Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX, O. trieda XX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: MAPLE & FISH s. r. o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, 2) Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 256 02 381, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51 034 166, 3) Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, 4) R.. V. W., B. X. X, XXX XX I., 5) B. O., V. X, XXX XX I., 6) B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, XXX XX I., 7) Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému, spoločnosti MH INVEST, s. r. o. a pribratým účastníkom konania správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydal dňa 23. 06. 2017 pod č. OU-NR-OSZP3-2017/009519-12/F40 rozhodnutie, ktorým vydal stavebníkovi: MH Invest s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, povolenie pre navrhované vodné stavby podľa § 26 ods. 1 vodného zákona v súčinnosti s § 66 stavebného zákona „SO 516 Odvodnenie parkoviska - II. fáza“ v rozsahu objektov v rámci vodnej stavby:

- retenčné potrubie OLS DN 1800 o celkovej dĺžke 568 m (2 x 284 m) + technologické vybavenie kanalizačných stôk,

- stoka A, B, C, D, E, E1, F, G, H, I, J, K, L, L1, M, N, O, P, P1, P2, P2-1, R, S a T o dimenzii PP, PVC-U DN 300 o celkovej dĺžke 1 768 m (kanalizačné šachty + technologické vybavenie kanalizačných stôk,

- stoka A, B, C, D, E, E1, F, G, H, I, J, K, L, L1, M, N, O, P, P1, P2, P2-1, R, S a T o dimenzii PP, PVC DN 125 a DN 200 o celkovej dĺžke 3 862 m (+ uličné vpuste + kanalizačné šachty + technologické vybavenie kanalizačných stôk. Vyššie uvedené objekty vodnej stavby budú situované na parc. č. registra „C“: XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/X, v katastrálnom území X., ku ktorým má stavebník MH Invest s. r. o. vlastnícke právo na základe LV č. XXXX a XXXX. Účel stavby: odvádzanie vôd z povrchového odtoku (dažďových vôd) zo spevnených plôch, chodníkov, komunikácií a parkovacích plôch s ich následnou akumuláciou (rieši II. fáza projektu), čerpaním, prečistením (v I. fáze projektu) a zaústením týchto vôd do povrchových vôd - recipientu toku X.. Charakter stavby: trvalá Druh stavby: líniová Dátum začatia stavby: po právoplatnosti tohto stavebného povolenia a po nadobudnutí právoplatnosti stavebného a vodoprávneho povolenia pre I. fázu výstavby prípravy strategického parku I. (v rozsahu riešených vodných stavieb - odvodnenie parkovacích plôch) Predbežný dátum ukončenia stavby: rok 2018 Realizovanú v rámci stavby: „B. M. B. I. J. X“

2. Proti vydanému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal L. H. (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán podané odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný ako odvolací orgán v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní stavebného povolenia na predmetnú vodnú stavbu. Konštatoval, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia predložená splnomocneným zástupcom stavebníka spĺňala náležitosti ustanovené v § 58 stavebného zákona. S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný zaoberal jednotlivo a rozčlenil ich do nasledovných bodov. K námietke týkajúcej sa doručenia kompletného spisového materiálu, projektovej dokumentácie (PD), nájomných zmlúv a realizácie práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia) žalovaný uviedol, že ide o zmluvy, ktorých obsah podlieha obchodnému tajomstvu, a preto ich nemožno poskytnúť. Konštatoval, že sa spoločnosť PROMT s. r. o. listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10. 05. 2017 vyjadrila, že na základe zmluvy medzi projektantom a investorom nemožno poskytnúť PD tretím osobám, do PD možno nahliadnuť na stavebnom úrade. Odvolateľ ako účastník konania mal možnosť oboznámiť sa s celým spisom v rámci oznámenia o začatí stavebného konania a prvostupňový správny orgán vyhovel jeho požiadavke o predĺženie lehoty o 3 dni odo dňa doručenia listu. K námietke týkajúcej sa splnomocnenia spoločnosti MH Invest s. r. o. na spoločnosť PROMT s. r. o. z dôvodu, že bolo udelené dňa 01. 02. 2017, pričom takmer všetky vyjadrenia a stanoviská k predmetnej stavbe boli pred týmto termínom, žalovaný uviedol, že predmetné splnomocnenie bolo udelené pred začatím konania a pokiaľ si splnomocnený zástupca pred týmto termínom zabezpečil jednotlivé vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií ku konaniu, nie je to v rozpore so zákonom o správnom konaní, resp. zákonom o vodách a stavebným zákonom. V danom prípade je dôležité, či záväzné stanoviská, vyjadrenia a iné doklady vydávané dotknutými orgánmi verejnej správy boli vydané k predmetnej stavbe a nie, či boli vydané pre splnomocniteľa alebo splnomocnenca. K námietke týkajúcej sa záväzného stanoviska MŽP SR č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, ktoré sa podľa odvolateľa vyjadrilo len ku koncepcii a nie k súladu podmienok uplatnených dotknutými orgánmi, a preto si mal správny orgán podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona vyžiadať tzv. zjednocujúce stanovisko, žalovaný uviedol, že v predmetnom záväznom stanovisku príslušného orgánu posudzovania

vplyvov na životné prostredie je konštatované, že návrh na začatie stavebného konania na predmetnú vodnú stavbu je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami. Predmetným záväzným stanoviskom je splnené ustanovenie stavebného zákona a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. K námietke odvolateľa s poukazom na str. 3 napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že na predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie, žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a doplnené Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydanými podľa osobitného predpisu - o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „O. M. B.“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Taktiež v tejto veci žalovaný dal do pozornosti odvolateľa záväzné stanovisko Mesta Nitra č. zo dňa 19. 01. 2017, že stavba je v súlade s územným plánom Mesta Nitra. K námietke postupu prvostupňového správneho orgánu pri upustení od ústneho pojednávania a miestneho šetrenia, k čomu odvolateľ tvrdil, že stavebný úrad len reprodukuje zákonné ustanovenie, ale nevysvetľuje, na základe čoho sú mu pomery staveniska dobre známe, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného a vodoprávneho konania č. OU- NR-OSZP3-2017/013602-07/F40 zo dňa 07. 05. 2017 upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a prvostupňovému správnemu orgánu boli známe pomery staveniska z predchádzajúcich konaní, preto postupoval tak, že upustil od miestneho zisťovania, čo je v súlade so stavebným zákonom. K pripomienke týkajúcej sa znalostí navrhovanej dopravnej situácie a požiadavke odvolateľa predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti, a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia cestného zákona o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infraštruktúry, žalovaný uviedol, že námietka týkajúca sa pozemných komunikácii a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Y. B. I. - K. X., zmena parametrov cesty I/64 v úseku I. E. - O. a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitia odvolateľom, nie sú predmetom tohto konania. Tieto veci sú predmetom iných konaní na iných správnych orgánoch (Mesto Nitra, OÚ Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácii). K pripomienke týkajúcej sa dodržania stavebného zákona, , , , , SR a Aarhuského dohovoru - čl. 2 ods. 5, čl. 6 ods. 3, čl. 6 ods. 4, čl. 6 ods. 7, čl. 6 ods. 8, čl. 9 ods. 3, čl. 6 bod 9 a jeho prílohy žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a SR v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „F. I. B. - J. X“, v rámci ktorej sa buduje predmetná vodná stavba, boli v zmysle zákona o posudzovaní, ako aj účastníkmi tohto stavebného konania. Námietkami odvolateľa sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v zmysle stavebného zákona o nich rozhodol. K námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa strategického parku ako celku, pričom za daného procesného stavu nemôže byť legitímne vedené žiadne stavebné konanie a z procesného hľadiska by malo byť zastavené, žalovaný uviedol, že predmetom tohto stavebného konania je vybudovanie SO.516 Odvodnenie parkoviska OV - II. fáza vybudované v rámci stavby „B. M. B. I. J. X“. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017 uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie je v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami. Navrhovaná činnosť „B. M. B. I. - J. X“, ktorého súčasťou je aj predmetná vodná stavba, bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl, podľa ktorého doručené písomné stanoviská napriek mnohým vzneseným výhradám nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ. K námietke odvolateľa týkajúcej sa jeho práva ako účastníka v zmysle správneho poriadku a stavebného zákona, aby mu odvolací správny orgán umožnil pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým

podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia, žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Žalovaný ako odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu s tým, že proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať. Je však možné toto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na príslušnom súde. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych a ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

III.

Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

4. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 13. 12. 2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-OSZP3-2017/009519-12/F40 zo dňa 23. 06. 2017. V dôvodoch podanej žaloby uviedol, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore so zákonom, pričom žalovaný mal vziať zreteľ na to, že § 59 správneho poriadku mu ukladá povinnosť preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a takto žalovaný nepostupoval. Celý proces vydávania stavebného povolenia považoval za nezákonný (časť III. 1 žaloby) z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom takýto postup, teda aplikácia vyššie citovaného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, nie je zákonný. V tejto súvislosti poukázal i na oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie stavebného zákona, kde sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tomto kontexte je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry. Územný plán Mesta Nitra pre toto územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu sám ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Keďže sa takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu Mesta Nitra vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad - stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky č. 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý. V ďalšej časti svojej žaloby (III. 2) žalobca uviedol, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými

bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nielen tie, ktoré ako účastník konania namietal, napr. mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, príp., že nebolo nijako doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Taktiež mal zohľadniť i porušenie § 62 ods. 1 stavebného zákona, pretože vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka nemohla byť naplnená, keďže územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie stavebného zákona, pretože územný plán zóny vypracovaný nebol a došlo i k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca v časti III. 3 žaloby poukázal na nerešpektovanie vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a na nespornú skutočnosť, že stavba je súčasťou stavby „B. M. B. I.“ a je teda evidentné, že ide o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby a realizácie „M. B. I.“ zo strany stavebníka v stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený nebol. Uvedenú skutočnosť, ktorú od začiatku namietal, stavebný úrad a ani žalovaný nijako nezohľadnili. Ďalej tvrdil (v časti III. 4), že z podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne z podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 (ktorých stavieb sa má stavebné povolenie týkať), je toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) absolútne nepreskúmateľné a nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj závod Jaguar Land Rover a daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ďalšej časti (III. 5) žalobca poukazoval na znenie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle tohto zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. V prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov je zo zákona daná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov a taktiež je potrebné prihliadať na vyššie citovaného zákona. Predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku (čo potvrdzuje i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia), a preto je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Samotný strategický park teda nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, v dôsledku čoho je potrebné ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom aj napádaného rozhodnutia. Žalobca taktiež poukázal (v časti III. 6) na tú skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa správneho poriadku nezistil nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku (žiadosť o stavebné povolenie bola podaná dňa 03. 02. 2017 a k samotnému rozhodnutiu došlo dňa 23. 06. 2017), ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania (zákonná lehota 7 dní, keď v tomto prípade došlo k oznámeniu dňa 13. 03. 2017, kedy bolo žalobcovi aj doručené). V záverečnej časti žaloby (časť IV.) žalobca poukazoval na to, že vo veci vydania stavebného povolenia ide o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v I., teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Je teda potrebné prihliadať i na medzinárodnú zmluvu, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach

životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke Citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je treba vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci, nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia, musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. V stavebnom konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal alebo sa vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nielen po formálnej, ale i v materiálnej rovine, teda, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo.

IV.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 02. 2018 zaujal stanovisko jednotlivo ku všetkým námietkam uvádzaných žalobcom k podanej žalobe. K bodu III. 1 žaloby uviedol, že podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. V záväznom stanovisku Mesta Nitra č. zo dňa 19. 01. 2017, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Toto vyjadrenie je teda podkladom pre špeciálny stavebný úrad, že stavba sa realizuje v súlade so schváleným ÚPN Mesta Nitra. Teda aj na základe tohto stanoviska mesta ako orgánu územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. K bodu III. 2 žaloby uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Nakoľko Mesto Nitra ako orgán územného plánovania v záväznom stanovisku č. zo dňa 19. 01. 2017 uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra, na základe tohto stanoviska prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie. Nerešpektovanie príslušných ustanovení sa nezakladá na pravde z dôvodu, že si prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia zabezpečil záväzné stanovisko MŽP SR č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, podľa ktorého navrhovaná činnosť je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami. K bodu III. 3 žaloby uviedol, že prvostupňový orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca so stavebným objektom „SO 516 - Odvodnenie parkoviska odpadových vôd - II. fáza“ bola riešená v projekte „F. I. B. - J. X“ a bola posudzovaná v zmysle Výsledkom tohto konania bolo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl, právoplatné dňa 18. 01. 2017. K bodu III. 4 žaloby uviedol, že námietka dopravného napojenia stavieb je irelevantná, nakoľko nebola predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií. K bodu III. 5 žaloby uviedol, že predmetom stavebného konania bolo vybudovanie SO.516 Odvodnenie parkoviska OV - II. fáza v rámci stavby „B. M. B. I. J. X“. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017 k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie je v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami. K bodu III. 6 žaloby uviedol, že odvolací orgán sa zaoberal meritom odvolania, a keďže sa odvolanie netýkalo nedodržania lehôt, týmto sa nezaoberal. Aj keď prvostupňový správny orgán nedodržal tieto lehoty, nebol nečinný. V priebehu konania poskytoval žalobcovi informácie a zaoberal sa jeho pripomienkami. Ide o taký procesný nedostatok, ktorý nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Záverom žalovaný uviedol, že z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči samotným vodným stavbám, o čom bolo celé konanie a rozhodnutie. Navrhol preto správnemu súdu, aby podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

Ďalší priebeh súdneho konania

6. Uznesením č. k. - 68 zo dňa 17. 05. 2018 súd pribral do konania ďalších účastníkov konania: Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, R.. V. W., B. X. X, I., B. O., V. X, I., B. H., B. X. XX, I., V.. B. Q., J. XX, I., Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, Piešťany, ktorých následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Spoločnosť MH Invest s. r. o. bola ako ďalší účastník tohto konania označená žalobcom už v podanej žalobe.

7. Uznesením č. k. - 138 zo dňa 09. 11. 2018 správny súd opravil výrok uznesenia č. k. - 68 zo dňa 17. 05. 2018 v časti označenia pribratého účastníka B. H., B. X. XX, I., a to tak, že správne má znieť: „B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, I.“.

8. Združenie domových samospráv vo svojom vyjadrení k žalobe uviedlo, že nepostačuje, ak stavebný úrad v rámci zdôvodnenia svojho rozhodnutia len uvedie, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície. Vo vzťahu k napadnutému stavebnému povoleniu to znamená, že stavebný úrad musí v odôvodnení uviesť a vysporiadať sa s otázkou, či a ako územný plán rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. Len tak je totiž možné riadne rozhodnutie v súlade s SR. Tvrdenie žalobcu, že strategická investícia nie je v územnom pláne mesta vôbec riešená je podstatnou okolnosťou pre rozhodnutie súdu v danej veci. Ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených zákonom a osobitnými predpismi. Nakoľko absencia riešenia územia strategického parku územným plánom spôsobuje ohrozenie verejných záujmov, ktoré sa územným plánom sledujú (resp. nebol preukázaný opak), ako aj spôsobuje, že stavba môže neprimerane ohrozovať subjektívne práva účastníkov konania a v predmetnom konaní nebol preukázaný opak. V takomto prípade mal stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa stavebného zákona zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, že oprávnený subjekt z vydaného stavebného povolenia nedisponuje osvedčením na strategickú investíciu a toto osvedčenie neznie na povolenú stavbu (resp. na väčší stavebný celok, ktorého by povolená stavba bola súčasťou), spôsobuje, že stavebný úrad nesmel postupovať podľa stavebného zákona. V danej súvislosti je potrebné konštatovať, že oprávneným subjektom podľa osvedčenia o strategickej investícii nie je spoločnosť ProLogis Slovakia Management s. r. o., ktorá je oprávneným subjektom podľa stavebného povolenia. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou stavebného úradu žiadosť o stavebné povolenie zamietnuť. Ďalej poukázal na to, že správny orgán bol povinný reálne oboznámiť účastníka konania s podkladmi tvoriacimi súčasť administratívneho spisu, aby tento následne svojím vyjadrením mohol rozhodnutie správneho orgánu reálne ovplyvniť a už nesplnenie tejto skutočnosti je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9. Spoločnosť MH Invest s. r. o. vo svojom vyjadrení k jednotlivým žalobným bodom uviedla, že sa stotožňuje so závermi žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorými odôvodnil zamietnutie odvolania žalobcu. Žalovaný nezistil v postupe stavebného úradu a ani v jeho rozhodnutí žiadne porušenia právnych predpisov, ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. K nesplneniu podmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne zaregulované územným plánom obce, uviedla, že záväzným stanoviskom Mesta Nitra č. 19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017 bolo skonštatované, že predmetné stavby sú v súlade so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Aj v tomto prípade je stavebný úrad, ako aj žalovaný viazaný obsahom uvedeného záväzného stanoviska. K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní vyhlášky MŽP SR č. poznamenala, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací

plán stal záväzných pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je opodstatnená. K námietke žalobcu o nedostatočnej dokumentácii týkajúcej sa dopravného napojenia poukázala na to, že žalovaný správne uviedol, že vznesená námietka je pre toto konanie irelevantná. Dopravné napojenie sa neriešilo vo vodoprávnom konaní, ktorého preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania a nebolo ani predmetom rozhodnutia okresného úradu, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisí ani s jej realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia O. je vecou samostatného projektu. K tvrdeniu žalobcu, že vodoprávnemu konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku, uviedla, že v preskúmavanom konaní boli tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný viazaný záväzným stanoviskom MŽP, odboru posudzovania vplyvom na životné prostredie č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené, že navrhovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia a ich relevantnými podmienkami. K nedodržaniu lehôt upravených stavebných zákonom uviedla, že v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o vydanie stavebného konania úplná. Lehota na vydanie stavebného povolenia o začatí konania tak začína plynúť až od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia a nie od momentu podania tejto žiadosti. Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim § 49 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote 30, resp. 60 dní odo dňa začatia konania. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v oboch prípadoch mali tieto lehoty len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. K namietanému čl. 9 ods. 3 a čl. 1 Aarhuského dohovoru poukázala na to, že tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. K zhotoveniu stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili súhlas s realizáciou stavby a stavebný úrad podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk, zahrnul do podmienok stavebného povolenia. V zmysle uvedeného spoločnosti MH Invest, s. r. o. nie je zrejmé, čoho sa žalobca odkazom na čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru domáha a akým postupom malo dôjsť k porušeniu uvedeného ustanovenia prvostupňovým alebo druhostupňovým správnym orgánom, keďže žalobca bol účastníkom vodoprávneho konania, využil všetky práva účastníka správneho konania a podal správny opravný prostriedok a aj žalobu, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho práv. Navyše, žalobca ani nekonkretizuje aké práva (či už jeho alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym postupom či rozhodnutím stavebného úradu alebo žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu. Aj z tohto dôvodu sú tvrdenia žalobcu v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné. S poukazom na uvedené skutočnosti spoločnosť MH Invest, s. r. o. navrhla správnemu súdu, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

10. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. vo svojom vyjadrení k jednotlivým žalobných bodom uviedla, že v predmetnej veci nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva pre časť obce územný plán zóny. Zároveň ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona ani nestanovuje „vymedzenie hranice strategického parku“ ako jednu z podmienok pre jeho aplikáciu. Rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného preto považuje za správne a zákonné, a teda pri ich vydávaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na zmenu alebo zrušenie týchto rozhodnutí súdom, pričom s námietkami žalobcu sa príslušné orgány už dostatočne vysporiadali. K tvrdeniu žalobcu o absencii zastavovacieho plánu uviedla, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16. 12. 2015). Vydaním takéhoto stavebného povolenia sa stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. K námietkam týkajúcich sa dopravného napojenia poznamenala, že dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní a nebolo ani predmetom projektovej dokumentácie povoľovanej stavby, v dôsledku čoho nesúvisia s jej realizáciou.

K interpretácii ustanovení žalobcom uviedla, že je podľa jej názoru nesprávna, nakoľko sa v zmysle tohto o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná činnosť „B. M. B. I. - J. X“, ktorého súčasťou je aj predmetná stavba, bola predmetom povinného hodnotenia s výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Podľa tohto stanoviska neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ. Žalovaný bol viazaný takýmto rozhodnutím a nebol oprávnený sám posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v takýchto konaniach a ani zákonnosť nimi vydávaných rozhodnutí. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. je toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle , a preto sa žalobca v zmysle v spojení nemôže dožadovať v rámci správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale by sa mal domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby v zmysle je okrem iných aj fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom síce takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. S poukazom na uvedené skutočnosť navrhla správnemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

11. Písomným podaním zo dňa 31. 10. 2018 sa V.. B. Q. v súlade s vzdal svojho účastníctva v tejto právnej veci.

12. Na pojednávaní konanom dňa 24. 09. 2019 v neprítomnosti pribratých účastníkov konania, a to Združenia domových samospráv, R.. V. W., B. O., B. H. a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., sa koncipient substitúta právneho zástupcu žalobcu pridržiaval skutočností uvedených v podanej žalobe a nad rozsah žalobných dôvodov v nej uvedených vzniesol námietku vecnej nepríslušnosti prvostupňového správneho orgánu, na ktorú súd musí prihliadnuť s poukazom na . Poukázal na zákona o vodách, ktorý rieši otázku pôsobnosti okresného úradu, pričom toto ustanovenie explicitne uvádza aj samotný správny orgán ako právnu normu, na základe ktorej sa cítil byť príslušným. Predmetné ustanovenie zákona o vodách odkazuje na tohto zákona, podľa ktorého sa administratívne konanie viedlo, pričom vecne príslušným pre takéto konanie je okresný úrad, a nie okresný úrad v sídle kraja. V posudzovanej veci celé konanie viedol Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, a to počnúc od oznámenia konania až po vydanie rozhodnutia, ktoré podpísal R.. L. K., vedúci odboru, teda pracovník okresného úradu v sídle kraja. Žalobca na pojednávaní akcentoval skutočnosti uvedené v jednotlivých žalobných bodoch a k namietanej vecnej nepríslušnosti Okresného úradu Nitra uviedol, že Mesto Nitra nie je príslušný všeobecný stavebný úrad vo veci významnej stavebnej investície, ktorou vybudovanie strategického parku, resp. príprava strategického parku, nesporne je. Podľa stavebného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Aj preto žalovaný porušil správneho poriadku a nepreskúmal jeho odvolanie v celom rozsahu. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil súdu ďalšie listiny, a to prvú a poslednú stranu správy o hodnotení projektu: F. I. B. - J. X podľa , zákonné podmienky uplatnenia stavebného zákona a výklad správneho poriadku, rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 a zhrnutie niektorých skutočností týkajúcich sa M. B. K. pri N., obdobného ako strategický park Nitra. Poverený zástupca žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa kompetencií prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu poukázal na a príslušnú smernicu MV SR zo dňa 13. 09. 2013 č. SVS-OMSZV1-2013/022320, v zmysle ktorých sa Okresný úrad člení na odbory a odbory

na oddelenia. Príslušným prvostupňovým orgánom v posudzovanej veci bol na ich základe Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a druhostupňovým (odvolacím) orgánom odbor opravných prostriedkov OÚ Nitra. Pribratý účastník konania L. H. K H. sa následne vzdal svojho účastníctva v tomto súdnom konaní. Právni zástupcovia pribratých účastníkov konania Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. a MH Invest s. r. o. sa pridržiavali svojich písomných vyjadrení k podanej žalobe a k listinám, ktoré predložil žalobca na tomto pojednávaní, nepovažovali za potrebné sa bližšie vyjadriť.

13. Dňa 15. 10. 2019 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 15S, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č. k. - 275 zo dňa 05. 11. 2019 tak, že sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek a JUDr. Pavel Lukáč nie sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. .

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

14. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Podľa , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, účinného od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018 (ďalej len „stavebný zákon“), územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ().

16. Podľa § 11 ods. 5, 6 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

17. Podľa § 12 ods. 1 stavebného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

18. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

19. Podľa § 27 ods. 3, 6 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

20. Podľa § 32 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

21. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

22. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

23. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.

24. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

25. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, vyššie pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie

a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

26. Podľa § 139a ods. 1, 2 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

27. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Podľa , , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.

29. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2016 (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“), na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

30. Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

31. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

32. Podľa § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a/ k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b/ k územnému konaniu o využití územia, c/ k stavebnému konaniu, d/ ku kolaudačnému konaniu.

33. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účinného do 30. 06. 2017 (ďalej len „Správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

34. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

35. Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

36. Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

37. Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

38. Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

39. Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

40. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

41. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Žalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017 vzniesol viacero námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd viazaný, a to s poukazom na . Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z týchto námietok nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 09. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia, teda stavebného povolenia vydaného pre vodnú stavbu: SO 516 Odvodnenie parkoviska OV - II. fáza, netýkala. Na pojednávaní konanom dňa 24. 09. 2019 žalobca nad rámec žalobných námietok namietal aj vecnú nepríslušnosť Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, na vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia zo dňa 23. 06. 2017. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, išlo by o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle . Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v posudzovanej veci, ktorým je stavebné, resp. vodoprávne konanie, je o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý v určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v určuje pôsobnosť okresného úradu. V citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 23. 06. 2017

uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 citovaného zákona a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona v znení neskorších predpisov. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „obvodný úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad“, čo vyplýva z o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresov“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „krajský úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“, čo vyplýva z o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb nastala. V zmysle rozhodnutia zo dňa 23. 06. 2017 ide o vodné stavby slúžiace na odvádzanie vôd z povrchového odtoku (dažďových vôd) zo spevnených plôch, chodníkov, komunikácií a parkovacích plôch s ich následnou akumuláciou, čerpaním, prečistením a zaústením týchto vôd do povrchových vôd - recipientu toku X.. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci (t. j. vo vodoprávnom konaní), rozhodol dňa 23. 06. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresu), a to i s poukazom na o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 23. 06. 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle 4 ods. 1 o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 09. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s vyššie citovaného zákona. Správne orgány v predmetnej veci preto rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a túto námietku žalobcu posúdil správny súd ako nedôvodnú.

43. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalobu podáva podľa z dôvodu, že sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých bol ukrátený z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i rozhodnutia žalovaného. Žiadnym spôsobom však nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma

vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle . Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní). Keďže stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je v danej veci vylúčená aplikácia správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba sa realizovala v katastrálnom území X. na parc. registra „C“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/X, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov, teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie stavebného zákona definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v , , stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v , , vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa , , , stavebného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť. Žalobca bol taktiež účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. -1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „F. I. B. - J. X“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Záverečné stanovisko ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je súčasťou administratívneho spisu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je správny súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle až e/ stavebného zákona, čo je dôležité aj z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, avšak žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.

44. K námietke žalobcu v bode III. 1 o nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona správny súd uvádza, že územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné, resp. vodoprávne konanie sa týkalo vodnej stavby. Účelom celej tejto investície, súčasťou ktorej sú i predmetné vodné stavby, je výstavba objektov, ktoré majú slúžiť pre výrobu automobilov spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., ktorá bude umiestnená pri existujúcom priemyselnom parku I. - M.. Ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto bola teda jednoznačne splnená podmienka stanovená v stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený

mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanovisko Mesta Nitra č. zo dňa 19. 01. 2017 bolo v priebehu stavebného konania predložené a správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmto stanoviskom viazaný a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietku žalobcu, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky, považoval za nedôvodnú.

45. K námietke žalobcu v bode III. 2, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a mal zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, ktorý vypracovaný nebol, správny súd uvádza, že Mesto Nitra ako orgán územného plánovania v záväznom stanovisku č. zo dňa 19. 01. 2017 uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra a prvostupňový správny orgán v jeho intenciách stavebné povolenie aj vydal. Pred vydaním tohto rozhodnutia si prvostupňový správny orgán zabezpečil záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, podľa ktorého je navrhovaná činnosť z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami.

46. K námietke žalobcu v bode III. 3 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle vyhlášky č. ) správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj celková situácia týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca so stavebným objektom „SO 516 - Odvodnenie parkoviska odpadových vôd - II. fáza“ bola riešená v projekte F. I. - B. - J. 2“ a bola posudzovaná v zmysle Výsledkom tohto konania bolo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

47. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku uvedenú v časti III. 4 podanej žaloby týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A, keďže tieto predmetom stavebného vodoprávneho povolenia neboli, a preto ani v súdnom konaní nebol dôvod sa touto námietkou zaoberať.

48. K námietke v bode III. 5, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd poznamenáva, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia

Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov

V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V súvislosti s touto námietkou je potrebné poukázať na skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „F. I. B. - J. 2“, v ktorom vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení. Nakoľko povinné hodnotenie vykonal ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo životného prostredia SR), správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní, ako aj žalovaný v odvolacom stavebnom konaní boli povinní z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzať a bolo pre ne záväzné. Tento stav je rozhodujúci aj pre správny súd, a to s poukazom na .

49. K námietke žalobcu v bode III. 6 žaloby (nedodržanie lehoty pre oznámenie o začatí stavebného konania a lehoty pre vydanie stavebného rozhodnutia) správny súd poznamenáva, že ide o procesné pochybenia, ktoré na vecnú správnosť vydaného rozhodnutia vplyv nemajú.

50. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia, pričom správny orgán sa týmito námietkami zaberal, posudzoval ich a vo svojom rozhodnutí zo dňa 23. 06. 2017 (stavebné povolenie vo veci „SO 516 Odvodnenie parkoviska OV - II. fáza) ich považoval za bezpredmetné a neopodstatnené. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 14. 09. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle toto súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. bode jeho žaloby správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“. Nebola teda dôvodná ani námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru, a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dospieť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na preskúmanie správnym súdom nepostačuje.

51. S ďalšími námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní a v písomných podaniach označených ako „M. B. K. pri N., obdobný ako strategický park I.“, zákonné podmienky uplatnenia § 32 ods. 2 stavebného zákona a výklad § 33 ods. 2 správneho poriadku,

rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/ GE zo dňa 01. 06. 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. Keďže ďalšie námietky boli uplatnené až po uplynutí lehoty podľa v spojení s , správny súd už na ne nemohol prihliadať.

52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali aj s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

54. O trovách spoločnosti MH Invest, s. r. o. a pribratých účastníkov konania, ktorí sa svojho účastníctva nevzdali, rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa pre nesplnenie zákonných podmienok pre ich priznanie. Žalobca už v podanej žalobe označil za účastníka konania spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorá podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie. Správny súd uznesením č. k. - 68 zo dňa 17. 05. 2018 v znení opravného uznesenia č. k. - 138 zo dňa 09. 11. 2018 síce pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu adresovanú pribratým účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej ( ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné spoločnosti MH Invest, s. r. o. a pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

55. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.