Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-39-2019.pdf
PDF · 106.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10C/39/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: B. A., nar.X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát, Dončova 1443/5, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Q. P., nar.XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 9.854,55 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.417,55 eur spolu s úrokom vo výške 437,- eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.611,70 eur od 22.5.2018 do 15.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.417,55 eur od 16.6.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.11.2019 bola tunajšiemu súdu postúpená Okresným súdom Banská Bystrica ( upomínacie konanie) žaloba žalobcu, ktorú podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.854,55 eur spolu s úrokom 437,- eur, úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9.611,70 eur od 22.5.2018 do 15.6.2019, úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9.417,55 eur od 16.6.2018 do zaplatenia, a tiež sa domáhal aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.2.2018 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke vo výške 10. 000,- eur s úrokom vo výške 437,- eur. V rovnaký deň žalobca zo svojho účtu IBAN: O XXXX F. F. 5XXX XXXX poslal žalovanému na jeho účet IBAN: O F. F. XXXX XXXX XXXX pôžičku vo výške 10 000,- eur. V článku IV. ods. 1 sa zmluvné strany dohodli na vrátení pôžičky v splátkach vo výške mesačnej splátky 194,15 eur so splatnosťou do 20. dňa mesiaca. Zároveň sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh. Žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 20.3.2018 sumu 194,15 eur a dňa 19.4.2018 sumu 194,15 eur, ale už nasledujúcu splátku splatnú do 20.5.2018 nezaplatil. Keďže ten deň bola nedeľa a ani nasledujúci pracovný deň nebola splátka za máj 2018 zaplatená, stal sa celý dlh splatným 21.5.2018. Žalovaný ešte zaplatil žalobcovi dňa 15.6.2018 sumu 194,15 eur, ale na splatnosť celého dlhu to nemalo vplyv. Pri dohode o splatnosti celého dlhu podľa článku IV ods. 1 zmluvy o pôžičke nie je potrebná výzva veriteľa na splatenie celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale ide o osobitnú dohodu o splatnosti celého dlhu bez potreby akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 1630/2005 z 22.2.2006). Istina pôžičky bola 10 000,- eur, vrátených bolo 582,45 eur, ostáva zaplatiť 9.417,55 eur. Úrok bol dohodnutý pevnou sumou na 437,- eur.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
a) zmluvou o pôžičke,
b) potvrdením o pôžičke, c) potvrdením o čiastočnom vrátení, d) e-mail. resp. SMS komunikáciou, e) výsluchom svedkov C. A. a W. A..
4. Dňa 18.9.2019 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č.k. 4Up/1112/2019-21, ktorý bol zrušený, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor a žalobca navrhol podľa § 10 ods.3 zákona č. 307/2016 Z.z. návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že zmluvu o pôžičke zo dňa 16.2.2018 na sumu 10.000,- eur on nepodpisoval, ani so žalobcom, ako veriteľom, túto zmluvu neuzatváral. Je pravda, že žalobca mu poslal na účet sumu 10.000,- eur dňa 16.2.2018, avšak tieto peniaze on poskytol jeho dcére C. A., s ktorou v tom čase chodil ako intímnou priateľkou, ktorá si peniaze od neho prevzala, pričom mu žalobca vtedy dôveroval. C. A. koncom roka 2017 prišla z výkonu trestu odňatia slobody, takže jej otec vlastne vtedy nedôveroval. Nešlo o pôžičku, ale o peniaze, ktoré mal použiť na právne služby pre jeho dcéru. To, že mal vrátiť dvakrát po 194,15 eur na účet žalobcu v roku 2018, to bola iba jeho dobrá vôľa. Ako už uviedol, peniaze vybral a odovzdal jeho dcére C. A.. Vzhľadom na uvedené si žalobca od neho žiada predmetný dlh neoprávnene.
6. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v následnom vyjadrení poprel tvrdenia žalovaného, poukázal na komunikáciu žalovaného a manželky žalobcu W. A., kde ju tento dňa 10.2.2018 oslovuje, že by potreboval založiť chatu žalobcu za účelom dosiahnutia úveru s tým, že do roka dlh vyplatí alebo prenesie (asi záložné právo) na svoju s.r.o. Komunikácia z toho dňa končí tak, že keď vyjde práca v Nemecku, všetko vyplatí. Dňa 16.2.2018 sa Jarmila A. pýta žalovaného, či mu prišli peniaze, on odpovedá áno a ďakuje. Následne sa dohadujú na podmienkach pôžičky a podpise zmluvy o pôžičke. V ďalšom období sa W. A. snažila, aby žalovaný splácal pôžičku. Niektoré splátky zaplatil, čo bolo uvedené v žalobe, ale inak sa len vyhováral, alebo neodpovedal. Ďalej poukázal na to, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a na jej platnosť nemá vplyv, či bola podpísaná, alebo nie. Zmluva však bola riadne uzavretá aj v písomnej forme a tvrdenie žalovaného, že na nej nie je jeho podpis, je klamlivé. Svedčí o tom komunikácia pred uzavretím zmluvy aj po ňom, ako aj čiastočné splácanie pôžičky v sumách uvedených v zmluve. Tvrdenie žalovaného, že peniaze, ktoré mu poskytol žalobca, on následne odovzdal dcére žalobcu, nedáva žiadny zmysel. Ak by chcel žalobca dať svojej dcére peniaze, neposielal by ich najprv na účet žalovaného, ale by jej ich dal rovno. Navyše dôkazy predložené žalobcom to vyvracajú. Vo vyjadrení žalovaného sú očividné rozpory. Najprv tvrdí, že peniaze mal použiť na právne služby pre C. A., následne ale uvádza, že peniaze vybral a odovzdal C.. O. tvrdenia žalovaný nijako nepreukazuje a ani nenavrhuje dôkazy na ich preukázanie. Naproti tomu dôkazy predložené žalobcom vyvracajú tvrdenia žalovaného, že zmluvu nepodpísal a že nešlo o pôžičku preňho.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.1.2020 uviedol, že trvá na svojom tvrdení, že predmetné peniaze odovzdal C. A. v uvedenej výške, čoho svedkom je aj jeho známy A. I., ktorý bol prítomný osobne pri odovzdávaní peňazí C. A.. Ako ďalej uviedol, nešlo o štandardnú pôžičku, preto nie je ani podpísaná predmetná zmluva o pôžičke, resp. ani ju nepodpísal.
8. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) Výsluchom svedkov A.a I.a a C. A.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom svedkov a výsluchom sporových strán a mal za preukázaný tento skutkový stav:
10. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9.417,55 eur titulom istiny a 437,- eur titulom úroku z pôžičky, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 9.611,70 eur od 22.5.2018 do 15.6.2018, a 5% úrok z omeškania zo sumy 9.417,55 eur od 16.6.2018 do zaplatenia. Poukázal na obsah žaloby, ako aj na následné vyjadrenia. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný prijal sumu 10.000,- eur, tak ako to vyplýva z listinného dôkazu výpisu bankového účtu, pričom takisto nie je sporné, že zaplatil tri splátky, avšak tretiu splátku nezaplatil v lehote splatnosti, preto v zmysle osobitných podmienok zmluvy o pôžičke nastala splatnosť celého dlhu. Žalovaný tvrdí, že uvedenú sumu poskytol dcére žalobcu, čo však žalobca
popiera, toto je vyvrátené aj SMS-komunikáciou, ktorá je súčasťou spisu a tiež to bude vyvrátené aj výsluchom svedkyne C. A.. Ak by aj žalovaný poskytol uvedenú sumu dcére žalobcu, neznamená to zánik dlhu. Pokiaľ tiež tvrdí, že zmluvu nepodpísal, poukázal na komunikáciu medzi ním a pani W. A., kde táto mu oznamuje, že zmluva je pripravená na podpis a tiež dňa 20.7.2018 mu píše, aby si prečítal zmluvu, pretože mešká už s druhou splátkou. Teda jeho tvrdenie, že zmluvu nepodpísal, nie je pravdivé.
11. Žalovaný nepoprel, že dňa 16.2.2018 si požičal od žalobcu sumu 10.000,- eur, lebo chcel rozbehnúť nejakú firmu. Obklopil sa však nevhodnými ľuďmi a dostal sa do značných finančných problémov. Pokiaľ sa týka komunikácie, tak uviedol, že je pravdou, že pani A. komunikovala ohľadne podpisu zmluvy, ale k podpisu sa on nedostal. Potom jej oznámil, že sa vrátil ku kamiónu. V septembri 2018 prišiel žalobca za ním, býval v B., vyhrážal sa mu mafiou a že peniaze z neho vykope. Začal sa obávať, preto sa skontaktoval so svojím bratom M. P. s tým, či by mu nepožičal sumu 10.000,- eur, aby vyplatil žalobcu, keďže sa žalobcu však obával, tak skontaktoval jeho dcéru, s tým, že sa stretnú v Hrabove za účelom, aby jej odovzdal tieto peniaze. Svedkom pri tomto úkone bol A. I., ktorý môže potvrdiť, že v obálke odovzdal dcére žalobcu sumu 10.000,- eur, aby tieto peniaze za neho vrátila rodičom.
12. Svedkyňa C. A. uviedla, že má vedomosť o tom, že jej otec (žalobca) poskytol žalovanému(bývalý priateľ) v minulosti nejaké peniaze, bolo to 10.000,- eur, bolo to začiatkom roka 2018. Najprv žalovaný oslovil ju, aby presvedčila rodičov, či by mu nešli ručiť chatou, čo otec odmietol, ale potom sa už dohadovali medzi sebou, vie, že potom spísali zmluvu o pôžičke, ktorú žalovaný aj podpísal, dohodli sa na splátkach, prvé tri splátky, pokiaľ ona videla výpisy, zaplatil, ale potom už pôžičku nesplácal. Žalovaný ju oslovil prostredníctvom sociálnej siete 27.9.2017, nadviazali spolu vzťah, potom nastúpila 29.9.2017 do výkonu trestu na dva mesiace, potom po prepustení sa ich vzťah začal zhoršovať a vo februári 2018 už úplne prestali sa kontaktovať. Po februári 2018 sa so žalovaným už nestretli, ani jej žalovaný nedal peniaze, aby ich vrátila otcovi. Pozná pána A.a I.a, zoznámil ju s ním žalovaný, stretávala sa s ním v čase, keď mala so žalovaným vzťah. Bola zoznámená aj s priateľkou pána I.a, s ktorou sa kontaktovala dlhšiu dobu, ale samostatne sa s pánom I.om nestretávala. Nestretla sa s ním ani po februári 2018. Potrebovala peniaze v čase, keď bola vo výkone trestu, na vyplatenie advokátky z Dolného Kubína. Peniaze vyplatili rodičia počas výkonu trestu, prepustená bola 29.11.2017. Po tomto dátume už peniaze nepotrebovala. Ani žalovaný jej peniaze na právne služby neposkytol.
13. Žalovaný na svedkyňu nemal žiadne otázky.
14. Na základe návrhu žalovaného súd rozhodol o vykonaní dôkazu aj výsluchom svedka A.a I.a, avšak uvedenému svedkovi žalovaný nepoložil žiadnu otázku na ním tvrdené skutočnosti.
15. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 16.2.2018 bolo zistené súdom, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, predmetom tejto bolo poskytnutie peňazí vo výške 10.000,- eur na účet č. SK XXF.F.XXXXXXXXXXXX. Zmluvné strany sa dohodli na úroku 437,- eur. Podľa Čl. IV dlžník sa zaviazal pôžičku splácať v mesačných splátkach po 194,15 eur splatných vždy k 20.dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 20.3.2018. V prípade omeškania so splatením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu. Dlžník sa zaviazal dlh splácať na účet č. SK XXF.F.F.XXXXXXXX.
16. Podľa výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne, z účtu č. O F. F. F. XXXX XXXX bolo dňa 16.2.2018 poukázaných na účet č. O F. F. XXXX XXXX XXXX, 10.000,- eur.
17. Podľa výpisov z účtu žalobcu bola dňa 20.3.2018, dňa 19.4.2018 a 5.6.2018 vložená na účet O F. F. F. XXXX XXXX suma 194,15 eur, poukazovaná žalovaným ako splátka.
18. Ako vyplýva z SMS komunikácie medzi manželkou žalobcu a žalovaným prebiehala komunikácia ohľadne pôžičky peňazí a jej splácania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 Občianskeho zákonníka ods.: 1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 559 Občianskeho zákonníka ods.: 1) Splnením dlh zanikne. 2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka ods.: 1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 Civilného sporového poriadku ods.: 1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, ods.:
1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 153 Civilného sporového poriadku ods.: 1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 185 Civilného sporového poriadku ods.: 1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 195 Civilného sporového poriadku ods.: 1)Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
Podľa § 196 Civilného sporového poriadku(ďalej len „CSP“) ods.: 1)Súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
19. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že dňa 16.2.2018 bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom písomná zmluva o pôžičke, predmetom tejto bolo poskytnutie peňazí vo výške 10.000,- eur na účet č. O F. F. XXXX XXXX 7828. Zmluvné strany sa dohodli na úroku 437,- eur. Podľa Čl. IV dlžník sa zaviazal pôžičku splácať v mesačných splátkach po 194,15 eur splatných vždy k 20.dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 20.3.2018. V prípade omeškania so splatením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu. Dlžník sa zaviazal dlh splácať na účet č. O F. F. F. XXXX XXXX. Podľa výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne z účtu č. O F. F. F. XXXX XXXX bolo dňa 16.2.2018 poukázaných na účet č. O F. F. XXXX XXXX XXXX, 10.000,- eur. Podľa výpisov z účtu žalobcu bola dňa 20.3.2018, dňa 19.4.2018 a dňa 5.6.2018 vložená na účet O F. F. F. XXXX XXXX suma 194,15 eur, poukazovaná žalovaným ako splátka.
20. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne“.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)
21. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 4312/2008 zo dňa 29.9.2010, „1. Smlouva o půjčce je smlouvou reálnou, což znamená, že nevzniká pouhou dohodou stran (účinným přijetím návrhu na uzavření smlouvy), ale až skutečným odevzdáním (slovy zákona „přenecháním“) předmětu půjčky dlužníku. 2. Věřitel, který se soudně domáhá po dlužníku vrácení půjčených peněz, musí v intencích ustanovení § 657 obč. zák. splnit důkazní povinnost (unést důkazní břemeno) nejen o tom, že s dlužníkem v určité době uzavřel smlouvu o půjčce peněz a že peníze měly být v dohodnuté době vráceny, ale i o tom, že tyto peníze dlužníku skutečně půjčil (přenechal mu je). Přitom peníze lze dlužníku půjčit nejen v hotovosti, nýbrž i formou bezhotovostního platebního styku.“
22. Žalovaný vo svojich písomných podaniach popieral jednak existenciu zmluvy o pôžičke z dôvodu, že túto nepodpísal a jednak tvrdil, že pôžičku vrátil žalobcovi, a to prostredníctvom jeho dcéry C. A., ktorej túto sumu odovzdal za prítomnosti svedka A.a I.a. Súd vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho skutkovým tvrdeniam.
23. Predovšetkým žalovaný neposkytol súdu žiadny dôkaz, ktorým by jednoznačne vyvrátil tvrdenie žalobcu o uzatvorení písomnej zmluvy o pôžičke, len tvrdenie o tom, že na zmluve nie je jeho podpis je nepostačujúce, avšak SMS-komunikácia medzi žalovaným a manželkou žalobcu svedčí jednoznačne o úmysle žalobcu uzatvoriť zmluvu o pôžičke. V tejto súvislosti je namieste uviesť, ako vyplýva z už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 4312/2008, že pôžička je reálnym kontraktom, na svoju platnosť nepotrebuje písomný úkon zmluvných strán ale pre jej uzatvorenie postačí, keď finančné prostriedky boli skutočne dlžníkovi odovzdané, a to buď v hotovosti alebo na jeho účet. Finančné prostriedky boli žalovanému žalobcom poskytnuté na jeho účet, tak ako je uvedené v zmluve, čo nakoniec žalovaný na pojednávaní aj potvrdil, a teda táto skutočnosť sa stala medzi stranami nespornou (§151CSP). Je tiež nesporným, že žalovaný na poskytnutú pôžičku na účet žalobcu bezhotovostným prevodom uhradil 3 splátky po 194,15 eur, avšak následne už splátky nepoukazoval. Žalovaný tvrdil, že celú sumu 10.000,- eur vrátil žalobcovi prostredníctvom jeho dcéry C. A., o čom mal podať svedectvo svedok A. I., ale aj samotná dcéra žalobcu. Ani jeden z týchto svedkov však skutkové tvrdenia žalovaného nepotvrdil.
24. Sporová strana má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je povinná označiť dôkazy, ktoré podľa jej názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinná ich pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Zákonodarca do ustanovenia §
185 CSP(podľa 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná) zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz sa kladie na procesnú starostlivosť strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
25. V predmetnej veci sa jedná o sporové konanie a preto navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.
26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, strana sporu uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)
27. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaným navrhnuté dôkazy, ktoré súd vykonal, nepreukázali pravdivosť jeho tvrdení a iné dôkazy nenavrhol vykonať, súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Splatnosť celého dlhu nastala dňa 21.5.2018 v súlade s Čl. IV bod 1 zmluvy s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Je potrebné tiež uviesť, že v sporovom konaní nie jej povinnosťou súdu sporové strany vyzývať na predloženie dôkazov, ale úspech strany v spore závisí jedine od jeho procesnej aktivity a sile ním preložených dôkazov.
28. V súlade s Čl. III zmluvy a s poukazom na ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 437,- eur.
29. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s § 517ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 517 ods. 2 a k § 53b ods. 1) s tým, že úrok z omeškania súd priznal vo výške 5% ročne zo sumy 9.611,70 eur od 22.5.2018 do 15.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.417,55 eur od 16.6.2018 do zaplatenia, nakoľko splátka splatná 20.5.2018 nebola zaplatená a po zaplatení splátky dňa 15.6.2018 priznal úrok z omeškania od 16.5.2016 zo sumy poníženej o túto splátku. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00%. Úrok z omeškania ej teda vo výške 5% ročne.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Žalobca mal v konaní plný úspech preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%.
31. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. §262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.