Národnej banke Slovenska. Podľa žalobcu bol žalovaný v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní svojho dlhu po dobu 422 dní a súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Žalobca tvrdil, že žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 27. 12. 2019. Žalovaný poukázal na spor, vedený na Okresnom súde v Martine sp. zn. 15C/188/2016, v ktorom sa domáhal od veriteľa, a to od Slovenskej sporiteľne, a. s., vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný navrhol, aby súd konanie, vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok, zastavil.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa žalobcu prekážka litispendencie predpokladá, že žalobné návrhy sa vyznačujú totožnosťou spočívajúcou v označení právnych následkov a druhov žaloby. Žalobca poukázal na to, že účastníkom tohto konania nie je a nemá o ňom žiadnu vedomosť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, listinami založenými v spise, rozhodnutiami v spore vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn. 15C/188/2016 a zistil:
Právny predchodca žalobcu, a to Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný A. B., uzatvorili dňa 14. 9. 2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0353276088. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 11 800 eur. Žalovaný sa ho zaviazal vrátiť spolu so zmluvným úrokom 16,30 % ročne a žalovaný sa zaviazal zaplatiť aj spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eur a poplatok za správu úveru 1,99 eur. Splatnosť splátok bola dohodnutá k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaný bol povinný úver splácať od 25. 9. 2009, a to dohodnutými 120 mesačnými splátkami, dohodnutými vo výške 201,85 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 25. 8. 2019. Zmluva obsahuje aj údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a údaje o celkových nákladoch spojených s úverom.
7. Žalovaný si záväzky z tejto úverovej zmluvy neplnil a dohodnuté splátky prestal splácať. Posledný krát žalovaný zaplatil splátku úveru vo výške 215,68 eur dňa 25. 3. 2016. Právny predchodca žalobcu, a to Slovenská sporiteľňa, a. s., vyzvala žalovaného listom zo dňa 25. 11. 2016, aby dlh, ktorý mu vznikol neplnením záväzkov z úverovej zmluvy ku dňu 24. 11. 2016 vo výške 1487,89 eur, zaplatil do 15 dní od doručenia výzvy. Týmto listom upozornil žalovaného, že ak dlžnú sumu v určenej lehote nezaplatí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého dlhu z úveru. Žalovaný na túto výzvu na zaplatenie dlhu nereagoval, a preto právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 24. 1. 2017 vyhlásil ku dňu 29. 12. 2016 mimoriadnu splatnosť celého dlhu z úverovej zmluvy, ktorý k uvedenému dňu predstavoval sumu 7970,73 eur a zároveň vyzval žalovaného, aby tento dlh zaplatil do 15 dní. Právny predchodca žalobcu opätovne vyzval žalovaného, a to podaním zo dňa 22. 3. 2017, aby dlh z úverovej zmluvy, ktorý ku dňu 21. 3. 2017 predstavoval sumu 8208,87 eur, zaplatil, pretože žalovaný si svoje záväzky z úverovej zmluvy neplnil a bol v omeškaní s platením dlhu (počet dní omeškania 422). Následne svoju pohľadávku z úverovej zmluvy zmluvou zo dňa 23. 6. 2017 postúpil na žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. podaním zo dňa 30. 6. 2017 oznámila žalovanému. Postupník (žalobca) podaním zo dňa 31. 5. 2019 vyzval žalovaného, aby dlh z úverovej zmluvy, ktorý celkovo predstavoval sumu 9651,76 eur, zaplatil najneskôr do 7. 6. 2019. Ani na túto výzvu žalovaný nereagoval.
8. V spore vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 15C/188/2016, si A. B. uplatnil voči F. F., G. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal, aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 0353276088 zo dňa 14. 9. 2009, uzatvorená medzi ním a F. F., je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie vo výške 5377,73 eur s príslušenstvom. Neskôr žalobca A. B. žalobu upresnil (zmenil) a žiadal, aby súd zaviazal banku, aby mu vrátila platby, ktoré poukázal ako splátky úveru, a to dňa 25. 3. 2016 sumu 215,68 eur, dňa 16. 3. 2016 sumu 215,68 eur, dňa 25. 2. 2016 sumu 215,68 eur, 16. 2. 2016 vo výške 215,68 eur, 25. 1. 2016 215,68 eur, 16. 1. 2016 215,68 eur, 25. 12. 2015 215,68 eur, 16. 12. 2015 215,68 eur, 25. 11. 2015 215,68 eur, 16. 11. 2015 215,68 eur, 25. 10. 2015 vo výške 215,68 eur, 16. 10. 2015 vo výške 215,68 eur, 25. 9. 2015 vo výške 215,68 eur, 16. 9. 2015 vo výške 215,68 eur, 25. 8. 2015 vo výške 215,68 eur, 16.8. 2015 vo výške 215,68 eur, 25. 7. 2015 vo výške 215,68 eur, 16. 7. 2015 vo výške 215,68 eur, 25. 6. 2015 vo výške 215,68, 16. 4. 2015 vo výške 215,68 eur, 3. 6. 2015 vo výške 196,80 eur, 3. 6. 2015 vo výške 196,80 eur, 25. 5. 2015 vo výške 18,88 eur, 25. 4. 2015 vo výške 215,68 eur, 17. 4. 2015 vo
výške 215,00 eur, 25. 3. 2015 vo výške 215,68 eur a zo splátky zaplatenej 9. 3. 2015 sumu 214,71 eur, (nie celých 220 eur), ale len 214,71 eur, to je celkove 5377,73 eur.
Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 15C/188/2016-64 zo dňa 19. 4. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co 351/2017-124 zo dňa 31. 1. 2018 bola žaloba žalobcu o určenie, že sporná zmluva o splátkovom úvere č. 0353276088 zo dňa 14. 9. 2009 je bezúročná a bezpoplatková, zamietnutá. Toto rozhodnutie je právoplatné.
Súd zamietol aj návrh A. B. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5377,73 eur. Toto rozhodnutie zatiaľ právoplatné nie je.
V tomto spore A. B. žiadal o vrátenie splátok úveru, ktoré zaplatil F. F., G. v období od 9. 3. 2015 do 25. 3. 2016 v celkovej sume 5377,73 eur. Súčasťou týchto splátok bola splátka istiny a splátka zmluvných úrokov. V súdenej veci sa žalobca ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a. s., domáha len zaplatenia časti dlžnej istiny úveru, pôvodne splatnej v období od 25. 12. 2016 do 25. 8. 2019, v celkovej sume 5266,62 eur. Tieto splátky istiny úveru sa stali na základe vyhlásenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24. 1. 2017, splatnými dňa 29. 12. 2016. Za uvedené obdobie si žalobca uplatnil z celkove dlžnej sumy istiny len právo na zaplatenie sumy 3000 eur.
9. Z amortizačnej tabuľky, ktorá obsahuje prehľad splácania úveru č. 353276088 až do konečnej splatnosti a z priloženej účtovnej evidencie vyplýva, že žalobca svoje záväzky riadne a včas nesplnil. Posledný krát platbu na dlh z úveru poukázal dňa 25. 3. 2016, a to vo výške 215,68 eur. Žalovaný sa zaviazal dlh z úverovej zmluvy zaplatiť 120 mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 201,82 eur, a to do 25. 8. 2019. Jedná sa o deň konečnej splatnosti úveru. Z dôvodu neplnenia záväzkov, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splnenie dlhu. Vo výzve ho upozornil aj na to, že pokiaľ dlh nezaplatí, rozhodne o mimoriadnej splatnosti celého dlhu z úveru. Právny predchodca žalobcu túto zákonnú, ako aj zmluvne dohodnutú možnosť využil, a to podaním zo dňa 24. 1. 2017, pretože žalovaný dohodnuté splátky úveru, splatné dňa 25. 10. 2016, 25. 11. 2016 a dňa 25. 12. 2016 nezaplatil. Vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky ku dňu 29. 12. 2016. Dlh žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavoval celkove sumu 7970,73 eur.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
11. Podľa dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach bod 8,1 a bod 8,4, mal právny predchodca žalobcu právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky z úverovej zmluvy a zároveň mal právo požadovať splatenie svojej pohľadávky v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. V oznámení o mimoriadnej splatnosti bola určená, lehota splatnosti ku dňu 29. 12. 2016. Žalobca poštovou doručenkou preukázal, že jeho oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24. 1. 2017, bolo žalovanému doručené dňa 1. 2. 2017. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého dlhu z úveru zo dňa 24. 1. 2017, sa stali všetky dohodnuté splátky splatné od 25. 1. 2017 do 25. 8. 2019 splatnými k uvedenému dňu. Časť týchto splátok určených na zaplatenie istiny za uvedené obdobie predstavovala sumu 5266,62 eur. Žalobca si z tejto sumy uplatnil len právo na zaplatenie sumy 3000 eur.
Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že tento žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 3000 eur je oprávnený, a preto žalovaného zaviazal, aby uvedenú sumu zaplatil žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie časti dlžnej istiny vo výške 3000 eur premlčaný nebol, pretože splátky úveru splatné v období od 25. 1. 2017 do 25. 8. 2019 sa stali predčasne splatnými dňa 29. 12. 2016 a trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 30. 12. 2019, žaloba bola podaná včas dňa 5. 12. 2019.
12. V konaní vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn. 15C/188/2016 súd právoplatne zamietol návrh na určenie, že úverová zmluva č. 0353276088 zo dňa 14. 9. 2009 je bezúročná a bezpoplatková, pretože bolo preukázané, že zmluva bola uzatvorená v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov. V súdenej veci sp. zn. 21Csp/135/2019 si žalobca právo na zaplatenie zmluvných úrokov a iných poplatkov neuplatňoval.
13. Žalobcovi by vzniklo právo na zaplatenie časti dlžnej istiny úveru vo výške 3000 eur aj v prípade, ak by právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu z úveru, pretože pohľadávky na zaplatenie istiny úveru boli splatné v období od 25. 12. 2016 do 25. 8. 2019. Čo sa týka prvej najskôr splatnej pohľadávky na zaplatenie splátky úveru (25.12.2016) si žalobca nárok na zaplatenie mohol uplatniť v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote, najneskôr do 26. 12. 2019. Žalobca si žalobou tento nárok uplatnil dňa 21. 8. 2016 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý viedol upomínacie konanie, teda včas.
14. Právny predchodca žalobcu opakovane vyzval žalovaného, aby dlh z úverovej zmluvy, ktorý ku dňu 21. 3. 2017 predstavoval celkove sumu 8208,87 eur, zaplatil. Súčasťou vyčísleného dlhu vo výške 8208,87 eur je aj časť dlžnej istiny úveru vo výške 3000 eur, ktorú si žalobou žalobca uplatňuje. Z týchto dôvodov súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3000 eur od 24. 6. 2017 až do zaplatenia. Podaním zo dňa 24. 1. 2017 vyzval právny predchodca žalobcu, žalovaného, aby dlh z úverovej zmluvy, ktorý v tom čase predstavoval sumu 7970,73 eur zaplatil do 15 dní.
Žalobou si však žalobca uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy. Takto uplatnený úrok z omeškania je v rozpore s výškou zákonného úroku z omeškania, a preto súd nárok na zaplatenie úroku z omeškania v časti, ktorá prevyšuje priznaný úrok vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3000 eur, zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.